48. schôdza

S reakciou, pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem ti pekne, Janko. Ako reakciu, čo už povedať, keď v podstate všetky argumenty boli povedané. Keď som pozoroval pri svojom prejave poslancov vládnej strany, tak som mal pocit, že tieto informácie idú jedným uchom dnu a tým istým von. To znamená, že ani cez hlavu neprešli, a to je, žiaľ, tá bieda.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, zaujmite stanovisko.

22.
Dovoľte mi, aby som teda ešte v záverečnej reči sa trochu vyjadril k tomu zákonu. Chcel som reagovať na faktické pripomienky teda viacerých poslancov, len teda bolo toho viacej, tak som to nevedel stihnúť v dvoch minútach. Ale trošku má súvis aj dve tie pripomienky aj s tým, čo teraz povedal Igor Hraško, a v podstate jediný, ktorý sa zapojil do rozpravy, a to s tým, že ako keby poslanci vládnej strany ani, ani nepúšťali si tú informáciu do hlavy, alebo jak sa hovorí, že z ucha do ucha aspoň. Nie, ono to iba príde k uchu a rovno odíde, lebo vedia, že príliš vysoká politika, príliš vysoká karta. Toto sa týka našeho sponzora, božechráň, aby teraz my sme urobili niečo, čo nám nepríde papierik a nepovedia nám, že čo vlastne urobiť môžme. Božechráň, aby my sme teraz mali, aj keď niekto, a ja naozaj si myslím, že sú medzi poslancami vládnej strany SMER aj čistí ľudia, ktorí naozaj majú sociálne cítenie a ktorí súcitia s tými podvedenými ľuďmi vo Váhostave a Doprastave, ale, bohužiaľ, vyššia karta je tá, že nabudúce chcú byť na kandidátke, chcú mať zvoliteľné miestečko, chcú mať znova teplý flek za tritisíc eur mesačne, na účet aby cinklo. Tak im to nedovolí, aby dali voľný prejav svojmu svedomiu a povedali, že nie, nie je to fér, podvádzať týchto ľudí. Nie je fér podvádzať chudákov, ktorí majú jedinú možnosť, jako sa zamestnať, že si musia urobiť živnosť, lebo inak ich nikto nezamestná, čiže tzv. vynútení živnostníci.
A ja naozaj apelujem na svedomie tých z vás poslancov SMER-u, ktorí si poviete, že snaha zastať sa podvedených chudákov je viac jako vaša osobná túžba byť nabudúce znova na zvoliteľnom mieste a znova tu drať poslanecké lavice a znova chcieť a čakať na to, ako raz do mesiaca mi cinkne tritisíc eur na účet. Pevne verím, že sa nájde aspoň jeden jediný z vás statočný, ktorý nazve podvodníkov podvodníkmi a ktorý vyzve svojho vlastného predsedu, aby konečne tento problém riešil a nenechal orať po chrbtoch chudákov, ktorí musia si odrobiť svoju prácu a nedostanú za to absolútne nič zaplatené, z ktorých si mnohí siahli na život, z ktorých mnohé manželstvá sa rozpadli iba kvôli tomu, lebo vy a váš predseda dovolíte, aby naďalej podvodníci im orali po chrbtoch. Rovnako sa vyjadril ako Igor Hraško, aj teda kolegyňa Kiššová, kedy hovorila, teda že veľmi prekvapuje, že snahy riešiť problém vládna strana alebo poslanci vládnej strany odmietajú, a takisto aj pán predseda výboru Hudacký, kedy povedal, že vládni poslanci akoby nepočúvali, mne doslova pripadajú ako tri opičky, ktoré si, jedna si zakrýva očičká, druhá si zakrýva ušíčka a tretia si zakrýva pusinku (rečník názorne gestikuluje), aby náhodou sa nepreriekol a nepovedal niečo, čo nebude v súlade so želaním svojho súdruha predsedu, aby náhodou nepovedal niečo, čo bude v rozpore so záujmami svojho sponzora alebo sponzora svojej strany. Môžete sa hanbiť, ste úplne ticho jako vši pod chrastou a kryjete zločiny, ktoré sa páchajú na desiatkach tisíc poctivých ľudí, ktorí nemajú inú možnosť, ako si zarobiť, ako som povedal, iba sa stať živnostníkmi a nakoniec robiť pre podvodníkov, ktorí si svoju firmu očistia v reštrukturalizáciách a stále sú ich majiteľmi.
