48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Budem hovoriť len o tých veciach, ktoré sú odlišné z toho návrhu, lebo sme tu dosť o tom už debatovali, o tom prvom návrhu poslancov vládnej strany SMER. Dovoľte mi, aby som povedal pár viet.
Náš zákon sa týka výlučne olympijských disciplín a olympiád. Čiže je to o olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, šachovej olympiády a, samozrejme, to, čo sme pred chvíľou hovorili, my sme tam zahrnuli aj tú súťaž v roku 1984, tú Družbu, kedy sa naši športovci nemohli zúčastniť olympiády v Los Angeles.
Je to štandardný európsky návrh. V Európe niet ďalšieho štátu, ktorý by dával nejaké osobitné hodnotenie športovcov, ktorí získali tituly na majstrovstvách sveta a na majstrovstvách Európy. Takže my sa pridržiavame tohto znenia. Samozrejme navrhujeme, je to forma ocenenia mimoriadnych úspechov, ktoré športovci získali pre našu krajinu. Sami dobre viete, že koľkí politici a verejní činitelia sa s nimi fotia, ako sa bijú, medzi fotografiami sa dostali k nemu, keď sú olympijskí víťazi, ale preto si my hovoríme, že túto časť potom, keď je to tak, tak treba oceniť.
Navrhujeme poskytovať príspevok už pri dosiahnutí štyridsiatich rokov, v druhej alternatíve tridsiatich piatich rokov. Je na zváženie Národnej rady. Zhruba prečo v štyridsiatich rokoch? Pretože zhruba v tomto veku aktívne špičkoví športovci medzi 30 až 40 skončia svoju vrcholovú kariéru ako športovci a samozrejme sa musia dostať do života, musia sa uchádzať o nejaké zamestnanie. Pokiaľ samozrejme vieme, že každý nemôže byť trénerom v tom športovom odvetví, čo robil, takže majú problémy s umiestnením. A samozrejme majú problémy aj s tým, aby počas toho vyčerpávajúceho, vyčerpávajúcej športovej kariéry mohol niečo doštudovať, mohol niečo doštudovať, nejakú vysokú školu. A samozrejme, keď sa prihlási do zamestnania po skončení ako 35-, 36-ročný športovec, každý sa ho bude pýtať na prax. A práve to je tá situácia, keď nešportovci majú v predstihu to, že majú aspoň možnosť získať určité praktické skúsenosti vo svojom fachu a tým lepšie sa zamestnať.
Samozrejme títo športovci majú aj vplyv na ďalšiu generáciu, ktorá vidí ako, ako obrovské osobnosti Slovenska, spoločenského života, čo dosiahli. Samozrejme, bude to mať motivačný účinok. A preto si myslím, že musíme sa týmto športovcom nejakým spôsobom odvďačiť, a nielen tak, že dostanú jednorazovú prémiu po skončení olympiády, ale musíme sa o nich postarať.
A samozrejme poviem len príklad: keď športovec skončí a chce si založiť rodinu alebo už je ženatý, čo je najdôležitejšie? Jeho bývanie. Kto predloží, že má olympijskú rentu, do konca života mu štát garantuje určité peniaze, nie je problém mu ísť do banky, zobrať si na tieto peniaze úver a na základe toho si založiť normálny rodinný život. Samozrejme máme aj výhrady voči tým športovcom, ktorí neskôr alebo počas svojej kariéry budú nachytaní, v úvodzovkách poviem, na dopingu, na látkach, ktoré nie sú spojené s Olympijskou chartou. Na druhej strane máme aj problémy s tým, že musí byť bezúhonný, pretože keď je to vzor pre mládež, tak si myslím, že nemal by byť športovec nejaký agresívny, ktorý doma mláti rodinu a nejakým spôsobom je odsúdený, čiže to by mal byť fakt vzorom tohto celého.
K tomu, čo som povedal, prečo rok ´84. Pretože jednoducho športovci nemohli za to, že na tú olympiádu necestovali, a na druhej strane tí, ktorí boli zas v Moskve a získali zlato, tak to vieme tiež, že nebolo úplná olympiáda, lebo tam chýbala druhá časť, ale to som už pred chvíľou povedal.
A odkiaľ peniaze na to, vždycky je najväčší problém. My navrhujeme, aby tieto peniaze boli zobraté z Tiposu. Tipos má výnosy za rok 2013 370,2 milióna. Je to neustály nárast. Zisk po zdanení je nejakých 7,9 milióna. Náš odhad, že títo športovci, ktorí už majú nad tých 40 rokov, by bolo nejakých do 400-tisíc euro ročne náklad a si myslím, že s ľavou rukou by Tipos vedel pokryť, pokiaľ by sa dostalo do zákona, túto čiastku. S tým, že aspoň by sme mali istotu, že Tipos nerozdáva svojvoľne peniaze nejakým svojim klubom a nejakým svojim známym športovcom. Alebo aspoň táto čiastka, by sme vedeli, že kam ide, kam to plynie, vráti sa do športu, tým, ktorých chceme oceniť.
