48. schôdza

95.
Ďakujem pekne. Chcem pozvať všetkých členov zdravotníckeho výboru, vitajte.
Zajtra ráno o 8.00 hod. na vaše požiadanie zvolávam výbor.

98.
Ďakujem pekne, pán predseda, nebudem hovoriť príliš dlho, ale chcem sa k niektorým veciam vyjadriť.
V zásade treba povedať, že v rozprave vystúpili piati poslanci a nikto z nich nepodal procedurálny návrh. A k samotnej problematike, ja by som, po prvé naozaj by bolo lepšie, keby tieto dve témy boli bývali oddelené. Ako a takisto aj to som vnímal, ja si myslím, že väčšina chce aj tu v parlamente riešiť ten problém Rómov a si uvedomuje, ako som uviedol ja vo svojom vystúpení, že jednoducho dnes máme negramotnosť. Jednoducho fakt je, že demokratický štát si nevie niektoré veci vynútiť. Áno, diktatúra, ktorá bola pred ’89., si vynútila veci, povinnú dochádzku do školy a jednoducho negramotnosť sme nemali. Ale ten problém vidím v tom ako k prístupu. Ja som tu povedal a povedali to aj viacerí, že je lepšie použiť motivačné nástroje na to, aby sme to dosiahli, ako nástroje donucovacie. A v čom sa naozaj zásadne líšime, ja som presvedčený, že spôsob uloženia povinnosti, ako je tam, je v rozpore s ústavným princípom Slovenskej republiky. Pani navrhovateľka má iný názor.
A teraz k tej druhej téme, povinnej. V tom bode 3 je naozaj povedané, že ten nepovinný predmet, obsah výchovy a vzdelávania je povinný pre všetkých žiakov danej školy bez možností alternácie s iným predmetom. Viete, rád by som to zdôraznil. Neukladajme to, čo je predmet výučby v školách, do zákona. Jednoducho je to v kompetencii ministra školstva, neoberajme ho o isté kompetencie, ale rovnako neoberajme o kompetencie riaditeľov škôl, školskú radu, v ktorej sú zastúpení rovnako rodičia, rovnako pedagógovia a zriaďovatelia, lebo dostaneme sa potom zbytočne podľa mňa aj do problémov. Podľa mňa do zákona takéto riešenie nepatrí a viete, keď je tu už teda uložená povinnosť, nedá mi, aby som sa nevrátil do minulosti.

Áno, ja som urobil zmluvu so Svätou stolicou, keď som bol minister, a roky som počúval, že som cirkevný minister a bigotný katolík. No tá zmluva bola urobená tak, že bola urobená rovnaká zmluva so všetkými registrovanými cirkvami. Každý z nich mal rovnaké právo. To je po prvé. A po druhé pre tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, bola vytvorená etická výchova. Ja si myslím, že toto bol tolerantnejší prístup, ako uložiť povinnosť. Každý si mohol vybrať. Viete a dnes také zase zaznieva, že no dobre, ale etická výchova by mala byť aj pre tých, ktorí chodia na náboženskú výchovu. Prosím vás, ale to je buď nezmyselné zavádzanie, alebo nevedomosť. Keď vezmem len Desatoro, len prvé 4 prikázania sa týkajú viery, ďalších 6 sa týka morálky, etiky a môžem vás ubezpečiť, že etika sa rovnako vyučuje na náboženskej výchove, vo väčšom rozsahu a prísnejšie ako v etickej výchove. To je fakt. Akože to je zase také zavádzanie a podľa mňa dosť nezmyselné.
A na záver, ja osobne si myslím ako bigotný, teda pre niektorých zase príliš liberálny katolík, ja si myslím, že v škole má byť istá výchova aj v tejto oblasti. Áno, nie všetci rodičia to dokážu urobiť, nie všetci sú dostatočne vzdelaní, dostatočne zodpovední. Ale musí to byť po zhode s rodičmi, preto hovorím školská rada a musí to byť v duchu ich presvedčenia. Musí to rešpektovať - a to posledné, to tu zazneli ukážky, nechcem sa ani vracať - musí rešpektovať aj istú primeranosť veku. Pani navrhovateľka hovorila, že chce, aby to bolo primerané, ja ju nepodozrievam z ničoho zlého v tomto smere. Len osobná moja skúsenosť, roky, a poviem, existovala skupina, nechcem to stotožniť, ale pod názvom, poviem, Klimentovci presadzovali sexuálnu výchovu, ale to bolo úplne neprimerané veku tých detí, čo sa tam chcelo vyučovať. Čiže tá skúsenosť z toho, čo sa tu dialo, ja si myslím, že nebola dobrá.
Záverom, myslím, že to podstatné som už povedal, kto vystúpil, takže ešte snáď jednu poznámku, keď tu bola kolegyňa Šípošová a hovorila, že sa nepočúvame, no ale to je, viete, to nie je problém nášho parlamentu, to je problém celej slovenskej spoločnosti, čo vnímam. Keď chcete počúvať rádio, musíte mať prijímač, ale musí existovať aj vysielač. A na Slovensku sme v situácii, že väčšina ľudí má len vysielač, prijímač nevlastní. Takže len hovorí, čo si myslí, a nechce počúvať, čo hovoria druhí.
Ďakujem pekne.

