64.
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, aj za to, že ste vyhoveli mojej žiadosti, zároveň sa ospravedlňujem odchádzajúcemu kolegovi pánovi Kuffovi za to, že som ho predbehla, som sa tak trochu zľakla, keď si sa prihlásil, Štefan, že to posunieš do takej ideologickej nejakej roviny, a to by som veľmi nerada, lebo tam ide úplne o niečo iné, a teraz vám poviem v skratke, že o čo.
Takže ako som uviedla v tej dôvodovej správe, ide mi o takú veľmi malú novelu Trestného zákona, ktorá má riešiť len trestné činy, kde sú obeťami deti, ide predovšetkým o sexuálne zneužívanie detí a robím to preto, pretože si myslím, že je problém pri sadzbách pri týchto jednotlivých trestných činoch, najmä pri tej spodnej hranici tých sadzieb ako trestov pre tieto trestné činy, v dôsledku čoho sa potom darí páchateľom takýchto závažných trestných činov behať po slobode, pretože vyviaznu len s podmienkou. A nemyslím si, že je to správne, najmä ak sa pozeráme na to, že obeťami pri týchto trestných činoch sú tí najzraniteľnejší z nás, a to sú naše deti.
Poviem vám teraz, ako v súčasnosti vyzerá Trestný zákon a jednotlivé paragrafy, ktoré sa snažím mojím návrhom novelizovať.
Paragraf 183 obmedzovanie osobnej slobody... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Nevyrušujeme sa, prosím, navzájom.
Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Paragraf 183 obmedzovanie osobnej slobody. Neverili by ste, že niekedy zneužívanie dieťaťa si naše súdy vysvetľujú nie ako teda ako sexuálny delikt, ale iba ako obmedzovanie osobnej slobody: "Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1."
Sexuálne zneužívanie, § 201: "Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri až desať rokov."
Skutočne to tak funguje a ja potom budem hovoriť o konkrétnych príkladoch, kedy páchateľ, ktorý sexuálne zneužil dieťa 10-ročné, 11-jedenásťročné, vyviazol iba s podmienkou alebo dostal spodnú hranicu trestu.
Paragraf 201a: "Kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky."
Paragraf 201b: "Kto zneužije dieťa mladšie ako pätnásť rokov v úmysle vyvolania sexuálneho uspokojenia jeho účasťou na sexuálnych aktivitách alebo sexuálnom zneužití, hoci sa na nich takéto dieťa nemusí priamo zúčastňovať, alebo kto umožní také jeho zneužitie, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky." Neviem, prečo je v tom ustanovení "až na dva roky".
Paragraf 202: "Kto pohne dieťa k mimomanželskej súloži alebo ho iným spôsobom sexuálne zneužije, ak je
a) takéto dieťa zverené do jeho starostlivosti alebo pod jeho dozor, alebo odkázaná osoba,
b) ide o detskú prostitúciu, alebo
c) zneužije uznané poznanie, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov."
Možno je to vec subjektívna, možno je to vecou pohľadu, ale ja pevne verím, že sa medzi vani naprieč politickými spektrami nájdu ľudia, ktorí si tak ako ja myslia, že tie spodné hranice pri týchto trestoch sú nastavené príliš nízko. Ja nebudem skrývať, že pre túto moju iniciatívu takým odrazovým mostíkom bol nedávno medializovaný prípad kňaza, ktorý zneužíval celý rok jedenásťročné dievča. To dievča malo 11 rokov, keď ju začal zneužívať, malo 12 rokov, keď túto svoju nemilú aktivitu ukončil. Ten prípad bol dostatočne medializovaný, ale možno ste to niekto nepostrehli, a preto len v skratke poviem, o čo išlo.
Verdikt okresného súdu uznal farára vinným za sexuálne zneužívanie jedenásťročného dievčatka. Za normálnych okolností by toto bolo možné považovať až za sympatický precedens, by som povedala, nebyť trestu, ktorý je doslova výsmechom. Súd síce v plnom rozsahu uznal, že kňaz sa dopustil sexuálneho zneužívania malého dievčaťa, pretože sa jej dotýkal, bozkával ju a vôbec všetky tie nechutnosti, o ktorých sa mi tu nechce rozprávať, a najmä musíme mať na zreteli, že po prvé to bolo jedenásťročné dieťa, po druhé tým páchateľom bol dospelý muž. Je veľmi ťažké z pohľadu jedenásťročného dieťaťa sa ubrániť, ak je naňho vyvíjaný nejaký nátlak, ale po druhé, treba si v tomto špecifickom prípade uvedomiť, že to bola najväčšia morálna autorita v obci. Tento prípad sa udial v Nevidzanoch, je to okres Zlaté Moravce, išlo o kňaza, ktorý bol najväčšou morálnou autoritou v obci, a to dieťa sa mu jednoducho nedokázalo ubrániť a zneužíval ju celý rok v čase, keď jej matke bolo preukázané onkologické ochorenie a chodila každý deň na chemoterapiu do nitrianskej nemocnice. To dievča bolo častokrát samé, a pretože chodila do kostola čítať z biblie, tak u toho kňaza hľadala útechu, pretože tam nešlo len o to, že matka mala onkologické ochorenie, ale tú rodinu v dôsledku toho, že matka onkologicky ochorela, opustil otec, a to dieťa jednoducho hľadalo útechu u kňaza. Takže o to viacej si myslím, že súd mal trestať, a nie byť zhovievavým.
Nehovoriac o tom, že v celom tom trestnom konaní, samozrejme, vstúpil do hry aj súdny znalec a súdny znalec u tohto rímskokatolíckeho kňaza preukázal, že trpí pedofíliou. Napriek tomu, napriek tomu, že mu bol tento trestný čin jasne dokázaný, okresný súd mu vymeral veľmi nízky trest, prakticky pán kňaz vyviazol iba s podmienkou. Dnes je v hospici, kde sa teda stará o zomierajúcich, a ku svojej činnosti sa pravdepodobne bude môcť vrátiť po tých troch rokoch, pretože tá podmienka trvá iba tri roky. To znamená, naďalej bude pravdepodobne pokračovať práca okrem iného aj s deťmi. A ja tu z tohto miesta chcem povedať, že ja si naozaj nemyslím, že psychicky narušení jedinci, ktorí sa aj dopustia trestných činov, určite patria do väzenia, všetci vieme, ako vyzerá náš nápravnovýchovný systém, že tam nie je priestor na to, aby sa im dostávalo liečby, najmä ak ide o páchateľov s preukázanou psychickou poruchou, napr. pedofíliou.
Myslím si, že v štandardnej krajine sú takíto ľudia umiestňovaní v detenčných ústavoch. My detenčný ústav nemáme, to je obrovský problém, ktorý sa s nami ťahá už celé roky, a práve preto je možné v našich reáliách, že páchatelia takýchto trestných činov zostávajú na slobode. A ten detenčný ústav sme mali mať uznesením vlády z roku 2008 v obci Hronovce, ale, žiaľ, nečinnosťou rezortov sa tak nestalo a nemáme ho dodnes. Majú ho všetky krajiny Európskej únie, ak sa nemýlim.
V súvislosti s rímskokatolíckym kňazom z Nevidzian som oslovila listom aj Konferenciu biskupov Slovenska a z toho listu vyberiem niektoré pasáže, ktoré sú relevantné pre to, čo dnes predkladám, pretože vo všeobecnosti sa ten list týka práve toho, aby Konferencia biskupov Slovenska zasiahla, najmä aby predstúpila pred veriacich v tej obci Nevidzany a odmietla ten čin, ktorého sa dopustil rímskokatolícky kňaz z Nevidzian pán Pavol Kobida, a aby tým spôsobila, že sa tie nálady, ktoré sú momentálne namierené proti tej rodine, ktorá poukázala na konanie kňaza, obrátili v jej prospech, pretože momentálne pre nich tá situácia v Nevidzanoch je neznesiteľná. Ale tento rozmer chápem, že sa netýka mnou navrhovanej úpravy, a preto z listu konferencie biskupov vyberiem len niektoré pasáže.
Predsedovi Konferencie biskupov Slovenska Mons. Zvolenskému píšem, že teda ide o medializovaný prípad kňaza Pavla Kobidu, ktorý sa podľa súdu dopustil sexuálneho zneužívania jedenásťročného dievčaťa. Verím, že je vám tento prípad známy, ako aj verdikt súdu, ktorý síce uznal kňaza vinným, ale odsúdil ho len na tri roky podmienečne. Väčšina slovenskej verejnosti zostala verdiktom súdu pobúrená, najmä vzhľadom na to, že dôkazy jednoznačne dokázali vinu menovaného páchateľa. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť medializovanú informáciu a podľa mojich informácií aj preukázanú, lebo som v kontakte s advokátkou tejto rodiny, že kňaz Pavol Kobida mal mať pomer s katechétkou vo svojom predošlom pôsobisku na fare v Janíkovciach, a práve tom mal byť jeho, mal byť dôvod jeho preloženia do obce Nevidzany.
Najdôležitejšia časť tohto listu sa týka niečoho, čo ešte nebolo medializované, a ide o to, že o ďalšom osude, keďže ten svetský súd už prebehol a skončil sa takým verdiktom, akým sa skončil, tak o tom ďalšom osude kňaza by nemala rozhodovať ani konfederácia biskupov ani napr. nitriansky biskup, ale mala by to byť vatikánska Kongregácia pre náuku viery, ale tá nebude rozhodovať len na základe dôkazov nazhromaždených v trestnom konaní, ale aj na základe podkladov, ktoré pripravuje Konferencia biskupov Slovenska. A o to viac by som chcela Mons. Zvolenského, ale aj vás, vážení kolegovia, upozorniť na chyby, ktoré sa v tomto prípade počas vyšetrovania, ale neskôr aj pred súdom vyskytli.
Po istú časť vyšetrovania bola skutková podstata kvalifikovaná prísnejšie, podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona, ale následne bola ešte pred podaním obžaloby z neznámeho dôvodu prokuratúrou zmiernená, spolu so súčasnou právnou zástupkyňou rodiny zneužívaného dievčaťa sa domnievame, že sa tak stalo cielene za účelom priaznivejšej sadzby trestu a možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu, čo pôvodná kvalifikácia vylučovala.
Poviem vám teraz, čo hovorí tá pôvodná kvalifikácia tohto trestného činu. Tie podmienky na aplikáciu § 201 ods. 2 písm. a), podľa ktorého sa odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov páchateľ potrestá, ak spácha čin závažnejším spôsobom konania. To je napríklad, trvá to po dlhší čas. Myslím si, že ak niekto zneužíva sexuálne dieťa celý jeden rok, tak je to dostatočne dlhý čas. Písmeno g): "využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti". Toto písmeno je celé naplnené. Bol to kňaz, ktorý je najväčšia morálna autorita v obci. To dievča bolo osamotené, bolo zranené, jeho matka trpela na onkologické ochorenie, otec rodinu opustil. Už si neviem predstaviť prípad, keď by bolo viac naplnené písm. g) tohto príslušného paragrafu, príslušného odseku.
Písmeno h): "porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania alebo postavenia". Aj písm. h) v tomto prípade bolo naplnené, keďže išlo o kňaza z obce. Nie je totiž pochýb, že je porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z postavenia farára, ku ktorému posielajú rodičia svoje deti na rôzne aktivity, ak tieto deti sexuálne obťažuje. Verím, že v tomto bode sa zhodne väčšina právnickej, ale aj laickej verejnosti. A ja by som chcela teraz z tohto miesta využiť túto príležitosť na to, aby som okrem iného, vyzvala aj pána ministra spravodlivosti, aby využil mimoriadne opravné prostriedky, dovolanie na Najvyšší súd. Ja chápem, že on môže reagovať len vtedy, ak mu príde podnet. Ten podnet mu príde, pretože rodina sa bude naďalej domáhať toho, aby bol tento prípad znovu otvorený, keďže naplnil skutkovú podstatu trestného činu sexuálneho zneužívania dieťaťa, a okrem iného na tento trestný čin, keďže išlo o farára, keďže išlo o jedenásťročné dieťa, mala byť aplikovaná tá prísnejšia sadzba. Viete, čo by to spôsobilo? Že ten farár by nemohol behať po slobode. Nemohol, pretože tam je tá nižšia sadzba pre tento trestný čin, ak je to obzvlášť závažným spôsobom spôsobené, je 7 rokov. To znamená, že by natvrdo skončil vo väzení a, samozrejme, môžeme diskutovať o tom, či väzenie je pre takýchto páchateľov to najlepšie riešenie.
Preto som požiadala o slovo ešte pred pánom Kuffom, aby som povedala, že je pravda, že spúšťacím momentom pre túto moju iniciatívu novelizácie Trestného zákona, resp. niektorých paragrafov bol prípad z Nevidzian, ale mne na finále nejde o to, že aby som poukazovala a škandalizovala rímskokatolíckeho kňaza. Mňa ten prípad zaujal jedine preto, že on skutočne teda bol tou morálnou autoritou, ale faktom je, že tie nízke tresty, nízke tresty za sexuálne zneužívanie detí dostali aj iní ako iba kňaz Pavol Kobida z Nevidzian.
Týždenník Plus 7 dní informoval o smiešnych trestoch za sexuálne zneužívanie detí, ktoré podľa mňa vás budú šokovať, mňa určite šokovali. Tým prvým páchateľom bol učiteľ matematiky, ktorý bol považovaný za matematického génia, volá sa Milan Maxián a zneužíval niekoľko detí, keď on sám mal 72 rokov, čo je neuveriteľné. Išlo všetko o chlapcov, ktorí boli vo veku 10 rokov. Vyšetrovanie preukázalo, že obvinený od roku 2003 do roku 2011 postupne jednotlivo a viackrát sexuálne zneužil štyroch maloletých chlapcov. Bol veľmi rešpektovaným učiteľom matematiky. Paradoxom je, že učil napríklad aj našich dvoch exministrov vnútra, a napriek tomu, že zneužil štyroch maloletých chlapcov, dostal 3-ročný trest, 3-ročný trest s podmienečným odkladom. "Zo súdu odchádzal spokojný, takmer s výrazom ctihodného občana." Nerozumiem tomu, priznám sa, keďže išlo o štyroch 10-ročných chlapcov, ktorých opakovane znásilňoval, a našiel sa sudca, našiel sa sudca v tejto krajine, ktorý mu vymeral tri roky s podmienečným odkladom.