Príspevok navrhuje vo výške priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok, čo teraz by znamenalo od 800 do 850 euro za zlatú medailu, z toho 60 % je 500 euro a medailu bronzovú by to bolo okolo 340 euro, v týchto splátkach.
Návrh zákona rieši procesnú stránku odňatia a prisúdení tohto príspevku. Samozrejme, odznie tu to, že niektorí športovci zarábajú milióny. Pozrite sa, je to fakt, ale sú aj športovci, ktorí nezarábajú milióny, ako napríklad športovci v individuálnych kategóriách. A keď si zoberieme, hokeja sa to teraz v tomto momente netýka, alebo niektorých bývalých hokejistov za Československo, kedy mali bronzovú medailu na olympijských hrách. Áno, hovoríme to, že niekedy, ale už aj hokej, samotný hokej prišiel na to, že obsadzovať hráčmi, na olympiádach, najvyššieho rangu je prínosné, a preto to robia už aj Kanaďania, Američania, aj Rusi, kde na olympijské hry idú najlepšie kádre, najlepší hokejisti. Čiže nevidím tam problém.
Na druhej strane bolo to aj v tenise tak, že už vidíte na posledných olympijských hrách, samozrejme, Nadal a všetci títo najlepší tenisti sa zúčastňovali olympijských hier, pretože došli na to, že vyhrať Wimbledon je pekná vec, ako byť neoficiálnym majstrom sveta v tenise, ale byť olympijským víťazom aj pre nich to je najvyšší rang športovca, čo môže dosiahnuť. Preto asi toľko o tom.
Na druhej strane možno však uvidíme, kto vystúpi, ešte sa pokúsim. Ale pred chvíľou som povedal všetko to, čo sa týka výhod nášho oceňovania. Čiže tie peniaze by športovci dostali teraz. A ak by sme pristúpili na to, že to boli by peniaze z toho Tiposu, fakticky by nezaťažili ten štátny rozpočet, len by sa tam spravil možno čiastočne poriadok a aspoň by sme mali prehľad, kam idú tie peniaze. Asi toľko na začiatok.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Aha, pardon, ospravedlňujem sa. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Dávam slovo pánovi poslancovi Briximu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Érsek, to je presne, tu je presne vidieť, aký je pohľad pravice a ľavice na jednu a tú istú vec.
My v našom zákone pomáhame tým sociálne najslabším, sociálne najzraniteľnejším. Tí, ktorí sú v nejakom spoločenskom a sociálnom riziku. Tak vy idete saturovať ľudí bohatých, v produktívnom veku, ktorí majú vysoké príjmy, a cieľom je to, aby ich mali ešte vyššie.
Športovec, ktorý pôjde do, podľa vami uvedeného návrhu do predčasného športového dôchodku v tridsiatich piatich rokoch, ponevač, v štyridsiatich, je z môjho uhla pohľadu stále človek, ktorý je natoľko finančne, vzhľadom na dnešné príjmy v profesionálnom športe, zabezpečený mnohokrát, že nepotrebuje dostávať od štátu žiadnu rentu.
Nie je výnimkou, že úspešný futbalista, úspešný hokejista dostáva vo veku tridsiatich piatich aj štyridsiatich rokov za jednu sezónu mnoho miliónov eur, teda viac peňazí, ako je príjem všetkých dôchodkových rent uvedených v našom návrhu zákona za desať rokov.
Tak, prosím, pán Érsek, pomáhajte tým, ktorým pomáhať treba, a nedávajte tým, ktorí sú už beztak takí bohatí, že sami by mali z titulu spoločenskej zodpovednosti pomáhať tým športovcom, ktorí sa v rámci ich odvetvia ocitli v sociálnej núdzi a biede.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Érsek, no, ja chcem zareagovať na tú vašu časť vystúpenia, kde ste spomínali Tipos, ako tam treba robiť poriadky. No však ale, pokiaľ som si pozrel, tak vy ste bol štátnym tajomníkom za Radičovej vlády na ministerstve dopravy. Čo vám bránilo ísť na ministerstvo financií a pokiaľ ste mal vedomosť, že na Tipose je nejaký bordel, prečo ste to neriešili? Jednoducho vy začínate na všetko poukazovať, keď ste v opozícii, ale keď ste štátny tajomník a každý vás prijme, každý minister vás prijme, aj ten šéf Tiposu, aj minister financií, za vašej vlády by vás bol určite prijal, tak ste to neriešili. To je to isté.
Kým ste bol štátny tajomník, tak ste sa zaujímal iba o dopravu. Športovci v podstate boli pre vás niečo okrajové. Teraz, keď ste v opozícii, tak zrazu chcete, aby sme hneď teraz schválili ten váš návrh, ktorý, ako povedal kolega Brixi, nerozlišuje medzi bohatým športovcom a chudobným športovcom, ale ktorý je nejaký systém odmeňovania, ktorý ste teraz vymysleli.
My naším návrhom s kolegom Brixim, kolegom Čaplovičom a kolegom Galisom riešime sociálny problém športovcov, ktorí sú na dôchodku. A to je ten rozdiel medzi nami.
