48. schôdza

26.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Páni kolegovia, pani kolegyne, dovoľte, aby som uviedol ďalší z plejády návrhov zákonov, ktoré naše hnutie predkladá na tejto schôdzi. Po roku 1989 sme to pustili nadivoko, nehovorím všetko. Trh mal to všetko vyriešiť a po 25 rokoch vidíme, ako ten trh rieši alebo nerieši problémy v jednotlivých oblastiach nášho života. Každá vláda, ktorá tu bola, deklarovala, že chce podporiť malých, stredných podnikateľov, ktorí budú nosným motorom a sú v klasických demokraciách nosnými motormi rozvoja spoločnosti.
Žiaľ, u nás za tých 25 rokov sa tento stav v reálnom živote nejak nedarí presadiť. A nie som síce ani podnikateľ, ani obchodník, som štátny zamestnanec, ale musím povedať, že tých živnostníkov, hlavne tých malých, ktorých sa dotýka ten klasický bežný život asi najtvrdšie, máme tu dosť a z ich úst prichádzajú stále a väčšinou iba, by som povedal, že prosby o ratu, že ratujte nás, lebo už sa to nedá ďalej vydržať. Preto voľne nadviažem na môjho predrečníka, ktorý tu bol v predchádzajúcom bode nášho programu, kolegu Matoviča, ktorý hovoril o reštrukturalizácii podnikov, a my predkladáme ďalšiu takúto akože možnosť riešenia týchto malých živnostníkov a stredných, resp. aj ostatných z titulu takého, jednoducho povedané, ak neplatíš faktúru, je to trestný čin. Nie je to iba z našej hlavy, je to aj z hláv podnikateľov a živnostníkov, ktorí takto vidia súčasné východisko z tejto bezvýchodiskovej situácie.
Áno, tí veľkí, tí si kúpia aj pravdu. A tí malí, tak na nich sa všetko zvezie a o nich sa nikto nestará. Nechcem opakovať slová kolegu Matoviča, ktorý tu už povedal viac-menej v tomto kontexte, ako sú likvidovaní.
Chcem povedať iba jedno, že mali by sme tým malým a stredným sa poďakovať, že nechcú byť na ťarche štátu, ale na svoje bedrá berú zodpovednosť za svoju rodinu, za svoju manželku a za svoje deti, ktoré majú, a snažia sa bez pomoci štátu nejakým spôsobom vyprodukovať a byť zodpovední v tomto živote a robiť, prísť k peniazom tým podnikaním, do ktorého sa dali. Mnohí z nich išli do tohto podnikania s plnou vôľou a vervou, že áno, štát pomôže, bude tu platiť normálny vzťah, keď niečo urobím, tak dostanem za to aj zaplatené. Žiaľ, po 25 rokoch demokracie na Slovensku takáto prax neni bežná, a preto asi musíme tých našich podnikateľov, ktorí, ja tvrdím, že tu máme väčšinou podnikavcov, nie podnikateľov, musíme ich asi naučiť zo zákona, ako sa majú správať. A jedným z takýchto bodov správania sa je aj náš predkladaný zákon, ktorý predkladáme viacerí z nášho hnutia a týka sa skutkovej podstaty trestného činu, aby bolo v Trestnom zákone aj nevyplatenie faktúry.
Tieto nekalé praktiky prakticky sú už, neplatenie faktúr sú kalkulované už vopred. Každý vie, že z tých podnikateľov, ktorí vyhrávajú či už tendre, alebo nejaké zákazky, vie, že predsa však ja nebudem musieť tú faktúru, nech ma žalujú, súdy naše sú také, aké sú. Proste tí malí živnostníci si môžu utrieť nos. Nedostanú sa k svojim financiám ani za prácu, ani za tovar, ktorý dodali, pretože veľkí podnikatelia si to takto nastavili. Štát, ktorý nebude riešiť túto sféru podnikania, tvrdím, že nakoniec na to doplatí a nemusí to byť až tak v ďalekej budúcnosti. Malí a strední živnostníci mali by byť, tak ako je to deklarované vo viacerých vládnych programoch vlád, ktoré tu doteraz boli, mali by byť tým nosným motorom našej ekonomiky, Slovenskej republiky, ktorú tu máme. Tvrdím, nebudeme tu mať 300 ani 500 ani Kií, ani Volkswagenov, ale 50-tisíc alebo 300-tisíc malých živnostníkov, ktorí by normálne fungovali. Tých tu aj máme a mali by sme ich podporovať.