Vám, opoziční kolegovia, ktorí sa obávate, ktorí ste vyjadrili obavy z tohto riešenia, chcem iba povedať to, že nevyčítam vám to, že ste si možno nenaštudovali celý ten návrh zákona, lebo tej novely. Je obsiahla a priznám sa, že aj pre mňa, aj keď som zadával zadanie právnikom, je náročné úplne pochopiť presne, ako ten zákon funguje, aj možno tú novelu, presne každé jedno to ustanovenie, ako to navrhujeme, lebo samotný teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii je veľmi, veľmi náročný a zložitý. Ale chcem teda upriamiť pozornosť vás na to, že aj dnes možnosť, že sa veritelia stanú majiteľom svojho dlžníka, čiže inak povedené, podvedení zamestnanci Váhostavu že sa stanú akcionármi Váhostavu namiesto pána Širokého, tak aj táto možnosť dnes existuje v zákone, len to je jedna z mnohých možností, ktorá sa nikdy nevyužíva, lebo veľkí veritelia, banky, finančné inštitúcie, si povedia, že nie, pre nich je lepšie súhlasiť s obyčajnou reštrukturalizáciou alebo je lepšie súhlasiť s konkurzom, lebo takýmto spôsobom sa rýchlejšie dostanú k svojim peniazom.
My sme hlboko presvedčení o tom, že ľudia typu Široký a spol nemajú žiadne morálne právo, aby naďalej boli majiteľmi firmy, ktorá zostala dlžiť peniaze v tomto prípade, v prípade Váhostavu 100 mil. eur chudákom, ktorí sa narobili, ktorí majú mozole na rukách a nemajú žiadne peniaze za to, možno po reštrukturalizácii budú mať 10 % zo svojich faktúr. A myslíme si my, že teda pán Široký nemá žiadne morálne právo, aby naďalej bol majiteľom takejto firmy, a nemá žiadne morálne právo, aby ďalej s touto firmou hospodáril a užíval si vlastne, tak ako to povedal, myslím, kolega Mičovský, v podstate následne aj výhody, že bude môcť túto firmu speňažiť a predať ďalej, možno nejakej schránkovej firme na Curaçao, či jak sa to volalo, a kam pán minister Pavlis predáva svoje firmy a bude si do smrti a ešte ďalších sto generácií po ňom užívať svoj život niekde na Bahamách.

Ako zase teda upozorním na kolegu pána Širokého, ktorý pána Koženého, ktorý bol odsúdený za podvody pri Harvardských investičných fondoch. Pán Široký podľa názoru českej prokuratúry rovnaké podvody páchal, bohužiaľ, na Slovensku. Však asi preto, lebo vieme, prečo za nič odsúdený nebol, a takisto tam boli nieže desiatky tisíc, v tom prípade stovky tisíc ľudí podvedených a podľa teda tých informácií vraj peniaze týchto ľudí vlastne pán Široký používa na svoje akože podnikanie a na to, aby ste ho, vy pred ním hlávky skláňali a oslovovali ho pán veľkopodnikateľ. Ešte raz hovorím, že mám nádej, aby aspoň jeden statočný z 83 ľudí z vládnej strany odmietne byť Kolesíkom a prejaví svoje vlastné svedomie a zastane sa týchto chudákov, ktorí sú systematicky okrádaní. Teraz keď vidím a mám v zornom poli troch poslancov SMER-u, všetci traja hlávky sklonené a pozerajú do lavíc.