100.
Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť a povedať pár slov k predkladanému legislatívnemu zámeru, ktorý chce zmeniť novelizačným úsilím zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Možnože sa posunieme k schôdzi z oblasti voľnej pocitovej témy na takú tvrdšiu, ktorá hovorí o neblahom stave v našej spoločnosti vo financovaní, platení mnohých životov našich stredných a malých podnikateľov. Túto tému nemáme alebo máme ju, nemáme prvýkrát v Národnej rade. Opakovane sa tu dostávajú z rôzneho uhla pohľadu. Možné vylepšenia stavu riešenia tzv. druhotnej platobnej neschopnosti alebo vylepšenia stavu malých a stredných podnikateľov v prípade, že poskytli svoj tovar alebo službu, a napriek tomu, že vykonali kvalitnú kvalifikovanú prácu, nedostali zaplatené. Myslím si, a tak ako uvádzame v dôvodovej správe, že podnikať na Slovensku skutočne v súčasnom stave nie je jednoduché. Ak nie ste spriaznení s nejakou, ak nie ste dostatočne veľkí a spriaznení s verejnými obstarávateľmi, s ľuďmi, ktorí sedia a rozhodujú o veľkých objemoch peňazí cez verejné obstarávanie, a vy nepatríte do skupiny týchto vyvolených alebo obľúbených, tak nie ľahko sa prediera životom a podnikateľským životom, najmä v tejto dobe a pri, na nastaveniach, zákonných nastavenia, aké máme v súčasnosti. Čiže okrem vysoko, vysokého daňovo-odvodového zaťaženia a iným administratívnym povinnostiam, ktoré musia firmy podnikajúce na Slovensku, ktorým musia firmy podnikajúce na Slovensku čeliť, túto situáciu zhoršuje tzv. zlá platobná disciplína medzi obchodnými spoločnosťami navzájom. Podľa terajšej právnej úpravy je možné, aby víťaz verejného obstarávania, najčastejšie ten veľký, vyvolený podnikateľ využil pri dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby subdodávateľov, najčastejšie spomínaných malých a stredných podnikateľov, a nezaplatili im. Podľa dnešnej právnej úpravy je v poriadku aj to, keď títo veľkí podnikatelia subdodávateľom proste nezaplatia, a to napriek tomu, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ poslal riadne a včas finančné prostriedky dodávateľovi. Napriek tomu, že reálne vykonanú prácu, ako som spomínal, alebo dodanú službu subdodávateľ uskutočnil, za svoju prácu nedostal zaplatené, čo má za následok buď jeho úpadok, likvidáciu, ukončenie podnikania a potom aj neblahé vplyvy na jeho súkromné financie, rodinné financie a podobne.
Naše riešenie spočíva v jednom kroku, čiže v snahe zabrániť takémuto stavu a platobnej neschopnosti subdodávateľov. Ukladáme povinnosť verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ak to povaha zákazky umožňuje, uviesť do návrhu zmluvy alebo rámcovej dohody, že uhradia platby za tovar, stavebné práce alebo služby priamo subdodávateľom. Čiže verejný obstarávateľ, poviem jednoducho, štát alebo iné samosprávy, resp. regionálne správy priamo v zmluve, či v rámcovej zmluve, alebo vykonávateľom, uvedú možnosť, že môžu uhradiť prostriedky priamo subdodávateľom, je jedno, aká veľká spoločnosť zákazku vyhrá. Následne má subdodávateľ na základe tejto zmluvy alebo rámcovej dohody možnosť požiadať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, aby tieto platby hladil, teda samotnému tomu, kto vykonal prácu, a nie prostredníctvom dodávateľa, ktorý nejedenkrát peniaze od verejného obstarávateľa, od štátu, od samosprávy vezme, ale zabudne zaplatiť subdodávateľom. Čiže návrh zákona počíta s tým, že ak sa bude diať verejné obstarávanie na základe zmluvného vzťahu, čiže v návrhu zmluvy alebo rámcovej dohody, sa uzavrie parameter, že za subdodávky, ak prácu nevykonáva priamo ten, ktorý vyhrá zákazku, a ak bude v platobnej schopnosti a platiť načas, tak peniaze pôjdu jemu, ale dávame aj možnosť subdodávateľom, aby mali zmluvne podchytené to, že ak im veľký obstarávateľ nezaplatí, tak môžu požiadať samotného zadávateľa v obstarávaní, aby im faktúry uhrádzal priamo. Čiže, jednoducho povedané, aby za odvedenú prácu, poskytnuté služby dostali zaplatené tí, ktorí prácu a služby poskytli, a nie tí, ktorí tieto práce len sprostredkovali, nabalili sa na nich a možno následne svoj vlastný podnik posunuli do veľmi často už označovaného procesu, zlodejského procesu reštrukturalizácie a tým pádom pripravili malých, stredných a tých, ktorí reálne vykonali prácu, dodali služby, o finančné zdroje.
Toľko na úvod a dovolím si vás týmto požiadať o podporu tohto zákona, ktorý túto situácie vie pro futuro veľmi účinne vyriešiť.
Ďakujem