V súčasnom Trestnom zákone majú prakticky trestnoprávnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Podnikatelia, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci nútených živností, však žiadnu trestnoprávnu ochranu na nevyplatenie faktúry alebo neposkytnutia plnenia vyplývajúceho z faktúr nemajú v našom Trestnom zákone.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme, aby všetkých podnikateľov, aby nebola, zaviesť trestnoprávnu ochranu pre všetkých podnikateľov, ak by nebola vyplatená faktúra do 30 dní po jej splatnosti alebo nebolo poskytnuté plnenie vyplývajúce z faktúry a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie. To znamená, že neberieme to všetko en bloc, že nemá a musí, ale musel ju mať zloženú na účte, resp. sa preukáže, že na to vyplatenie mal a v danej lehote bol schopný poskytnúť plnenie vyplývajúce z faktúry, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti podnikateľa a ktorý je fyzickou osobou alebo je právnickou osobou, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov alebo poskytnutia plnej náhrady, resp. plnenia tejto faktúry. Za takéto konanie by mal mať aj určitý postih, ktorý navrhujem do Trestného zákona.
Takouto novou právnou úpravou dosiahneme vyrovnanú trestnoprávnu ochranu medzi zamestnancami a podnikateľmi pred nevyplácaním finančných prostriedkov za ich vykonanú prácu, dodanú službu alebo tovar, alebo neposkytnutia plnenia vyplývajúceho z faktúry. Od tohto opatrenia očakávame zlepšenie a ozdravenie podnikateľského prostredia. Samozrejme, že máme v návrhu zákona aj odstupňované v prípade toho trestného činu, ktorého sa dopustí daný neplatič faktúry voči svojmu veriteľovi, podľa výšky škody môže byť odsúdený až na odňatie slobody. Máme tam tri kategórie. Na jeden až päť rokov, pokiaľ je to do čiastky 2 660 eur. Ak spôsobí páchateľ značnú škodu, čiže aspoň 26 600 eur, potrestal by sa odňatím slobody na tri až osem rokov. A v prípade spôsobenia škody veľkého rozsahu, t. j. nad 133 000 eur by sa páchateľ potrestal odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov.
Myslím si, že naše podnikateľské prostredie musíme vychovávať asi aj cez tie zákony, pretože tak ako sme boli v roku 1948 od rodinných firiem a podnikania, momentálne sa pýtam, kto naučí našich podnikateľov podnikať tak, ako majú, aby si plnili svoje práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú z podnikateľského stavu. Oni nemali vidieť, nemali šancu vidieť svojho otca, ako vypláca svojich zamestnancov. Keď zdedil svoj podnik po svojom dedovi alebo po svojom otcovi, nevidel, ako im vypláca možnože nejaké odmeny, ako im dal vianočné príspevky, ako sa staral možnože o ich sociálnu nejakú, nejaký sociálny stav tých svojich zamestnancov. No nemali sme, tí podnikatelia skade to naučiť. Socializmus nebol na to postavený. Bol postavený na štátnych podnikoch. A keď mi niekto povie, že bol sociálne cítiaci, tak poviem, možnože jeden z tisíc a tých 999 bude vidieť iba zisk, pretože to boli 90. roky, kedy sa povedalo, že urobíme tú našu slovenskú finančnú oligarchiu, tak hurá, poďme, zo dňa na deň milionári, miliardári a nič iné nás nezaujíma. A, žiaľ, je to na úkor tých našich biednych ľudí, obyčajných ľudí aj tých jednočlenných živnostníkov, ktorí na to najviac doplácajú, a zatiaľ tento štát to nechce riešiť.
Preto, vážení kolegovia, kolegyne, chcel by som vás touto cestou poprosiť a požiadať, je to iba prvé čítanie, samozrejme, môžete nám vytýkať rôzne veci, aby ste svoje svedomie prehodnotili a pri hlasovaní dali šancu postúpenia tohto nášho návrhu zákona do druhého čítania, kde, samozrejme, sme pripravení všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré by skvalitnili vymožiteľnosť tohto práva z titulu neplatenia faktúr tých, ktorí prácu odrobili, sme pripravení všetky tieto návrhy prijať a zakomponovať do tejto novely zákona.
Tento zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Naopak, bude mať pozitívny sociálny vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a súčasne nemá žiadny vplyv na životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Tento návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi, ktoré platia v našej Slovenskej republike, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás ešte raz požiadal o podporu tohto zákona a postúpenie jeho do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť, ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

30.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k navrhovanej novele zákona, ktorou navrhujeme, a myslím, že to úplne tak nezaznelo aj v tej úvodnej reči, že aby neplatenie faktúr bolo trestným činom, samozrejme, vtedy, ak podnikateľ má k dispozícii prostriedky finančné na účte.
