48. schôdza

6.
Takže ako som avizoval v úvodnej reči, podstatná časť nášho návrhu je napísaná na tom plagáte. Nie, aby skrachovaná firma naďalej po reštrukturalizácii, po zákonnej očiste patrila pôvodnému majiteľovi, ale je správne, aby patrila tým, ktorých tento majiteľ v podstate podviedol a ktorým nezaplatil ich zákonné nároky, nezaplatil ich faktúry.
Čiže v našej novele, ktorú navrhujeme, ktorá teda je obsiahla, ako dokopy aj s dôvodovou správou má 21 strán, tak navrhujeme kľúčovú vec, aby vlastne dnešná jedna z mnohých možností alebo z viacerých možností, kedy by sa teoreticky vlastne veritelia mohli stať majiteľmi svojho dlžníka, tak aby táto možnosť bola definovaná ako prednostné riešenie, čiže aby dnes jedno z viacerých riešení, ktoré teda takto už aj dnes v zákone je definované, aby bolo zadefinované po prijatí nášho návrhu ako prednostné a prioritné riešenie, kedy by vlastne sa veritelia stali automaticky majiteľmi svojho dlžníka počas celého procesu reštrukturalizácie. Prebiehalo by to vlastne spôsobom podľa nášho návrhu, aby, žeby vznikla nová akciová spoločnosť, ktorá by sa stala majiteľom dlžníka, a akcionármi tejto akciovej spoločnosti by boli vlastne teda všetci veritelia, v prípade ak by teda zostatok nejakého majetku legitímny majiteľ doterajší vlastne mal a vlastne tie pohľadávky alebo záväzky by neboli, neprevyšovali hodnotu majetku dlžníka, tak aby sa mohol prípadne stať aj, konkrétne v tomto prípade pán Široký, spolumajiteľom Váhostavu, ak by vlastne nemal viacej dlhov ako majetku. Konkrétne v prípade Váhostavu, keď ten prípad pomenujem, tak v tomto prípade by pán Široký, by utrel fúzy a odišiel by niekam na svoje Bahamy a užíval by si, neviem, či zaslúžený, ale užíval by si dôchodok niekde v Karibiku, každopádne viac by nebol majiteľom Váhostavu. Čiže prvá teda najzásadnejšia zmena, ktorú navrhujeme, je, aby ako prednostné a prioritné riešenie bolo definované to, že sa veritelia stanú majiteľom svojho dlžníka.
Druhá, druhé také základné, vlastne také opatrenie, ktoré navrhujeme, je, že navrhujeme zrovnoprávniť veriteľov zabezpečených pohľadávok a nezabezpečených pohľadávok, ako aj drobných veriteľov s veľkými veriteľmi, takže každá z týchto skupín bude mať svoje zastúpenie vo veriteľskom výbore. Bohužiaľ, dnes tomu tak nie je a práve veľkí veritelia potom, ktorí majú zabezpečené svoje pohľadávky, ktoré sa práve potom v procese reštrukturalizácie veľakrát uspokoja do výšky 90-100 %, tak sú vo výraznej výhode voči tým malým, drobným, ktorí "len vykonávali svoju prácu pre dlžníka".
Preto navrhujeme, aby tieto skupiny veriteľov boli zrovnoprávnené, keďže si myslíme, že práve tí veľkí dlžníci alebo veľkí veritelia, ktoré sú prioritne teda banky, finančné inštitúcie a majú omnoho lepší prístup k informáciám, tým pádom omnoho lepšiu a väčšiu zodpovednosť vo vzťahu k dlžníkovi a sú už aj pred procesom reštrukturalizácie vo výraznej výhode voči malým drobným veriteľom. Navrhujeme to zároveň aj preto, lebo je zrejmé, že z prebiehajúcich reštrukturalizácií a konkurzov veľkí veritelia sa veľakrát rozhodujú na úkor malých, drobných, a to ani nie z pohľadu uspokojenia svojich pohľadávok, ale chcú mať veľakrát čím skôr za tým, čím skôr speňažiť čiže svoje prostriedky, veľakrát trebárs pristupujú ku konkurzu, a nie k reštrukturalizácii, a čo nakoniec dopadne v neprospech malých drobných.
Tretie opatrenie, ktoré navrhujeme, je, že by sa uspokojovali všetky pohľadávky rovnako, bez ohľadu na to, do ktorej skupiny teda boli zaradené, s výnimkou podriadených pohľadávok, a to stanovením jednotnej percentuálnej sadzby uspokojenia. Inak povedané, neboli by zvýhodnené veľké banky a finančné inštitúcie na úkor malých drobných živnostníkov, ktorí len "poskytli prácu pre dlžníka", ale boli by uspokojení všetci veritelia rovnakou percentuálnou sadzbou zo svojich pohľadávok.
Ďalšiu možnosť, ktorú navrhujeme a ktorá patrí medzi tie zásadnejšie, je, že zavádzame možnosť schvaľovať právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie veriteľským výborom. Bohužiaľ, dnes veriteľský výbor nemá také práva, ktoré by reálne umožňovali ovplyvňovať priebeh reštrukturalizácie, ale keďže vlastne aj teda pristupujeme k tomu, že navrhujeme, aby sa veriteľský de facto výbor stával majiteľom alebo teda akcionárom akciovej spoločnosti, ktorá by vlastnila dlžníka, tak logicky dávame aj väčšie právomoci tomuto veriteľskému výboru.