Čiže tým chcem poukázať na to, pán poslanec, že umenie je prísť s takým návrhom, keď ste vo vládnej koalícii a ste pri moci, a presvedčiť ostatných vo vláde, aby našli peniaze prioritne na to, čo športovci potrebujú, nie keď ste až v opozícii a keď viete, že to od vás nezávisí.
Čiže to by ste mal do budúcnosti možnosť zvážiť, že niektoré návrhy, by ste mal s nimi prichádzať, keď ste práve pri vláde a pri moci a keď to máte možnosť aj priamo ovplyvniť.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Ja len okrajovo. Tiež som svojho času bol športovec, nie síce výkonnostný, nejaký prvoligista, ale tiež som v tejto oblasti pôsobil, hlavne vo futbale a v ľahkej atletike. A môžem povedať, že je to viac-menej o tom, ja tvrdím, o pevnej vôli a hrdinstve toho človeka, že sa rozhodne proste a ide. Mohol som chodiť do krčmy, mohol som chodiť za frajerkami, mohol som chodiť neviem kde, na nejaké čundre, ako sa hovorí. Ale ja som si povedal, že nie, chcem byť nejakým futbalistom, možno nejaký bežec maratónsky alebo neviem aký, tak sme chodili na tie tréningy. Tak myslím si, že tí, ktorí dosiahli takéto úspechy týkajúce sa napríklad, že sú víťazmi olympijskými, alebo hlavne nejaké tie medaily, myslím si, že stojí za to si ich uctiť a vážiť, že ich tu vôbec máme, a mali by byť vzorom, tak ako v každom nejakom odvetví. A tak ako povedal pán predkladateľ, že mali by to byť ľudia, ktorí sú bezúhonní, to znamená tí, ktorí berú ten šport, dá sa povedať, čestne.
A to, že okrem toho funguje ako možnože nejaký profesionál alebo niečo iné, tvrdím, nikto ho do toho nenútil, aby išiel na tú olympiádu, aby bol nominovaný, pretože jeho výkon ho tam nominoval, že mohol ísť, tak myslím si, že máme právo a nejakú aj povinnosť týchto športovcov vyzdvihnúť. A neni to iba o nás. Je to aj o tých našich budúcich generáciách, ktoré prídu po nás, aby sme vedeli o nich, lebo môžem vám povedať otvorene, že strácajú sa nám, strácajú sa nám tie, by som povedal, vzory, za ktorými by mala naša ďalšia generácia tiahnuť aj v športe. Takže myslím si, že je to dobrý návrh, a samozrejme, keď tam budú nejaké pozmeňujúce návrhy, rád sa k nim pridám. Ale myslím si, že mali by sme sa tiež nad tým zamyslieť.
Ďakujem pekne.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Reakcia pána poslanca Érseka, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Brixi, neprekvapil ste ma. Niečo ste musel povedať. Beriem to, dobre. Ďakujem pekne. Ale napriek tomu vám poviem, že potom, keď budú otvárať tie, miliónoví hokejisti, hokejové stánky v Liptovskom Mikuláši a tak ďalej, kde investujú peniaze, choďte tam potom strihať pásku, lebo to bude asi vašou zásluhou. Alebo futbalisti niektorí, ktorí dobre zarábajú, investujú do futbalovej akadémie a tak ďalej, potom choďte tam strihať pásku, bude to veľmi zaujímavé. Len toľko.
Tí športovci, keď nepožiadajú, tú rentu nedostanú. Oni si musia zvážiť, keď požiada, tak ju potrebuje, ale vždycky má ešte možnosť tie peniaze, tých 400, 600 alebo 800 euro niekomu darovať, niektorému športovému klubu, kde vyrastal a tak ďalej. Má to svoje čaro, verte tomu. A v týchto ostatných krajinách to tak používajú. Zoberie tú rentu alebo priamo poukáže na ten klub, kde vyrastal.
Pán Martvoň, vy vždycky do toho už hovoríte politiku, že keď ste tam vy bol vo vláde, nebol vo vláde. Tento zákon som predložil na prvom sedení v roku 2012 v tomto istom znení, keď ste sa zdržali, lebo ste sa báli za to nehlasovať preto, čo by vám povedali športovci. A vtedy som ho ešte pripravoval ako štátny tajomník na ministerstve dopravy. Berte to tak, že na prvý zákon sa nedá toto vytiahnuť. Bolo treba ho pripraviť a ešte v začiatkoch môjho pôsobenia na úrade ministerstva dopravy som bol ešte štátnym trénerom, ktorého som sa potom musel vzdať. Takže toľko o tom, o športe a o výsledkoch, aby ste vedel, aby ste bol v obraze.
A ja nikdy nehovorím, a vždycky vyťahujete politickú, a keby ste bol vy vo vláde, už ste to mal predložiť. Nevyšlo to vtedy. Dva roky sme boli vo vláde. Keď vy hovoríte, že tri roky ste tento zákon pripravovali, tak kde ste? My sme boli len dva roky vo vláde, nestihli sme to a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz už dávam naozaj možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa neprihlásil nikto ústne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave, k prebehnutej rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.