48. schôdza

61.
Faktické poznámky páni poslanci Vašečka, Šípošová, Hlina, Nicholsonová a Kuffa, päť pánov poslancov, šesť pán Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Vašečka.

Ďakujem. Martin, chcem povedať, že celkom dobré vystúpenie, ten záver bol troška taký profesorský, trocha mi to prekáža, keď tak hodnotíš celú situáciu, Štefana, Alojza, troška viac pokory, by som povedal, ale inak chcem reagovať teda k obsahu.
Jedna z vecí, ktoré nemyslím si, že si ich primárne, primárne spomínal úmyselne, ale povedal si ich, že treba akoby zasiahnuť, pretože ten králičí spôsob, tak si to nazval, nie je dobrý. No v každom prípade je úplnou, ale úplnou voľbou rodičov, aký spôsob svojho prístupu k rodičovstvu si zvolia. Áno, môže byť, že ho niekto sociálne zneužíva, ale to je úplne iná téma a úplne niekde inde sa nastavuje. Ale v každom prípade je to úloha a rozhodnutie tých rodičov, ako si zvolia ten spôsob. To, čo môžeme robiť ako spoločnosť, je ponúkať osvetu, nech si rodičia vyberú. Napríklad ja s mojou manželkou sme si vybrali, že nebudeme používať žiadnu antikoncepciu, sme s tým veľmi spokojní, máme 4 deti, ak budeme čakať ďalšie, budeme sa tomu veľmi tešiť.
Ďalšia vec, ktorá tam bola spomenutá, že nie všetci rodičia sú osvietení. Nie som si celkom istý, či ten najdôležitejší, najdôležitejšia hodnota pre rodičovstvo je osvietenosť, aspoň v takom zmysle, ktorý ponúkajú možno ľudia ako ty, byť osvieteným sa dá pochopiť aj v dobrom slova zmysle, ale v každom prípade sú to rodičia a je tam tá rodičovská láska a sloboda. Nechal by som to na to a rozšíril by som ponuky, z ktorých si môžu slobodne vybrať, tak ako budú chcieť. Nežiaduce následky by som riešil inak. A dobre vieme, že častokrát to, čo si tak dehonestujúco nazval, že králičí spôsob, vyplýva skôr z chudoby a zanedbania určitej sociálnej skupiny, nie z toho, že by tí ľudia boli, ja neviem, nezodpovední alebo zlí.
Takže treba sa zamerať na tieto sociálne a ekonomické problémy, a nie nariaďovať im niečo.

63.
Pani poslankyňa Šípošová.

64.
Áno, ďakujem pekne. Som milo prekvapená, že nezídem z očí, či zídem z očí a nezídem z mysle, takže viem o všetkom, kto ma tu spomínal aj ako. (Povedané so smiechom.) Žiada sa mi poznamenať, nezabudnite, že som vo výbore na kontrolu SIS. Ale prepáčte mi tento úlet. (Povedané so smiechom.)
Ja by som chcela povedať na to, čo povedal pán poslanec Poliačik, na tú jednu vetu, len zareagovať, vy ste povedali, nie každý rodič na to má a ja, žiaľ, musím povedať, ani nie každý učiteľ na to má, a že vlastne ide aj o to, ako je niečo pripravené, nakoľko je to kvalitné. A ja celkom neverím tomu, že v tejto fáze sme pripravení na to, aby sme pustili niečo, len názov, len názvom, a nevieme, čo sa za tým skrýva, ale to je konkrétna poznámka na tú vašu konkrétnu vetu.
Ja som nie, myslím, že si to ani o mne nikto nemyslí, nie som fundamentalista, ale nie som ani zástanca nieže rodovej rovnosti, toho, čo sa tuná za rodovú rovnosť vydáva.
A to, čo mi vadí najviac, je ten spôsob diskusie, ako sa tie dve skupiny vlastne vôbec nepočúvajú, dialóg hluchonemých je to a vlastne nesnažíme sa pochopiť, prečo si druhá strana, ak som jedna strana alebo druhá strana, myslí to, čo si myslí, a prečo jej stojí za to bojovať. Ja idem teraz z diskusie z rozhlasu s pani Pietruchovou, takže pánovi poslancovi Hlinovi ešte dodatočne vysvetlím, prečo som nemohla vystúpiť v rozprave.
Ďakujem vám.

Pán poslanec Hlina.