Čiže nenavrhujeme to, čo zvyčajne v takýchto situáciách niekto hneď prvú vec povie, no však ale keď mne nezaplatia, jako ja mám trpieť za to, že nezaplatím niekomu druhému. Jasné, toto berieme do úvahy. Nikto by nemal, žiaden poctivý podnikateľ doplácať na tzv. druhotnú platobnú neschopnosť, kedy by sme ho trestali za to, že v podstate jemu niekto nezaplatí. Čiže nie, navrhujeme iba také situácie, aby neplatenie faktúry bolo trestným činom v situácii, kedy pán podnikateľ na účte suší peniažky, rozváža sa v svojom béemvéčku a svojím zamestnancom alebo živnostníkom, ktorí pre neho pracujú, neplatí faktúry a smeje sa im do tváre.

Čiže približne takto možno opisne vyzerajú tie situácie. Mnohokrát sú to práve takí ľudia, ktorí si v podstate na neplatení faktúr urobili alebo postavili si celý svoj biznis. Ak by existovalo, ak by existovala možnosť v živnostenskom registri si zapísať si predmet podnikania, tak títo ľudia by na prvom mieste v predmete podnikania mali mať napísané "neplatenie faktúr chudákom, ktorých podvediem". Bohužiaľ, takýchto ľudí sú na Slovensku a kvázi podnikateľov, ja by som použil možno aj pojem podnikavci, ale akože aj podnikavec podľa mňa sa dá vnímať pozitívne, čiže poviem skorej podvodníkov podnikateľov, sú na Slovensku tisíce a mám pocit, ako by politickej scéne na Slovensku 25 rokov tento stav plne vyhovoval. A dovoľte mi byť úprimný, mám pocit, ako by tento problém sa neriešil preto, lebo jednoducho niektorí politici alebo poslanci zrejme takýmto spôsobom, či už priamo, alebo nepriamo, zarábajú na chudákoch. Inak si neviem vysvetliť situáciu, že my tu 25 rokov tolerujeme, že niekto systematicky neplatí faktúry, potom svoju firmu utopí, založí si novú firmu, znova ďalším neplatí faktúry, založí si ďalšiu firmu a tak dokolečka a tak dokolečka. Čiže ešte raz, prepáčte úprimnosť alebo neprepáčte, je mi to ukradnuté, ak toto plénum 25 rokov toleruje podvodníkov medzi podnikateľmi, ktorí neplatia faktúry čestným dodávateľom, tak niekto - a vysokopostavený - zrejme tu má z toho vlastný biznis, keď takýto systém systematicky kryje.
Na tejto schôdzi, aby ste si mohli vybrať, aby sme vás netlačili do kúta iba s jedným riešením, predkladáme dva rozličné spôsoby alebo teda riešenia tejto situácie, možno aj tri. Ale poviem teda ten druhý, alternatívny, ktorý, myslím, že to je bod 52, ktorý navrhuje obdobné riešenie, ale ak by to niekto z vás nevedel nejako prežiť a príliš by to bol veľký, veľký krok k spravodlivosti a chcel by urobiť iba polovičatý, tak navrhujeme také riešenie, aby neplatenie faktúry živnostníkovi, kedy fakturuje svoju mzdu, de facto cenu práce, aby to nebolo, aby to vlastne bolo trestným činom. Čiže je to také, poviem, že polovičaté riešenie, alebo jak som povedal, polovičný krok k spravodlivosti. Samozrejme, najspravodlivejšie by bolo, aby každý podnikateľ, ktorý nezaplatí, napriek tomu, že má, nezaplatí, napriek tomu, že nepotrebuje peniaze na nevyhnutnú existenciu svojho podnikania, čiže svojvoľne nezaplatí faktúru, aby tento podnikateľ, spáchal trestný čin. Po dvadsiatich piatich rokoch dozrela doba, aby sme podvodníkov nazývali podvodníci a aby sme trestný čin nazývali to, čo v skutočnosti trestným činom je. Dnes možno podľa zákona sú to poctiví podnikatelia. Alebo však čo, nezaplatil faktúru chudákovi, čo pre neho odrobil prácu, chudákovi, čo pre neho dodal nejaký tovar, ale morálne to je trestný čin. My iba chceme, aby to, čo dnes morálne je trestným činom, aj legislatívne bolo nazývané trestným činom, čiže aby podvodník, ktorý je podvodníkom, len podľa zákona je čistý, aby aj podľa zákona bol podvodník. Nič viac, nič menej.
