48. schôdza

Ďakujem za ústretovosť. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, vážená pani verejná ochrankyňa práv, dve poznámky mám teda. Budem stručný. Z nich prvá je všeobecná a druhá konkrétna.
Všeobecná poznámka je tá, že myslím si, že pani Dubovcová v tejto funkcii je nádejou pre Slovensko, nádejou, že funkcia akákoľvek, kde zastupujeme záujmy štátu, sa dá robiť tak, aby sme potlačili všetky súvislosti, ktoré sú nepodstatné, a dokázali, že funkciu vykonávame najlepšie, ako sa dá, ako ju vieme vykonávať v súlade so svojím vedomím a svedomím. Nielen táto správa, ale aj celý jej doterajší spôsob výkonu svojej funkcie podľa mňa svedčí o tom, že dala do toho ten genderovský prístup, že je možné potlačiť všetky egoistické, všetky politické a všetky nejaké také nepodstatné súvislosti, a vložila do tej funkcii sama seba. A to ja považujem za prísľub a nádej, že takto je možné funkciu vykonávať, aj keď chápem, že je dôležité, koľko máme prostriedkov, akú máme budovu, aké máme vybavenie kancelárie a koľko máme techniky na to. Dnes sa to bez toho nedá robiť, ale sú to nepodstatné veci, dôležité je, koľko v sebe máme odhodlania dať tomu, čím nás život poveril, čo najviac kvality zo seba. A to je táto správa. Ale celý jej doterajší výkon, myslím, o tom svedčí, že, poviem to jednoducho na záver tejto prvej časti, môže byť vzorom.
No a tá druhá poznámka sa týka toho, čo som si možno aj trocha so zahanbením uvedomil, že aj keď na jednej strane hovorím, že sa mi správa veľmi páči, možno som v tom sám, aj so svojimi kolegami, nevyužíva možnosti, ktoré práve pani ombudsmanka má k dispozícii. A to je na strane 29, kde sa hovorí o tom, že každý u nás má nárok na zdravé životné prostredie. A my už na jednom konkrétnom mieste, ktoré chcem teraz spomenúť, vážená pani Dubovcová, bojujeme takpovediac s nezdravým životným prostredím veľa rokov. Zapojili sme sa do toho intenzívne a stále máme pocit, že ťaháme za kratší koniec. Takže by som teraz rád časť toho povrazu presunul takto v tomto verejnom vystúpení aj na vás a spomenul prípad mestskej časti mesta Ružomberok Hrboltová. Ja som to minule spomínal v interpelácii. Vy ste nemali možnosť sa s tým zoznámiť. A preto by som vás veľmi pekne chcel poprosiť o to, aby ste skúsili pri tom širokom vejári povinností, ktorými vás občania zaplavujú, sa pozrieť aj práve na prípad Hrboltovej, kde už mnoho rokov občania majú katastrofálne zlé životné prostredie z hľadiska zápachu. A obávam, že nejde iba o zápach, ale ide aj o zdraviu škodlivé látky a dokonca veľmi zdraviu škodlivé látky a nebezpečné pre zdravie a život. My sme do toho vstúpili jedným spôsobom, ktorý sme považovali za správny, že sme po istej dobe, keď sme skúšali rôzne spôsoby, ako uchopiť problém, dali namerať to, čo občania Hrboltovej dýchajú. A zistili sme, že oxid chloričitý, látka jedovatá, je v ovzduší Hrboltovej počas nášho 24-hodinového merania, ktoré urobila renomovaná pražská firma, 1 835-krát viac v rámci jedného metra kubického vzduchu, ako povoľuje norma. Považujeme to za katastrofálne. Sme si vedomí toho, že je tu istá nádej len v tom, že pravdepodobne jedná sa o 24-hodinové meranie, ktoré môže mať svoje štatistické výchylky a nemusí byť smerodajné. Nerobíme z toho záver, že jednoznačne sme zistili pravdu, ale dovolím si teraz v tejto chvíli sľúbiť, že vám pošleme tie podklady a poprosíme vás o účinnú podporu, lebo myslím si, že ak je niekde presiahnutá vo vzduchu 1 835-krát jedovatá látka, tak nemožno teraz sa už skrývať za to, že budeme si vypisovať. Pán minister Žiga je o tom všetkom informovaný, ako súrnym spôsobom naňho apelujeme, aby v danej veci konal. Ale dovolím si v tejto súvislosti poprosiť aj vás, aby ste pridali svoje možnosti vyplývajúce vám z úradu, k tomu, aby sme dosiahli účinný postup na to, aby v Hrboltovej po rokoch začali dýchať vzduch, ktorý nie je ohrozujúci ich život. Takže bol som dokonca ešte rýchlejší, končím skôr ako za tých osem minút. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja budem tiež veľmi stručný. V prvom rade sa chcem pripojiť k tomu vysoko pozitívnemu hodnoteniu práce pani ombudsmanky, aj úradu, ktoré tu prezentoval môj predrečník.