102.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 406 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1404.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

104.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pokračovať v téme, ktorú sme nazvali pomoc chrbtici nášho hospodárstva, a to sú malí a strední podnikatelia.
A tak ako predchádzajúci návrh zákona hovoril o tom v úplne jednoduchej veci, aby za prácu dostali ľudia zaplatené, tak tento návrh zákona, ktorým meníme zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, hovorí z opačnej strany, aby sme tým, ktorí nedostanú zaplatené za svoju prácu, tovar alebo služby, nevyťahoval tento štát z vrecka 20 % dane z pridanej hodnoty, ak za službu nemali zaplatené.
To znamená, že ako uvádzame, z dôvodov vyberiem niektoré, že je nehorázne a často až nepochopiteľné, že rozšírený fenomén v slovenskom podnikateľskom prostredí je nedisciplinovanosť, hrubá ignorancia, uhrádzanie platieb medzi jednotlivými subjektmi navzájom, či to, že vystavením faktúry, ktorá je tým kvalifikovaným dôvodom, na základe čoho mám zaplatiť, znamená z pohľadu tohto štátu, že štát sa nestará o to, či medzi týmito zmluvnými subjektmi naozaj prebehla platba, ale vopred si žiada peniaze, ktoré, od teda subjektu, ktorý urobil prácu a nedostal zaplatené, a ešte musí z tejto platba odviesť DPH, skôr ako mu tieto peniaze prídu.

Zistil som z hľadiska posledných mesiacov, že táto téma je hlboko diskutovaná, dokonca aj medzi príslušníkmi vládnej strany, neviem, nakoľko poslancov, ale v exekutívnej časti určite áno, a možnože sa dočkáme toho, aby nepochopiteľný fakt, že mám splniť si povinnosť voči štátu, keď štát sa na mňa takpovediac vykašľal a nezabezpečil to, že na základe zmluvného práva by bolo – a tu sme na tej téme vykonateľnosti práva –, že budem platiť za mne poskytnuté alebo u mňa na účte objavujúce sa peniaze z pridanej hodnoty až vtedy, keď sa tam objavia. Toto je nepochopiteľný logicky nesediaci fakt, prečo by som, prečo by mali podnikatelia dotovať štát, ak štát im nezabezpečil to, že im niekto za ich služby alebo tovary zaplatil.