A ak my sme sa tu aj bavili pri predošlom návrhu zákona o reštrukturalizácii, že bolo by dobre, aby sme odstraňovali príčiny, tak áno, toto je najzákladnejšia príčina, že mali by sme odstrániť príčiny dlhov, kedy vlastne dlhy vznikajú. Ak my urobíme z neplatenia faktúr, svojvoľného neplatenia faktúr trestný čin, tak už ani tí podvodníci nebudú chcieť dobrovoľne byť odsúdení, tak prestanú "podnikať" neplatením faktúr. Čiže tu môžeme odstrániť príčinu vzniku nejakých dlhov, nevyplatených faktúr a následných reštrukturalizácií. Čiže omnoho lepšie, ako riešiť reštrukturalizácie, je riešiť príčinu vzniku akýchkoľvek dlhov. A ten vznik je, bohužiaľ, v nás, že sme jednoducho vnútorne, mnohí z nás, ak môžeme, tak skazení, a vyberieme si cestu, kedy môžme druhým ľuďom ubližovať. Svojvoľne si povedať, že niekomu nezaplatím jeho zaslúženú mzdu, svojvoľne si povedať, že nezaplatím jeho faktúru, hoci mi dodal všetko tak, ako dodať mi mal, či to bola služba alebo tovar, je čistý podvod a je prejav skazenosti v nás. Zákony sú od toho, aby nás odstrašovali od vlastne nás samých a aby nám zdvihnutým prstom poukázali na to, že keď podľahneme svojím zvrhlým chúťkam, tak spáchame zlo, spáchame trestný čin a budeme za to platiť. Preto chceme, aby takýto zdvihnutý prst bol rovnako trestný čin neplatenia faktúry, a preto vás v tomto prípade opäť vyzývame, lebo 25 rokov sme mali čas to riešiť dobrovoľne a prosením, teraz vás vyzývame, či vpravo, alebo vľavo, či opozíciu, alebo koalíciu, aby ste nabrali odvahu a konečne pomenovali zlodejov zlodejmi, podvodníkov podvodníkmi a neplatenie faktúry trestným činom.

Ešte raz nakoniec, ak ste náhodou niektorí nepočúvali dôsledne, nenavrhujeme, aby akékoľvek nezaplatenie faktúry bolo trestným činom, ale iba v prípade, ak podvodník má k dispozícii peniaze a svojim dodávateľom sa smeje do tváre. Sme to dlžní práve tým malým, drobným, ktorí sú v tomto prípade najzraniteľnejší. Bohužiaľ, veľakrát to funguje systémom, že tí dodávatelia si vyberú, čo platia a čo neplatia. Jasné. On keď má to béemvéčko, či na lízing, to je jedno, tak lízing platí, lebo však chce robiť frajera. Jasné, mobil platí, lebo chce robiť frajera, elektriku platí, lebo asi ťažko by tam si pozeral niečo na LCD-čku dvojmetrovom niekde v robote, keď by nemal elektriku. Aj plyn si zaplatí, lebo v zime by sa mu zle pozeralo. Ale to, že pre neho tam niekto možno pozametal dvor, niekto druhý pokosil trávu, niekto ďalší mu možno dodal nejakú farbu, papier alebo čokoľvek iné, čo potrebuje k svojmu podnikaniu, tak tam už si vyberá a jednoducho nezaplatí, lebo vie, že má ďalších ix dodávateľov, od ktorých si to môže objednať. A tu keď niekto hovorí, že mu ide o ochranu slabších, o ochranu práv slabších na úkor možno práv tých silnejších, tak v tomto prípade to je evidentné, že práve tu tí, kvázi podnikatelia, tí podvodníci, ktorí si biznis postavia na neplatení faktúr, práve uprednostňujú veľkých, ktorí majú moc im niečo urobiť, ktorí sú zvyčajne monopolní dodávatelia, ako som spomínal, buď energií, alebo telekomunikácií, ani tomu podvodníkovi sa nechce meniť telefón, tak radšej bude teda ten Orange platiť, lebo už ho platí 20 rokov alebo 25 rokov nejaký T-Mobile. Akože toto platiť bude, čiže tým veľkým, silným zaplatí, ale práve tých malých, drobných, ktorých bez problémov vie nahradiť, tak tým to nezaplatí a naším právom, ak sme raz sieň zákonnosti, ako hovorí Janko Mičovský, tak mali by sme naozaj robiť zákony pre ľudí. Malo by nám ísť o dobro, o naše spoločné dobro a nielen nás samých alebo dobro nejakých pár podvodníkov, ale dobro hlavne tých malých, drobných, zraniteľných. Návrh, ktorý dávame, je plne so sociálnym cítením, v súlade so sociálnym cítením, ktoré by mala prioritne vaša strana SMER, ktorá dnes vládne a má tu väčšinu, hlásať. Čiže ak vám záleží skutočne na ochrane malých a drobných na úkor veľkých, silných a bohatých, nemôžete hlasovať inak, ako tento návrh zákona podporiť. Ak vám čokoľvek v ňom vadí, v druhom čítaní, samozrejme, si ho viete opraviť. Samozrejme, s dodatkom, ako som povedal, kolega Martvoň a Brixi vedia kopírovať, ak nedokážete sa stotožniť s tým, že zahlasujete za náš návrh, v pohode, dávame dopredu súhlas na kopírovanie, skopírujte, len, prosím vás, prijmite. Ľudia si po 25 rokoch konečne zaslúžia ochranu aj v takejto veci.
