48. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Ešte v zmysle rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani spravodajkyňa v rámci rozpravy. Sľúbila, že bude veľmi stručná, lebo naozaj o 19.00 hodine mi začína rokovanie výboru.

Áno. Aj keď ako spravodajkyňa nemám veľmi čo zhodnocovať, lebo diskusia k tomuto zákonu nebola otvorená, skôr to bol monológ, predsa len... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
V rámci rozpravy vystupujete, pani spravodajkyňa.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Aha, pardon, tak sa ospravedlňujem. Tak nedá mi, aby som bola dlžná tomuto zákonu, aby som nepredniesla svoj jednoznačný politický aj ľudský postoj. V plnej miere sa s týmto zákonom stotožňujem, v plnej miere sa stotožňujem so všetkým tým, čo pán poslanec s vytrvalosťou a odhodlaním tu opakovane k zdôvodneniu návrhu zákona predniesol.
Som presvedčená o tom, že lesy, lesné pozemky sú strategickým bohatstvom štátu a je našou zodpovednosťou ako zákonodarcov s najlepším vedomím a svedomím prijímať také opatrenia a také princípy, také etické štandardy, aby sme vedeli toto naše štátne prírodné bohatstvo čo najlepšie riadiť, zhodnocovať a zveľaďovať. Ak pretrvávajú pochybnosti o tom, ako sa nakladá so štátnymi lesmi a so všetkým tým, čo slúži ako predmet hospodárskeho využívania, myslím si, že niet protiargumentov alebo nejakých prekážok, pre ktoré by navrhované systémové opatrenia nemali byť prijaté a so všeobecným súhlasom schválené.
Tento predložený návrh zákona koreluje absolútne s vládnym programom a koreluje aj so záväzkami, ktoré pre nás ako občanov a verejných činiteľov vyplývajú z ústavy. Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete ešte záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľa.) Ak by ste ho chceli, tak to by ste už ráno robili. To som len chcela teda podotknúť. (S úsmevom povedané.) Dobre, takže ďakujem veľmi pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Oceňujem aj zápal, s ktorým bol prednesený tento návrh zákona.
Stretneme sa teda ráno o 9.00 hodine, budeme pokračovať v rokovaní o zákone o dani z príjmov. Prednesie nám ho poslankyňa Jana Kiššová.
A prajem vám ešte pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)

Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Jaroslav Baška, Dušan Bublavý, Gabriel Csicsai, Jaroslav Demian, pani poslankyne Mária Janíková a Emília Müllerová. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Peter Pellegrini a poslankyňa Eva Horváthová.
Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1452. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1459.
Dávam slovo pani poslankyni Janke Kiššovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon o dani z príjmov.
Súčasné znenie zákona o dani z príjmov upravuje daňové licencie právnických osôb v rozpätí od 480 do 2 880 eur, a to v závislosti jednak od obratu spoločnosti a od toho, či spoločnosť je, alebo nie je platcom DPH. Toto, tento fakt takéhoto zaťaženia, zvyšuje rizikovosť, a teda aj znižuje atraktivitu podnikateľského prostredia na Slovensku, keďže na Slovensku už aj za stratu sa musí platiť.
My uznávame určitú korekčnú funkciu daňových licencií pri daňových únikoch, avšak súčasný plošný charakter daňových licencií iba minimálne postihuje daňových podvodníkov a na druhej strane bude zrejme likvidovať tých, ktorí sa z objektívnych príčin ocitnú v strate, alebo tých, pre ktorých je firma iba občasným alebo nepravidelným vedľajším zdrojom príjmov a v danom roku jednoducho nevykážu zisk, ale vykážu stratu.
Tvorcovia daňových licencií zjavne nemali ambíciu využiť legislatívne možnosti nastavenia daňových licencií tak, aby postihli spoločnosti, ktoré sa dlhodobo a plánovite vyhýbajú daňovým povinnostiam, ale zvolili cestu hrubej sily voči všetkým ostatným. Natíska sa preto otázka, či zavedenie daňových licencií sledovalo naozaj iba pomenovaný zámer, čiže boj proti daňovým únikom, alebo bolo motivované skôr akýmsi nižším cieľom: útočiť na drobných podnikateľov, ktorí nemajú hore takých silných obhajcov, ako sú veľké podniky.