Preto si dovoľujeme navrhnúť zmenu, čo je cieľom predloženej novely, a je to posun z platnosti DPH dodávateľa za poskytnuté tovary alebo služby do času, kým odberateľ neuhradí celé plnenie v dohodnutej výške zahŕňajúcu aj daň, ktorú je zo zákona povinný zaplatiť. Dodávateľ, platiteľ dane bude následne povinný splniť si vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní od prijatia platby v plnej výške za dodaný tovar alebo službu. Toto riešenie v istom zmysle prenáša zodpovednosť za nedostatočnú vymožiteľnosť práva na štát, ktorý by mal reformovať právny a osobitne súdny systém do takej miery, aby nebolo potrebné legislatívou zavádzať riešenia, ktoré sú v značnej miere neštandardné. Ale máme tu neštandardnú situáciu, tak ponúkame neštandardné riešenie a to znamená, že štát v prvom rade, ak zabezpečí vymožiteľnosť práva, nastaví justičné procesy tak, že, a predstavme si taký ten ideálny stav, že než štát si príde vypýtať dvadsiatok, resp. 20 %, tak by existoval súdny proces, že by tak rýchlo prebehol súd, ktorý by mal dodávateľ služby voči tomu, kto mu nezaplatil, že než si štát vypýta peniaze, tak ten súd by dávno toho neplatiča odsúdil a priniesol by efektívne riešenie, aby k platbe, ktorou sa zaviazal, zaplatil. To znamená, že toto neštandardné riešenie otvára možnosť a prenáša zodpovednosť za nesplnenie si úlohy, v tomto prípade štátu, na toho, kto si tú úlohu neplní, a nebude znášať iba možné konferencie, tuná debaty v parlamente, ale sa ho to dotkne aj reálne a finančne, čiže štát by nedostal plnenie, kým by malý a stredný podnikateľ nedostal zaplatené od toho, kto zaplatiť dávno mal.

Čiže je to, ako som uvádzal na začiatku, jeden z rady zákonov z tej legislatívnej smršte, ktorou by sme chceli chrbtici našej ekonomiky pomôcť, a to je to, aby sme od ľudí, ktorí peniaze nemajú, pretože nedostali zaplatené, nevyťahovali zbytočne dépeháčku a úverovali tak štát, ktorý si v tejto miere neplní svoje vlastné povinnosti.
Ďakujem za pozornosť a prosím ctené plénum o podporu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