A pripomínam znova billboard "Ľudia si zaslúžia istoty". Istota mať zaplatené za svoju poctivo vykonanú prácu je najzákladnejšie právo, ktoré v zamestnaneckom alebo pracovnoprávnom vzťahu zamestnanci majú. Iba preto, že títo ľudia sa volajú živnostníci, lebo inak by ich nikto nezamestnal, by nemali byť ochudobnení o svoje právo mať zaplatenú svoju poctivo vykonanú prácu. Konečne začnime podvodníkov nazývať podvodníkmi a zlodejov zlodejmi. Prajem vám čisté svedomie a čistú myseľ a dobrú vôľu pri hlasovaní o tomto návrhu zákona.

32.
Ďakujem pekne za slovo. No neplatičstvo je naozaj na Slovensku veľký problém. Nedokazuje to len množstvo mailov, ktoré denne dostávame od rôznych ľudí, dokazuje to aj množstvo návrhov zákona, ktoré v tejto snemovni sú podávané, žiaľ, len opozíciou na to, aby sa s neplatičstvom bojovalo. Napriek tomu, že v tomto konkrétnom prípade ide o presúvanie civilnoprávnej problematiky do oblasti trestného práva, tak si myslím, že v tomto prípade je to namieste. Je tu paralela s tým, že neuhradenie mzdy alebo teda neplatenie mzdy už dnes trestným činom je. Ja nevidím dôvod, prečo by takým istým trestným činom nemalo byť aj neuhradenie faktúry živnostníkovi, čiže ja s týmto návrhom, návrhom súhlasím.
Chcem len spomenúť jednu takú technickú vec, ale verím tomu, že pokiaľ je politická vôľa a prejde tento návrh zákona do druhého čítania, čo si teda osobne veľmi želám, tak je priestor to opraviť. Myslím si, že záväzky môžu plynúť aj z iných inštitútov, nielen z inštitútu faktúry, pretože ten živnostník môže mať napríklad zmluvu so svojím odberateľom, z ktorej tiež mu plynú, plynie právo na to, aby dostával za svoju prácu alebo za dohodnuté služby zaplatenú odmenu.

Preto si myslím, že nielen za nehradenie faktúry, ale aj za nehradenie iných typov záväzku, plynúcich napríklad zo zmluvy, by malo byť rovnaké postihovanie.
Ďakujem.

34.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja tak ako pred malou chvíľou oceňujem toto úsilie, aby sme hľadali riešenie, ako sa zbaviť neplatičov, ako v podstate urobiť nejaké opatrenie, aby sme zamedzili takémuto neplateniu. A toto je, je povedzme jedna z možností, aj keď zároveň jedným dychom treba povedať, aká je situácia vo vymožiteľnosti práva na Slovensku.
My môžeme dať akékoľvek opatrenie do zákonov, ak tieto, plnenie týchto zákonov alebo, alebo riešení v podstate prechádza cez súdy a vieme dobre, ako pracujú tie súdy, čiže vymožiteľnosť práva je veľmi nízka, v podstate doby, lehoty, dokedy sa takýto problém prenesie na súdy, a pokiaľ to súdy vyriešia, opäť medzitým tí malí podnikatelia a živnostníci budú musieť prejsť cez vážne alebo riešenie vážnych sociálnych problémov a podobne. Čiže je tu treba hľadať skôr riešenie, ktoré bude predchádzať možno takýmto súdnym pojednávaniam, a nechcem teda si zohrievať polievočku pri tomto, ale hovorím, je treba, aby sme zamedzili už vôbec pri vytváraní tých vzťahov, obchodných vzťahov medzi podnikateľmi, aby dochádzalo vôbec k týmto situáciám, kedy sa neplnia tieto záväzky, predovšetkým zo strany väčších podnikateľov. Takže tam je treba hľadať možno tú prvú cestu.