Ďalší návrh, ktorý navrhujeme, je, že rušíme súhlas dlžníka, ktorý je v úpadku z dôvodu predĺženia s návrhom na povolenie reštrukturalizácie v prípade veriteľskej reštrukturalizácie. Čiže zavádzame v podstate tzv. nepriateľskú reštrukturalizáciu, lebo dnešný stav vlastne je taký, že veriteľ, keď..., nie veriteľ, pardon, keď dlžník nesúhlasí so spustením procesu reštrukturalizácie, tak veritelia si nemôžu pomôcť a vlastne firma skončí v konkurze. Myslíme si, že jednoducho podnikateľ, ktorého firma má väčšie dlhy, ako má majetok, ktorý nezvládol svoje podnikanie a ktorého podľa nás z morálneho hľadiska sa majetkom takejto, majiteľmi takejto firmy majú stať veritelia, tak takýto podnikateľ nemá právo vlastne blokovať záujem svojich veriteľov a nemá právo blokovať ich rozhodnutie, ak sa títo veritelia rozhodnú, že radšej chcú pristúpiť k reštrukturalizácii ako ku konkurzu.
Sme presvedčení, že ďalej, alebo zákon, ktorý bol prijatý v roku 2005, bol - tak ako mnohé zákony - prijatý účelovo na to, aby práve prichádzalo k takýmto situáciám, kedy vládna strana pridelí zákazky svojim sponzorom, títo sponzori zákazky vyhrajú veľakrát alebo veľakrát štandardne s tým, že dajú najnižšie ceny, ale do týchto zákaziek možno už rovno vstupujú s tým vedomím, že zákazku vyhrajú, ale v skutočnosti nevyplatia potom svojich malých drobných veriteľov, a keď, tak potom ich vlastne ich chlebodarca, čiže ich strana, ktorú pred voľbami sponzorovali, tak ich zo šlamastiky vyslobodí tým, že zavedie alebo teda schváli zákon o reštrukturalizácii v podobe, ako je schválený, vlastne očistí ich od záväzkov, veriteľa alebo svojho sponzora očistí od dlhov a naďalej bude môcť fungovať a my to skôr nazývame, že parazitovať na systéme, parazitovať na štáte. Je veľmi nezodpovedné od predsedu vlády Roberta Fica, ak obhajuje takéto konanie, ak za, počas troch rokov svojej vlády ani raz neprišiel s návrhom na zmenu zákona o reštrukturalizácii, ak sa tvári, že vlastne to je trh a že za všetko je zodpovedná vlastne Iveta Radičová, lebo ona robila súťaže na lacné diaľnice, a to, že Váhostav, Doprastav, firmy, ktoré dnes sú v rukách sponzorov SMER-u, sa dostanú do reštrukturalizácie, vlastne za to môže Iveta Radičová a jej vláda, lebo sa snažili vytendrovať stavbu diaľnic za čo najefektívnejšie alebo za čo najmenšie peniaze.
Ak by toto bola pravda, tak vlastne iba potvrdzuje to, že firmy ich sponzorov, vládnej strany SMER, do týchto tendrov práve vstupovali rovno už s presvedčením, že ponuku, ktorú dávajú, alebo s vedomím, že ponuku, ktorú dávajú, dávajú pod cenu, a následne skončia v reštrukturalizácii. Čiže Robert Fico ak raz tvrdí, že tieto firmy, Váhostav, Doprastav, skončili v dlhoch a v reštrukturalizácii a nezaplatili malým drobným živnostníkom preto, lebo Iveta Radičová tendrovala lacné diaľnice, tak zároveň týmto usvedčuje svojich sponzorov z toho, že išli do týchto tendrov s vedomím, že podvedú malých drobných živnostníkov a že nebudú vlastne alebo cena, s ktorou vstupujú do týchto tendrov a s ktorou tieto tendre vyhrali, je nereálna a tým pádom privedú svoje firmy do reštrukturalizácie a v reštrukturalizácii sa očistia od dlhov.

Ešte raz upozorňujem, ak Robert Fico dnes tvrdí, že za výstavbu alebo za krach týchto firiem je zodpovedná vláda Ivety Radičovej, zároveň tvrdí, že firmy Váhostav a Doprastav išli do tendrov s vedomím, že dávajú cenu pod cenu, s vedomím, že ich Robert Fico cez reštrukturalizáciu od dlhov očistí, a tým pádom Robert Fico usvedčuje týchto podnikateľov a tieto firmy z podvodu na niekoľko desiatkach tisíc ľudí, ktorí takýmto spôsobom sú systematicky na Slovensku okrádaní. Ešte v októbri minulého roku veritelia firmy Váhostav prišli za nami na náš poslanecký klub s prosbou, aby sme sa pokúsili navrhnúť nejaké riešenie, ktoré vlastne takýmto reštrukturalizáciám do budúcna zabráni.
Som veľmi rád, že prišli aj s tým vedomím, že zrejme keď sa aj návrh alebo nejaká novela v tomto prípade podarí prijať v Národnej rade, že zrejme už im ako podvedeným veriteľom firmou Váhostav nepomôže, a prišli s tým, že chcú, aby jednoducho bolo systémové riešenie prijaté, ktoré do budúcna zamedzí, aby rovnaký osud, ako postihol ich, postihol nejakých ďalších podnikateľov, ktorí naivne pôjdu pomáhať víťazom tendrov realizovať štátne zákazky a v skutočnosti iba na tom hlboko prerobia a ohrozia život svojich rodín, existenciu svojich rodín. Bohužiaľ, mnohí malí, drobní podnikatelia pritlačení takýmito okolnosťami a takouto situáciou, si siahajú na život, mnohé manželstvá, ktoré sú vystavené takejto skúške, kedy otec rodiny niekoľko mesiacov, pol roka, rok niekde pracuje, prípadne má firmu a zamestnáva tam kopu ďalších ľudí a nakoniec mu podvodníci typu pána Širokého nezaplatia, tak mnohé manželstvá sú vystavené ťažkým skúškam, následne rozvodom a rozpadu rodín a toto všetko a za toto všetko je zodpovedná vládna strana SMER, jej 83 kolesíkov, ktorí tu rozhodujú a ktorých zodpovednosťou je, aby prijali účinné riešenia, aby takéto podvody sa viac na Slovensku nediali.
