48. schôdza

10.3.2015 - 18.3.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.3.2015 o 11:19 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:15

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Mne v tvojom vystúpení len chýbal, a ja sa teda skúsim za to prihovoriť, nejaký ten procedurálny návrh, nech pán minister aj vzhľadom na post, ktorý zastáva, proste ten zákon stiahne. A mali by sme to tak vybavené, vyriešené. Neviem, či to niekto z predrečníkov v procedúre povedal. Pán minister to má plne v rukách. Proste takýmto nehoráznym spôsobom sa ohýba legislatívny proces. Potom v tom zákone, ktorý vyjde, sa nevyzná nikto. Čiže, pán minister, poviem možno symbolicky, ten, kto zodpovedá za legislatívny proces, tu sedí ako predkladateľ, stiahnite ten zákon, povedzte, že úprava, ktorú navrhujú poslanci z vládnej strany SMER, je nad rámec toho zákona, ktorý ste sem prišli obhajovať vy. Neviem si tu predstaviť inú lepšiu cestu, ako sa zbaviť toho, keď pri jadrovom zákone riešime výročné správy politických strán. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2015 o 11:15 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:16

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Naozaj sa nám to tak malebne scuklo (jadrová škoda, kolky, výročné správy, diviak Šaňo) všetko, ako má byť. Pán minister, ja som v reči zabudol, ale chcem to teraz povedať, ma prípadne opravte, ak to nie je tak, predkladateľ sa má s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vecne nesúvisia s prejednávanou problematikou, vyjadriť, či idú nad rámec, či s tým súhlasíte? A tým už len domaľujeme načisto dielo Velázqueza, fakt, načisto ho domaľujeme. To bude potom úplne úchvatný obraz toho, čo ste zač. To znamená, minister spravodlivosti, ten, ktorý by mal bdieť nad čistotou legislatívneho procesu a toho, aby to bolo tak, ako to má byť, sa tu postaví a povie, že pri zákone o jadrovej škode, o ktorom nevedel ani to, koľko má paragrafov, súhlasí s tým , aby sa v rámci jeho prijatia zmenili výročné správy. Tým bude dielo Velázqueza úplne fantastické. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.3.2015 o 11:16 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:18

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby ste dali hlasovať najprv o vládnom návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1350) a až následne aby ste dali hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1330). Svoj návrh si dovolím odôvodniť tou skutočnosťou, že k vládnemu návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí bol podaný pozmeňujúci návrh v jeho druhej časti a tá sa týka taktiež Občianskeho súdneho poriadku, základného kódexu. Ja som tiež dávala pozmeňujúci návrh k základnému kódexu civilného procesu k Občianskemu súdnemu poriadku, avšak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.3.2015 o 11:18 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:19

Richard Vašečka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán predseda, ja chcem dať procedurálny návrh, aby sme teraz o tomto posledne prerokovanom zákone o jadrovej škode nehlasovali v tejto chvíli, pretože by to naozaj bolo také bezprecedentné. A navrhujem, aby sme o ňom hlasovali, keď bude prítomný minister hospodárstva, aby prípadne mohol otvoriť rozpravu, pretože ak budeme napríklad aj teraz hlasovať a v treťom čítaní sa niekto prihlási do rozpravy a povie nejakú námietku, môže nastať s tým problém. Čiže ešte raz zopakujem môj návrh, aby sme v tejto chvíli nehlasovali o tomto zákone. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.3.2015 o 11:19 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:19

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predseda, včera pri hlasovaní o tlači 1455 systém vykazoval iba hlasovanie o procedurálnom návrhu pána poslanca Kuffu, ale nevykazoval hlasovanie o samotnom návrhu. Neviem teda, či bola chyba v systéme alebo samotné hlasovanie neprešlo, lebo normálne v tom číslovaní máme, číslo 157 je hlasovanie o procedurálnom návrhu pána Kuffu, číslo 158 už je hlasovanie o ďalšej tlači, nemáme tak odhlasovaný postup do druhého čítania, takže v prípade, že ho systém nezaznamenal alebo tam bolo niečo zmätočné, mali by sme zopakovať toto hlasovanie. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.3.2015 o 11:19 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 11:45

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Pán predseda, prepáčte, ale pri tlači 1455 sme hlasovali iba o procedurálnom návrhu pána Kuffu, ale nehlasovali sme o nehlasovali sme o posunutí zákona do druhého čítania. To znamená, že nám jedno hlasovanie chýba.
Skryt prepis

Vystúpenie

19.3.2015 o 11:45 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:46

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán predseda. Chcel by som pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že máme zasadnutie o 12.15 hodine v obvyklých priestoroch výboru a treba odložiť mobily tam, kde ich odkladáme. To zasadnutie bude neverejné. A zároveň by som chcel pozvať tých poslancov predsedov do miestnosti 183, vedia o tom, teraz. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.3.2015 o 11:46 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:47

Gábor Gál
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo. Pán predseda, tiež chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že máme dneska rokovanie výboru teraz o 12.00 hodine. Ďakujem pekne. Budeme tuto na výbore pre obranu a bezpečnosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.3.2015 o 11:47 hod.

Mgr.

Gábor Gál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
48. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní
 

Zodpovedanie otázky 14:04

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený jeden prítomný poslanec za opozíciu (Reakcia z pléna.), vitaj, že ste teraz prišli, tak už ste traja, tak už vítam troch, celých troch, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Popri predsedovi vlády, ktorý je na Európskej rade v Bruseli, sú neprítomní podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitosti pán Miroslav Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, a takisto pán minister životného prostredia Peter Žiga, na nich obidvoch nie sú žiadne otázky.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

19.3.2015 o 14:04 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:10

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa okrem vás ešte ďalších päť poslancov adresovalo predsedovi vlády Slovenskej republiky otázku s podobným obsahom, preto si dovolím odpovedať na všetkých šesť otázok súčasne.
Ústavný súd Slovenskej republiky je v zmysle článku 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Skladá sa z 13 sudcov, ktorých na návrh Národnej rady Slovenskej republiky vymenúva na 12 rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých hlava štátu má vymenovať.
Za sudcu Ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu Ústavného sudu. Uvedenými kritériami obsiahnutými v ústave sú dané medze posudzovania vhodnosti kandidátov prezidentom.
Dňa 4. júla 2014 sa skončilo funkčné obdobie trom sudcom Ústavného súdu, Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu. Oprávnenie výberu vhodných kandidátov na sudcov Ústavného súdu z hľadiska ich profesionálnej a morálnej spôsobilosti patrilo Národnej rade, ktorá ho aj zrealizovala.
V apríli minulého roku parlament v súlade s ústavou zvolil piatich kandidátov na uvoľnené miesta sudcov Ústavného súdu, a to doktora Jána Bernáta, sudcu Krajského súdu v Nitre, navrhnutého generálnym prokurátorom doktorom Čižnárom, doktora Imricha Volkaia, predsedu Krajského súdu v Košiciach, navrhnutého dekankou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, doktorku Evu Fulcovú, predsedníčku Okresného súdu Bratislava I, nominovanú dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a prezidentom Notárskej komory, doktora Miroslava Ďuriša, notára, nominovaného prezidentom Notárskej komory, doktorku Janu Baricovú, sudkyňu Najvyššieho súdu, kandidátku navrhnutú predsedom Najvyššieho súdu. O mesiac neskôr k nim pribudol aj doktor Juraj Sopoliga, predseda Senátu Krajského súdu v Košiciach, nominovaný prezidentkou Združenia sudcov Slovenska.
Navrhnutí kandidáti sú významné osobnosti, ktoré už svojimi profesionálnymi životopismi preukázali, že patria k tomu najlepšiemu, čo v právnickom povolaní máme. Národná rada sa tentoraz rozhodla pre predstaviteľov právnej praxe, ktorí sa v minulosti nezúčastňovali politického života. Vo väčšine prípadov im apolitickosť vyplývala z požiadaviek profesie. Preto sú úvahy o kandidátoch strany SMER alebo inej politickej strany fantázia.
Ako som už uviedol, parlament vybral vhodných kandidátov a v súlade s ústavou predložil prezidentovi republiky ich dvojnásobný počet. Prezident Slovenskej republiky je limitovaný vo svojej úvahe pri vymenúvaní sudcov Ústavného súdu osobami kandidátov navrhnutých Národnou radou a povinnosťou zabezpečiť riadne fungovanie ústavného orgánu v tomto prípade Ústavného súdu Slovenskej republiky. Hlava štátu vzhľadom na jej funkciu, akú má v ústavnom systéme, má základné obmedzenie, ktorého podstata je v tom, že nemá byť konkurentom jednotlivých zložiek moci a ústavných orgánov, ale garantom, že ústavou predpokladaná štruktúra štátnych orgánov bude riadnym spôsobom fungovať a bude tak môcť slúžiť v prospech všetkých občanov.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť si slová Andreja Kisku z konca marca 2014, kde už ako víťaz prezidentských volieb povedal na jednej strane, že je jasne deklarované, že máme parlamentný systém moci, a na druhej strane zrazu prezident dostal určité právomoci z pohľadu nemenovania sudcov alebo profesorov a podobne. Zdôraznil, že podľa neho to nie je správny stav, naša ústava nebola tvorená, aby sme mali poloprezidentský systém. Dovoľte mi ďalej doslovne zacitovať z jeho slov: „Bol by som rád, keby sme sa vrátili naspäť k skutočne parlamentnému systému vládnutia, aby v tom bol poriadok. Aj doktrinálne pramene práva poukazujú na jednoznačnosť mechanizmu vymenovania sudcov Ústavného súdu.“
Pre krátkosť času uvediem napríklad komentár k príslušnému článku ústavy od bývalého ústavného sudcu doktora Jána Drgonca, DrSc. Citujem. Funkcia sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky vzniká vymenovaním. Právo vymenovať sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky náleží prezidentovi Slovenskej republiky. Prezident je viazaný návrhom Národnej rady Slovenskej republiky, bez návrhu nemôže do funkcie sudcu Ústavného súdu vymenovať nikoho. Národná rada Slovenskej republiky každý návrh predkladá tak, aby prezident Slovenskej republiky mal možnosť voľby medzi dvoma kandidátmi na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ponecháva prezidentovi na voľnej úvahe rozhodnutie o tom, ktorého z kandidátov za sudcu vymenuje. V prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu samotná ústava vymedzuje priestor pre úvahu prezidenta tým, že mu parlament predkladá dvojnásobný počet kandidátov, ako má menovať sudcov Ústavného súdu, a je na rozhodnutí prezidenta, ktorého z nich vyberie. Nedávame mu však možnosť nevyberať z navrhnutých kandidátov. Predmetný počet sudcov je stanovený, pokiaľ spĺňajú stanovené podmienky a pokiaľ sú riadne zvolení Národnou radou. Právomoc orgánu verejnej moci v sebe na rozdiel od subjektívneho práva občana spája právo s povinnosťou rozhodnúť, a to podľa právom stanovených podmienok. Aj Benátska komisia Rady Európy, na ktorú sa vláda obrátila, zaujala obdobné stanovisko.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prezident republiky mal zo šiestich kandidátov vybrať troch, na čo paradoxne zriadil špeciálnu komisiu. Práve táto komisia mu odporučila z nich odmietnuť piatich. Ústava Slovenskej republiky však nikde nehovorí o tom, že by mala hlava štátu právomoc zriaďovať komisie, ktoré by mali kandidátov na ústavných sudcov preverovať, pravdupovediac z ústavy nevyplýva prezidentovi Slovenskej republiky, že by mohol zriaďovať nejaké komisie.
Trochu odbočím od textu, ktorý je tu napísaný. Každý orgán môže robiť len to, čo mu zákon predpokladá. Nemá priestor pre improvizáciu ani pre priestor pre akúkoľvek svojvôľu. A v tomto prípade to tak prezident urobil.
Prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. júla 2014 vymenoval do funkcie sudkyne Ústavného súdu doktorku Janu Baricovú. Žiadneho z ďalších piatich kandidátov zvolených a navrhnutých mu parlamentom, teda doktorku Evu Fulcovú, doktora Juraja Sopoligu, doktora Miroslava Ďuriša, doktora Jána Bernáta a doktora Imricha Volkaia do funkcie sudcu Ústavného súdu nevymenoval so spoločným odôvodnením, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu. Verejnosti hlava štátu oznámila, že z navrhovaných kandidátov vybral iba Janu Baricovú, ktorá mala dlhodobo záujem o ústavné právo a bola aj na stáži na Ústavnom súde, vidí aj do ústavného európskeho práva, čo bola jedna zo základných požiadaviek pre tretiu generáciu ústavných sudcov. Ostatných kandidátov prezident odmietol. Argumentoval tým, že sa rozhodoval na základe osobného pohovoru i odporúčaním právnických autorít, a tak dospel k názoru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu Ústavného súdu. Vyčítal im, že sa doteraz objektívne preukázateľným spôsobom prakticky či teoreticky nevenovali ústavnému súdnictvu a ústavnému právu. Nemožno prehliadnuť všeobecnosť a nepodloženosť rozhodnutí prezidenta o ich nevymenovaní za sudcov Ústavného súdu, z ktorých sa napríklad predseda krajského súdu alebo bývalý prezident Notárskej komory dozvedeli, že vo svojej profesii nedosiahli zvláštne výsledky. Situáciu tu už len dokresľuje, že odôvodnenia všetkých piatich rozhodnutí boli s výnimkou detailu absolútne totožné. To znamená, všetkých päť sudcov zjavne viedlo absolútne rovnaký život, absolútne rovnakú prax a absolútne rovnako postupovalo v celom svojom živote, keď stačilo stlačiť Ctrl + a, Ctrl + c.
Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o nevymenovaní podali zvyšní kandidáti ústavnú sťažnosť, ktorou namietali porušenie ich základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorých niektorí namietali aj porušenie práva na vstup do verejných služieb svojej krajiny podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím prezidenta.
Ústavný súd Slovenskej republiky po predchádzajúcom prijatí všetkých sťažností neúspešných kandidátov na ústavných sudcov spojil na spoločné konanie sťažnosť doktorky Evy Fulcovej, doktora Juraja Sopoligu a doktora Miroslava Ďuriša. Uznesením z 12. 11. 2014 odmietol predpojatosť členky III. senátu Ústavného súdu doktorky Jany Baricovej namietanú prezidentom Slovenskej republiky.
Pani poslankyňa, práve som sa dostal k podstate vašej otázky. Ústavný súd na verejnom zasadnutí senátu v utorok 17. marca rozhodol, že základné práva doktorky Evy Fulcovej, doktora Miroslava Ďuriša a doktora Juraja Sopoligu na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami prezidenta Slovenskej republiky z 2. júla 2014 o ich nevymenovaní za sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky porušené boli.
V ďalšom bode rozhodol Ústavný súd, že rozhodnutia prezidenta z 2. júla 2014 o nevymenovaní doktorky Evy Fulcovej, doktora Ďuriša a doktora Sopoligu za sudcov Ústavného súdu zrušuje a prikazuje, aby prezident vo veci znovu konal a rozhodol.
Zatiaľ nie je k dispozícii plné znenie rozhodnutia Ústavného súdu vrátane jeho odôvodnenia, a tak ostávajú niektoré čiastkové otázky otvorené, ale už ten samotný výrok rozhodnutia a širší kontext konania umožňujú zaujať k danej veci stanovisko.
