48. schôdza

S reakciou pán poslanec Poliačik na faktické poznámky.

72.
Alojz, v jednej veci si ma teda presvedčil, a aby som teda bol konzistentný liberál, keď to prejde do druhého čítania, tak dám pozmeňujúci návrh, aby to bolo záväzné aj pre cirkevné školy. Máš pravdu. Ani týmto deťom by sme nemali odopierať. Najprv si musím pozrieť, či to náhodou nie je v rozpore s Vatikánskou zmluvou, lebo cirkevné školy sú definované nielen naším vnútroštátnym právom, ale v značnej miere sú definované aj našimi medzinárodnými záväzkami. Ak to nebude v rozpore s Vatikánskou zmluvou, tak dám pozmeňovák na to, aby sa to týkalo aj cirkevných škôl.

Ďakujem.

73.
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú, ale musím teraz v zmysle schváleného programu prerušiť rokovanie o tomto bode programu, pretože máme 16.30 hod. a na 16.30 hod. máme schválené rokovanie o

návrhu na voľbu jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa.

Tento návrh ako máte v laviciach, má parlamentnú tlač č. 1441. Chcem vás ešte informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Teraz poprosím pána poslanca Ľubomíra Želiezku, aby návrh uviedol a podal správu o rokovaní výboru. Rovnako poprosím pánov poslancov, aby sme vytvorili primeranú atmosféru pre prednes pána poslanca.

74.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu výboru k voľbe členov orgánu Ústavu pamäti národa, tlač 1441.
Uplynutím šesťročného funkčného obdobia v apríli 2015 zaniká členstvo jednému členovi Správnej rady a dvom členom Dozornej rady Ústavu pamäti národa voleným v Národnej rade Slovenskej republiky. V súlade s citovaným zákonom a uznesením Národnej rady č. 33 z mája 2012, predkladá gestorský výbor návrh na voľbu jedného člena Správnej rady a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa.
Do lehoty určenej predsedom výboru poslanci Národnej rady podali tri návrhy kandidátov na člena Správnej rady a štyri návrhy na dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa. Zoznam kandidátov spolu s informáciou o tom, kto ich navrhuje, je uvedený v tlači 1441.
Gestorský výbor rokoval o návrhoch na svojej 49. schôdzi 4. marca 2015. Výbor konštatoval, že navrhnutí kandidáti spĺňajú všetky náležitosti uvedené v zákone o pamäti národa, a poslanci, ktorí ich navrhli, doložili všetky dokumenty uvedené vo volebnom poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny preto odporúča Národnej rade zvoliť jedného člena Správnej rady a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa z kandidátov uvedených v správe výboru (tlač 1441).
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán kolega, nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, kolegyne, kolegovia, že za kluby sa do rozpravy neprihlásil nikto. Písomne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci Osuský, Ritomská a Jozef Mikloško.
Takže dovoľte mi odovzdať slovo pánovi poslancovi Osuskému.

