48. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať niekoľko slov k predmetnému návrhu zákona. Ja som k nemu vystúpil aj v prvom čítaní v rozprave, mal som výhrady, len z nich zopakujem tie, ktoré mám.
Pán minister, súhlasím s tým, čo aj možno moja predrečníčka tuná odprezentovala, že s tým nahrávaním vlastne súdnych sporov, áno, nemám problém. Naozaj je to reakcia v podstate vlády alebo odpoveď vlády Slovenskej republiky na správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. To bolo v dňoch 24. septembra až 3. októbra 2013. Áno, stávajú sa, žiaľ, takéto veci. Ja si myslím, že aj ten európsky výbor nie náhodou takúto správu uviedol, lebo stretávame sa aj v našej krajine s takým neľudským zaobchádzaním a ponižujúcim zaobchádzaním, dokonca hraničiacim s mučením. Aj ja som mal takéto informácie. A bola by to dobrá vec, keby sa v podstate tieto veci dokumentovali, ale aj pri samotnom už procese vyšetrovania.
Avšak nesúhlasím s jednou vecou, ktorá je predmetom tohto zákona. S alternatívnymi trestami súhlasím, pán minister, aby som zase taký nebol celkom vyhranený, ale nie tým spôsobom, ktorý je tu predložený. Vlastne sú to tie technické prostriedky, ktoré sa tuná využívajú. A teraz ak by sme človeka označili nejakým tým náramkom. by to naozaj asociovalo vo mne. To je možno, ako keď dáme obojok psíkovi a ho monitorujeme. Tak človeku to nedáme na krk, ale na ruku a budeme toho človeka takto monitorovať. Toto je vec, s ktorou mám vážny problém a s ktorou si dovolím nesúhlasiť. Ináč mi ten návrh zákona sedel vo veci. Toľko som si považoval za povinné povedať. A je ten dôvod taký, v podstate aby sa rešpektovala aj tá ľudská dôstojnosť toho človeka, aby sme neredukovali človeka len na nejakého živočícha, ale aby človek nestratil tú ľudskú dôstojnosť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Faktickú poznámku má pán poslanec Poliačik. Pokiaľ nikto iný nemá faktickú poznámku, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Poliačik.

Štefan, ako si to predstavuješ? Je dôstojnejšie, keď je človek zavretý v base? Ten alternatívny trest je práve od toho, aby sme ľudí, ktorých spoločenská škodlivosť je vyhodnotená ako nižšia, jednoducho nemuseli zatvárať do basy. Ale musí existovať nejaký kontrolný mechanizmus na to, aby domáce väzenie naozaj bolo domácim väzením. A ja si myslím, že aj pre toho človeka je dôstojnejšie žiť doma, vo vlastnom byte, byť obmedzený, než napríklad mu postaviť dvoch policajtov ku dverám. To si zrejme ani tiež nemôžeme dovoliť, aby sme každého človeka v domácom väzení mohli strážiť pri dverách samostatnou policajnou zložkou. Takže je to systém, ktorý je bežne využívaný v mnohých krajinách, je to systém, pri ktorom napríklad keď už vďaka nešťastnému nastaveniu Trestného zákona máme, dajme tomu, odsúdených za menej závažné drogové trestné činy, tak máme bežnú prax, že človek ktorého chytia so sáčkom trávy a je zavretý do basy, tak nám odtiaľ vyjde ako profesionálny díler pervitínu, pretože sa to tam jednoducho od tých kolegovcov naučí. Takéhoto človeka nechať doma, kľudne s tým náramkom na nohe, je aj pre jeho následnú socializáciu po vypršaní trestu oveľa lepšie, ako nechať ho v base, čo z tvojich slov vyhodnocujem ako dôstojnejšie ako tento alternatívny trest.

Ďakujem pekne.
S reakciou pán poslanec Kuffa. Má slovo.

Ja za alternatívne tresty som. Ale s týmto spôsobom nesúhlasím. A nie je jediný, pán minister, ktorý by tuná bol namieste a ktorý naša krajina dokáže zabezpečiť. Ja oceňujem tú skutočnosť, že máme tuná tento návrh zákona, tie veci, ktoré sú naozaj v rámci toho súdneho procesu. Dejú sa rôzne veci aj v rámci vyšetrovania. Tak s tým nahrávaním týchto pojednávaní súhlasím, s tým nemám problém, ale ak by sme označili nejakými tými náramkami tých ľudí, tak ja som to tak nazval čipy. Možno tie čipy sa dávajú inak, hej. Alebo sa dajú pod kožu, nie je k tomu ďaleko. S tým súhlasiť nemôžem. Je to môj názor, za ktorým si stojím. Aj pri súčasnom stave polície, ktorú máme v našej krajine, je to okolo 24-tisíc policajtov, myslím si, že aj mnohé iné veci dokážeme zabezpečiť. Naša krajina v rámci Európy je jedna z takých krajín, že máme najviac policajtov v prepočte na počet obyvateľov.
Myslím si, že, len tak na záver ešte, za alternatívne tresty som, ale s týmto alternatívnym trestom nesúhlasím, to jest ten náramok na ruke, lebo je tu potláčaná ľudská dôstojnosť. Samozrejme, na kolegu by som chcel reagovať, ak človek sa ocitne v tom väzení a vo väznici, to je tá najkrajnejšia forma, ktorá tuná je. A, áno, aj tam sa dejú veci, keď tí ľudia strácajú tú dôstojnosť, lebo sú tam rôzne veci, čo teda človeku sa dostanú do uší a prenikajú. A naozaj ešte ten človek do toho väzenia ako-tak s morálnymi hodnotami vchádza, tak sa veľakrát, je to nápravný ústav, ešte viac pokazí oproti tomu, ako bolo to predtým.

Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? (Reakcia navrhovateľa.) Máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Ja veľmi stručne chcem len zareagovať na prebehnutú debatu, aby to bolo úplne jasné. Ja nechcem presviedčať už nikoho, ale je to moja úloha na druhej strane ako ministra vás poslancov presviedčať o tom, čo som predložil.
Je fakt, že ten náramok nie je spôsob výkonu trestu, ktorý má nejakým spôsobom znižovať ľudskú dôstojnosť. To je len dohľad. To je spôsob dohľadu nad tým, ako ten odsúdený vykonáva trest, keď hovoríme o trestnej politike alebo treste, ktorý je udelený v trestnom konaní. Tak je to spôsob dohľadu nad tým, či ten trest vykonáva tak, ako mu bol uložený. To znamená, vy si môžete zvoliť rôzne spôsoby na ten dohľad. Vy ste spomenuli policajta. Tak ale to je jeden z najdrahších spôsoboch vôbec, aký existuje, pretože mu musíte platiť plat. A to, samozrejme, by musel stáť 24 hodín pri dverách, ja neviem, ako na tri zmeny by musel ísť. Tak to nie je asi úplne ideálne.
Navyše vás chcem upozorniť, že tento systém funguje v 28 krajinách len Európy, nehovoriac, ako je to vo svete. Neexistujú žiadne iné systémy, ktoré by boli iné, na ktoré ste možno chceli poukázať, ale neexistujú žiadne iné systémy toho dohľadu, len tento systém. A napokon, tam nie je nič napísané. A odsúdený ho má na nohe. Nosí sa na nohe, pod nohavicami, čie nijako ho zvonka nevidno. Keď ide po ulici, kráča, tak nikto nevie o ňom, že on musí dodržiavať nejaký systém ochrany. Čiže ja si myslím, že možno trošku aj z neznalosti tej technickej stránky máte obavu, že by dochádzalo k takémuto nejakému narušeniu ľudskej dôstojnosti, ale určite to tak nie je. A môžem vás ubezpečiť, že ani v žiadnej krajine doteraz nevzniesol nikto nejakú, by som povedal, požiadavku na ochranu ľudskej dôstojnosti či už súdnou cestou alebo inak, naopak, každý to tam vníma tak, že je to vec, ktorá jednoducho je nutné zlo, a je to vždy lepšie, ako byť skutočne v tom kamennom väzení zavretý za mrežami a vykonávať ten trest takýmto spôsobom. Čiže chcem apelovať ešte raz, aby ste, aj keď máte svoju predstavu o tej veci, vec zvážili a prípadne sa rozhodli ešte inak.
Čo sa týka samotného vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej, len som chcel poukázať na to, že, áno, veď to nie je vôbec tajná ani neznáma vec, že dôkazy niekoľko tisícstranové sa jednoducho technicky nečítajú na súdoch, hlavne teda v trestnom konaní, pretože ak by sa to tak dialo, tak by len čítanie dôkazov zabralo sudcovi niekoľko týždňov. Áno, čiže to je logické. Možno je na zamyslenie, prečo vlastne sa to doteraz nejako neriešilo. A podľa môjho názoru sa to riešiť malo. Je fakt, že až teraz sa vlastne nejako ukázal v plnej nahote tento problém. A ja si myslím, že riešiť ho treba, pretože pre funkčnosť a pružnosť konania je potrebné niečo urobiť. No ja si myslím, že ten návrh, ktorý tu teraz padol, je určitým spôsobom kompromisného riešenia, pretože je tu aj určitá obava z toho, akým spôsobom vlastne by sa zaobchádzalo s vecami, ktoré budú pred účinnosťou tohto návrhu zákona, áno. Keby sme my teraz išli a zmenili Trestný zákon alebo Trestný poriadok, opäť to bude mať účinky do budúcnosti a všetky tie ďalšie veci by boli problematické. Čiže chápem ja ten návrh, ako bol podaný, preto si myslím, že na nejaké prechodné obdobie, kým sa nezmení hmotné právo a procesné právo tak, aby upravilo túto vec, tak možno z technických dôvodov je to asi cesta, akou ísť, ale, samozrejme, ja si myslím, že by to malo byť len dočasné a keď sa upravia procesné predpisy primerane, tak potom je možné opäť naplno zaviesť to nahrávanie tak, ako to bolo pôvodne zamýšľané.
Toľko teda k návrhu. Chcem vás pekne poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona, a chcem poďakovať za naozaj vecnú diskusiu. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa spravodajkyni, či chce k rozprave alebo k okolnostiam súvisiacim s prerokovaním zaujať stanovisko. (Reakcia spravodajkyne.) Áno, má slovo.

Ja len v krátkosti by som chcela zareagovať, že aj po diskusii s trestnými sudcami skutočne nemajú problém, aby prebiehalo nahrávanie. Sú si vedomí toho, že je to v podstate aj na ich ochranu pred útokmi účastníkov konaní. Nás k tomuto pozmeňujúcemu návrhu viedla jedine snaha aspoň čiastočne zmierniť naozaj predĺženie konaní. A ako hovorí aj pán minister, myslím, že nebude problém aj v budúcnosti prijať potom pozmeňujúce návrhy, kde už budú skutočne všetky pojednávania nahrávané. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona má tlač 1329, spoločná správa výborov má tlač 1329a.
Vzhľadom na to, že pán minister Pavlis má závažné povinnosti súvisiace s výkonom funkcie, je na vláde momentálne, tak v jeho zastúpení uvedie návrh zákona s príslušným zmocnením pán minister spravodlivosti. Takže mu odovzdávam slovo.