108.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, my sme čiastočne tú tému načali, začali včera pri návrhoch kolegov, ktorých už teraz nebudem komentovať, lebo je po hlasovaní.
Tento návrh hovorí o tom, že by sme sa mali vysporiadať, ja si myslím, že by sme sa mali teda zapodievať témou referenda ako takou, ale ja by som povedal, za inej štábnej kultúry. A tento návrh čiastočne rieši niektoré skutočnosti, ale nerieši to, čo nás podľa mňa ešte nejakým spôsobom čaká. Toto rieši tú skutočnosť, že, zjednodušene to poviem pre ľudí, my máme vždycky tendenciu s niečím, ako sa hovorí, vyčubriť. Hej, vždycky nejakým spôsobom s niečím vyčubriť a vyzerá, že sme na najlepšej ceste vyčubriť aj s referendom. Stalo sa, už jeden precedens sa stal, a to bolo, to bol referend strany SaS, ktorá zozbierala, že, už neviem, koľko bolo tých otázok. Bolo to, proste treba to uznať – však oni to ani nerozporovali – a ich aj nejakou agendou predvolebnou. Tam časovo to sadlo tak, ako to sadlo, to znamená až po voľbách sa dialo samotné referendum, kde už, chúďatko, bolo také opustené a stalo sa takým sirotkom, už tá veľká proklamácia nebola. A už bolo možno aj čiastočne trápne sa predkladateľom hlásiť k tým otázkam, ktoré tam boli.
My v zmysle teda tradícií tejto krajiny vyčubriť s vecami sa, zistíme, že inštitút ako taký je v zásade veľmi dobré zhodnotenie investície. Modelujme situáciu, ja som to už tu aj včera naznačoval, ak niekto pripravený investovať na administráciu, ale čiastočne aj motiváciu zberačov, povedzme 500-tisíc euro, tak na Slovensku 350-tisíc podpisov zozbiera. Obzvlášť, a ak sa nemýlim, a myslím si, že sa nemýlim, pri referendových hárkoch je potrebné 15 plus, čo sa týka veku, čo pri iných petíciách nie je, a rovnako referendová petícia nie je potrebné rodné číslo, čo je úplne brutálny parameter, keď zbierate podpisy na stranu, lebo rodné číslo nikto nechce dať ani číslo. Či číslo občianskeho, pardon. Čiže dá sa to, obzvlášť keď teda ste pripravení. A v zásade my pochopíme alebo niektorí pochopia, že je to dobrá investícia, nakoľko touto investíciou vám štát zabezpečuje zhodnotenie vašej investície na úrovni 6 mil. eur. Lebo tým, že zozbierate 350-tisíc podpisov, štát je povinný vyhlásiť referendum, kde náklady na referendum sú niekde na úrovni tých 6 mil.
Hej, čiže si, keď by sme na to pozreli len fakt že úplne jednoducho, je to veľmi slušné zhodnotenie, to znamená, za 500-tisíc mám kampaň za 6 mil. Bude to pokúšať, samozrejme, a pokúša to politické strany, špeciálne to bude pokúšať politické strany. Čiže tento návrh hovorí o tom, že zakázať sa to nedá. Vy nemôžete politickej strane iniciovať referendum ani nikto tú ambíciu nemá, ale by sme teda boli v tom korektní, ak strana vyvolá nejaké referendum, potom by malo byť korektné sa na ňom nejakým spôsobom aj podieľať na tých nákladoch. V tom návrhu je, rozlišujeme, dokonca tak sme chceli byť ústretoví a chcel som byť ústretový, že aj teda, že či malo zmysel z pohľadu, či dosiahlo to, čo u referenda býva problém. To znamená, dosiahlo to kvórum, to znamená, bolo úspešné vôbec z pohľadu účasti, tak vtedy je ten, tá spoluúčasť politickej strany menšia ako v prípade, keby to bolo také, by som povedal, že samoúčelné, čisto reklamné referendum, tak tam je tá účasť vyššia.
Zjednodušene, veľmi zjednodušene, čiže ak strana vyvolá referendum, zapojí sa do, aktívne do referenda, financuje, ten parameter my určujeme cez to, že z prostriedkov, ktoré sú stranícke, hradí náklady spojené a tam viete, náklady spojené so zbieraním sú rôzne, ale dá sa to, to všetko sú merateľné parametre. Ak teraz strana, ale povedzme si pravdu, to sú peniaze štátu, ale už teda určené strane, ak strana sa rozhodne z tých peňazí iniciovať zber referenda, tak potom musí zobrať v podtaz aj to, že je nevyhnutné sa na ňom podieľať. Čiže to je zjednodušene. Podľa mňa je to mimoriadne korektná vec. A hlavne aj do budúcna, ja poviem teraz jeden príklad bez toho, aby sa akýkoľvek zákon menil teraz, my pravdepodobne, môj odhad je, budeme sa, stretneme s jednou skúsenosťou, ktorá naozaj nasvedčuje tomu, že bude tendencia zneužívať inštitút referenda. Bolo to ohlásené a taktizuje sa so spustením, jedno super referendum, kde sa bude asi, tam sa hovorí, že ix otázok bude. Viete, kde bude ix otázok, sa sekundárne aj sa zväčšuje, zväčšuje predpoklad rýchlosti nazbierania, lebo každý si tam nájde tu svoju. Viete, dáte otázku limuzíny, dáte otázku, ja neviem čo, verím, že aj tých populistických a nepopulistických otázok bude strašne veľa, vytvorí sa určitá masa a tým sekundárne to pôjde rýchlo. To znamená, že čím viac otázok, tým je teda predpoklad, že to pôjde aj rýchlejšie, a možno aj lacnejšie zozbierať tie tie otázky.
Potom nastane tá situácia, podľa existujúceho platného zákona, na to chcem upozorniť a s tým skončím celé moje predstavenie zákona, na to chcem upozorniť, že aj podľa..., nič sa nezmení, ak existujúce platné zákony, ten kto ohlásil super referendum, zozbiera tie podpisy tak, že 6. 11. ich odovzdá. Ak ich odovzdá 6. 11., prezident má 30 dní na to, aby vyhlásil referendum, a od vyhlásenia referenda je 90 dní na to, aby sa konalo referendum. Nemôže sa konať 90 dní pred voľbami, ale môže sa konať v deň volieb.