A zároveň som rád, že kolega Mičovský otvoril aj tú tému práva na zdravé a kvalitné životné prostredie ako jedného zo základných ľudských práv. My sme tu s pani ombudsmankou diskutovali na túto tému už vlani, keď predkladala tú svoju správu za prechádzajúci rok. Zhodli sme sa na tom, že toto je oblasť, ktorá jednoznačne patrí do toho širokého portfólia boja proti porušovania ľudských práv, ktoré zastrešuje jej úrad. Nepochybujem, že rieši aj tieto problémy, ale na druhej strane ako človek, ktorý dosť citlivo sleduje túto problematiku, musím zároveň konštatovať, že na rozdiel od mnohých iných káuz, ktoré napriek veľmi ťažkým podmienkam, o ktorých všetci vieme, úrad verejnej ochrankyne práv riešil, som nezaregistroval žiadnu takú väčšiu kauzu porušovania práva na zdravé a kvalitné životné prostredie, ktorá by aj verejne zarezonovala a ktorá by sa spájala s činnosťou pani ombudsmanky a jej úradu. Takže si myslím, že je najvyšší čas, alebo inak to poviem, bol by som veľmi rád, keby sa objavila jedna alebo viac takýchto lastovičiek, pretože viem, že nejaké podnety už existujú. Teraz pribudol ďalší podnet. A bol by to aj taký precedens a výzva pre ľudí, že sa môžu obracať so svojimi podnetmi aj na túto inštitúciu, aj v týchto veciach. Ďakujem pekne už vopred.

Ďakujem pekne za slovo. Rada by som sa vyjadrila k tomu, čo odznelo v rozprave, veľmi stručne, ale niektoré veci si to podľa môjho názoru vyžadujú.
Z vystúpení niektorých poslancov považujem za potrebné trošku bližšie ozrejmiť pôsobnosť verejného ochrancu práv, lebo bolo mi vyčítané v niektorých vystúpeniach, že správa neobsahuje určité témy, pričom pán poslanec Mikloško povedal, že neobsahuje hodnotové témy. Úlohou verejného ochrancu práv je vlastne preskúmavať podnety alebo na základe vlastnej iniciatívy preskúmavať činnosť orgánov verejnej správy. To znamená, že buď ide o konkrétne porušenie práva v prípadoch, v ktorých verejnému ochrancovi práv podá podnet konkrétna osoba, ktorá sa domnieva, že postupom orgánu verejnej správy bolo porušené jej základné právo, alebo verejný ochranca práv preskúmava takéto porušenie alebo potenciálne porušenie na základe vlastnej iniciatívy. To znamená, že verejný ochranca práv nemôže sám vnášať nejaké hodnotové témy do verejných diskusií, ako je napríklad eutanázia alebo ochrana života, čo mi vlastne vyčítal pán poslanec Mikloško, že správa sa k takýmto veciam nejakým spôsobom nepostavila alebo ich nerieši, lebo na tieto témy nebol podaný žiadny podnet. A určite ani z vlastnej iniciatívy by som nemohla začať nejaké konanie a preskúmavať činnosť niektorého konkrétneho orgánu verejnej správy, ktorý by riešil takéto prípady.
To isté sa týka aj obetí trestných činov. Pokiaľ by sa však obeť trestného činu sťažovala napríklad na postup polície, tak by verejný ochranca práv mohol preskúmavať z určitých hľadísk postup polície alebo iného orgánu verejnej správy pri vybavovaní jej záležitostí, tak ako som to robila v prípade, keď išlo o prieťahy v súdnom konaní.
Zase, treba povedať, že pôsobnosť verejného ochrancu práv vo vzťahu k súdom je obmedzená a výslovne je uvedené, že môže sa týkať iba prieťahov v súdnom konaní alebo orgánov riadenia a správy súdov. Takže, opäť, verejný ochranca práv ak by aj dostal takýto podnet, tak preskúmava len určený obsah porušovania základného práva a potom má vlastne k dispozícii iba mierumilovné prostriedky nápravy, to znamená, že môže iba upozorňovať na to, že došlo k porušeniu základného práva, a navrhnúť nejaké opatrenie a domáhať sa takýmto spôsobom nápravy v tom konkrétnom prípade.
Takže hodnotové témy, ako, si myslím, pán poslanec si to predstavoval, že ich budem rozoberať v tejto správe, nemohli byť rozoberané, lebo ani také podnety neboli a ani také konanie som nerobila a táto správa je o konkrétnej činnosti verejného ochrancu práv.
Potom mi bolo vytknuté, že správa neobsahuje nejaké stanovisko, možno k Stratégii ochrany ľudských práv. Musím povedať, že to je dokument vlády, čiže nepatrí to do činnosti verejného ochrancu práv, a preto nemá z akého dôvodu uvádzať stratégiu ako svoju činnosť v správe o činnosti verejného ochrancu práv za predchádzajúce obdobie.
Chcela by som poukázať aj na iné súvislosti, ktoré z vystúpení niektorých poslancov zazneli.