V dnešnom krízou zmietajúcom sa svete vlády zavádzajú opatrenia a mechanizmy, ktoré majú za cieľ umožniť firmám prežiť a zachovať tak ich existenciu aj v nepriaznivom počasí. Ale oproti tomu naša vláda, vláda Slovenskej republiky, na firmy alebo investujúce firmy uvalí daňové licencie, čo v kontexte medzinárodného konkurenčného boja nemá vôbec žiadnu logiku. Nemá to logiku ani v kontexte násilných daňových úľav, ktoré pre silné spoločnosti poskytuje. Čiže na jednej strane podporuje veľkých, silných, ktorí to možno až tak nepotrebujú, na druhej strane zaťažuje slabých, ktorí možno majú potenciál sa stať väčšími, silnejšími.
Súčasné nastavenie daňových licencií má likvidačný potenciál na množstvo malých firiem, ktoré sú v strate z celkom objektívnych dôvodov, a na druhej strane podvodníkov sa takmer vôbec nedotkne. Vonkoncom sa nedotkne daňového podvodníka, ktorý štát pripraví o státisíce eur tým, že kráti dane, pretože pre takéhoto podnikateľa, pre takúto firmu je daňová licencia vo výške 2 880 eur zanedbateľná.
Z tohto dôvodu považujeme nastavenie daňových licencií v ich súčasnej podobe za zlé a navrhujeme ich zrušenie. Veríme, že sa následne v legislatívnom procese podarí nájsť také riešenie, ktoré zásadne obmedzí daňové úniky, ale súčasne nepostihne nespravodlivo a neefektívne veľkú časť tých, ktorí sú v strate naozaj objektívne. Predpokladáme, že navrhnutá úprava bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet, pretože na jednej strane možno síce predpokladať určitý výpadok príjmov za zrušené daňové licencie, ale na druhej strane nedôjde k rušeniu mnohých firiem, a teda firmy budú naďalej odvádzať DPH, budú zamestnávať zamestnancov a možno aj keď v nejakom redukovanom režime, ale jednoducho budú udržané v prevádzke. Navyše peniaze, ktoré nebudú uhradené do štátneho rozpočtu priamo formou daňovej licencie, budú znovu pustené do ekonomiky inak: cez podnikanie, cez spotrebu, cez investície atď.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti ani sociálne vplyvy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské presvedčenie (pozn. red.: správne má byť "podnikanie"). O tomto sme presvedčení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne za slovo. Týmto sa, pani predsedajúca, rovno hlásim aj do rozpravy.

Ďakujem pekne, pani navrhovateľka.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Jozefovi Kollárovi.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, dámy a páni, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla a gestorský výbor do 4. mája tohto roku.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne prihlásil pán poslanec Jozef Mihál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
A dávam slovo pani navrhovateľke, ktorá požiadala o slovo ako prvá. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, blíži sa koniec marca, a teda blíži sa termín daňových priznaní a tým aj termín, kedy budú podnikatelia prvýkrát v histórii platiť dodatočne vymyslenú daň alebo akúsi pokutu, alebo sankciu, alebo nazveme to akokoľvek, za to, že v minulom roku nedosiahli zisk. Teda všetci tí, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nedosiahli zisk, budú hodení do jedného vreca s nálepkou, že to sú tí, ktorí dosiahli stratu určite podvodom alebo vyhýbaním sa plateniu daní. A štát, aby neprišiel o svoje peniaze, na nich uvalí daňové licencie ako akúsi kompenzáciu za to, že od nich nevybral peniaze vo forme daní.
Do jedného vreca sú teda hodení aj úplne seriózni začínajúci podnikatelia, ktorí prvé roky investujú nemalé zdanené prostriedky, ktoré v prvých rokoch nemajú šancu častokrát dosiahnuť žiadny zisk. A nie, aby ich štát podporil, aby ich nejakým spôsobom nešikanoval, možno už len tým, že nebude klásť takýmto novovznikajúcim firmám polená pod nohy, tak miesto toho, aby ich štát podporil, tak nie, štát na nich uvalí daňovú licenciu a dodatočne ich v nákladoch zaťaží.
Do jedného vreca s takýmito podvodníkmi, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní, sú hodení aj slušní podnikatelia, slušné spoločnosti, ktoré kľudne dlhé roky fungujú, fungujú úspešne, platia dane a v jednom roku sa napríklad rozhodnú, že idú zainvestovať do novej technológie, do modernizácie, možno do rekonštrukcií, a takáto spoločnosť naozaj môže rok, možno dva nedosiahnuť zisk. Prečo by takáto spoločnosť len preto, lebo sa chce revitalizovať, mala platiť daňovú licenciu?
