48. schôdza

Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi do rozpravy pánovi poslancovi Radošovskému. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Nebudem tu mať dlhé reči. Návrh sa mi celkom pozdáva. Ak by prešiel do druhého čítania, sú tam veci, ktoré možno treba vylepšiť.
Ale v konečnom dôsledku návrh má odvahu riešiť to, čo sa tu jednoducho vymklo z rúk. A to je monopolné správanie všetkých prenosových sústav, tých aj nadzemných, aj podzemných, ale v prvom rade nadzemných, pri ktorých napríklad rozšírenie ochranného pásma pred pár rokmi pokladám za veľmi nezmyselné. A keby mali platiť takéto náhrady, tak by vôbec nepožadovali takéto rozšírenie. Ďalšia vec, ktorú ešte spomeniem, je, že pri udržiavaní práve tohoto sa správajú veľmi nekultúrne. To znamená, že nielenže likvidujú tie nálety, ktoré majú povinnosť likvidovať, ale správajú sa aj tak, že likvidujú aj iný majetok bez náhrady. A často sa stáva, keďže outsourcinguje sa vlastne takáto služba, že jednoducho vstupujú na pozemky bez toho, že by si jednoducho len ohlásili vlastníka alebo užívateľa: „Počúvaj, ty hlupák, ideme k tebe, musíš nás trpieť."
Takže dá sa tento návrh podporiť s tým teda, že ešte niektoré veci sa dajú potom vylepšiť. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Áno, ďakujem. Takisto sa pridávam k tomu, že to je návrh, ktorý rozhodne treba posunúť do druhého čítania. A na konto tej údržby pravda je taká, že mnohokrát práve vlastník elektrorozvodov, ten monopol si osvojoval nielen právo teda na to vstupovať, ale aj urobiť z toho zaujímavý biznis. Totižto údržba tých priesekov pod elektrovodmi je celkom dobre platená. Podnikatelia v elektrobiznise majú na to prostriedky. Ale veľmi často obchádzali majiteľa, tak ako to povedal pán poslanec, tak, že teda mu šantili po jeho pozemku bez toho, aby ho na to upozornili.
A možno by sa tu žiadalo povedať a doplniť potom, Martin, aj do druhého čítania, že ak ide o údržbu takéhoto prieseku, keď už je tam v istom, nevyhnutnom rozsahu zriadený, aby mal vlastník pozemku právo urobiť túto prácu, pokiaľ má o to záujem sám, teda isté akési predkupné právo, pretože často by tak išlo o zaujímavý biznis, nechcem tak povedať, o zaujímavú čiastku, ktorú by z titulu tejto úhrady mohol on sám dostať, pretože takto sa dostávame k takému paradoxu, dneska nedostáva, ako ste správne na to poukázali, nič, ale keď ide o zaplatenie údržby týchto priesekov, celkom dobre zaplatenej, tak tu vlastníka obídeme, aby ani v tomto prípade nedostal nič. Takže dajme mu isté predpracovné právo. Ďakujem.

Nech sa páči, do rozpravy posledná prihlásená rečníčka pani poslankyňa Mezenská.

Vážení prítomní poslanci, vážený pán spolunavrhovateľ, pani predsedajúca, my už tento spoločný návrh predkladáme tretíkrát a možno už tak zo zotrvačnosti človek zvažuje, či má význam návrh zákona s takýmto obsahom a nielen obchodným, ale aj politickým rozmerom opakovane predkladať a vyvíjať až, by som povedala, nadpriemerné úsilie na to, čo by malo byť samozrejmosťou. Veď predsa do obchodnej kultúry, do pestovania a rozvíjania obchodno-recipročných vzťahov predsa patrí taký štandard, reciprocita, že ak tá-ktorá súkromná spoločnosť pôsobí, podniká na komerčnom princípe, má dokonca garantovaný, chránený zisk Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pretože v prípade držiteľov povolení ide o prevádzkovateľov energetických sústav, prevádzkovateľov energetických zariadení, je predsa len normálne a štandardné, že ak je dotknuté územie alebo je obmedzené využívanie vlastníckeho práva kohokoľvek, tak je potrebné v rámci reciprocity zjednať náhradu. A ak na tomto území alebo na niečom, čo je predmetom vlastníckeho práva dotknutého vlastníka, generuje pravidelný opakujúci sa chránený a oprávnený zisk, je predsa normálne, že aj takto dotknutému vlastníkovi pozemkov prináleží opakovaná a chránená náhrada za obmedzenie užívania týchto pozemkov, za obmedzenie jeho vlastníckeho práva.
Takým najčastejším argumentom, ktorý k tomuto zákonu ešte v prvopočiatkoch odznieval zo strany vládnych poslancov, ale nielen vládnych poslancov, ak si dobre pamätám, tak jedným razom sa voči tomuto zákonu ohradil aj pán poslanec Přidal, bolo to, že ak by sa takýto mechanizmus, takýto oprávnený nárok vlastníkov ukotvil a schválil v zákone, tak by to negatívne dopadalo na široké spotrebiteľské skupiny, na odberateľov energetických služieb, služieb vo verejnom záujme, a to negatívnym dopadom na zvýšenie cien. Avšak takýto argument môžeme veľmi rýchlo znegovať a anulovať naším opätovne predkladaným návrhom, aby takáto recipročná oprávnená náhrada voči dnes ukrivdeným vlastníkom pozemkov bola zjednaná zo zisku, zo zisku týchto podnikateľských subjektov, energetických monopolov, nadnárodných spoločností. Ide tu teraz nielen o vytváranie korektných obchodných vzťahov, ide tu vlastne aj o naplnenie politického hľadiska, pretože ak toto nemá uskutočniť a nemá zastrešiť práva práve sociálna vláda, ktorá sa netají s tým, že má záujem eliminovať dopady nesprávnej privatizácie a prerozdeľovať hodnoty, prerozdeľovať zisky v prospech tých, ktorí sú buď ukrátení, alebo poškodení, na či už energetickom alebo inom trhu, tak kto iný, ak nie táto sociálna vláda má so všetkými desiatimi prijať takýto návrh a bez akýchkoľvek komentárov a argumentov ho schváliť.
Teda, samozrejme, ako spolupredkladateľka tohto návrhu zákona v plnej miere sa dnes za tento návrh prihováram, prihováram sa za všetkých dotknutých vlastníkov pôdy, vlastníkov pozemkov, na ktorých sa prevádzkujú distribučné siete, energetické siete, prípadne energetické zariadenia. Myslím si, že je najvyšší čas dať tieto vzťahy účastníkov na energetickom trhu do poriadku, aby takto súkromné spoločnosti, veľké spoločnosti nepodnikali na úkor našich občanov. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