Tým ďalším bola ďalšia morálna autorita, bol to policajt, ktorý sa volal Ernest Bognár. Ten sa najskôr dopustil toho, že 10 rokov, teda 10 dní, prepáčte, 10 dní priviazaného o radiátor opakovane znásilňoval maloletého chlapca. Keď mu na to prišli a dokázali mu vinu, tak mu súd vyrubil trest v trvaní, prepáčte, no niekoľkých rokov, šiestich rokov myslím, prepáčte, ja to nájdem v tom texte ešte. Keď ho prepustili, nariadili mu ambulantnú liečbu u uznávaného psychiatra Petra Hunčíka. Bognár sa u Hunčíka liečil od mája 2008 do novembra 2009, ale nepomohlo to. Predstavte si, že práve v tom čase, keď sa ambulantne liečil u pána Hunčíka, naďalej znásilňoval maloletých chlapcov a podarilo sa mu oklamať aj odborníka. Polícia totiž zistila, že Bognár v čase návštev u známeho psychiatra zneužíval ďalších chlapcov. Ale psychiatrovo meno pritom figurovalo pod posudkom pre dunajskostredský súd, v ktorom v novembri 2009 napísal, že Ernest Bognár nejaví žiadne známky deviácie a ďalšie liečenie už preňho nie je potrebné. Celkovo pán Bognár okrem toho chlapca, ktorého desať dní väznil vo svojom byte a opakovane znásilňoval, znásilnil ďalších troch chlapcov a od Okresného súdu v Pezinku mu bol vymeraný 15-ročný trest. On sa odvolal a jeho obhajkyňa mala pred súdom srdcervúci predslov o tom, aký je 15-ročný trest za zneužitie troch chlapcov pre Bognára neľudský, takže odvolací súd sa zmiloval a zhodnotil i osobu obžalovaného aj tie skutky, ktoré boli spáchané, a rozhodli sa pre úhrnný trest v trvaní 10 rokov. Hovoríme o človeku, ktorý dokopy zneužíval opakovane štyroch chlapcov, jedného pritom aj väznil. Ja si skutočne myslím, že toto sú absurdne nízke tresty za to, čo tým deťom spôsobil, že si to so sebou ponesú celý život, a prakticky neviem si predstaviť, ako sa s takouto traumou dá žiť.
Ale aby sme nehovorili len o psychicky chorých pedofiloch, ktorí, možno sa zhodneme na tom, že skôr ako do väzenia patria teda do toho detenčného ústavu, tak musím povedať, musím spomenúť aj názory odborníkov. Napríklad predsedníčka Slovenskej sexuologickej spoločnosti pani Danica Caisová tvrdí, že pedofil je človek, ktorý sa nie vždy dopustí takýchto ohavných trestných činov, pretože vo svojej prapodstate miluje svet detí. Akokoľvek absurdne to vyznieva aj mne a aj dúfam, že, teda že všetkým vám ostatným, ale faktom je a to vyplýva aj zo štatistík, že nie sú to len pedofilne orientovaní jedinci, ktorí sa dokážu dopustiť sexuálneho zneužívania detí. Sú to aj ľudia, u ktorých nie je preukázaná pedofília, nie sú pedofili a tie deti si vyslovene vyberajú len kvôli tomu, že dieťa je bezbranné a je to veľmi ľahký objekt rôznych, rôznych túžob. Takže skutočne nejde len o psychicky narušených jedincov, ale aj o ľudí, ktorí sa dopustia trestného činu sexuálneho zneužívania detí pri plnom vedomí alebo, alebo iných nejakých psychiatrických nálezoch, ale, ale nie sú to pedofili a nepatria do detenčných ústavov, ale patria do basy.
To je asi všetko, čo som vám chcela povedať. Vychádzala som naozaj že z jednotlivých zdrojov, z jednotlivých medializovaných prípadov. A opakujem, že napriek tomu, že ma zdvihol zo stoličky ten prípad rímskokatolíckeho kňaza z Nevidzian a toho extrémne nízkeho trestu, to priznávam, v skutočnosti pri tom návrhu novely Trestného zákona neriešim túto stránku. Ide mi o to, aby žiaden z tých páchateľov, ktorý sa dopustí takéhoto trestného činu na dieťati, či už to je autobusár, učiteľ, policajt, kňaz alebo ktokoľvek iný, nemohol behať po slobode, nemohol vyviaznuť iba s podmienkou.
Veľmi pekne ďakujem.