Napríklad bolo tu aj v minulosti riešenie, povedzme, problémov ľudí, ktorí boli možno zneužití pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv alebo v rámci úžery. Platí presne to isté, čo som povedala v úvode, že pokiaľ by poslal nejaký občan, fyzická osoba alebo právnická osoba podnet verejnému ochrancovi práv na konkrétny prípad takejto zmluvy, verejný ochranca práv by ho nemohol riešiť, lebo on preskúmava činnosť orgánov verejnej správy. A tieto prípady, o ktorých ste hovorili, sú vlastne občianskoprávne alebo obchodnoprávne vzťahy, kde je občan alebo nejaká fyzická alebo právnická osoba na jednej strane, na druhej strane tiež. Čiže verejný ochranca práv v takýchto prípadoch nemá žiadnu pôsobnosť a musel by napísať takémuto podávateľovi, že nepatrí to do jeho vecnej pôsobnosti, ale patrí to do preskúmavania súdov.
Ale čo patrí do pôsobnosti štátu, a to je možno aj teda vaša úloha v tejto veci, je, aby sa pozrelo právne prostredie, v ktorom sa takéto vzťahy realizujú, a či to právne prostredie je nastavené dobre. A buď je to už vec interných predpisov, ktoré sa týkajú riadenia nejakej činnosti, alebo je to až otázka legislatívy. Opäť, verejný ochranca práv nemá v tejto veci možnosť nejakým spôsobom sa dopracovať ani k zisteniu a ani k návrhu na nápravu.
Ja som ale dávala v minulosti návrh, ktorý sa týkal konkurzového zákona. A to sa týkalo vlastne postavenia zamestnancov, v prípadoch ktorých skrachovala firma alebo obchodný, alebo pracovnoprávny vzťah bez toho, že by dostali doklady o skončení pracovného alebo zamestnaneckého pomeru, a tým sa dostali do stavu právnej neistoty a nemohli si poriadne vymáhať svoje sociálne dávky alebo príspevky. Vtedy som požadovala od Národnej rady, aby sa pozreli na právne postavenie týchto zamestnancov a snažili sa legislatívne ich právne postavenie posilniť.
A takisto som v minulosti žiadala, aby bolo posilnené právne postavenie osôb, ktoré si žiadajú dávky v hmotnej núdzi a v súčasnosti musia odpracovať určitý počet hodín. A v tom čase, keď pracujú, tak podľa môjho názoru nie sú právne kryté. Aj keď mi písali z ústredia, že majú rovnaké postavenie ako zamestnanec, ale nemajú ho, pretože výslovne to nie je v žiadnej právnej úprave uvedené.
To sú jediné veci, v ktorých som mohla na základe zistení podávať nejaký návrh opatrení, ale iné veci, ako ste tu spomínali, naozaj nepatria do pôsobnosti verejného ochrancu práv. A nemám preto dôvod sa nimi zaoberať a ani potom navrhovať nejaké opatrenia, ak by to aj nefungovalo vo verejnosti správne.
Ešte na záver by som predsa len chcela pripomenúť, že úlohou a cieľom predloženia správy verejného ochrancu práv Národnej rade, zákonodarnému zboru je, aby jednak priblížil svoje zistenia a poznatky o ochrane a dodržiavaní základných práv a hlavne aby predložil aj určitý návrh opatrení, o ktorých by si myslel, že by ich bolo vhodné na lepšiu ochranu základných práv prijať, najmä pokiaľ ide o také opatrenia, ktoré je možné prijať iba buď ústrednými orgánmi verejnej správy, alebo zo strany vlády alebo Národnej rady.
Takže ja by som pripomenula v stručnosti len také základné, ktoré som navrhovala v tejto správe, a to týkajúce sa práv detí, kde som navrhovala opakovane, aby bol zrušený v špeciálnych školách variant A, kde, myslím, už podrobnejšie nemusím zdôvodňovať súvislosti, taktiež som navrhovala, aby bol zrušený v zákone ustanovený inštitút ochranných miestností v reedukačných centrách, a taktiež som žiadala, aby boli vytvorené lepšie podmienky pre poskytovanie služieb pre seniorov. Je tam viac bodov, ktoré sa týkajú na stranách 103 a 104 tejto problematiky. A myslím si, že je možné tieto veci dosiahnuť iba legislatívnymi úpravami. Preto som ich uviedla v tejto časti správy a preto ich uvádzam v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pokiaľ by išlo o opatrenia, ktoré sa dajú zabezpečiť iným spôsobom, tak by som ich v tejto správe neuvádzala, ale by som sa pokúsila dosiahnuť ten iný spôsob.
Ja ešte by som chcela poukázať na to, že opakovane som navrhovala, aby Národná rada Slovenskej republiky, ktorá jediná má takú pôsobnosť, legislatívnou cestou, zákonom zriadila nezávislý vyšetrovací orgán pre policajné postupy v tých prípadoch, keď tieto sú spochybňované, aby výsledok takéhoto prešetrenia bol objektívny a nebol výsledkom prešetrovania interných zložiek ministerstva vnútra, tak na túto skutočnosť zatiaľ nebolo zareagované, a taktiež z hľadiska bezpečnosti osôb, ktoré sú predvádzané pre potrebu policajných úkonov v policajných staniciach, tak aby tam boli zavedené tie monitorovacie systémy a aby spôsob ich vybavovania bol preukázateľný.
Bolo viacero prípadov v Slovenskej republike, keď boli pochybnosti o tom, ako boli vybavované takéto osoby, tak preto som to opakovane navrhovala v mojich opatreniach.