Do takého istého jedného vreca, ktorých treba zaťažiť akousi paušálnou daňou, sú hodené aj rôzne ďalšie skupiny ľudí, napríklad mamičky na materskej, ktoré počas materstva a materskej utlmia svoje podnikanie, možno len z času na čas vykonajú pre niekoho nejakú službu a ich príjmy sa naozaj výrazne zlimitujú, tak aj takéto sú hodené do jedného vreca s tými, ktorí musia platiť nejakú dodatočnú daň, lebo sa má za to, že daň nezaplatili určite preto, lebo sa vyhýbajú daňovej kontrole.
Mnoho takýchto firiem, mohla by som tých prípadov menovať ďaleko viac, mnoho takýchto firiem bude stáť častokrát pred otázkou, že či teda svoje podnikanie zatvorí preto, lebo možno nemám 480 euro, nechcem ich dať, aby som teda zadosťučinila takejto povinnosti štátu, a takéto spoločnosti potom ani len tie občasné aktivity vytvárať nebudú a nebudú ani v akom-takom zredukovanom režime svoje spoločnosti udržiavať.
Dámy a páni, ja som presvedčená, a verím tomu, že toto je veľmi ťažko vyvrátiteľná skutočnosť, že aj minimálny obrat ekonomike prospieva viac ako nečinnosť. Preto si myslím, že takýmto opatrením by sa nemalo dosahovať z akejsi nenulovej činnosti nečinnosť. Ak chce štát zabrániť daňovým únikom, mal by sa zamerať na veľké ryby a mal by hlavne zefektívniť svoje daňové kontroly. Mal by si posvietiť predovšetkým na také spoločnosti, ktoré dlhoročne dosahujú veľmi vysoké obraty a takéto spoločnosti neplatia dane. Na tieto spoločnosti by sa mal zamerať, tu by mal vykonávať veľmi efektívne daňové kontroly, pretože tieto spoločnosti, pokiaľ aj daňové úniky robia, tak pre ne naozaj daňová licencia vo výške 2 880 euro nie je vôbec žiadnym strašiakom.
Veľká časť ekonomiky stojí na drobných podnikateľoch, ktorí od štátu nedostávajú žiadne dotácie, nedostávajú žiadnu podporu alebo kadejaké injekcie. Ak v tejto skupine existujú aj tí neziskoví, sú prínosom už len tým, že od štátu nič nepýtajú. Ak mnohých z nich práve daňovými licenciami zlikvidujeme, nedostaneme ich náhodou do zástupu tých, čo stoja na úradoch práce, alebo tých, ktorí stoja a pýtajú od štátu nejakú podporu?
Ako som už na začiatku povedala, ja nespochybňujem ani nikto od nás nespochybňuje potrebu riešiť daňové úniky. No toto opatrenie je len náplasťou na neschopnosť štátu kontrolovať podvodníkov a v konečnom dôsledku na to doplatia drobní a slabí podnikatelia.
Toto opatrenie, zavedením týchto daňových licencií, vonkoncom nepovažujeme za správne, a preto sme si dovolili navrhnúť tejto snemovni, aby sa daňové licencie zrušili.
Nedá mi nespomenúť ešte jeden fakt, ja som sa včera dočítala, že vláda už uvažuje nad tým, že z týchto daňových licencií, ktoré boli plošne zavedené, že uvažuje o tom, že udelí výnimku pre startupové spoločnosti.
Tak ešte ani len nedošlo k tomu, aby sa platili prvé daňové licencie, a vláda už tento svoj návrh zákona, ktorý teda už je platný, už ho mení, už v ňom robí nejaké výnimky. A teraz je úplne jedno, či tie výnimky robí preto, lebo si to niekto vyloboval, alebo je to preto, lebo si uvedomili, že naozaj šliapli vedľa a že naozaj proste budú brzdiť nejakú skupinu ľudí, toto je úplne jedno. Faktom je, že tento krok premyslený nebol, tento krok možno nebol premyslený do dôsledkov, neboli premyslené dopady, ktoré toto bude mať, a preto si myslím, že tieto daňové licencie je treba zrušiť a prísť s nejakou ucelenou rozumnou koncepciou, ako zefektívniť výber daní inak ako postihovaním plošne všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.
Teraz dávam možnosť vystúpiť so svojím vystúpením pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi.