48. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (parlamentná tlač 1422). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a v gestorskom výbore do 4. mája 2015.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete záverečné slovo? Nie je k čomu veľmi. Pán spravodajca rovnako nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Tým sme vlastne vyčerpali... (Reakcia z pléna.) Takže tým sme vyčerpali všetky body z programu pána ministra životného prostredia a budeme pokračovať, budeme pokračovať prvým čítaní o vládnom návrhu zákona o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1408. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1438.
Opäť poprosím, teda nie opäť, ja sa ospravedlňujem, preskočila som jeden návrh zákona, takže vrátim sa späť, prvé čítanie zostáva, ale o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1407. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1437.
Dávam slovo pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, ktorý dnes zastúpi pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby návrh zákona uviedol.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi uviesť teda návrh zákona z dielne rezortu vnútra.
Predložením návrhu zákona sa predovšetkým transponujú prepracovaná prijímacia smernica a prepracovaná procedurálna smernica, ktoré upravujú konanie o medzinárodnej ochrane. Zmeny sa dotknú najmä maloletých bez sprievodu, ktorí už nebudú z dôvodu konania o udelenie azylu premiestňovaní do azylových zariadení ministerstva vnútra, ale zostanú v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
S cieľom podporiť sebestačnosť žiadateľov o azyl sa im umožní prístup na trh práce o tri mesiace skôr ako doposiaľ. V súlade s prepracovanou prijímacou smernicou bude ministerstvo vnútra osobitne postupovať voči žiadateľom, ktorí na základe individuálneho posúdenia ich stavu potrebujú osobitné procesné záruky a taktiež bude zisťovať a napĺňať osobitné potreby zraniteľných osôb. Na tento účel budú pravidelne preškoľovaní zamestnanci, ako aj príslušníci Policajného zboru.
Nanovo sa ustanovujú výnimky z práva zotrvať na území Slovenskej republiky a rozhodovanie o opakovane podaných žiadostiach o udelenie azylu.
V súvislosti so zmenami týkajúcimi sa maloletých bez sprievodu v konaní o azyle sa novelizuje zákon aj o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Detský domov bude vytvárať podmienky na vykonanie pohovoru s maloletým žiadateľom o azyl a taktiež bude povinný oznámiť ministerstvu vnútra, že dieťa, ktoré je žiadateľom o azyl, bez súhlasu opustilo detský domov. Zdržiavanie sa maloletého bez sprievodu mimo detského domova bez jeho súhlasu bude dôvodom na zastavenie konania o udelenie azylu.
Návrh ďalej obsahuje zmeny Občianskeho súdneho poriadku, zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi a zákona o pobyte cudzincov.
V dôsledku navrhovaných zmien v Občianskom súdnom poriadku bude pred súd v azylových veciach rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia súdu a nie v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
V novele zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi sa upravuje režim poskytovania právnej pomoci v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu. Právna pomoc v uvedených konaniach sa bude poskytovať v procesne obdobnom režime, ako je tomu pri konaní o administratívnom vyhostení.
Nevyhnutné zmeny súvisiace s transpozíciou, ako aj zapracovanie požiadaviek aplikačnej praxe obsahuje aj novela zákona o pobyte cudzincov. Navrhovanými zmenami dôjde k čiastkovým úpravám v oblasti podávania žiadosti o udelenie pobytu a predkladania dokladov k žiadostiam. Rozširuje sa taktiež okruh osôb, ktorým policajný útvar vydá cudzinecký pas, o osoby, ktoré získali dlhodobý pobyt na základe poskytnutej doplnkovej ochrany.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený podpredseda vlády, milé panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona (tlač 1407). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy je prihlásený jediný pán poslanec, pán poslanec Martin Poliačik, a zároveň mu dávam slovo.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Len popravde, neviem, ako sa mám vyrovnať s touto situáciou, ja tu mám 5 strán pomerne malým písmom popísaných poznámok k tomuto zákonu, ale zrejme si ich nechám na druhé čítanie. Pôjdem teda iba po úplne základnej myšlienke, lebo nepredpokladám, že by sme sa dostali do nejakej konkrétnejšej diskusie s pánom ministrom financií, ani to od neho v zásade nečakám.
Poviem len všeobecne. Na príklade jedného prípadu sa z posledných troch týždňov, za ktorý, ale musím povedať, že ministerstvu vnútra patrí veľká pochvala. Existoval, bol pár, ktorí boli utečenci, myslím, z Afganistanu, ktorí v Afganistane ešte neboli zobratí ako manželia a po ceste na úteku sa zobrali. V Bulharsku obidvaja požiadali o azyl, neviem, akým spôsobom potom pokračovali v ceste, ale stalo sa to, že v Čechách boli obidvaja zadržaní. Z nejakého dôvodu v Čechách ostala tá žena zadržaná naďalej a muž bol deportovaný do Bulharska, kde prvýkrát požiadal o azyl, podľa súčasných podmienok musí byť v podstate dopravený do krajiny, kde prvýkrát požiadal o azyl, a tá sa potom vysporiadava s jeho ďalšou situáciou. Nanešťastie sa stalo, že na území Slovenska mu bola diagnostikovaná rakovina vo finálnom štádiu, to znamená, že nebolo možné ďalej postupovať v jeho presune, a teraz sme sa dostali do situácie, že umierajúci človek ostal separovaný od svojej družky, ktorá zostala zaistená v Čechách. A začal sa kolotoč vlastne, ktorý mal smerovať k jednoduchej ľudskej záležitosti, aby títo dvaja ľudia aspoň na tie posledné chvíle jeho života mohli byť spolu.
Veľká vďaka patrí slovenskej ombudsmanke, českej ombudsmanke, takisto ministerstvu vnútra, ktoré poskytlo pomerne promptne všetky potrebné, teda vykonalo všetky potrebné kroky, a táto žena nakoniec sa dostala do situácie, že mohla tých pár chvíľ posledných stráviť so svojím už vtedy manželom.
Len vlastne na celom tom postupe sa odhalili, sa odhalila tá potreba jednotnej azylovej politiky európskej, pretože pre takýchto ľudí, ktorí v podstate častokrát sú prenasledovaní aj vo svojej vlastnej krajine, nenastáva ako keby vykúpenie v tom momente, keď sa im podarí opustiť životu ohrozujúcu situáciu a dostávajú sa niekde, kde by mohli svoj život zásadne zmeniť, ale práve vďaka tým papierovačkám a naťahovačkám, ktoré sú s tým spojené, sa pre nich môže začať ďalšie peklo.
A tých 5 strán, ktoré tu mám pripravené, sa bude snažiť niečo s tým urobiť. Jeden príklad za všetky. V súčasnom stave ak máme utečencov, ktorí chcú žiadať o azyl po ceste cez ukrajinskú hranicu, tak vlastne je jediná možnosť, ako to môžu urobiť, je na hraničnom prechode. Vtedy sa dostávajú do kontaktu s príslušným orgánom, u ktorého môžu požiadať o azyl a tým pádom by bolo možné ich umiestniť v azylom dome a začala by ich klasická vybavovačka papierov a všetkého potrebného na to, aby azyl, poprípade potom nejaké lepšie postavenie na slovenskom území bolo zabezpečené. Lenže na to, aby oni mohli požiadať o azyl na slovenskom hraničnom priechode, by najprv museli byť vybavení ukrajinskou stranou, čo, samozrejme, oni nemajú povinnosť pomáhať každému utečencovi, aby sa mohol dostať na schengenskú hranicu, kde by mohol dajme tomu z dôvodu, že je prenasledovaný vo vlastnej krajine, požiadať o azyl. Tým pádom väčšina týchto ľudí končí na ukrajinskej strane, či už zatknutím, alebo uväznením, alebo - alebo vlastne my sa ani nedozvieme, že akým spôsobom.
Za všetko svedčí štatistika, myslím, že za celý minulý rok máme jediného jedného žiadateľa o azyl, ktorý bol podaný na hraničnom priechode. Všetko ostatné bolo odfiltrované na ukrajinskej strane. Bol to občan Beninu, ktorý vstúpil do azylového konania na hraničnom prechode v Ubli.
Je úplne prirodzené, že väčšina ľudí, ktorí chcú požiadať o azyl, prekračujú ilegálne hranicu. Oni sú na úteku a v podstate čakajú, kým ich niekto chytí, a tomu človeku chcú potom dať do ruky tú žiadosť a požiadať o azyl. Len podľa slovenskej legislatívy, ktorá inak je podľa môjho názoru v rozpore s medzinárodným právom, nie je ten príslušník, ten vojak alebo ten policajt, ktorý ich chytí na tej hranici, príslušným orgánom na to, aby s nimi takéto niečo mohol vybavovať. A zákon hovorí, že pokiaľ cudzinca nezaistí, vydá mu doklad na prepravu do azylového zariadenia. No len on ho väčšinou zaistí. Tým pádom je zaistený, nezačína sa s ním azylové konanie a konáme vlastne, správame sa k nemu nie ako k žiadateľovi o azyl, ale ako k človeku, ktorý len nezákonným spôsobom prekračoval hranice.
Takýto návod jednoznačne uprednostňuje zaistenie, a teda pozbavenie osobnej slobody pred riešením, ktoré by, ktorým by bolo teda logické umiestnenie v azylom zariadení. A takýchto problémov máme v tom procese niekoľko.
Ďalší problém je, ale ten nesúvisí s týmto zákonom, samotná cudzinecká polícia v Bratislave. Ja mám to z prvej ruky, keďže moja manželka je česká občianka, aj na nich sa vzťahujú iné pravidlá ako na slovenských občanov a spôsob, akým sa komunikuje s ľuďmi na oddelení cudzineckej polície, aj s ľuďmi, ktorí s veľkými peniazmi prichádzajú na Slovensko ako experti pracujúci v medzinárodných korporáciách a firmách, určite nezodpovedá štandardu 21. storočia v Európe a takisto by to chcelo nápravu. Koniec koncov nedávne reportáže o tých nocujúcich žiadateľoch o vybavenie pred príslušnou cudzineckou políciou hovoria za všetko.
Preruším to v tejto chvíli. Nemyslím si, že je potrebné hovoriť viac. Mám viacero pripomienok a veľmi rád s pánom ministrom sa o nich porozprávam v druhom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Faktickú poznámku má pán poslanec Gál Gábor a Jozef Mikloško. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Gál.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem využiť túto možnosť reagovať aj na pána poslanca Poliačika, že mnoho tých vecí, ktoré spomenul, sú pravdivé. Jednak tento zákon, ako vítam tento zákon, však tú úpravu od nás vyžaduje Európska únia.
Ale tie záverečné slová, čo sa týka tej cudzineckej polície, poznám tiež to tam z vlastnej skúsenosti. Je to predovšetkým o materiálnom a finančnom a personálnom zabezpečení. Čiže to by, práve teraz sa teším, že pán minister financií sedí na kresle navrhovateľa, nie pán minister vnútra, lebo to je predovšetkým o financiách, že, pán minister? Potom do rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra treba nejaké peniažky pridať, aby tá cudzinecká polícia v Bratislave vedela pracovať fakt v dôstojnejších podmienkach.
Ale keďže nie je tu pán minister, tak nevystúpim v rozprave, nechám to tiež potom na výbor a potom na druhé čítanie.

Pán poslanec Mikloško.