Ešte raz hovorím, skúste sa pozrieť do zrkadla a zamyslite sa nad svedomím, svojim vlastným svedomím, ja verím, že ho máte. Napríklad vás troch, ktorých tu vidím, minimálne o dvoch si myslím, že ste čestní ľudia. Skúste sa zastať týchto ľudí a povedať, že stačilo podvádzania malých, drobných, úbohých desiatok tisíc ľudí na úkor pár mecenášov SMER-u. Verím, že toľko odvahy máte, a verím, že vám to bude stáť za to napriek tomu, že možno sa nedostanete na kandidátku v budúcich voľbách, ktoré sú onedlho. Všetci traja, ktorí ste reagovali z opozície, ste vyjadrili takú jak keby trochu obavu, že či teda toto riešenie je práve správne, tak som trochu odpovedal, že nebojte sa toho riešenia, je to takisto aj dnes, toto riešenie, jedno z piatich riešení, ktoré vlastne si môžu, môže vlastne spôsobiť, ako môže prebehnúť reštrukturalizácia. My len z toho jedného z piatich riešení robíme prioritné riešenie, ktoré by bolo uprednostnené.

A takisto, myslím, že Janka Kiššová to povedala, že... (reakcia z pléna), áno, že sa nevieš úplne stotožniť s tou automatikou, kedy by sa veriteľ stával akcionárom, a že to v tebe vyvoláva otázky. Toto nie je automatika, on by sa stal akcionárom vtedy, ak by veriteľský výbor, ak by tí malí, drobní veritelia hlavne sa tak slobodne rozhodli. Ak oni by povedali, že chceme sa stať akcionárom, chceme si zvoliť jednu z týchto piatich možností, doteraz jednu z piatich - my ju teraz robíme vlastne ako prioritnú - a povedia si, že áno, chceme využiť túto prioritnú možnosť a nechceme a nepovažujeme za fér, aby teraz očistený Váhostav si vlastne speňažil pán Široký, chceme sa stať akcionárom tejto firmy a trúfame si z pomedzi seba vlastne vybrať alebo sa správať ako zodpovední akcionári a chceme byť majiteľmi tejto firmy, až vtedy sa stanú majiteľmi firmy. Nikto by ich do toho nenútil. Čiže muselo by to byť väčšinové rozhodnutie týchto akcionárov.
Ďalšia možnosť, nikto by nenútil niekoho byť akcionárom, ak by nechcel. V momente, ak sa stane tým akcionárom, tak môže svoj podiel predať druhému akcionárovi, ktorý sa s tým stotožní a bude chcieť byť akcionárom, aktívnym akcionárom a bude chcieť vplývať na rozhodovanie tejto firmy. Ale aj sami z nás vieme, že, ja si myslím, že nie je v tejto miestnosti človek, ktorý by nebol akcionárom nejakej firmy. (Reakcia z pléna.) Zrejme ste v II. pilieri, tak predpokladám, že si akcionárom nejakej firmy a že budeš mať investované peniaze v nejakom rastovom fonde. Predpokladám, keďže si z liberálnej strany, nebudeš mať v konzervatívnom... (Reakcie z pléna.) Ešte raz. Ako to je, či som vo fonde, ktorý nakúpi akcie, tak som de facto akcionár, ako podstata je presne tá istá, či sa združíme viacerí, a ten fond, v ktorom sme sa združili, si nakúpi akcie, je to isté, ako keď ja si sám nakúpim nejaké akcie. Čiže v podstate každý z nás je nejakým spolumajiteľom nejakej firmy a tým pádom sa neobávajme toho, že, alebo nevyžadujme automaticky, že akcionár musí byť aktívny človek, ktorý aktívne spravuje firmu. Aktívne budú spravovať tí, ktorí sa budú zúčastňovať valných zhromaždení. Akcionár využije svoje právo na to, aby si určil vedenie tej firmy, aby si určil dozornú radu, a nemusíme automaticky sa obávať, že my by sme nútili niekoho, kto nechce podnikať, do podnikania.

A ešte raz ale upriamujem pozornosť na to, my iba z piatich, jednu z piatich možností, ktorá už dnes v zákone je, robíme ako prioritnú, čiže nezvádzame nejaké nóvum, ktoré by nikto nikde nikdy nevymyslel, len robíme to, že posilňujeme práva malých, drobných akcionárov na úkor veľkých a zabezpečených akcionárov, čiže malých, drobných posilňujeme práva na úkor hlavne bánk a prioritnú možnosť robíme, aby sa veritelia, inak povedané, podvedení ľudia, ktorí pracovali v tomto prípade napríklad pre Váhostav, sa stali majiteľmi firmy, a nie pán, pán Široký.