Samozrejme, za rozpady týchto rodín, za to, že si mnohí otcovia týchto rodín siahnu na život preto, lebo jednoducho nemajú z čoho žiť, je v prvom rade zodpovedný Robert Fico ako premiér Slovenskej republiky a takýmto spôsobom podľa mňa reálne ukazuje, ako si predstavuje sociálnu demokraciu v praxi. Ak raz niekto systematicky kryje chrbát podvodníkom, ktorí okrádajú desiatky tisíc malých drobných živnostníkov a neurobí nič voči tomu, ani úbohú tlačovku, kde by povedal, že to nie je správne, tak je pre mňa zlodej, podvodník a vrah. V tomto prípade hovorím o Robertovi Ficovi. Vystavovať tisícky a desiatky tisíc ľudí podvodníkom typu Širokého a ďalších sponzorov vládnej strany SMER, ktorí týmto ľuďom nezaplatia poctivo odvedenú prácu, je podlé a nemá nič spoločné so sociálnym cítením, nemá nič spoločné so základnými princípmi sociálnej demokracie, ktorú Robert Fico paradoxne považuje za správnu iba vtedy, keď naivne alebo, bohužiaľ, veľakrát naivne zmýšľajúcim ľuďom rozdáva vlaky zadarmo a nepovie im, kto v skutočnosti tieto vlaky zadarmo zaplatí.
Naďalej tolerovať dnešný zákon a dnešné praktiky pri zákone o reštrukturalizácii považujem za, zo strany Roberta Fica, vládnej strany SMER za pokrytectvo, podlosť a odporné konanie, ktoré nemá nič spoločné s ľudskosťou, a tak ako som povedal, ani nič spoločné so sociálnym cítením alebo sociálnou demokraciou. Po tom, ako sme sa stretli s veriteľmi firmy Váhostav, čiže podvedenými ľuďmi, ktorí vykonali si poctivo svoju prácu vo Váhostave alebo pre Váhostav, sme konzultovali riešenia s viacerými sudcami a konkurznými sudcami a prišli sme teda k riešeniu, ktoré navrhujeme, ktoré predkladáme, ktoré, teda hlavný pilier tohto riešenia je, tak ako som povedal v úvode, že navrhujeme, aby Váhostav a podobné podvodnícke firmy viac nepatrili pánovi Širokému a ich majiteľom, ale aby po reštrukturalizácii patrili automaticky tým ľuďom, ktorých títo ľudia, títo podvodníci podviedli. Takto to považujeme za správne, takto to považujeme v súlade so sociálnym cítením, v súlade s heslami, ktoré tu Robert Fico hlásal na bilbordoch, že ľudia si zaslúžia istoty, lebo si myslíme, že omnoho viac by nám malo záležať na tých desiatkach tisíc malých drobných podnikateľov, ktorí pre firmy sponzorov SMER-u pracujú jako na istotách pána Širokého a podobných.
Istoty si zaslúžia malí, drobní, ktorí chodia do svojej práce veľakrát ako vynútení živnostníci, že prinútení okolnosťami byť živnostníci v skutočnosti vykonávajú svoju prácu ako bežní zamestnanci, kde majú svoju pracovnú dobu, kde podliehajú pokynom svojich nadriadených, a títo ľudia si zaslúžia istoty, nie sponzori vládnej strany SMER, ako to mylne chápe Robert Fico.
Bohužiaľ, za tri roky sa správa tak, že každý mesiac rozdáva niekoľko desiatok miliónov eur práve sponzorom vládnej strany SMER, a zrejme takýmto spôsobom teda pochopil to heslo na bilbordoch, kedy hovoril, že ľudia si zaslúžia istoty. Ja ho iba poprosím, aby v budúcej kampani, ktorá je čochvíľa, aby nepísal, že "ľudia si zaslúžia istoty", ale aby napísal "moji sponzori si zaslúžia istoty", vtedy to bude skutočné, vtedy to bude zodpovedať skutočnosti tak, ako to v reáli robí.
Možno podrobnejšie teda k niektorým bodom, čiže napríklad k bodu 11, keďže navrhujeme, aby ako prednostné riešenie reštrukturalizácie bolo, spočívalo teda v prevode podniku dlžníka na svojich veriteľov, čiže v prevode podniku pána Širokého na svojich živnostníkov, ktorí pre neho pracovali, tak navrhujeme, aby na prijatie takéhoto preferovaného riešenia bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov veriteľského výboru. Čiže v podstate aj to prednostné riešenie alebo prioritné, ktoré navrhujeme, tak ho aj vlastne tak chránime spôsobom hlasovania, ktoré navrhujeme, a to tak, aby sa veriteľský výbor dokázal ľahšie zhodnúť na takejto forme reštrukturalizácie, kedy sa podnik prevedie na veriteľov, čiže tých malých, drobných dodávateľov, ako na alternatívne spôsoby reštrukturalizácie, ktoré, bohužiaľ, dnes sú priorite preferované veľkými veriteľmi. Čiže robíme ho nielen papierovo preferovaným riešením, ale zároveň aj spôsob hlasovania, ktorý navrhujeme, ho chráni a iné alternatívne riešenia robí omnoho ťažšie dosiahnuteľnými ako toto prioritné preferované riešenie.
Taktiež teda rozširujeme právomoci veriteľského výboru, lebo teda doposiaľ veriteľský výbor návykom činnosti dlžníka de facto dosah nemal. Mohol jedine rozšíriť rozsah právnych úkonov, ktoré majú podliehať súhlasu správcu, ale podľa nášho návrhu bude veriteľský výbor môcť uznesením rozhodnúť o rozšírení svojej pôsobnosti a podmieniť úkony dlžníka nielen súhlasom správcu samotného, ale aj súhlasom veriteľského výboru. Čiže tým posilňujeme právomoci veriteľov, ktorí takýmto spôsobom budú mať omnoho lepší a priamejší dosah na realizáciu alebo teda na priebeh reštrukturalizácie.
