48. schôdza

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani poslankyňa, no ja nevidím alebo neviem, čo sa vám zdá otázne na tom, že bolo spísané memorandum. Je to normálny štandardný proces, zvlášť pri inštitúcii, ktorú Slovenská republika neovláda, nakoľko máme menšinový podiel, a zvlášť pri inštitúcii alebo teda pri firme, ktorej hodnota pôjde už iba časovo cenou dole. Súvisí to práve s tým, že očakáva sa, že asi vstúpi štvrtý mobilný operátor na náš trh, taktiež na úseku internetu, že je veľká konkurencia. A na čo má štát držať firmu a investovať do firmy, z ktorej nemáme ani dividendy poriadne, keď zároveň ešte tá cena pôjde dole? Radšej investujme tie peniaze, ktoré môžeme ešte získať, do SPP alebo nejakej výhodnejšej a lepšej firmy, ktorá v podstate tu tvorí monopol, ako ísť a podporovať firmu, na jednej strane nad ktorou nemáme kontrolu a na druhej strane ktorej cena akcií alebo hodnota pôjde rokom a rokom dole. Čiže ja nevidím žiaden problém v tom.
A to, kto vlastní Slovak Telekom, tak ako to povedal kolega Susko, to nemá vôbec vplyv na ochranu spotrebiteľa, tak ako to nemá vplyv pri tom, kto vlastní O2 alebo Orange, alebo teda iné takéto firmy, jednoducho na to sú štátne inštitúcie, ktoré zabezpečujú tú ochranu spotrebiteľa ako takého a ktoré môžu pokutovať a vstupovať do týchto priestorov. Čiže to, kto bude vlastníkom Slovak Telekomu, nemá ani najmenší vplyv na ochranu spotrebiteľa. Toľko z mojej strany.

Pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem. Mám dve poznámky.
Jedna poznámka je, že prevod majetkových účastí štátu, ktorý je tiež v národe známy pod názvom privatizácia, neznamená zvýšenie podielu na trhu, a teda ani posilnenie dominantného postavenia.
A druhá poznámka je, že ďakujem pani poslankyni Mezenskej, že jednoznačne explicitne spomenula to, že je dôležité, ako sa tie peniaze využijú. Pre mňa osobne je veľký rozdiel medzi tým, vláda keby takéto peniaze použila na zníženie verejného dlhu na jednej strane a na druhej strane keby za tie peniaze začala budovať širokorozchodnú trať. Čiže táto kľúčová informácia podľa mňa tiež mala byť v tomto materiáli.