A som veľmi rád, že aj kolega Fecko spomenul v podstate tú otázku morálky a etiky v podnikaní. Tu chýba skutočne, aby sme presadzovali aj tieto atribúty, aby to bola hanba, ak niekto je alebo bude takto pranierovaný, niektorý podnikateľ, niektorý podnikateľský subjekt, že si neplní takú základnú povinnosť, pokiaľ má zdroje, pokiaľ nie je postihnutý druhotnou platobnou neschopnosťou, že jednoducho si dovolí nezaplatiť faktúru. Takže my musíme pôsobiť aj v tejto oblasti.
Ďakujem pekne.

36.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec Matovič, uvažujem nad podporou tohto zákona. Ja rozumiem tým argumentom aj s vami súhlasím, len bojím sa viacero vecí.
Jedna je, že aj keď prijmeme váš návrh, tak vec nevyriešime, lebo napríklad už teraz, kebyže sme normálny právny štát, kde fungujú orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a súdy, tak už na týchto ľudí, ktorí neplatia faktúry svojim dodávateľom, už by sme teraz vedeli nájsť priestor na ich trestné stíhanie a za to trestný čin podvodu. Lebo keď sa dohodnem s niekým, že on mi dodá službu, tovar, a ja mu nezaplatím a viem, že mu nezaplatím, tak som ho priviedol do omylu. A to je podvod. Len problém je, že na Slovensku to nikto nechce takto riešiť. My môžeme tu prijať hoc najlepšie zákony, stále keď orgány, štátni zamestnanci, ktorí sú za toto platení, nerobia svoju robotu. Ale budiž.
Ďalšia vec, či nám ide o to, aby sme niektorých ľudí dostali do väzenia alebo aby sme tým malým živnostníkom dostali peniaze na účet, lebo toto len rozšíri rad ďalších bielych koní, ktorí budú vystupovať v mene nejakých eseročiek ako v prípade daňových podvodov alebo podvodov z DPH, že tí ozajstní ľudia, ktorí budú stáť za tými eseročkami, postihnutí nebudú.

Takže v prvom čítaní určite by sa to dalo podporiť, ale treba myslieť aj na to, že keď zas to stroskotá niekde na prokuratúre a na súdoch, čo bude potom. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

38.
Ku kolegyni Kiššovej. Áno, samozrejme, mal by sa vzťahovať tento návrh aj na iné záväzky, ktoré môžu, môžu vzniknúť. Čiže nielen na faktúry. To je, to je pravda.
Kolegovi Hudackému. Hovorili ste o vymožiteľnosti aj tak trošku kolega Gál, áno, ale najdôležitejšie v prípade tohto ustanovenia je, by som povedal, taký ten odstrašujúci efekt, čiže v podstate ako preventívne opatrenie, aby každý podvodník si trikrát rozmyslel, že či vedome spácha trestný čin. Dnes keď vie, že áno, že máme, to hovorím tak viacej ku kolegovi Gálovi, že keď vie, že v Trestnom zákone máme trestný čin podvodu, ale keďže to orgány činné takýmto spôsobom, nezaplatenie faktúry, nechcú riešiť a jednoducho nechcú vidieť ten podvod niekde, kde vyslovene spáchaný je, tak to musíme asi explicitne pomenovať. Musíme pomenovať neplatenie faktúry, svojvoľné neplatenie faktúry, čiže nie druhotnú platobnú neschopnosť, trestným činom a tým pádom už to budú mať čierne na bielom a aj tie orgány činné v trestnom konaní už veľmi ťažko sa budú môcť vykrútiť, že zrazu, keď niekto nezaplatí svojvoľne faktúru, že nie je to svojvoľné nezaplatenie faktúry. Jednoducho bude to jednoznačné. Dnes keď to môže ten policajt alebo vyšetrovateľ zaparkovať alebo nemusí zaparkovať pod trestný čin podvodu, tak necháme to na jeho svojvôli, a keď vidí, že jednoducho takto to na Slovensku nefunguje a druhí si s tým takto robotu nerobia a viac-menej to berú za niečo štandardné, tak ako niečo štandardné nebudem brať za niečo trestné, tak, bohužiaľ, to dopadá presne tak, ako ste povedali. Ale preto navrhujeme, aby to bolo explicitne v Trestnom zákone pomenované, aby po 25 rokoch konečne sme nazývali podvodom trestný čin neplatenia faktúry, a potom sa už nikto z toho tak ľahko nevyzuje.