Každopádne som rád teda v snahe teda každého z vás, každý ste nezabudli spomenúť svoje vlastné iniciatívy, ktoré ste v tejto veci v minulosti vykonali, to sa cení, ale dovolím si povedať aj pri príležitosti blížiacich sa volieb, ak nezoradíme šíky a každý sa budeme hrať iba na svojom piesočku a obhajovať stále iba to svoje a nenaučíme sa obhajovať aj dobré veci svojich kolegov, tak nepriateľ nás v nasledujúcej vojne určite porazí.
Každopádne ešte raz vyzývam poslancov vládnej strany SMER, aby prestali kryť zlodejov a podvodníkov, aby upozornili svoje vedenie, svojej strany alebo ľudí, ktorí im dávajú príkazy, ako majú hlasovať, že v tomto prípade sú tu desiatky tisíc ľudí, ktorí sú systematicky podvádzaní, a nemali by sme zradiť práva týchto ľudí na úkor jedného, dvoch, troch, piatich, desiatich sponzorov, ktorí nám financovali alebo financujú našu stranu. Konkrétne hovorím o vašej strane, aby teda nebola mýlka. Takže apelujem na vaše svedomie, systematicky tu niekto okráda ľudí, systematicky sa zbavuje dlhov, doplácajú na to rodiny týchto ľudí, ktorí sú podvedení, a vysmievajú sa im do tvárí podvodníci.
Ak máte čo len trošku sociálneho cítenia, čo máte v názve - ako sociálna demokracia, tak vás vyzývam, nie prosím, ale vyzývam, aby ste hlasovali za toto riešenie, keď nie, tak povedzte kolegovi Martvoňovi alebo Briximu, tí vedia kopírovať, nech si ho odkopírujú a predložia na nasledujúcu schôdzu, vôbec nám to vadiť nebude, len konečne začnite tento problém riešiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pýtam sa teraz spravodajcu, či chce vystúpiť k rozprave. Má slovo v záverečnom výstupe.

24.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, žijeme v zvláštnej krajine. Dnes sa pred kamerami objavujú alebo v médiách celkovo rôzni ľudia, úspešní podnikatelia a to nie sú len, to nie je len vlastník stavebnej firmy, ale aj zástupca jednej väčšej poisťovne, vlastník jednej väčšej nebankovky a média ich vykresľujú ako úspešných podnikateľov a ľudia im častokrát, často ich žerú a tlieskajú im, akí sú superúspešní. Málokto si ale uvedomuje, že práve títo ľudia vyciciavajú tých bežných ľudí, tých, ktorí živia tento štát.
My, čo tu sedíme, by sme práve takýmto ľuďom, tým, ktorí vyciciavajú tých slabších, mali by sme im to zabrániť robiť a všetci do jedného. Ja s mojimi kolegami a myslím si, že na strane opozície je takých ľudí nepochybne viacej, sa s týmto zmieriť proste odmietame. A aj ten pohľad na dnešného podnikateľa je pomerne zvrátený, tých, ktorí ľudí naozaj bedačia, velebíme a tých, ktorí makajú, tých ideme - a táto vláda je v tom špecialista - tých ideme regulovať, kameňovať, bombardovať akýmikoľvek obmedzeniami, zvyšovaním daní či odvodov. Tu si prepožičiam alebo budem parafrázovať výrok Winstona Churchilla, ktorý o podnikateľoch povedal plus-mínus nasledovné: "Mnohí v podnikateľovi vidia prašivého vlka, ktorého treba zabiť, iní kravu, ktorá sa dá nepretržite dojiť, ale iba málokto v ňom vidí človeka, ktorý ťahá voz." V tomto prípade, ktorý ťahá štát.