Cieľom navrhovanej úpravy je získať väčšiu kontrolu veriteľov nad konaním dlžníka a už v počiatočnom štádiu reštrukturalizácie, kde teda navrhujeme prednostné riešenie na uspokojenie všetkých veriteľov, prevod podniku dlžníka. Ako som povedal, ide o obsiahlejšiu právnu úpravu, ktorá teda dokopy aj s dôvodovou správou má 21 strán, takže myslím si, že pre prvé čítanie by mohol stačiť ten úvod, ktorý som vlastne spomenul, a chcel by som vás hlavne poprosiť o dobrú vôľu riešiť tento problém. Ak bude najmenšia dobrá vôľa zo strany poslancov SMER-u nekryť viac podvodníkov typu pána Širokého a podobných, ktorí, áno, uznávam, sú vašimi sponzormi, a teda pomáhali vám vo volebných kampaniach v minulosti, ale ak bude najmenšia vôľa nekryť praktiky týchto podvodníkov do budúcna a budete mať čo len najmenšiu vôľu naplniť to, čo ste mali napísané na bilbordoch, že ľudia si zaslúžia istoty, a budete mať najmenšiu vôľu sociálne cítiť s malými, drobnými zamestnancami, ktorých papierovo zamestnávajú tieto firmy ako živnostníkov, tak verím, že tento návrh zákona posuniete do druhého čítania a v druhom čítaní ho vycibríte už podľa toho, ako uznáte na vhodné, prípadne ako vám povedia vaši právnici alebo príslušné ministerstvá. Každopádne my sme sa snažili spraviť právnu normu tak, aby riešila tie najzásadnejšie problémy, aby neurobila alebo aby odstrašila dlžníkov od toho, že sa v podstate dobrovoľne vydajú na cestu robenia dlhov s tým, že sa spoliehajú na to, veď ma Fico očistí v reštrukturalizácii a budem môcť ďalej podvádzať svojich dodávateľov.
Myslíme si, že stačilo 9 rokov praktiky tohto zvrhlého zákona na Slovensku, a posledné prípady, kedy paradoxne práve výstavba diaľnic, v ktorej sú najväčšie zákazky týchto najväčších firiem, ktoré v poslednej dobe prešli reštrukturalizáciou, čiže Váhostav a Doprastav, by mali upriamiť pozornosť aj vás ako predstaviteľov vládnej strany, lebo veľmi radi sa chválite, koľko diaľnic staviate, koľko ste postavili, ale zrazu akosi necítim, že by ste sa chválili tým, že napr. firma jedného vášho sponzora pána Širokého Váhostav nevyplatila za postavenie týchto diaľnic 100 mil. eur. Ja si naozaj potom kladiem otázku, aké právo vy máte sa chváliť cudzím perím, keď sa vlastne chválite tým, že vaši ľudia, firmy vám blízke, firmy vašich sponzorov nevyplatia 100 mil. eur, čo sú 3 mld. korún na mzdách, lebo prioritne to je, 90 % sú to mzdy, to nie sú dodávky tovaru, a ako vy sa môžete chváliť, a že vám to nezhorkne v ústach, tá chvála, a hlavne vášmu predsedovi, keď sa tu chváli s výstavbou diaľnic, keď tieto diaľnice sú na Slovensku stavané podvodom, podvodom vo vašej réžii, pod vaším krytím, kedy nič nerobíte proti tomu, aby neboli ľudia, ktorí prácu na výstavbe týchto diaľnic vykonávajú, akýmkoľvek spôsobom chránení proti podvodníkom, ktorí ich okrádajú, nezaplatia im faktúry, potom sa očistia na súdoch a sú páni znova opäť veľkopodnikatelia, ctení veľkopodnikatelia, s ktorými si váš pán predseda sadá do rovnakých lóží, sleduje hokejové zápasy, pozýva si ich na svoje snemy.
Skôr si myslím, že by ste sa mali hanbiť za takéto konanie, lebo konanie týchto ľudí je čistý podvod, a vy ho kryjete a kryje váš predseda vlády. A tak ako som povedal v polovičke svojej reči, ak raz kryje takéto konanie a nič voči nemu nerobí, a následne sa títo chudáci zamestnanci, ktorých iba "formálne" nazývame živnostníci, ktorým nezaplatia podvodníci, vám blízki podvodníci za výkon ich práce na výstavbe diaľnic, ak následne títo ľudia si siahnu na život, ak následne rodiny týchto ľudí sa rozpadajú, lebo jednoducho nemajú peniaze, nemajú peniaze za spravodlivo odvedenú prácu, tak vy ste za to zodpovední, lebo pre mňa ten, kto zločiny kryje, je väčší zločinec jako ten, kto zločiny pácha.
Budem veľmi rád, ak si vstúpite do svedomia a tento návrh zákona posuniete do druhého čítania.

8.
Ďakujem pekne za slovo. Musím povedať, že som rada, že do tejto snemovne opäť niekto prináša problém neplatičov, ktorí sa pri súčasnej legislatíve úplne legitímne zakrývajú za inštitút reštrukturalizácie.

Robili sme to aj my, aj my sme predkladali isté návrhy na opatrenia, akými by sa tento problém dal možno nie úplne riešiť, ale minimálne minimalizovať. Prichádzali s takýmito návrhmi aj iní kolegovia z opozície a mňa veľmi prekvapuje, že vládna strana SMER všetky tieto snahy riešiť neplatičov tak nonšalantne odmieta, a nielenže odmieta naše návrhy, ale neprichádza s vlastným návrhom a vyvoláva vo mne pocit, ako keby mala pocit, že tento problém tu nie je. A svojím nekonaním alebo možno odmietaním našich návrhov ho de facto podporuje, tento, tento stav.