Takisto by som sa prihovárala za nejaké vytvorenie právnych rámcov, zákonných rámcov na vytvorenie podmienok pre terénnu sociálnu prácu a v súvislosti so seniormi aj pre prijatie celoštátnych záväzných štandardov kvality sociálnych služieb.
Tieto veci, ktoré sa týkajú práv detí, práv seniorov a bezpečnosti a právnej istoty, považujem za najdôležitejšie z mojej činnosti z roku 2014 a týmto si dovolím ešte raz na ne upozorniť a verím, že sa poslanci tým budú zaoberať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vzácne panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 33 zo 16. mája 2012 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za rok 2014.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky – Vojenské spravodajstvo, ministerstvo spravodlivosti – Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií – Finančnú správu v mesiaci január 2015 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2014.
Správu o použití informačno-technických prostriedkov za rok 2014 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich aj informácie vo verzii obsahujúcej utajované skutočnosti.
Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 26. februára 2015 na svojej 65. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie. Návrh uznesenia je súčasťou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia na balkóne, účelom správy výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov, teda o prostriedkoch elektrotechnických, rádiotechnických, fototechnických, ktoré sa používajú utajovaným spôsobom na odpočúvanie, zaznamenávanie, vyhotovovanie, prípadne vyhodnocovanie rôznych informácií, hlavne spravodajských informácií, alebo teda informácií aj pre Policajný zbor, to je len pre objasnenie, o čo ide, má byť najmä posilnenie verejnej kontroly, a to aj či najmä vo vzťahu k neoprávnenému zásahu verejnomocenských orgánov do súkromia občanov Slovenskej republiky.
Zákonodarcovia, parlament v rámci svojej ústavnej pôsobnosti kontrolovať zákon o ochrane pred odpočúvaním výslovne okrem iného hovorí aj toto: „Súčasťou správy predkladanej plénu musí byť každý zistený prípad nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov vrátane informácie o zodpovednosti osôb podľa § 8. Dovolím si konštatovať, že správa takúto informáciu neobsahuje. Pritom je to jedna zo základných informácií, ktoré by obsahovať mala. Je to veľká škoda, pretože ak nepoznáte nezákonné použitia ITP, ťažko budete vyvodzovať zodpovednosť a ťažko odstránite to, aby sa to v budúcnosti neopakovalo. Čiže tá správa túto informáciu neobsahuje. Už v minulom roku som hovoril o nedôslednom napĺňaní účelu tejto správy za rok 2013. A musím povedať, že pochybnosti mám aj pri tejto správe, teda o tom, že účel, ktorý má plniť, a to je verejná kontrola, nie je dodržaný.
Tento dokument má viaceré podľa mňa nedostatky a tie vidím najmä v tom, že v prvom rade nerozlišuje medzi jednotlivými súdmi, ktoré vydávajú povolenie na použitie ITP. Uvádza iba ale, že na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd bolo v roku 2014 podaných spolu 1 852 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP podľa § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. Samotný fakt možnože nie je pre niekoho dôležitý, ale treba si povedať, že ak budeme takto generalizovať a budeme rozlišovať, ktoré súdy vydávajú a ktoré súdy nevydávajú to povolenie, len ťažko môžeme prísť k nejakým nápravným opatreniam a zisteniam, či súdy vydávajú povolenia zákonne alebo nezákonne a či tie odmietnuté žiadosti sú v poriadku alebo nie sú v poriadku, prípadne či tie, čo sú odsúhlasené, sú alebo nie sú v poriadku. Čiže tie negatívne javy ak nebudeme mať presne špecifikované, veľmi ťažko ich odstránime. Verejná kontrola nebude tak silná, ako to zákon predpokladá.
Druhým problémom je, že táto správa obsahuje prinajmenšom zamysleniahodnú informáciu, že dosiahnuť tú zákonom uznaného sledovaného cieľa s výnimkou Krajského súdu v Prešove súdy informáciu poskytnúť proste nevedeli. Nevedeli poskytnúť, či bol dosiahnutý účel použitia ITP. To hovorí záver správy. Je to podľa mňa škoda. Navyše, údaje o počtoch vyhovení žiadostí a počtoch odmietnutí žiadostí sa len ťažko dajú preveriť, ak vôbec sa dajú preveriť. Je závažný nedostatok prístup verejnosti k tomu, preveriť všetky žiadosti, teraz nehovorím neanonymizované, alebo teda anonymizované, plne, či to číslo je v poriadku a nie je náhodou vyššie, pretože ja sa obávam, a prídem k tomu ďalej vo svojom vystúpení, že to číslo je ďaleko vyššie ako ten počet, ktorý uvádza správa.