S reakciou na faktické pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

Ja len na margo tých kritických pripomienok, či už sa to týka pána poslanca Martvoňa alebo pána Suska, chcem uviesť, že na tom svojom postoji si trvám.
Už teraz Telekomunikačný úrad, pán poslanec Susko, aj keď nemáme tu súkromný monopol typu Deutsche Telekom, Slovak Telekom, nevie v dostatočnej miere a do dôsledkov ochrániť práva spotrebiteľov. Možno ako praktik to nepoznáte z praktickej roviny. Ale nie som si vedomá, nepoznám ani jeden prípad, ktorý sa ukázal ako oprávnený prostredníctvom riešenia súdu, že by Telekomunikačný úrad voči telekomunikačným operátorom porušujúcim práva spotrebiteľov, dal týmto spotrebiteľom za pravdu. Takže tieto moje obavy sú opodstatnené a sú reálne.
No a čo sa týka pána Martvoňa, no naozaj ma udivuje, ako sa podarilo vláde a ministerstvu spísať memorandum o porozumení, ak druhým dychom tá istá vláda a ministerstvo zdôrazňovalo, že Slovak Telekom, Deutsche Telekom nebol schopný ako majoritný vlastník uznať práva štátu ako minoritného vlastníka. Takže zotrvávam na tom, vaše argumenty alebo pripomienky ma nijakým spôsobom nepresvedčili o opaku.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem, pán predseda. Na jednej strane ma to aj teší, že tá diskusia je takého rozmeru, akého je, ale teší ma aj to, že kolegovia z opozície hovoria o tom, na čo budú použité tieto prostriedky. Ešte sme tu ani nič nepredali a už rozdeľujeme na diaľnice, na zdravotníctvo, na iné projekty. Takže to ma teší, že je všeobecný súhlas s tým, že predať to treba.
Keď kritizujeme privatizáciu, my kritizujeme privatizáciu strategických podnikov. Ale Slovak Telekom dneska už nie je strategický podnik. Stratil postavenie strategického podniku reálnym vývojom na trhu a to je aj v tom odôvodnení, že na trhu sú iní regulátormi, iní prevádzkovatelia, či už mobilnej alebo pevnej siete, sú iné podmienky na trhu, aké boli na ňom kedysi.
Ja som sa zámerne vyhýbal diskusii alebo téme o privatizácii. My sme teraz neotvárali tú tému, my hovoríme o predaji 49-percentného podielu. Ale som si pozeral materiály, čo sa týka predaja Slovak Telekomu v roku 2000. Zároveň všetci hovoríme, že sme privatizovali 51 % a predali sme 51 % za 1 mld. Ale z dokumentov to vôbec nie je pravda. My sme predali za 600-tisíc 38 %, 400-tisíc bolo navýšenie základného imania, kde štát nenavyšoval, to znamená, že my sme predali 38 % za 600 mil. s tým, že Deutsche Telekom získal 100 % vlastníctva v tejto spoločnosti. Ja by som to prirovnal možno k tomu, že dneska sa vezieme v jednom luxusnom aute, kde nemáme volant, možno už dneska nemáme ani tú rezervu, to znamená, že my to nevieme ani riadiť, a keby sa stala dajaká havária, tak my ani to koleso si nevieme vymeniť. Takže štát je dneska v tej pozícii, keď reálne nemá dosah na riadenie tejto spoločnosti. Ten 49-percentný podiel je dneska v hodnote možno 10 – 15 %, čo sa týka reálneho riadenia tej spoločnosti, možno ani to nie je, nevieme sa dostať k dividendám, nevieme ovplyvniť chod tejto spoločnosti. Preto ja ako minister hospodárstva som navrhol, že je efektívnejšie toto aktívum vymeniť možno za iné aktívum alebo finančné prostriedky použiť na niečo úplne iné. My sme sa zhodli aj s ministrom financií, keby tie prostriedky z výnosu z predaja boli len v správe ARDAL-u, ktorý spravuje dlh štátu, tak by sme efektívnejšie využili tieto prostriedky, ako ich dneska mať umŕtvené v Slovak Telekome.
Ja nie som odborník na kapitálový trh, a preto si aj nedovolím dneska prejudikovať, aký bude výnos z tohto predaja, pretože keď sme sa rozhodli, že ideme tu predajom na kapitálovom trhu, ten kapitálový trh vygeneruje cenu. A je to najtransparentnejšia cesta, akým spôsobom sa môžeme dostať k cene.
Ja nevylučujem ani tú možnosť, že príde Deutsche Telekom, ktorý v akcionárskej zmluve, ktorá je podpísaná, má predkupné právo, ale dneska je ešte skoro o tom hovoriť. Máme pred sebou ešte strašne veľa práce, čo je spojené s procesom IPO, pričom ešte stále sa môžu zmeniť pomery na trhoch, môže sa zmeniť situácia v Telekome, Deutsche Telekome, môže prísť k úplne inej situácii. Takže máme my ešte stále možno mesiac a pol na to, aby sme tie svoje rozhodnutia dajakým spôsobom korigovali alebo menili, ale som všeobecne spokojný s tým, že nikto by proces IPO nespochybňoval, pretože naozaj iný systém transparentnejší nie je.
My keď sme sa rozhodli, že ideme týmto procesom, tak sme si nechali poradiť renomovanými investičnými bankami, ktoré majú skúsenosti na trhu. Dneska je to Citibank a J. P. Morgan, ktoré realizovali podobný predaj či už v Chorvátsku, v Maďarsku, v Slovinsku a v podobných krajinách, preto je úplne logické, že v tomto regióne majú skúsenosti. A odtiaľ nám stanovili ten proces, aký je od podpisu memoranda, potom ďalší proces, ktorý nasleduje, ktoré musia urobiť či už Slovak Telekom, či už potom osloviť investorov, spísanie nejakého projektu a ďalšie upísanie do kníh. To je celý proces, ktorý vyžaduje kapitálový trh. To nám niekto radí.
Do dnešného dňa všetky tie dokumenty, ktoré boli spojené s IPO, nie sú v žiadnom utajenom režime, nič v tých dokumentoch nie je tajné, to všetko je napísané v memorande, ktoré je zverejnené na stránke či už ministerstva hospodárstva alebo Fondu národného majetku. Je tam dividendová politika, ktorú sa zaviazal Deutsche Telekom realizovať v budúcnosti medzi 50 až 80 %. Takže odpoveď na otázku pána poslanca Miškova je, že je to zakotvené v memorande, ktoré musí byť spísané tesne pred tým, ako sa spustí celý ten proces IPO. Preto ja dneska naozaj nechcem hovoriť o tom, aký bude ten výnos. Samozrejme, je záujmom všetkých a je to záujmom aj tých investičných bánk, aby bol ten výnos čo najvyšší, pretože sú zainteresované na tom výnose. Takže asi nebude logické, aby znížili cenu spoločnosti, práve budú, naopak, mať záujem, aby dotlačili Deutsche Telekom a Slovak Telekom k takým opatreniam, ktoré by zvýšili hodnotu tej spoločnosti, pretože výnosy tej spoločnosti alebo výnos investičných bánk sú závislé aj to fitchko je závislé od celého toho výnosu. Takže pri takom procese, aký je v zákone č. 92/1991 Zb., že najprv to musí vláda schváliť, následne to musí schváliť alebo zobrať na vedomie parlament, potom tam musia nastať ďalšie procesy, ktoré pôjdu do vlády, nemám informácie o tom, že by žiadny dokument, ktorý by mal byť k tomu prijatý, bol v utajenom režime. Takže ja verím tomu, že v krátkej dobe prídeme relatívne k dobrému výsledku.
A to, ako ďalej budú použité finančné prostriedky, už je diskusia potom pre ministerstvo financií, ktoré spravuje financie v tomto štáte. Ďakujem veľmi pekne.