Musím sa priznať, že tento konkrétny návrh zákona, ktorý dnes máme na stole, vo mne vyvoláva mnohé otázky, a nie som si celkom istá, že či automatika, ktorá by mala nastať, že z veriteľa sa stane akcionár, je tým správnym riešením, pretože myslím si, že stať sa akcionárom nejakej veľkej spoločnosti, malej spoločnosti, to je jedno, nie je tak jednoduché, je to komplikovaná vec. S nejakými nárokmi prichádzajú aj, aj povinnosti, prichádzajú do tejto otázky možné ďalšie nevyriešené otázky. Jednoducho nie som si celkom istá, že či toto je to optimálne riešenie, ale musím povedať, že som veľmi rada, že tu tá téma opätovne otváraná je preto, lebo, preto, lebo ten problém tu máme. A naozaj si myslím, že je čas, aby vládna strana SMER začala počúvať a začala tento problém, keď aj nie našimi návrhmi, ale vo vlastnej réžii, aby ho naozaj začala riešiť.
Ďakujem.

10.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja chcem poďakovať, samozrejme, pánovi Matovičovi za ten jeho vklad do nášho spoločného úsilia, tak ako tu bolo povedané, že poukazujeme na problém, ktorý sa tu tiahne už niekoľko rokov a nerieši sa. Ako viete dobre, ja som prvý zákon o subdodávateľoch dával už v roku 2012, čiže v podstate som vnímal tento problém veľmi ako akútny, ktorý tým, že sa nerieši, a tí subdodávatelia, teda tí skutoční malí podnikatelia a živnostníci majú potom vážne až sociálne problémy vo svojich rodinách.
Je dobré, aby sme poukazovali na tento problém, aj keď vládni poslanci ako keby nepočuli a nevideli, čo sa deje okolo nich. Jednoducho sú tu, sú tu stovky až tisíce malých podnikateľov a živnostníkov, ktorí strádajú, ktorí v podstate, v podstate prichádzajú o všetko a nevidia vôbec budúcnosť v najbližšom období. Takže ja chcem poďakovať aj tomuto úsiliu. V každom prípade nechcem sa nejako jasne vyjadrovať k samotnej realizácii toho, aby prešli vlastne povedzme akcie takýchto podnikov, ktoré sú v reštrukturalizácii, na tých veriteľov, predovšetkým na tých malých podnikateľov a živnostníkov, neviem si to celkom po tej právnej stránke jasne vybaviť, ako by to mohlo byť realizované. V každom prípade je dobré, aby sme spájali to úsilie, aby sme poukazovali na tento problém. Ja takisto aj teraz na tejto schôdzi mám už po piatykrát zákon o ochrane subdodávateľov, samozrejme, modifikovaný, ďaleko lepšie precizovaný, tak dúfam, že spoločným úsilím sa podarí vytvoriť tlak taký, aby si už konečne aj vládni poslanci uvedomili vážnosť tejto situácie.
Ďakujem.

12.
V prvom rade, áno, platí, Robert Fico sa absolútne vykašľal na dodávateľov Váhostavu a Doprastavu, o čom svedčí aj fakt, že aj ja a MOST - HÍD sme dávali prvý návrh, ktorý mal reagovať na situáciu Doprastavu a Váhostavu, zhruba takto pred rokom, a odvtedy bolo ix možností proste upraviť ten stav, aby práve situácia v týchto dvoch reštrukturalizáciách bola riešená, to je za prvé.
Za druhé. Budem ale sa vždy brániť proti tomu, aby v súvislosti s tým, že máme nejakú situáciu, sme riešili následky, a nie podstatu, a to sa nám deje proste stále a treba si povedať, že podstata alebo riešením naozaj nie je, aby dodávatelia dostali akcie, ale riešením je, aby dodávatelia dostali jednoducho peniaze. Na to musia mať právo ingerovať do toho procesu, na to musia garantovanú nejakú minimálnu sumu, ale hlavne musí fungovať inštitucionálna báza. Proste súd musí dokázať plniť svoju rolu, správca musí dokázať plniť svoju rolu vrátane svojej role konať vo verejnom záujme. To sa nedeje, to je zlyhanie ministerstva spravodlivosti, to je zlyhanie nášho súdneho systému. A základ celej tejto témy, o ktorej sa tu už niekoľko rokov bavíme, je do 30 dní plaťák, do 30 dní exekúcia. Potom úplne inak bude vyzerať aj disciplína platobná na Slovensku a mnohým týmto problémom sa vyhneme.
Čiže toto riešenie, priznám sa, nie je také, s ktorým sa viem stotožniť, téma je to vážna.

Ďakujem. Prepáčte, keďže ste viacerí veľa toho povedali, ja dovolím si reagovať v záverečnom slove.

16.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh, ktorý má zlepšiť situáciu, ktorá sa na Slovensku v poslednom čase vyskytuje čoraz častejšie. Chcel by som však povedať, že tuná nejde len o Doprastav a Váhostav, o veľké firmy, ktoré nevyplácajú za subdodávky, tuná ide aj o iný typ bezcharakterných podnikavcov, ktorí nevyplácajú mzdy svojim zamestnancom.
Poznám konkrétny príklad, konkrétny prípad jednej žilinskej firmy, kde majiteľ nevyplatil mzdy svojim zamestnancom za pár mesiacov, tri-štyri, a jednalo sa tam naozaj o pár tisíc eur, ktoré títo ľudia nedostali na svoju výplatu, a mnohí z nich sa takýmto spôsobom dostali takmer do exekúcií, niektorí už to mali na krku. Problém však v tom bol, bol však aj v tom, že Sociálna poisťovňa nechcela vyplatiť z rezervného fondu solidarity náhradu mzdy týmto zamestnancom, pretože bývalý zamestnávateľ robil obštrukcie. A keďže sa už povrávalo o tom, že pôjde do reštrukturalizácie, tak tým pádom akože mali byť istým spôsobom uhradené záväzky voči týmto zamestnancom, teda veriteľom alebo jednej časti veriteľov a tým pádom nemajú nárok na výplatu z rezervného fondu solidarity, teda na náhradu mzdy.