Takže veľmi rýchlo, čo to znamená. Keď strana, ktorá vyhlásila, že ide zbierať superreferendum, odovzdá hárky 6. 11., tak postavia prezidenta pred hotovú vec, že v zásade bude môcť vyhlásiť referendum iba na deň volieb. Vyhlásením referenda na deň volieb strana, ktorá zozbiera tie podpisy, prehlási otázky referenda za svoj volebný program a podarí sa vskutku husársky kúsok, že strana dostane svoj volebný program do každej volebnej miestnosti. Preto chcem upozorniť, podľa mňa je to korektné, aby sme prípadne, ak máme aké-také zámysly s touto krajinou, tak ja len upozorňujem, aby sme potom nepovedali, že to sme nevedeli alebo že to nás nenapadlo. Ja vám hovorím, že toto je podľa existujúceho právneho rámca možné, jediné, ako sa to bude dať nieže obísť, ale ako prezident by sa s tým mohol vysporiadať, že využije ten článok 95 odsek 2 ústavy, kde povie, že tie otázky dá skúmať Ústavnému súdu, vtedy tá lehota 90 dní neplynie, avšak ja si viem predstaviť ten krik potom okolo toho, že aké je to protiústavné, nedemokratické, obmedzujúce právo občanov a neviem čo všetko, keby si to náhodou prezident dovolil, že dať rozporovať tie otázky a využiť tento článok.
Takže ak by sme chceli sa vyhnúť, naozaj asi sa nevyhneme, môj odhad je, že sa nevyhneme tomu, že budeme konfrontovaní s tým, že niekto bude chcieť pretlačiť svoj volebný program do volebných miestností a využije to a ja mu poradím, ako to urobí. Dosiahne to tak, že hárky odovzdá 6. 11. Keď odovzdá hárky 6. 11., prezident vyhlási referendum na deň volieb. Ak si myslíte, že je to v poriadku, prísne vzaté, je asi je to podľa platného právneho rámca, ale či je to v poriadku, si dovolím rozporovať. Návrh zákona hovorí o tom, že ak teda sa strana politická takýmto spôsobom rozhodne ovplyvňovať svoj boj, a teda využiť referendum ako inštitút v predvolebnej kampani, tak aspoň by sa mala na tom podieľať.
Ďakujem pekne.

110.
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 1406).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

112.
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 18. marca 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných a 131 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Stanislava Labjaka 2 hlasovali za, proti 79, 50 sa zdržalo hlasovania; za Martina Pekára 83 hlasovali za, proti 25, 23 sa zdržalo hlasovania; za Michala Zajdena 39 hlasovalo za, proti 59, 33 sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený Martin Pekár. Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 18. marca 2015.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 137 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 137 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 137 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 125 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za László Bukovszkého hlasovali za 87 poslancov, proti 21, 17 poslancov sa zdržalo; za Patrika Dubovského hlasovalo za 27 poslancov, proti 62, zdržalo sa hlasovania 36; za Mariána Gulu hlasovalo za 31 poslancov, proti 63, zdržalo sa hlasovania 31; za Teréziu Holecovú hlasovalo za 81 poslancov, proti 24, 20 poslancov sa zdržalo.
Na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa zvolení László Bukovszký a Terézia Holecová.
Ďakujem pekne.