Zo stručného ústneho odôvodnenia rozhodnutia Ústavným súdom vyplýva, že prezident Slovenskej republiky nepostupoval ústavne konformne pri výbere kandidátov na sudcov Ústavného súdu, keď z parlamentom navrhnutého dvojnásobného počtu kandidátov vymenoval len jednu sudkyňu Ústavného súdu a ďalších dvoch sudcov nevymenoval. Pri svojom rozhodnutí neuviedol žiadne závažné skutočnosti, ktoré by bránili vymenovaniu ďalších dvoch sudcov Ústavného súdu z navrhnutých kandidátov a rozhodnutie o nevymenovaní oprel prezident Slovenskej republiky len o všeobecné, nepersonalizované konštatovania.
Ústavný súd namietal prekročenie rámca právomoci prezidentom Slovenskej republiky nevymenovaním chýbajúcich sudcov Ústavného súdu. Podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky majú občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Toto základné právo označil Ústavný súd už skôr v zmysle nálezu z roku 2012 za kľúčové politické právo úzko súvisiace s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu. Zmienení článok ústavy nezaručuje právo uchádzačovi verejnú funkciu dostať, ale len právo a možnosť nediskriminačne, teda za rovnakých podmienok, aké majú vytvorení iní kandidáti, sa o takúto funkciu uchádzať. Ústavný súd rozhodol o porušení tohto ústavného práva prezidentom, teda inými slovami konštatoval, že jeho postup pri výkone právomoci prezidenta, ktorý nemožno považovať za objektívny, porušil ústavu, základné právo na prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok pri nezmenenej právnej úprave nemôže byť porušené ani v dôsledku zmeny politického prostredia.
Chcel by som zdôrazniť, že Národná rada Slovenskej republiky postupovala pri voľbe šiestich kandidátov, z ktorých si pán prezident mal vybrať troch, v súlade s ústavou, rovnako aj vtedy, keď nevyhovela požiadavke hlavy štátu zvoliť ďalších štyroch kandidátov, z ktorých chcel vymenovať zvyšných dvoch.
Národná rada Slovenskej republiky konala správne aj vtedy, keď nepodľahla tlaku opozície, ktorá viackrát navrhovala do rokovania Národnej rady zaradiť voľbu ďalších kandidátov na sudcov Ústavného súdu. A môžeme mať rôzne osobné názory, ale musíme plne rešpektovať ústavou dané postavenia a právomoci tak prezidenta, ako aj parlamentu. Tu neexistuje vzťah ani nadriadenosti, ani podriadenosti.
Každé porušenie práva a ústavy zvlášť je poľutovaniahodné a v danom prípade navyše bolo pre ústavných právnikov a osoby so skúsenosťami z politického života predvídateľné, že rozhodnutia prezidenta o nevymenovaní sudcov Ústavného súdu zhodnotí Ústavný súd ako porušenie ústavy a možno i niektorých ustanovení Paktu o občianskych a politických právach. Preto to nedávne rozhodnutie neprekvapilo.
Ústavný súd zároveň v zmysle ústavy prikázal prezidentovi vo veci znova konať a rozhodnúť. Otvorila sa cesta k náprave protiústavného stavu, keď Ústavný súd kvôli nesprávnemu postupu a rozhodnutiu hlavy štátu nemá ústavou predpísaný počet 13, ale iba 11 sudcov. Treba dúfať, že pán prezident túto cestu využije a podľa rozhodnutia Ústavného súdu vymenuje z parlamentom navrhnutých kandidátov ďalších dvoch ústavných sudcov, prispeje tak v súlade s ústavnou povinnosťou hlavy štátu k riadnemu fungovaniu ústavných inštitúcií.
Pre fungovanie právneho štátu i priamo pre mnohých občanov je významné, aby bol Ústavný súd plne personálne obsadený. V súčasnosti zápasí rovnako ako všeobecné súdy s dramatickým nárastom počtu podaní. Ide o desaťtisíce vecí. A za tejto situácie chýbajú nevymenovaní sudcovia.
Teraz neviem, pán predseda,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Už sme vyčerpali čas na odpovede na otázky adresované premiérovi, pán podpredseda, tak ak by ste ukončili v krátkom čase, či už ste aj teda...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Už som teda vlastne na konci.
Ja chcem na záver už povedať iba poznámku, že pamätáme si, kde pri podobnom rozhodnutí, ale za úplne iných podmienok zvolávala opozícia desiatky tlačových konferencií a vyzývala prezidenta, bývalého v tomto prípade, aby napravil svoje konanie, zaplatil to z vlastného vrecka. Všetci tí odvážlivci dneska chýbajú v sále, nie sú tu. A tak som naozaj prekvapený. Ale je to typické, že naša opozícia nemá jeden meter, nepozná jeden meter a vždycky politicky využíva iba tú časť rozhodnutí, ktorá sa jej hodí. Keby bola aspoň troška chlapom, najmä tí poslanci, ktorí sú chlapi, urobili by rovnaké výzvy, ako urobili v decembri minulého roku. Ale keďže nie sú, naozaj to ani neočakávame. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.3.2015 o 14:10 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video