40.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, spravodajkyňa, dovoľte mi niekoľko slov.
Zamyslel som sa aj nad týmto návrhom zákona, ale ono je to problém ten, ktorý kolega tu už ako spomenul, a to je ten problém etický, ktorý sa tuná už dávno vytratil, z tejto našej spoločnosti. Áno, potom sú tu oprávnené aj obavy, ešte neni schválený zákon, už ho spochybňujeme, ako bude vymožiteľné právo v tej reálnej praxi. Ale keď tá etika sa vytratila z bežného spoločenského života, teraz mi prepáčte možno, aby som nebol veľmi osobný, ale táto etika sa vytratila aj tuná z pléna Národnej rady, čo my chceme od podnikateľov, aby dodržiavali nejakú tú etiku.
Veľakrát je to tak, že samotní tí živnostníci, sú to de facto zamestnanci väčších podnikov a nezaplatenie tejto faktúry je de facto nezaplatením mzdy. Vytvára to taký reťazec, kde v podstate mnohé rodiny ožobračuje a dostáva naozaj až do chudoby. Sprevádzané je to možno zlobou, nenávisťou, nadávkami, preklínaním. Áno, je to tak, že je to už takým, takou našou slabou stránkou, tejto spoločnosti, že aj dobre mienené zákony, tak hľadáme stále nejaké úchylky a nejaké vybočenia a nejako dodržať to slovo, ale ako to obísť. Ak som mal možnosť rozprávať pred nejakým časom s drobným živnostníkom, resp. s podnikateľom, ktorý v ’68. roku emigroval do zahraničia v Amerike, a bolo to práve v čase krízy, keď sme sa rozprávali o tejto problematike podnikania, tak mi hovoril, že je drobný živnostník, kde realizuje drobné stavebné práce. A opýtal som sa, že či sa s tým uživí a že či mu aj zaplatia za tú vykonanú prácu, ktorú vykoná. A on povedal, že v Amerike, teda mi to hovoril, v New Yorku býva, robí ešte aj vyhliadkové lety okrem iného popritom a on mi hovoril takúto vec, že nestalo sa mu, že by mu nezaplatili faktúru. Dokonca zálohu, ktorú si vypýta vopred na tú prácu, tak tí objednávatelia mu zaplatia aj tú zálohu. Keď tú prácu zrealizuje, tak tú prácu mu plne uhradia. Opýtal som sa, ako je to možné, a on mi povedal: "To je stará britská česť. To nie je možné, že by ktosi nevyplatil faktúru."
Ja sa pýtam, kde naša česť a kde je česť tohto národa. To sa vytratilo. A potom my sa tuná naozaj predbiehame v predkladaní zákonov a úprimný budem, že naozaj každé zasadnutie alebo pokračovanie Národnej rady prináša celý rad legislatívnych zmien. Ja si dovolím povedať, že ani my, ktorí tuná sme v pléne Národnej rady, tak nemáme ten prehľad v tej spletitosti týchto zákonov, ktoré tuná prijímame, nehovoriac o bežnom občanovi, ktorý sa má zorientovať v tejto spleti. Je to veľmi komplikované.
Keď sa vrátim k tým živnostníkom alebo k tým drobným podnikateľom, naozaj sú takou nosnou tou konštrukciou alebo tým skeletom, ktorí držia túto ekonomiku. Ak sa pozriete na živnostníkov, sú to, prevažne sú to remeselníci, ktorí majú možno učňovské vzdelanie, sú to väčšinou jednoduchí ľudia, ktorí vykonávajú tú svoju prácu, svoju činnosť. A veľakrát aj s takým nasadením a oduševnením vykonávajú tie práce a na druhej strane, keď im tieto faktúry nie sú uhrádzané, tak naozaj je to čosi, čo nemá nič spoločné s tou etikou.
Aby som nezdržiaval, tak ja len, kolegovia, vás tak na záver poprosím, ak je to možné, a nakoľko je to možné, samozrejme, je tu aj politický rozmer, tak poprosím o podporu návrhu tohto zákona. Ak tento návrh zákona nebude podporený, tak by som poprosil, ak teda z vládnej väčšiny, ak sa teda stotožnia alebo sa priblížia možno k tomuto ponímaniu a vnímajú to tiež ako problém, lebo, myslím si, že všetci ho vnímame – aj ako poslanci Národnej rady, aj zároveň ako občania tejto našej krajiny –, tak nech tuná ktosi príde z vládnej strany SMER a nech podá tento návrh zákona. Ja od tohto anbóna sľubujem, že takýto návrh zákona podporím, ktokoľvek tuná z vás príde s týmto návrhom.