Prvá otázka. Z čoho tie rodiny majú existovať? Reštrukturalizačný proces sa môže natiahnuť na pár mesiacov a medzitým tie rodiny dostanú exekúcie, poberú im bývanie a tak ďalej. Toto nie je riešenie. V tomto prípade stačilo mať za správcu určeného niekoho známeho, mať známeho sudcu, ktorý schváli reštrukturalizačný plán. Ako vieme, tak reštrukturalizácia podniku slúži na to, že keď sa podnik dostane do problémov a má svojich zamestnancov, aby sa uchovali tieto pracovné miesta. Čiže aby sa uchránili zamestnanci, ktorí by inak v podstate ako, ľudovo povedané, išli na dlažbu. V tomto prípade, o ktorom hovorím ja, títo zamestnanci okamžite zrušili pracovný pomer s týmto nezodpovedným zamestnávateľom. Pýtam sa, za akých okolností bol potom schválený reštrukturalizačný plán povedzme na zachovanie pracovných miest, keď tam už v podstate nikto neostal. Nikto zo zamestnancov, tí, ktorí boli oklamaní, už vo firme nefungovali. Ako chcel majiteľ firmy urobiť ozdravný proces, ako chcel produkovať, keď nemal s kým? Všetci odborníci, ktorí tam boli v tej firme, ktorí makali na tom, aby tá firma prosperovala, išla dopredu, tam už neboli. Takže tu sa nejedná naozaj v rámci tohto nášho poslaneckého návrhu, nejedná sa len o vyplatenie pohľadávok subdodávateľom. Tu sa naozaj jedná o to, že sú aj takíto nezodpovední majitelia firiem. V tom prípade je opodstatnenie, aby sa reštrukturalizácia riešila týmto spôsobom, ktorý navrhujeme, to znamená, že veritelia by sa stali akcionármi spoločnosti.
Bolo tu povedané, že so správou prichádzajú povinnosti. No viete, ak je zamestnanec v podstate na dlažbe a čaká, kým mu príde nejaká výplata, asi nebude mať veľa starostí s tým, čo robiť doma, a nudiť sa a pozerať do stropu a do plafóna a čakať. Mnohí z nich sú to veľmi šikovní ľudia a určite by sa vedeli preorientovať a určite by sa z nich stali veľmi dobrí akcionári, ktorí by vedeli riadiť firmu zodpovedne. Opäť, nerobme z ľudí hlupákov, ľudia nie sú hlupáci! Ten, ktorý by nechcel, určite by sa našlo aj iné riešenie, ktorý by povedal, nemám na to, ale dôveru vkladám povedzme do niekoho iného. Takže tu naozaj nejde len o subdodávateľov. A určite aj mnohí z tých subdodávateľov by sa tiež radi zapojili. Možno by im to chvíľku trvalo, kým by sa nakopli do celého systému, ale naozaj človek, ktorý je na dlažbe, pretože nedostal zaplatené za svoju prácu, buď si hľadá inú prácu, ktorú je ťažko nájsť z tej danej oblasti, pokiaľ bol z nej vykopnutý a nedostal za ňu zaplatené, takže má čas na to, aby sa s ostatnými malými veriteľmi, hovoríme o tých malých, pretože banky určite nemajú problém s takýmto spôsobom prevzatia akcionárskych práv. Takže určite by nemali nejaké ťažkosti s tým, aby sa naučili, ako sa akcionársky riadi firma. Niekomu by to možno išlo rýchlejšie, niekomu pomalšie, ale určite by sa to naučili. Zvládli by to. Ale určite by to bol zodpovednejší prístup ako tých, ktorí ich na tú dlažbu poslali.
Keď som hovoril o tej žilinskej firme, nešlo len o to, mať známeho správcu, mať sudcu, ktorý mi ten ozdravný plán alebo teda reštrukturalizačný plán schváli na základe pofidérnych skutočností. Ešte aj veriteľský výbor, na ktorom sa môžu zúčastniť tí malí veritelia, sa istými špekulatívnymi spôsobmi a zastrašovaním tých malých veriteľov môže okresať natoľko, že tí malí veritelia do toho koniec koncov nemajú čo rozprávať. Môžu sa pozmeniť určité listiny, ktoré nie sú síce podvodom, ale určitá miera podvodu tam určite je, to sa ešte bude riešiť, ale aj takýmto spôsobom sa môžu vylúčiť tí malí a potom, samozrejme, zahojené v prvom rade budú banky, tie budú spokojné, to znamená, že dochádza k takej synergii majiteľ firmy, správca, sudca a ešte aj banka. Títo štyria sa dohodnú, takto to spravíme a tí malí nás nezaujímajú.

Áno, treba riešiť podstatu problému. Podstata problému je bezcharakternosť niektorých ľudí. Ale to my nevyriešime zákonmi. Máme to tu na dennom poriadku. Charakter. Charakter človeka by mal byť zárukou toho, že tu veci budú fungovať dobre. Ale u nás nefungujú a, žiaľ, na niektoré naozaj nie sú zákony. Aj napriek tomu, že sa snažíme niektoré veci zlepšovať, nepomôžu k zlepšeniu charakteru. To sú naozaj už len riešenia dopadov bezcharakterného konania a správania niektorých ľudí. Aj napriek tomu, že máme snahu riešiť tieto veci, tak máme tuná ďalšiu bezcharakternú časť poslancov, ktorí tieto veci nedokážu schváliť. Jednoducho oni dostanú pokyn, však nemôžu sa stavať proti svojmu vlastnému predsedovi, pretože by prišli o výhody, ktoré požívajú. Takže nám je to jasné. Ale im potom naozaj nejde o ľudí. Im nejde o občanov, im nejde o to, aby prosperovali firmy, aby sme mali naozaj silnú strednú podnikateľskú sféru. Im ide o to, aby si v prvom rade naplnili vrecká ich mecenáši, niečo sa z toho kvapne pre istotu aj im, však zasponzorujú niektoré veci. Neviem, či to je tak, ťažko povedať, ale pravdepodobne áno. Tí niektorí malí krútia hlavou, lebo možno tomu ani nerozumejú, ani sa im to nechce veriť, ale oni sa k tomu nedostanú. Takže máme tu jedno z riešení, ktoré by mohlo pomôcť, ja naozaj nepredpokladám, že to v súčasnom stave 83-členného valca prejde, ale je to konkrétny návrh. Je to konkrétny návrh zlepšenia súčasnej situácie na podnikateľskom poli.