66.
Ďakujem veľmi pekne. Ja kolegovi Poliačikovi poviem, že ako približne to prebiehalo.
Včera večer som si robil prípravu na dnes. Pozerám, čo pôjde, pozerám Nicholsonová, idem si pozrieť, čo navrhuje. Včera aj manželke, že idem sa pozrieť, že čo tá Nicholsonová navrhuje. Pozerám, som teda, povinná školská, sa mi to javilo ako pozitívne, rozkliknem. Potom ma tam zaujala tá tvrdá formulácia, ktorú som spomínal. Potom mi to nedalo, urobil som si komparované znenie a áno, to ma hnevá, lebo možno si začal dobre, že máme problém, identifikujeme problém, navrhujeme riešenia. Ale, ale niekedy zatiahnete ručnú brzdu v plnej rýchlosti. Načo tam vkladáte povinnú sexuálnu výchovu od 5. do 9. roka a ešte nepripúšťate alternovanie. Proste to je celé. To je celé.
A, pán kolega, ja teda som sa na filozofa nikdy nehral. Ja pripúšťam, teda že som, teda na tom možno mentálne nie až tak, však som ani vysokú neskončil na rozdiel tuná od kolegov, ktorí tých korešpondenčných možno aj dve. Ale povedzte mi, teda tak mi to jednoducho vysvetli, čo to vlastne je ten liberalizmus, lebo ja už tomu, priznám sa, nerozumiem. Takže vy hovoríte, že sloboda rodiča rozhodnúť o tom, čo sa jeho dieťa bude učiť, je menšia ako právo dieťaťa na informácie? Dobre, prečo ale potom pani kolegyňa Nicholsonová, akožto vaša členka liberálneho klubu, upiera to právo deťom na cirkevných školách? Rozumiete? Čo sú tie deti, sú iné, ony majú cajch alebo čo sú to? To je geto, to už sú talibanci?

To už je, prosím vás pekne, ak niekto chce nosiť na sebe visačku, že je liberál, tak prípadne pomôžte aj mne jednoduchému chlapcovi z Oravy a povedzte mi, že teda v čom to je ten liberalizmus.

Pán poslanec Kuffa.

68.
Ďakujem za slovo. Nesúhlasím s tým, že každé tretie dieťa je vystavované násiliu, myslím si, že je to čosi, s čím sa operuje zase s číslami nejakými veľkými, aby sme tuná možno nastrašili túto našu spoločnosť. Ja mám sedem detí a nemyslím si, že ani jedno, že by bolo týrané. Naopak, sú milované a ich akceptujeme, máme sedem detí. (Reakcia z pléna.) A tak, no tak to už si môžeš odprezentovať vo svojej faktickej poznámke, Martin, môžeš reagovať.
Tuná ty si to spomenul v tej rozprave, že spomenul si slovné spojenie sexualizácia mládeže, lenže tu ide o sexualizáciu detí, nielen mládeže, ale detí, lebo sa to zavádza na základnej škole od 5. do 9. ročníka. Tak si to povedal, ale predkladáte návrh zákona, ktorý sa volá výchova k zodpovednému rodičovstvu, tuná zase čosi iné. Tak vy tiež sa naučte rozprávať tou istou rétorikou. Myslím si, že asi ani ty nepoznáš a nevieš, že čo je ten liberalizmus, lebo kolega Hlina, keď tuná Dodo vystúpil, tak vám to povedal, vy takí liberáli a idete tuná uvádzať povinnosti, povinnú predškolskú dochádzku, hej, a samé len povinnosti. Neni to, je... A na druhej strane nerešpektujete slobodu rodičov. Rodičia sú tí, ktorí sú prvoradí vychovávatelia v rodinách, a tí sú, ktorí formujú svoje deti. A sloboda dieťaťa na informáciu, tak jak si to ako spomínal. Nie je všetko len mať informácie a sloboda na informácie. Myslím si, že mnohé informácie keby dnešné deti, naopak, nemali, oveľa ľahšie by sa im žilo. Ale my ich zaťažujeme vecami, ktoré nemusia vedieť, majú na to čas.
A ty tuná si zvrhol tiež tú sexualitu len na nejaké praktiky, na techniky. Ľudská sexualita nie je čosi nehanebné, nie je čosi zlé, je čosi nádherné, ale chce na to čas, a to je manželstvo.

Pán poslanec Poliačik. (Reakcia z pléna.) Viskupič, pardon, ospravedlňujem sa.

70.
V tom úvode si to pomenoval veľmi presne, Martin, a to je, prejavuje sa to aj teraz v týchto faktických poznámkach. Tu proste ako keby sme stratili schopnosť sa počúvať a ja už to, proste hovoríme tu o učebných osnovách výchovy k manželstvu a rodičovstvu, ktoré by malo dostať tzv. predmetové vyjadrenie. Čiže by sme zaviedli, keďže tie osnovy máme, žiadna veľká diskusia, tak ako si hovoril, ony sú nekonfliktné. Sú postavené na vzťahovej výchove, nikto tu, niekto si tu vymyslí termín, dostane ho sem do debaty, nazve to sexuálnou výchovou a nakoniec ešte nás obviní z toho, že zavádzame sexuálnu výchovu, pritom stále sme na pôde zavedenia schválených osnov, podľa ktorých dnes učia tie deti. Tam, kde sa rozhodli, že budú, zapracované v piatich predmetoch, učiť, tento zákon nehovorí nič iné, len dajme tomu predmetovú strechu, pretože súhlasím s pánom profesorom Froncom, že každý jeden predmet má svoje učebné osnovy. Naopak to ale neplatí, v tomto prípade, že máme tu učebné osnovy a nemáme predmet. Tie osnovy sú verejné od roku 2010 a podľa mňa neexistuje reálny, racionálny argument, prečo by sme tomu nemali dať predmetovú strechu a neučili deti podľa týchto schválených osnov.
Nejdeme nikam nad rámec, nevulgarizujeme, nebulvarizujeme, nejdeme decká učiť niečo, čo nie je prístupné ich veku. Bodka.