A musím povedať, že má šokuje dlhoročná ľahostajnosť vládnych poslancov k tomu, ako pristupujú k tomuto problému. A nie preto, že v zásade rozumiem, aj keď nesúhlasím s tým, že ide častokrát o ich sponzorov, ale preto, že tento ich perpetuum mobile proste nie je väčší a že koniec koncov to nie je perpetuum mobile a že ničením podnikateľov vrhajú tento štát do biedy. Koniec koncov ukázala to agentúra Bloomberg nedávno, ktorá nás zaradila medzi 15 najbiednejších krajín spomedzi vyhodnocovaných krajín. Taký, taký je stav a nehovorím ho ja, ale hovorí ho zase renomovaná agentúra. Bolo tu povedané, že tento návrh nie je dobrý, že treba inštitúcie, že aby fungovali správne inštitúcie, predovšetkým súdy. No, samozrejme, je to pravda.

Len musíme si povedať, že niektorí v týchto laviciach a vo vláde sedeli ix rokov a mali priestor aj čas nadstaviť ten systém tak, aby fungoval. Tú šancu proste premrhali. Uznávam, že predchádzajúca vláda skončila predčasne. Ale viacerí v tejto sále, viacerí vo vláde, mali priestor s týmto stavom niečo urobiť. Iba sa na to dívali, a to špeciálne, nech sa im to páči, alebo nie, kolegovia z KDH. Mali 25 rokov priestor. Nič s týmto problémom proste neurobili. Je super, že ideme chrániť subdodávateľov. Strašne rád za to budem hlasovať. Ale to je tiež iba následok. Vy ste pomohli vytvoriť podmienky, ktoré, ktoré bedačia tých podnikateľov. Viete, my nikdy nevymyslíme taký systém, ktorý bude dokonalý. Preto by mala fungovať zodpovednosť, či už je to správcu konkurznej podstaty, sudcu, ale aj v konečnom dôsledku vlastníka tej firmy. Toto tu proste neexistuje. A to je to, čo vám vyčítam, kolegovia na oboch stranách. Práve preto, že nie je tu zodpovednosť a nie je tu motivácia plniť, keď už nie právne záväzky, tak záväzky morálne. Keď už chýba motivácia toho vlastníka splniť veriteľom to, čo im dlží, nie je iný spôsob, podľa mňa nie je iný spôsob, ako preniesť vlastnícke práva z nejakej firmy na toho veriteľa. Pretože iba ten veriteľ má motiváciu k tomu, aby dostal zaplatené svoje dlhy. Nikto iný.

A práve preto ja tento návrh, aj keď nie som jeho predkladateľom, veľmi rád podporím. A keď sú tam nejaké chyby, kolegovia z opozície, z vládnej strany, poďme ich napraviť.
Ďakujem.

25.
Ďakujem. Kolegyne, ale predtým mi dovoľte jednu malú poznámku. Spravodajca je aspoň v ofícii spravodajcom nás všetkých. Jeho úlohou je predovšetkým sledovať náš spoločný záujem, ktorým je kvalita prijatých právnych noriem. Spravodajca má mimoriadne oprávnenie, môže kedykoľvek s politickým stanoviskom vystúpiť v rozprave. Predsa som len presvedčený, že záverečné reči spravodajcov by nemali byť jednoznačne len politickým vyjadrením, ale majú byť vystúpením, ktoré má v sebe obsahovať informácie, ktoré sú dôležité pre rokovanie Národnej rady ako takej. Odpustite mi tento názor, ale obávam sa, že mám naňho právo v zmysle príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 1403, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1412.
Dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Fecko, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1403.)

26.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Páni kolegovia, pani kolegyne, dovoľte, aby som uviedol ďalší z plejády návrhov zákonov, ktoré naše hnutie predkladá na tejto schôdzi. Po roku 1989 sme to pustili nadivoko, nehovorím všetko. Trh mal to všetko vyriešiť a po 25 rokoch vidíme, ako ten trh rieši alebo nerieši problémy v jednotlivých oblastiach nášho života. Každá vláda, ktorá tu bola, deklarovala, že chce podporiť malých, stredných podnikateľov, ktorí budú nosným motorom a sú v klasických demokraciách nosnými motormi rozvoja spoločnosti.