Tretím problémom, ktorý vidím, je, že sa zodpovedajúce nereflektuje medzi tým, či ide o spravodajské informácie alebo informácie o trestných odpočúvaniach. Kvalita predloženej správy v mojich očiach teda trpí práve preto, že sa predložený materiál vôbec nezaoberá zásadným problémom, ktorý bráni dosahovaniu sledovaného cieľa. Naň som poukazoval už minulý rok, presnejšie, čísla, ktorými táto správa operuje, nemusia zodpovedať komplexnosti reality, môžu byť len obrazom zlomku úkonov, ktoré orgány verejnej moci skutočne vykonali, aby sa dostali často nie nesporným spôsobom k informáciám o pohybe konkrétnych osôb a, to ma najviac trápi, pohybe osôb, ktoré majú občianstvo Slovenskej republiky. Toto sa opakovane, mimochodom, prízvukovalo aj v médiách prostredníctvom rôznych novinárov, blogerov alebo ľudí zaujímajúcich sa o informačnú bezpečnosť. Takže by o tom mal byť informovaný v zásade každý kompetentný za túto správu. Treba povedať, že na to bolo poukazované, ja som na to poukazoval v minulosti, ale zatiaľ neboli zo strany vládnej strany urobené také kroky, ktoré by vyhoveli ústavným a úniovým štandardom demokratického a právneho štátu.
Možno ešte konkrétnejšie z tej správy. Podľa správy za rok 2013 bolo napríklad na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd v roku 2013 podaných spolu 2 039 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP. Policajný zbor toho roku podal celkovo 1 597 takých žiadostí, pričom súdy vyhoveli 1 496 a nevyhoveli 101 žiadostiam. Tohtoročná správa hovorí, na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd bolo v roku 2014 podaných spolu 1 852 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP a pokiaľ ide o Policajný zbor, bolo to 1 384 žiadostí s tým, že vyhoveli 1 290 a nevyhoveli 94 žiadostiam, pričom už v polovici minulého roka novinár Adam Valček na svojom blogu povedal, citujem, informácie o tom, kedy ako dlho a cez aké zariadenia odkiaľ telefonujeme a s kým si vymieňame e-maily alebo odkiaľ sa pripájame, keď komentujeme článok na webe, posúvajú polícii a tajnej službe aj slovenskí telekomunikační operátori a prevádzkovatelia veľkých serverov ako Zoznam, Centrum alebo Sme, pre porovnanie uvedeného v roku 2012 riešili telekomunikační operátori cca 16-tisíc takých žiadostí, to je obrovský nepomer k tomu, čo si žiadal Policajný zbor, prípadne iné verejné mocenské orgány, napríklad teda operátori poskytli žiadosti napríklad o tom, kto odkiaľ a s kým telefonoval, tu počet žiadostí o hovoroch cez mobil bol približne 7-tisíc, narástol počet žiadostí, podľa ktorých chceli policajti zistiť detaily o pohyboch na webe, takýchto bol v roku 2012 počet 2 335, pričom v roku 2011 to bolo len 667.
Na čo chcem poukázať týmito číslami, to je ten trend, ktorý podľa mojej mienky je nepochybne jasný a je jasne a výrazne stúpajúci, pričom správa sa javí, ako keby sa ten trend nemenil, ale hovoria niečo úplne iné realita a správa, čiže to je to porovnanie reality s tou v zásade prísnou formálnou správou údajov od operátorov. Považujem to za veľký problém, riziko toho, že tá správa neobsahuje všetko, čo obsahovať má, pretože účelom zákona, na základe ktorého sa prerokováva táto správa, je práve zamedzenie nezákonným odpočúvaniam, a teda zásahom do súkromia konkrétnej osoby, konkrétneho občana Slovenskej republiky. Práve preto som presvedčený, že ak už sa teda v zásade uchýlime k použitiu ITP, malo by sa postupovať zodpovedne, obozretne a s mierou, pretože tá miera ak chýba, môže to spôsobiť naozaj negatívne následky vo viacerých sférach spoločnosti. Možno ma v tom niektorí kolegovia doplnia.
Omnoho väčším problémom, ako je rozdiel v číslach, sú naše zákony, pretože polícia, tajná služba sa len prednedávnom vedela dostať k informáciám o hovoroch a aktivitách na webe spravidla pri menej závažných trestných činoch a nedá sa vylúčiť, že niekedy to bolo aj bez súhlasu súdu. Štatistika k dnešnému dňu tu chýba, aj keď v tej správe mohla a mala byť. Pri operátoroch bol síce zákon trošku precíznejší, keď im relevantné dáta prikazoval poskytnúť až na príkaz súdu, toto však pre internetové firmy ako Azet či Centrum neplatilo. Mohla teda nastať úplne paradoxná situácia, že ak si polícia vyžiadala údaje od Azetu, Zoznamu, prípadne iného pokecu, nepotrebovala na to súhlas súdu, pričom ak si takéto údaje želala od Orangeu, ten súhlas nevyhnutne potrebovala. Taký bol v minulosti zákon a ten zákon nebol zrušený týmto plénom, bola pozastavená jeho účinnosť naším Ústavným súdom v polke minulého roka. By som povedal, že je to naozaj nedostatok, ktorý nazvem ako fakultatívny nedostatok tejto správy, pretože si myslím, že o tom, v akom stave je praktická realizácia tohto zákona, ktorý v určitých ustanoveniach už nemá účinnosť, proste v tejto správe absentuje tento údaj a je to pomerne výrazný údaj, teda nevieme, či zodpovedá prax tomu, čo je dané síce platnému zákonu, ale neúčinnému, neviem to, táto správa proste o tom mlčí.