Dnes to nejako vyšlo, že stále reagujem na pani poslankyňu Mezenskú, ale hovorila veľmi dobre a teraz som veľmi náchylný podporiť tento návrh zákona. Má to ale jeden háčik, pre ktorý si myslím, že za to nezahlasuje strana SMER, teraz odhliadnuc od politiky, lebo ak hovoríme o tom, že, zjednoduším to, energetické firmy by mali odškodniť tých, na pozemkoch ktorých je vecné bremeno, lebo tam, povedzme, idú vodiče vysokého napätia, tak logicky sa núka otázka, čo s tými, ktorí majú na pozemku vecné bremeno, lebo im tam ide cesta, I., II., III. kategórie, VÚC-karská, proste majú na svojom pozemku cestu. Je to dosť veľký problém. Pamätám sa na vyjadrenie pána premiéra Fica, keď sa ho na to pýtali pred časom, to je možno už aj niekoľko rokov nazad, či si vie predstaviť odškodnenie týchto ľudí alebo hľadanie nejakých riešení. Jeho odpoveď na to bola vtedy veľmi jednoduchá. Znela: „Zbláznili ste sa? Veď predsa tie cesty tam mnohokrát idú už desaťročia a stáročia, to ktorá vlády by to mala odškodňovať?“ Čiže chcem upozorniť aj na tento moment, poďme sa rozprávať o vecnom bremene nielen vo vzťahu k energetickým firmám, ale všeobecne, ale je určite správna filozofia, aj to, čo hovoril pán navrhovateľ v úvodnej reči, ale reagujem, samozrejme, na pani poslankyňu Mezenskú, že keď cez roh pozemku vám prechádza elektrické vedenie, aby ste vlastne mali vecné bremeno na celý pozemok a mali ho znehodnotený, sú úplne logické argumenty, o ktorých hovoríme. Takže som veľmi náchylný podporiť tento návrh zákona do druhého čítania a diskutovať ďalej o tejto problematike.

Pani poslankyňa Gibalová.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, aj podľa úvodného slova vášho spolupredkladateľa, som si všimla najmä to alebo najmä to ma oslovilo, že už aj v súčasnom zákone existuje možnosť náhrady, ale je časovo obmedzená. A mňa teraz napadla istá podobnosť napríklad s reštitučným zákonom. Aj v reštitučnom zákone sme obmedzili časovo reštituentov, dokedy môžu žiadať majetok. A teraz je filozofická otázka, môžu byť na to rôzne kontroverzné názory. Mne dosť nie je jasné a neviem to celkom dobre pochopiť, že ako je možné, že sme dali ľuďom možnosť získať ich majetok v reštitúciách a zároveň sme im určili hranicu, dokedy majú na to právo, dostať sa k svojmu majetku. A tuto tiež vidím takú nelogickú vec v tomto existujúcom zákone, že je tam vlastne určená hranica, dokedy si majú vypýtať nárok na náhradu. A pritom článok 20 ústavy jasne hovorí, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva, sa nazdávam, že v tom prípade to je, je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona za primeranú náhradu. Nikde sa tam nehovorí o nejakých časových obmedzeniach. Ďakujem.