116.
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, aspoň že sme dvojciferne prítomní, tak som rád. (Povedané so smiechom.) Vyzerá to, že znovu sa napĺňa tá moja nejaká, neviem, či, jak to nazvať, že stále keď vystupujem, tak buď po 17.00 hod., alebo ráno o 9.00 hod., no, žiaľ, to je asi holt údel každého poslanca, že ako si to načasuje a ako sa to rozvrství, ale, panebože, vďaka i za to, že môžem vystúpiť v Národnej rade, lebo je to česť pre mňa, takže dovoľte, aby som uviedol ďalší zákon, ktorý je z môjho portfólia a ktorý už tu dávam tretíkrát. Ako som povedal, pokiaľ problém nebude vyriešený, moja osoba ho bude predkladať stále, lebo problém žije a chcel by som to riešiť.
Pozemky, znovu sa týkam a budem dotýkať pozemkov, pretože grunt je základ, a pokiaľ tento grunt nebudeme mať usporiadaný, takže môžeme si tu hovoriť, čo chceme, nebude to v poriadku.
V roku 1950 v našej republike, do tohto roku, pokiaľ nebol prijatý nový Občiansky zákonník, tak platila všeobecná zásada, že vrch ustupuje spodku. To znamená, že majiteľ pozemku, je majiteľom budovy, ktorá mu na pozemku stojí. Prijatím Občianskeho zákonníka, ktorý má číslo 40/1950 Zb., sa prakticky táto zásada prelomila a odvtedy aj v našom štáte môžeme mať duálne vlastníctvo. To znamená, že majiteľ pozemku zo zákona sa nestáva automaticky majiteľom budovy.
Samozrejme, keď k nám prišiel socializmus, tak o to viacej sa to nejakým spôsobom navrstvilo, tých duálnych, podvojných vlastníctiev pozemku a stavieb na jednom teda pozemku, na ktorom je tá stavba postavená, a momentálne je v tom dosť veľký chaos. Tak ako poľnohospodárske družstvá, ktoré mali možnosť stavať hospodárske budovy, pretože sa jednalo o prvovýrobu, nemuseli si usporiadať pozemky pod týmito maštaľami, objektmi hospodárskych nejakých tých areálov svojich poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov, tak aj mnoho iných budov, ktoré slúžili verejnému účelu, nemuseli mať vysporiadané majetkovoprávne pozemky.
Samozrejme, že po '90. roku sa to zdedilo a mnoho takýchto budov prechádzalo či už do majetku obcí, alebo do majetku vyšších územných celkov, samosprávnych krajov, teraz čo máme. Išlo to rôznymi zákonmi, obce väčšinou takéto majetky prevádzali zákonom o majetku obcí č. 138/1991. Vyššie územné celky išli zákonom č. 446/2001 a, samozrejme, k tomu pristúpili ešte aj komunikácie pozemné, ktoré sú tiež stavby, a tiež máme tam veľa komunikácií, ktoré nie sú majetkovoprávne vysporiadané, a tieto rieši cestný zákon, zákon č. 135/1961 Zb. Dosť prevratný zákon, ale je funkčný.
Samozrejme, že vlády, ktoré prišli po roku 1990, snažili sa aj tento problém riešiť a riešili to zákonom, ktorý bol prijatý, teda aj zákonom, ktorý bol prijatý v roku 2009, a to bol zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnych vysporiadaniach pozemkov pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo zo štátu teda na obec, alebo na vyššie územné celky. Toho zákona sa dotýkam a chcem uviesť jedno, že my sme tu Národná rada Slovenskej republiky, ktorá háji v prvom rade záujmy tohto štátu aj doma, aj vonku, tak by to malo byť. To znamená, my nie sme tu predstavitelia ani samospráv, ani vyšších územných celkov, my sme predstavitelia štátu. Preto si myslím, že mali by sme sa správať aj k majetku štátu, ktorý tu máme a ktorý nateraz nám spravuje Slovenský pozemkový fond, mali by sme tento majetok chrániť a zveľaďovať, aby sa zbytočne nerozkrádal, nerozpredával, ale aby slúžil našim občanom a v prvom rade aby bolo jasné, aby tento majetok prinášal, samozrejme, aj nejaký úžitok. Myslím, že Slovenský pozemkový fond podľa zákonov, ktoré má a ktorými sa riadi, má v tom jasno, a to, že gazduje s týmto majetkom každého z nás, lebo jednu 5,4-milióntinu máme aj každý z nás, ktorí tu žijeme, tak s týmto majetkom gazduje podľa mňa zodpovedne. Svedčí o tom jeho každoročné nejaké to finančné, finančné uzávierky, ktoré sú, kde Slovenský pozemkový fond oficiálne je stále v čiernych číslach, nie červených, plus-mínus 10 mil. eur každý rok je v zisku. Takže myslím si, a to je z tých prenájmov, či už poľnohospodárskej, nepoľnohospodárskej pôdy, resp. lesnej pôdy, keď má aj štát takúto, resp. prenájom poľovného práva a iných práv, ktoré na štátnej pôde sa vykonávajú. To znamená, myslím si, že gazdovanie je tu dobré a, samozrejme, z tejto pôdy v prvom rade má hájiť tie veci, ktoré mu vyplývajú zo zákona, to znamená reštitúcie, záhradky a ďalšie, ktoré má plniť voči našim občanom.