Z povedaného teda vyplývajú dve veci:
Po prvé. Predložená správa je nedostatočná, pretože neobsahuje zmienku o tom, či sa slovenské verejnomocenské orgány k predmetným informáciám v relevantnom období dostali. Zdá sa, že v minulosti boli operátori k žiadostiam Policajného zboru a tajnej služby nenáležite ústretoví. O tom, ako to je dnes, nevieme, pretože tá správa proste o tom mlčí.
Po druhé. Je podľa mojej mienky nutné legislatívne riešiť stav, v ktorom je dnes policajt relatívne jednoducho alebo ľahko schopný získať citlivé údaje o pohybe a komunikácii jednotlivca bez toho, aby jeho postup autorizoval súd. Musím povedať, že nespochybňujem úsilie chrániť Slovákov pred aktivitami, ktoré majú čo dočinenia s terorizmom, prípadne s organizovaným zločinom. Dokonca je v tejto súvislosti aktivizmus práve tých verejnomocenských orgánov žiadaný. Nesmie však narúšať ústavou garantované práva a slobody. Dovolím si pritom uviesť, že pomenované subjekty v dennej praxi ešte prednedávnom vedeli a možno stále vedia, čo podľa tejto správy ešte nevieme povedať, či to vedeli alebo to vedia alebo akým spôsobom to budú robiť, uplatňovať zákon, ktorý je neúčinný. To je veľmi dôležité. Čiže nevieme to pomenovať, či sa pri riešení priestupkov a v rôznych iných súvislostiach alebo pri trestných činoch, ktoré s predpísanou a demokraticky a právne štátnou kvalitou činnosti nemusia mať až tak veľa spoločného. Teda nie je podľa tejto správy zrejmé, opäť, aká je prax pri uplatňovaní zákona.
Pri príležitosti tohto vystúpenia by som dal možno do budúcna pro futuro odporúčanie, čo by táto správa mala obsahovať. Týka sa to najmä týchto šiestich oblastí, po prvé, aby sa sprehľadnili odpočúvania, bližšia štruktúra toho, kto koho ako odpočúva, nehovorím, aby to bolo odanonymizované, ďalej, aby podstatne sa zvýšila možnosť kontroly, podľa mojich vedomostí výbory Národnej rady nemajú efektívnu možnosť kontroly toho, ako sú vykonávané ITP, po tretie, aby bolo možné zistiť, či bol alebo nebol dosiahnutý účel na základe overiteľných dát, to je hádam najdôležitejšie odporúčanie, ktoré by som si dovolil dať, po štvrté, aby sa zvyšovalo povedomie operátorov o legálnych mantineloch poskytovania informácií, po piate, aby sa zamedzilo získavaniu informácií o jednotlivcoch nad ústavný a úniový rámec, po šieste, aby sa prinajmenšom obmedzila úspešnosť vybavovania sporných a pochybných žiadostí o poskytnutie takýchto informácií.
Veď práve takúto aktivitu dnes bytostne potrebujeme, ak chceme, aby mohla krajina, v ktorej žijeme, sa pýšiť tou nálepkou právneho štátu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja skúsim to len krátko doplniť, neviem, čo stihnem za dve minúty povedať. Pán kolega, tá správa je formálna. Je formálna dnes, bola formálna pred rokom, pred troma, pred piatimi, pred desiatimi rokmi. Podľa môjho názoru je úplne zbytočná, je zbytočné tú správu tu prejednávať. To je nejaký výkaz, z ktorého môžu novinári robiť nejaké články. My nie sme schopní urobiť účinnú kontrolu, nie sme schopní urobiť účinnú kontrolu nasadzovania ITP, lebo muselo by to byť v utajenom režime a keby sme to robili v utajenom režime, tak vám garantujem, že ak by nám tu niečo utajeného povedali, tak by to v momente vedeli novinári. V roku 2011 pustili niekoľko poslancov brannobezpečnostného výboru do živých prípadov. A ešte ani poriadne nevyšli von z dverí, už to všetci novinári mali. Mali zoznamy ľudí, na ktorých boli nasadzované informačno-technické prostriedky, a tým ľuďom bolo ublížené. To bol problém, že poslanci kvákali ako kačky a všetko vykvákali, lebo sú to poslanci bez previerok a čo ja viem bez čoho. To znamená, že jediné riešenie, to, čo presadzujem ja, čo presadzujú aj niektorí analytici, je nezávislý kontrolný orgán. Keď bude nezávislý kontrolný orgán, tak ako je to v Británii, kde majú tuším sedem ľudí, všetci majú právnické vzdelanie, najvyššie previerky, menuje ich kráľovná, z nich jeden je prokurátor, druhý je sudca, tretí je poslancami volený, štvrtý je z radov tých tajných dôstojníkov a tak ďalej, vtedy sa dá rozprávať o nejakej kontrole. To znamená, že iná cesta nie je.