Ďakujem.

42.
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani kolegyne a kolegovia, ktorí ste vystúpili v rozprave a zaujali ste nejaké stanovisko. Nebudem dlho, iba jednu vetu, že dajme tú istotu. Dajme tú istotu, ktorá je tu hlásaná v tomto volebnom období, že mala by sa na Slovensku dostať, dajme tú istotu do radov našich živnostníkov. Dajme ju, lebo ináč, myslím, že tá istota potom je iba vo vzduchoprázdne, a myslím si, že tým by sme dokázali, že myslíme to s touto našou republikou vážne aj v oblasti podnikania a malých a stredných živnostníkov, na ktorých, hovorím, že musí stáť táto republika, a oni by mali byť tým hybným motorom. A mali by sme sa im pokloniť, že nedávajú sa na bedrá štátu, ale chcú svoju, svojou činnosťou zodpovedne sa starať o svoju rodinu, tak ešte raz by som vás chcel napriek politickým spektrom poprosiť, aby sme dali priechod tomuto zákonu a urobili zadosť našim živnostníkom, ktorí ešte, ešte veria tomuto parlamentu a tomuto štátu.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

44.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám teda návrh novely Trestného zákona a robím to kvôli tomu, aby som sprísnila niektoré sadzby trestných činov obmedzovania osobnej slobody, teda § 183 príslušného zákona, a sexuálneho zneužívania, § 201 až 202.
A prečo predkladám takýto návrh zákona? Preto, lebo v súčasnosti čoraz častejšie rezonujú medializované prípady zneužívania detí, pri ktorých páchateľ vyviazne len s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody. Malo by byť povinnosťou zákonodarcu klásť zvýšený zreteľ na ochranu detí a obzvlášť prísne trestať páchateľov vyššie spomenutých trestných činov. V Trestnom zákone sú však sadzby, predovšetkým tie spodné hranice, nastavené príliš benevolentne, čím sa vytvára priestor, že dlhodobá práca policajtov a vyšetrovateľov je v mnohých prípadoch zmarená rozhodnutiami sudcov, ktorí niekedy z naivity alebo aj z iných pohnútok vnímajú páchateľov trestnej činnosti ako bytosti, ktorým treba pomáhať všetkými nástrojmi, ktoré trestné právo ponúka, aby sa vyhli pobytu za mrežami, a keď sa tomu už vyhnúť nedá, aby za nimi strávili čo najkratší čas, a to napriek tomu, že ich obeťami alebo teda obeťami ich ohavných činov boli bezbranné deti.
Ambíciou tohto návrhu nie je obsiahnuť zmeny v celom trestnom kódexe, ale zameriavam sa len na sprísnenie sadzieb deliktov, ktoré sú najčastejšie páchané deviantmi, ide predovšetkým o trestné činy so sexuálnym prvkom voči deťom a im obsahovo podobné trestné činy, ako napríklad obmedzovanie osobnej slobody. Úlohou štátu v trestnej oblasti je využívať represívne opatrenia na ochranu spoločnosti pred delikventami. S týmto tvrdením by nemala mať problém žiadna časť politických elít podľa mňa. Zároveň vždy platilo a bude platiť, že čím menší manévrovací priestor Trestný zákon prenechá súdu na jeho subjektívne a niekedy aj korupciou ovplyvňované rozhodovanie, tým rovnejší meter bude platiť pre všetkých. Navrhuje sa predovšetkým zvýšenie sadzieb, predovšetkým tých dolných sadzieb, čím sa zúži manévrovací priestor súdu pri stanovovaní výšky trestu. Tým sa súčasne zúži, resp. vylúči možnosť, aby tieto osoby získali podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody alebo aby boli po krátkej dobe podmienečne prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh nebude mať nepriaznivý vplyv na štátny rozpočet ani rozpočty vyšších územných celkov alebo obcí, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie, sociálne dopady ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s ústavou a so všetkými zákonmi platnými v Slovenskej republike.
Veľmi pekne vás hneď na úvod pri dôvodovej správe žiadam, aby ste zvážili, či nepodporíte tento návrh zákona, ktorý nemá žiadne politické ambície.
Ďakujem.