Žiaľ, u nás za tých 25 rokov sa tento stav v reálnom živote nejak nedarí presadiť. A nie som síce ani podnikateľ, ani obchodník, som štátny zamestnanec, ale musím povedať, že tých živnostníkov, hlavne tých malých, ktorých sa dotýka ten klasický bežný život asi najtvrdšie, máme tu dosť a z ich úst prichádzajú stále a väčšinou iba, by som povedal, že prosby o ratu, že ratujte nás, lebo už sa to nedá ďalej vydržať. Preto voľne nadviažem na môjho predrečníka, ktorý tu bol v predchádzajúcom bode nášho programu, kolegu Matoviča, ktorý hovoril o reštrukturalizácii podnikov, a my predkladáme ďalšiu takúto akože možnosť riešenia týchto malých živnostníkov a stredných, resp. aj ostatných z titulu takého, jednoducho povedané, ak neplatíš faktúru, je to trestný čin. Nie je to iba z našej hlavy, je to aj z hláv podnikateľov a živnostníkov, ktorí takto vidia súčasné východisko z tejto bezvýchodiskovej situácie.
Áno, tí veľkí, tí si kúpia aj pravdu. A tí malí, tak na nich sa všetko zvezie a o nich sa nikto nestará. Nechcem opakovať slová kolegu Matoviča, ktorý tu už povedal viac-menej v tomto kontexte, ako sú likvidovaní.
Chcem povedať iba jedno, že mali by sme tým malým a stredným sa poďakovať, že nechcú byť na ťarche štátu, ale na svoje bedrá berú zodpovednosť za svoju rodinu, za svoju manželku a za svoje deti, ktoré majú, a snažia sa bez pomoci štátu nejakým spôsobom vyprodukovať a byť zodpovední v tomto živote a robiť, prísť k peniazom tým podnikaním, do ktorého sa dali. Mnohí z nich išli do tohto podnikania s plnou vôľou a vervou, že áno, štát pomôže, bude tu platiť normálny vzťah, keď niečo urobím, tak dostanem za to aj zaplatené. Žiaľ, po 25 rokoch demokracie na Slovensku takáto prax neni bežná, a preto asi musíme tých našich podnikateľov, ktorí, ja tvrdím, že tu máme väčšinou podnikavcov, nie podnikateľov, musíme ich asi naučiť zo zákona, ako sa majú správať. A jedným z takýchto bodov správania sa je aj náš predkladaný zákon, ktorý predkladáme viacerí z nášho hnutia a týka sa skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo v Trestnom zákone aj nevyplatenie faktúry.
Tieto nekalé praktiky prakticky sú už, neplatenie faktúr sú kalkulované už vopred. Každý vie, že z tých podnikateľov, ktorí vyhrávajú či už tendre, alebo nejaké zákazky, vie, že predsa však ja nebudem musieť tú faktúru, nech ma žalujú, súdy naše sú také, aké sú. Proste tí malí živnostníci si môžu utrieť nos. Nedostanú sa k svojim financiám ani za prácu, ani za tovar, ktorý dodali, pretože veľkí podnikatelia si to takto nastavili. Štát, ktorý nebude riešiť túto sféru podnikania, tvrdím, že nakoniec na to doplatí a nemusí to byť až tak v ďalekej budúcnosti. Malí a strední živnostníci mali by byť, tak ako je to deklarované vo viacerých vládnych programoch vlád, ktoré tu doteraz boli, mali by byť tým nosným motorom našej ekonomiky, Slovenskej republiky, ktorú tu máme. Tvrdím, nebudeme tu mať 300 ani 500 ani Kií, ani Volkswagenov, ale 50-tisíc alebo 300-tisíc malých živnostníkov, ktorí by normálne fungovali. Tých tu aj máme a mali by sme ich podporovať.