Preto som trošku v takom pomykove prijímal tento zákon, keď som bol ako ešte vtedy štátny zamestnanec na Krajskom pozemkovom úrade v Prešove, že prakticky tento zákon hovorí o vysporiadaní pozemkov, teda zákon č. 66/2009 Z. z. o vysporiadaní pozemkov pod budovami, ktoré sú vo vlastníctve obce a štátu, teda obce a samosprávneho kraja, a vôbec sme tam, by som povedal, do toho zákona nedali povinnosť, že obec a samosprávny kraj, keď chce vysporiadať pozemky pod budovami, ktoré sú v ich vlastníctve, aby v prvom rade siahol do vlastného portfólia vlastníctva pozemkov, až potom do štátneho. Je to na jeho vôli, že môže a nemusí, myslím si, že nie je to demokratické, nie je to správne voči majetku štátu, a preto už tretíkrát predkladám novelu tohto zákona 66/2009 Z. z., ktorá hovorí, že až po, keď nebudeš mať, obec a vyšší územný celok, vo svojom majetku žiadny adekvátny pozemok, ktorý by mal byť náhradou za pozemok, ktorý máš a chceš riešiť pod budovou, ktorá je v tvojom vlastníctve, až potom, keď túto možnosť vyčerpáš, môžeš požiadať o pozemkové úpravy príslušný odbor pozemkový teraz na okresnom úrade, ktorý má v zmysle tohto zákona začať pozemkové úpravy riešiť. To znamená, zo štátu v rámci pozemkových úprav dostaneš, obec, resp. vyšší územný celok, dostaneš pozemok, ktorý by mal byť adekvátny k pozemku, ktorý ideš riešiť pod tvojou budovu.
Myslím si, že toto je demokratické, spravodlivé, čestné, a chcem veriť, že ani ZMOS a ani predstavitelia samosprávnych krajov nemajú voči tomu nejaké veľké výhrady, pretože je to normálny postup, ktorý sa rieši, či už pri reštitučných konaniach, keď štát musí zo svojho portfólia, nežiada vtedy, aby obce a VÚC-ky sa do toho zapájali, ale zo svojho portfólia štát musí pri reštitúciách dávať tú pôdu, tak to by som očakával teda aj opačne. Keď chcú oni niečo, tak v prvom rade musia svoje portfólio vyčerpať a až potom idú na štátnu pôdu, ktorá tu je. Takže myslím, že je to jednoznačne bez nejakého politického nádychu, chcem veriť, že tak aj chápete, že nejdeme tu nejak politikárčiť, ale chcem, aby sa vec poriešila, aby sme chránili tú pôdu, ktorá je štátna. Takže chcel by som vás požiadať o podporu a postúpenie do druhého čítania, pokiaľ budete mať nejaké, samozrejme, pripomienky, návrhy, dotazy v druhom čítaní, pokiaľ by to bolo postúpené, prešlo do druhého čítania budem veľmi rád, aby sme to ešte skvalitnili, tento zákon, ktorý nie je veľký, má iba nejakých deväť paragrafov a myslím si, že je to logické vyústenie spravodlivého nakladania s majetkom štátu, ktoré by som chcel zaviesť do tohto zákona.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predseda, pán predsedajúci.