Čo sa týka dosiahnutia tých cieľov, ja s vami súhlasím. Je to tam zmochlané, lebo v trestnom konaní je dosiahnutý cieľ vtedy, keď sa použije ten výsledok nasadených ITP ako dôkaz, zatiaľ čo pri spravodajskom nasadzovaní ITP je dosiahnutý cieľ prakticky vždy, lebo cieľom je buď vyvrátiť alebo potvrdiť spravodajskú informáciu. A to sa dosiahne prakticky vždy tým nasadením ITP. Takže, áno, z tej správy to nevyplýva, je to tam skreslené tým pádom. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Galko, ďakujem pekne za príspevok. Len vlastne potvrdzujete to, čo som povedal. Jedno z tých odporúčaní je, že teda chýba reálna a efektívna kontrola toho, či sa informačno-technické prostriedky používajú riadne a v súlade so zákonom. Pre mňa osobne nie je absolútne žiadny problém, aby sa tu zriadila nezávislá komisia alebo nezávislý orgán, určite by to nemal byť politický orgán. Čiže ja s týmto nemám absolútne žiadny problém. Ale v tejto chvíli z pozície opozičného poslanca môžem povedať len, že dúfam, že budúce voľby dopadnú inak, bude priestor na ochranu občanov tejto krajiny tým, že sa nebudú zneužívať ITP, tak ako sa to javilo doteraz.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, prajem vám príjemné popoludnie, dovoľte, aby som za menovanú skupinu predkladateľov uviedla novelu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Hlavným účelom predkladanej novely zákona je rozšírenie možnosti poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov.
V platnom zákone o službách zamestnanosti v § 50j „Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti“ v odseku 1 stojí: „Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi (podľa odseku 2), ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. V § 50j ods. 2 sa definuje, komu možno príspevok poskytnúť. A to je zamestnávateľ, ktorým je a) obec alebo samosprávny kraj a b) právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.
Neustanovuje sa možnosť poskytnúť takýto príspevok zamestnávateľovi, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov.
Preto my využívame tento legislatívny priestor a navrhujeme rozšírenie možnosti získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým sú tieto menované subjekty, občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia.
Tento § 50j zákona bol v platnosti v zákone o zamestnanosti od 23. 9. 2010 a riešil príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie zo známych dôvodov, vtedy to bolo veľmi akútne a potrebné, a po povodniach v máji roku 2010 sa novelizoval zákon o službách zamestnanosti v zmysle pridania tohto paragrafu. Je pravdou, že ani vtedy nebolo navrhnuté a ani podľa vtedy platného nového navrhnutého paragrafu, nemohli dostať nami navrhované subjekty tento príspevok, zrejme preto, že bol navrhnutý pre veľmi špecifický účel.
Zmena vecného obsahu zamerania § 50j po novele zákona č. 5/2004 Z. z. neskôr si priam vynútila doplnenie a rozšírenie možnosti poskytnúť príspevok aj pre občianske združenie, neziskovku alebo nadáciu.
Ak by sme mali pristupovať k posúdeniu navrhovanej zmeny čisto pragmaticky, berme do úvahy aktuálne znenie § 3 zákona, ktorý definuje, kto je pre účely tohto zákona zamestnávateľ. Zákon veľmi jasne špecifikuje, že zamestnávateľom na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Z § 3 je zrejmé, že neprotirečí, ba dokonca je otvorený na to, aby sa prijala aj takáto naša novela, teda doplnenie § 50j.
Zároveň by som chcela dať do pozornosti aj § 8 citovaného zákona, ktorý definuje, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Je tu napríklad občan mladší ako 25 rokov, občan starší ako 50 rokov, rodič alebo osoba, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného predpisu. Je tu napríklad aj občan so zdravotným postihnutím, cudzinec, ktorému bol udelený azyl. A mohla by som citovať ďalšie upresnenia § 8, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie.
Pri predkladaní tohto návrhu vychádzame z nespochybniteľných argumentov, že prijatím nášho návrhu sa zaangažovaním navrhovaných subjektov výrazne rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnávania znevýhodnených skupín nezamestnaných.
Jeden z argumentov je napríklad aj ten, že objektom starostlivosti mnohých subjektov, ktoré sú navrhované v našej novele, je primárne starostlivosť o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, čo sú napríklad aj charitatívne zariadenia, ktorým by veľmi pomohlo, ak by mohli touto cestou zamestnávať menované alebo dotknuté osoby. A zároveň by pomohli veľmi výrazne vo svojom regióne podporou zamestnanosti, ale aj akýmsi nácvikom alebo tréningom, alebo ambíciou udržať niekedy týchto ťažko zamestnateľných ľudí na pracovnej pozícii aj po uplynutí toho časového harmonogramu, ktorý striktne uvádza platný zákon.
Ruka v ruke s navrhovanou zmenou, ktorú sme predstavili, ide druhá navrhovaná zmena. A tou je zakotvenie možnosti v § 54, aby aj občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov mohli participovať na realizácii projektov a programov, ktoré v zmysle platného zákona schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad práce. Ide o projekty a programy na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce alebo pilotné projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti.