76.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán spravodajca, vážená snemovňa, vystupujem tu s krátkym, by som povedal, vyjadrením sa ku kandidátom, ktorých som navrhol. Navrhol som jedného kandidáta do správnej rady a navrhol som i kandidáta do dozornej rady. Chcem aspoň stručne zdôvodniť, prečo som tak urobil a o koho ide.
Do správnej rady som navrhol Mgr. Michala Zajdena, PhD., ktorý je evanjelickým kňazom v Bystrici-Radvani a ktorého poznám ako svedomitého a statočného človeka, ktorý nie celkom v mladom veku, ale zápalom nad iných pozoruhodným spracoval a s úspechom odovzdal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského na Katedre slovenských dejín svoju dizertačnú prácu venovanú evanjelickej cirkvi v čase nástupu totality, v rokoch ’48 až ’54.
Stál som možno i na počiatku tejto dizertačnej práce, keď dôstojný pán Zajden prejavil záujem o spracovanie tejto nie celkom do detailov prebádanej, hoci už aj inými spracovávanej oblasti cirkevných dejín v čase totality. Jeho dizertačná práca je pozoruhodným čítaním pre zaujatého laika ako som ja, ale nepochybne našla i uznanie a porozumenie medzi historikmi z povolania, čo je pozoruhodné, keďže autorom je magister teológ. Myslím si, že dôstojný pán Michal Zajden je dobrým kandidátom do Správnej rady Ústavu pamäti národa, pretože, a tu ma napadá diskusia o dôvodoch pre nevymenovanie ústavných sudcov, svojím záujmom a zápalom pre históriu tých období, ktoré pokrýva svojou aktivitou Ústav pamäti národa, ukázal, že je tým, ktorý by bol mužom na pravom mieste. Myslím si, že jeho voľba by bola dobrým rozhodnutím, a vzhľadom na jeho čestnosť a občiansku solídnosť by dostala Správna rada Ústavu pamäti národa dobrého člena.
Druhým kandidátom, ktorého navrhujem, je Patrik Dubovský. Patrik Dubovský je historik, absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý roky v Ústave pamäti národa pracoval. Pozná jeho fungovanie, pozná jeho chod, a preto ho považujem za dobrú voľbu za člena dozornej rady, pretože vie, ako veci bežia, a vie, ako by bežať mali. Obidvaja moji navrhovaní kandidáti majú teda väzbu na Ústav pamäti národa, pretože zatiaľ, čo ten jeden tam ako historik pracoval, ten druhý práve v spolupráci s pracovníkmi Ústavu pamäti národa svoju dizertačnú prácu spísal.
Na tomto mieste, aj keď som ho nenavrhoval za kandidáta, si dovolím podporiť kandidáta do dozornej rady, kandidáta Gulu, ktorého navrhujú kolegovia z KDH.
Tento človek sa roky venuje problematike tej časti pamäti národa, s ktorou súvisí aktivita ústavu, a myslím, že je to ďalší kandidát, ktorý vie, o čom to je, a ktorého prítomnosť v dozornej rade je garanciou, že by veci v ústave mali prebiehať fér a korektne.
K tomu, aby som nominoval kandidátov do obidvoch štruktúr, som sa rozhodol i preto, lebo i keď je môj malý vklad neporovnateľný s veľkou zásluhou otca Ústavu pamäti národa, môjho zvečnelého vzácneho priateľa Jána Langoša, predsa len chápem Ústav pamäti národa ako tak úplne trošku aj naše a moje dieťa a záleží mi na tom, aby v jeho zodpovedných štruktúrach boli statoční ľudia a pri ich navrhovaní sa zamýšľam nad tým, či by so mnou súhlasil Ján Langoš. A mám pocit, aj keď odpoveď dostanem len vo večnosti, že Ján Langoš by týchto dvoch kandidátov podporil.
Ďakujem.

Ďakujem. Faktické poznámky, pán poslanec Huba. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Máte slovo, pán poslanec.

78.
Ďakujem za slovo. Celkom stručne. Som rád, že kolega Osuský tu spomenul nášho vzácneho spoločného priateľa Janka Langoša a že sa snaží nadviazať na jeho odkaz aj tými nomináciami, ktoré tu predložil a ktoré by som chcel podporiť. Nie som si istý, či to nejako pomôže k tej konečnej voľbe. Ale je to to minimum, čo môžem urobiť.
Ďakujem pekne.

79.
Ďakujem, teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Ritomská.
Nech sa páči.