V súčasnom Trestnom zákone majú prakticky trestnoprávnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Podnikatelia, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci nútených živností, však žiadnu trestnoprávnu ochranu na nevyplatenie faktúry alebo neposkytnutia plnenia vyplývajúceho z faktúr nemajú v našom Trestnom zákone.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme, aby všetkých podnikateľov, aby nebola, zaviesť trestnoprávnu ochranu pre všetkých podnikateľov, ak by nebola vyplatená faktúra do 30 dní po jej splatnosti alebo nebolo poskytnuté plnenie vyplývajúce z faktúry a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie. To znamená, že neberieme to všetko en bloc, že nemá a musí, ale musel ju mať zloženú na účte, resp. sa preukáže, že na to vyplatenie mal a v danej lehote bol schopný poskytnúť plnenie vyplývajúce z faktúry, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti podnikateľa a ktorý je fyzickou osobou alebo je právnickou osobou, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov alebo poskytnutia plnej náhrady, resp. plnenia tejto faktúry. Za takéto konanie by mal mať aj určitý postih, ktorý navrhujem do Trestného zákona.
Takouto novou právnou úpravou dosiahneme vyrovnanú trestnoprávnu ochranu medzi zamestnancami a podnikateľmi pred nevyplácaním finančných prostriedkov za ich vykonanú prácu, dodanú službu alebo tovar, alebo neposkytnutia plnenia vyplývajúceho z faktúry. Od tohto opatrenia očakávame zlepšenie a ozdravenie podnikateľského prostredia. Samozrejme, že máme v návrhu zákona aj odstupňované v prípade toho trestného činu, ktorého sa dopustí daný neplatič faktúry voči svojmu veriteľovi, podľa výšky škody môže byť odsúdený až na odňatie slobody. Máme tam tri kategórie. Na jeden až päť rokov, pokiaľ je to do čiastky 2 660 eur. Ak spôsobí páchateľ značnú škodu, čiže aspoň 26 600 eur, potrestal by sa odňatím slobody na tri až osem rokov. A v prípade spôsobenia škody veľkého rozsahu, t. j. nad 133 000 eur by sa páchateľ potrestal odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov.
Myslím si, že naše podnikateľské prostredie musíme vychovávať asi aj cez tie zákony, pretože tak ako sme boli v roku 1948 od rodinných firiem a podnikania, momentálne sa pýtam, kto naučí našich podnikateľov podnikať tak, ako majú, aby si plnili svoje práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z podnikateľského stavu. Oni nemali vidieť, nemali šancu vidieť svojho otca, ako vypláca svojich zamestnancov. Keď zdedil svoj podnik po svojom dedovi alebo po svojom otcovi, nevidel, ako im vypláca možnože nejaké odmeny, ako im dal vianočné príspevky, ako sa staral možnože o ich sociálnu nejakú, nejaký sociálny stav tých svojich zamestnancov. No nemali sme, tí podnikatelia skade to naučiť. Socializmus nebol na to postavený. Bol postavený na štátnych podnikoch. A keď mi niekto povie, že bol sociálne cítiaci, tak poviem, možnože jeden z tisíc a tých 999 bude vidieť iba zisk, pretože to boli 90. roky, kedy sa povedalo, že urobíme tú našu slovenskú finančnú oligarchiu, tak hurá, poďme, zo dňa na deň milionári, miliardári a nič iné nás nezaujíma. A, žiaľ, je to na úkor tých našich biednych ľudí, obyčajných ľudí aj tých jednočlenných živnostníkov, ktorí na to najviac doplácajú, a zatiaľ tento štát to nechce riešiť.
Preto, vážení kolegovia, kolegyne, chcel by som vás touto cestou poprosiť a požiadať, je to iba prvé čítanie, samozrejme, môžete nám vytýkať rôzne veci, aby ste svoje svedomie prehodnotili a pri hlasovaní dali šancu postúpenia tohto nášho návrhu zákona do druhého čítania, kde, samozrejme, sme pripravení všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré by skvalitnili vymožiteľnosť tohto práva z titulu neplatenia faktúr tých, ktorí prácu odrobili, sme pripravení všetky tieto návrhy prijať a zakomponovať do tejto novely zákona.
Tento zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Naopak, bude mať pozitívny sociálny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a súčasne nemá žiadny vplyv na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Tento návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi, ktoré platia v našej Slovenskej republike, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás ešte raz požiadal o podporu tohto zákona a postúpenie jeho do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Navrhnutým gestorským výborom je ústavnoprávny výbor, ktorý určil za spravodajkyňu pani poslankyňu Janu Kiššovú. Má slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť, ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.