K tomu len napríklad na vysvetlenie. Jedna veľká inštitúcia, ktorou je napríklad Spišská katolícka charita, zamestnáva stovky ľudí. Je to veľká inštitúcia, ktorá je zameraná vo svojej činnosti nielen na dobrovoľnícku činnosť, ale najmä na profesionálnu a odbornú činnosť. A z dôvodu, že zákon to nedovoľuje, je vyradená z možnosti participovať napríklad na pilotných projektoch, kde by mohla byť niekedy aj takým ukážkovým firemným príkladom, ako by mohli fungovať pilotné projekty, pretože má s mnohými aktivitami, odbornými, 25-ročnú skúsenosť a jej projekty sú udržateľné.
Rozšírením možnosti participovať na realizácii taxatívne vymedzených projektov a programov sa výrazne prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti v danom regióne.
Navrhované zmeny majú v oboch dotknutých paragrafoch len fakultatívny charakter. Preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo z hľadiska finančných dopadov na rozpočet pripomienky.
A chcem upozorniť, že ani aplikáciou v praxi po prípadnom prijatí návrhu by sa nenavŕšili finančné prostriedky, pretože iba by sa rozložili „neumiestniteľné“ osoby na trhu práce medzi viaceré subjekty. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, bol som určený výborom pre sociálne veci za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona.
Návrh je v súlade s našimi legislatívnymi pravidlami a spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, teda pravidiel tvorby zákonov.
Dovoľte povedať pár slov na podporu tohto návrhu v rámci mojej spravodajskej správy.
Nezamestnanosť na Slovensku je stále veľmi vysoká a 330-tisíc ľudí bez práce je dostatočným dôvodom na to, aby sme predkladali návrhy, ako ju znížiť. Jeden z takých návrhov je rozšírenie príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti nielen pre zamestnávateľa, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnické osoby, ktorých zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. Predkladatelia navrhujú, aby sa táto možnosť rozšírila aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia.
Dámy a páni, stačí sa pozrieť okolo seba, koľko je tu práce pre zamestnanie, najmä znevýhodnených skupín nezamestnaných. Dlhodobo nezamestnaní môžu napríklad vyčistiť Slovensko. Skúste sa prejsť po našich chotároch, pozrite sa, ako vyzerá okolie našich obcí a miest po zime, okolie našich ciest. Je to tu ako jedno veľké smetisko. A mohli by sme byť oveľa atraktívnejšou krajinou i z hľadiska cestovného ruchu. Naozaj na Slovensku je čo skrášľovať.
Ja som bol povzbudený jednou takou dobrovoľníckou iniciatívou mladých ľudí v našej obci napríklad, si predstavte, že oni za pol dňa vyzbierali odpad, plastové fľaše, to, čo ľudia niektorí sú schopní vyhodiť zo svojho auta alebo cestou v prírode, pričom za pol dňa naplnili vyše 60 plastových vriec (150-kilové či 150-litrové veľké vrecia), no naozaj. A to bol jeden poldeň, to bol kúsok chotára a to bola dobrovoľnícka akcia. Ale ja viem, že medzi nami je veľa občianskych združení, je veľa občianskych iniciatív, ľudí, ktorí by takéto veci chceli riešiť, ale, samozrejme, by potrebovali pomoc od štátu, aby mohli napríklad takýmito aktivitami pomôcť aj nám všetkým. A myslím tým teraz na boj s nezamestnanosťou.
Novela zákona umožňuje participovať na projektoch a programoch schvaľovaných ministerstvom a realizovaných úradmi práce. Čiže rozvíjať regionálnu a miestnu zamestnanosť, toto je pomocná ruka zo strany poslancov najmä poslancom strany SMER a súčasnej vláde, lebo nezamestnanosť je tak veľký problém, že je vidieť, že sami na to nemajú.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem v súlade s rozhodnutím aj predsedu Národnej rady, aby návrh prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem menovaný druhý výbor. A zároveň odporúčam, aby prerokovali tento návrh výbory do 30. apríla a gestorský výbor do 4. mája 2015 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov povedať k zákonu o službách zamestnanosti.
V úvode chcem povedať, že v podstate toto opatrenie na trhu práce kedysi bolo, keď občianske združenia, nadácie mohli ľudí zamestnávať v podstate v pracovnoprávnom vzťahu a čerpať teda na vytváranie nových pracovných miest, respektíve aj krátkodobo vytvorených pracovných miest prostriedky.
Občianske združenia, nadácie, respektíve charita, ktorá bola tu spomínaná, tak dokážu vidieť na tom trhu práce možno tú prácu, ktorú bežne nemá možnosť si všimnúť či už fyzická alebo právnická osoba ako súkromný podnikateľ, respektíve štát. Preto si myslím, že toto aktívne opatrenie na trhu práce pomohlo by predovšetkým znížiť mieru nezamestnanosti, ten rad nezamestnaných, 330-tisíc uchádzačov o zamestnanie je veľmi vysoký. Naozaj veľmi veľa ľudí aj v súčasnosti si hľadá prácu. Na tom trhu práce, zdá sa, stále nie sú tie voľné pracovné miesta. A keby to bolo aj krátkodobé zamestnanie týchto ľudí, je to účinná pomoc, hlavne pri tých problémových, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, možno tí mladiství alebo tá hranica veku nad 50 rokov.
Na záver len chcem poprosiť aj kolegov a nás všetkých, aby sme tento návrh zákona podporili. Ďakujem.