80.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som sa zapojila so svojím názorom na dnešné práve prebiehajúce tajné voľby jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa.
Vládna strana ponúka nomináciu mladého kandidáta, historika pána Pekára, čo je síce zdatný, ale málo skúsený historik. Chýbajú mu skúsenosti nadobúdané vekom. Viac sa o ňom dočítame na Wikipédii, kde má svoj osobný profil. Nikde sa však nedozvieme o ňom, či dokáže v Ústave pamäti národa evidovať a dokumentovať všetko tak, ako bolo, resp. či nebude manipulovať s dokumentmi, ako sa to stáva v prípade, keď mladý človek dostane veľkú právomoc a pocíti ťarchu zodpovednosti. Nie vždy dokáže zachovať odstup od politického lobingu. To nehovorím ako fakty k jeho osobe, ale ako skúsenosť s mladými šéfmi, čo sa bežne stáva, a to aj na poli historiografickom. Prehnané rusofóbie, aké zažívame v týchto dňoch, ktoré nám očkujú nacistické kruhy z USA, sú v príkrom rozpore s poslednou 25-ročnou hospodárskou skúsenosťou v obchodoch s Ruskou federáciou. (Ruch v sále.) Mladí a hlúpi politici, niektorí aj starí, ale vo výnimočnom menšom počte sú schopní dohnať Slovensko až do vojny. Podobné prejavy rusofóbie vidíme aj vo vyjadreniach mladých historikov.
Náš Ústav pamäti národa má byť striktne objektívny a predovšetkým detailný vo faktoch. Nový člen Správnej rady Ústavu pamäti národa má nahradiť pána Arpáda Tarnóczyho, ročník 1936, ktorý bol kedysi aj politický väzeň. Musíme zvážiť, či kandidát z druhej generácie po ňom je vhodný. Ja si dovolím navrhnúť na zváženie celému prítomnému poslaneckému spoločenstvu, aby sme zvážili skúsenejšieho kandidáta z radov zamestnancov Ústavu pamäti národa, ktorý bude posilňovať tri úlohy historickej objektivity, a to dostupnosti, detailnej dokumentácie a všeobecného sprístupnenia dokumentov Ústavu pamäti národa pre každého. Pokiaľ si pamätáme slová nášho skvelého disidenta blahej pamäti Ing. Janka Langoša, zakladateľa Ústavu pamäti národa, tak toto sú hlavné ciele existencie Ústavu pamäti národa.
Na základe práve povedaného vám oznamujem meno kandidáta. Je ním od začiatku v Ústave pamäti národa zamestnaný a osobne pamätajúci zakladateľa Janka Langoša terajší zamestnanec Ústavu pamäti národa, kandidát pán Stanislav Labjak. Pán Stanislav Labjak pracuje v Ústave pamäti národa od prvých dní činnosti ústavu. Má skúsenosti s úlohami vedúceho oddelenia digitalizácie a elektronického spracovania dokumentov, ktorú funkciu vykonával od marca 2004 ako vedúci oddelenia. Potom pracoval v sekcii evidencii a v súčasnosti pracuje v sekcii Oral history. Zároveň je aj koordinátorom vzdelávacích projektov. Pán Stanislav Labjak sa narodil v roku 1955 v Goralskej obci Oravské Veselé na severe, na hraniciach s Poľskom. Pochádza z 8 detí, z kresťanskej roľnícko-robotníckej rodiny. Vyštudoval elektrotechnickú fakultu, špecializáciu elektronické počítače v roku 1970 a následne pracoval 6 rokov na Slovenskej akadémii vied. Vo voľnom čase sa venoval filozofii a teológii. Spolupracoval s tajným biskupom Mons. Jánom Chryzostomom Korcom. Za minulého režimu v 1988 spolu s tajným biskupom Korcom spoločne zostavili publikáciu "Bratislavský veľký piatok". Za aktivity v minulom režime bol mu priznaný štatút účastníka protikomunistického odboja. Koncom roka 1989 odišiel do Ríma, doplnil si štúdiá a pracoval v slovenskom oddelení Vatikánskeho rozhlasu. Celý jeden rok strávil v Kanade a v USA, kde obnovoval kontakty s elitami slovenskej emigrácie. Po návrate na Slovensko pracoval ako šéfredaktor Vydavateľstva Dobrá kniha. Pracoval aj v oblasti informatiky, v Bankovom zúčtovacom centre Slovenska a v Slovenskej sporiteľni. V Ústave pamäti národa pracoval na evidenciách, ktoré súvisia s arizáciami, holokaustom, lustráciami, evidenciami Štátnej bezpečnosti a inými dokumentmi bývalého režimu. Napísal niekoľko odborným článkov a osobitne sa zaujíma o problematiku interdisciplinárneho pohľadu v duchu preambuly Ústavy Slovenskej republiky, o naplnenie úloh Ústavu pamäti národa, tak aby sa chyby minulosti neopakovali. Som presvedčená, že kandidát pán Stanislav Labjak si bude plniť svoje úlohy v rade Ústavu pamäti národa s plním nasadením a objektívne usmerniť činnosť Ústavu pamäti národa v prospech úplnej a reálnej informovanosti ľudu Slovenskej republiky, aby sa nestrácala pamäť národov žijúcich na našom území Slovenska.
Pre uvedené fakty si dovolím cteným prítomným poslancom Národnej rady navrhnúť, aby s čistým svedomím a v dobrom vedomí schválili kandidáta pána Stanislava Labjaka.
Ďakujem za pozornosť.