Ešte aby som doplnil, tí, teraz keď hovoríme subdodávateľoch, urobili svoju prácu. Malé firmy, živnostníci. Museli svojim zamestnancom vyplatiť mzdy, museli za nich zaplatiť dane, museli za nich odviesť odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a museli zaplatiť DPH. A teraz ten, ktorý si u nich objednal tieto práce, Váhostav, Doprastav a ďalší, im za túto prácu nezaplatí. To znamená, že táto malá firma, tento drobný živnostník môže ísť v podstate do krachu. My sme tuná už mali jeden návrh, aby sa DPH platila až potom, čo dostane zaplatenú dotyčný faktúru za vykonané práce. Ani toto nám neprešlo.
Takže povedzte mi naozaj, aký má vládna strana SMER cieľ. Skutočne chce pomáhať ľuďom? Na ani jednom tomto príklade to nie je vidno. Robia všetko proti, robia to všetko opačne. Zlikvidovať drobných živnostníkov, zlikvidovať malých drobných podnikateľov, zlikvidovať zamestnancov, ale hlavne, že tu príde minister práce, sociálnych vecí a hrdí sa, že ako sme zachovali pracovné miesta v spriaznených firmách, lebo sme im dali dotácie na zachovanie pracovných miest. Uvidíme, ako sa zachovajú pri hlasovaní o podpore energetiky, kedy môže prísť o prácu ďalších tritisíc ľudí len kvôli tomu, že niekto si zase urobil kšeftík, nastavil si ho tak. Takže tuná naozaj nejde o ľudí, nejde o zamestnancov, tuná ide len a len o kšefty. Samozrejme, ostatných našich partnerov poprosíme o dôveru, aj keď určite to nie je možno geniálne riešenie, ale je to jedna z možností, jedna z ciest, akou sa dá ozdraviť tento chorý systém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Igor, dobre si povedal. Naozaj nejde len o to, že takéto výtečné firmy dokážu teda nezaplatiť svojim dodávateľom, ty si to obohatil aj o teda nový spôsob fintovania, že teda nebudú sa platiť ani mzdy, ale ono to nie je všetko.
Naozaj tieto geniálne firmy, ktoré zneužívajú takúto možnosť reštrukturalizácie, urobia aj niečo ešte zaujímavejšie. Vlastne firma sa stáva veľmi bonitnou, pretože nemá už žiadne dlhy, a jej cena na trhu prudko porastie. Niektorí takíto majitelia, ktorí majú kartu najvyšších výhod a zbavia sa týmto ozaj nečestným spôsobom svojich dlhov, potom túto firmu predávajú. Jednoducho urobia to, čo sa celkom logicky dá považovať z ich pohľadu za správne. Mám dobrú firmu, nemá žiadne dlhy, a preto si dovolia takúto firmu predať. A tu chcem poukázať na to, že návrh, ktorý predkladáme, rieši vlastne aj tento okamih, tento moment, aby sa takýmto prefíkaným majiteľom, ktorí majú takúto kartu najvyšších výhod, veľmi nečestnú kartu, zabránilo takto reštrukturalizovanú firmu predať, a tým pádom, že sa malí veritelia stávajú spolumajiteľmi, takéto niečo sa už nemôže stať, lebo oni to nedovolia. Nehovorím o ničom fiktívnom. Hovorím nie o Váhostave, Doprastave, máme takých firiem veľa a takéto skúsenosti na trhu slovenských firiem existujú.
Takže dávam do pozornosti, že takýto návrh zabráni majiteľom takýchto firiem tieto očistené a na prvý aj na druhý pohľad prosperujúce firmy predať výhodne, zbaliť si peniažky do vrecka a ísť niekde na Bahamy.

Ďakujem ti pekne, Janko. Ako reakciu, čo už povedať, keď v podstate všetky argumenty boli povedané. Keď som pozoroval pri svojom prejave poslancov vládnej strany, tak som mal pocit, že tieto informácie idú jedným uchom dnu a tým istým von. To znamená, že ani cez hlavu neprešli, a to je, žiaľ, tá bieda.

22.
Dovoľte mi, aby som teda ešte v záverečnej reči sa trochu vyjadril k tomu zákonu. Chcel som reagovať na faktické pripomienky teda viacerých poslancov, len teda bolo toho viacej, tak som to nevedel stihnúť v dvoch minútach. Ale trošku má súvis aj dve tie pripomienky aj s tým, čo teraz povedal Igor Hraško, a v podstate jediný, ktorý sa zapojil do rozpravy, a to s tým, že ako keby poslanci vládnej strany ani, ani nepúšťali si tú informáciu do hlavy, alebo jak sa hovorí, že z ucha do ucha aspoň. Nie, ono to iba príde k uchu a rovno odíde, lebo vedia, že príliš vysoká politika, príliš vysoká karta. Toto sa týka našeho sponzora, božechráň, aby teraz my sme urobili niečo, čo nám nepríde papierik a nepovedia nám, že čo vlastne urobiť môžme. Božechráň, aby my sme teraz mali, aj keď niekto, a ja naozaj si myslím, že sú medzi poslancami vládnej strany SMER aj čistí ľudia, ktorí naozaj majú sociálne cítenie a ktorí súcitia s tými podvedenými ľuďmi vo Váhostave a Doprastave, ale, bohužiaľ, vyššia karta je tá, že nabudúce chcú byť na kandidátke, chcú mať zvoliteľné miestečko, chcú mať znova teplý flek za tritisíc eur mesačne, na účet aby cinklo. Tak im to nedovolí, aby dali voľný prejav svojmu svedomiu a povedali, že nie, nie je to fér, podvádzať týchto ľudí. Nie je fér podvádzať chudákov, ktorí majú jedinú možnosť, jako sa zamestnať, že si musia urobiť živnosť, lebo inak ich nikto nezamestná, čiže tzv. vynútení živnostníci.
A ja naozaj apelujem na svedomie tých z vás poslancov SMER-u, ktorí si poviete, že snaha zastať sa podvedených chudákov je viac jako vaša osobná túžba byť nabudúce znova na zvoliteľnom mieste a znova tu drať poslanecké lavice a znova chcieť a čakať na to, ako raz do mesiaca mi cinkne tritisíc eur na účet. Pevne verím, že sa nájde aspoň jeden jediný z vás statočný, ktorý nazve podvodníkov podvodníkmi a ktorý vyzve svojho vlastného predsedu, aby konečne tento problém riešil a nenechal orať po chrbtoch chudákov, ktorí musia si odrobiť svoju prácu a nedostanú za to absolútne nič zaplatené, z ktorých si mnohí siahli na život, z ktorých mnohé manželstvá sa rozpadli iba kvôli tomu, lebo vy a váš predseda dovolíte, aby naďalej podvodníci im orali po chrbtoch. Rovnako sa vyjadril ako Igor Hraško, aj teda kolegyňa Kiššová, kedy hovorila, teda že veľmi prekvapuje, že snahy riešiť problém vládna strana alebo poslanci vládnej strany odmietajú, a takisto aj pán predseda výboru Hudacký, kedy povedal, že vládni poslanci akoby nepočúvali, mne doslova pripadajú ako tri opičky, ktoré si, jedna si zakrýva očičká, druhá si zakrýva ušíčka a tretia si zakrýva pusinku (rečník názorne gestikuluje), aby náhodou sa nepreriekol a nepovedal niečo, čo nebude v súlade so želaním svojho súdruha predsedu, aby náhodou nepovedal niečo, čo bude v rozpore so záujmami svojho sponzora alebo sponzora svojej strany. Môžete sa hanbiť, ste úplne ticho jako vši pod chrastou a kryjete zločiny, ktoré sa páchajú na desiatkach tisíc poctivých ľudí, ktorí nemajú inú možnosť, ako si zarobiť, ako som povedal, iba sa stať živnostníkmi a nakoniec robiť pre podvodníkov, ktorí si svoju firmu očistia v reštrukturalizáciách a stále sú ich majiteľmi.
Vám, opoziční kolegovia, ktorí sa obávate, ktorí ste vyjadrili obavy z tohto riešenia, chcem iba povedať to, že nevyčítam vám to, že ste si možno nenaštudovali celý ten návrh zákona, lebo tej novely. Je obsiahla a priznám sa, že aj pre mňa, aj keď som zadával zadanie právnikom, je náročné úplne pochopiť presne, ako ten zákon funguje, aj možno tú novelu, presne každé jedno to ustanovenie, ako to navrhujeme, lebo samotný teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii je veľmi, veľmi náročný a zložitý. Ale chcem teda upriamiť pozornosť vás na to, že aj dnes možnosť, že sa veritelia stanú majiteľom svojho dlžníka, čiže inak povedené, podvedení zamestnanci Váhostavu že sa stanú akcionármi Váhostavu namiesto pána Širokého, tak aj táto možnosť dnes existuje v zákone, len to je jedna z mnohých možností, ktorá sa nikdy nevyužíva, lebo veľkí veritelia, banky, finančné inštitúcie, si povedia, že nie, pre nich je lepšie súhlasiť s obyčajnou reštrukturalizáciou alebo je lepšie súhlasiť s konkurzom, lebo takýmto spôsobom sa rýchlejšie dostanú k svojim peniazom.
My sme hlboko presvedčení o tom, že ľudia typu Široký a spol nemajú žiadne morálne právo, aby naďalej boli majiteľmi firmy, ktorá zostala dlžiť peniaze v tomto prípade, v prípade Váhostavu 100 mil. eur chudákom, ktorí sa narobili, ktorí majú mozole na rukách a nemajú žiadne peniaze za to, možno po reštrukturalizácii budú mať 10 % zo svojich faktúr. A myslíme si my, že teda pán Široký nemá žiadne morálne právo, aby naďalej bol majiteľom takejto firmy, a nemá žiadne morálne právo, aby ďalej s touto firmou hospodáril a užíval si vlastne, tak ako to povedal, myslím, kolega Mičovský, v podstate následne aj výhody, že bude môcť túto firmu speňažiť a predať ďalej, možno nejakej schránkovej firme na Curaçao, či jak sa to volalo, a kam pán minister Pavlis predáva svoje firmy a bude si do smrti a ešte ďalších sto generácií po ňom užívať svoj život niekde na Bahamách.

Ako zase teda upozorním na kolegu pána Širokého, ktorý pána Koženého, ktorý bol odsúdený za podvody pri Harvardských investičných fondoch. Pán Široký podľa názoru českej prokuratúry rovnaké podvody páchal, bohužiaľ, na Slovensku. Však asi preto, lebo vieme, prečo za nič odsúdený nebol, a takisto tam boli nieže desiatky tisíc, v tom prípade stovky tisíc ľudí podvedených a podľa teda tých informácií vraj peniaze týchto ľudí vlastne pán Široký používa na svoje akože podnikanie a na to, aby ste ho, vy pred ním hlávky skláňali a oslovovali ho pán veľkopodnikateľ. Ešte raz hovorím, že mám nádej, aby aspoň jeden statočný z 83 ľudí z vládnej strany odmietne byť Kolesíkom a prejaví svoje vlastné svedomie a zastane sa týchto chudákov, ktorí sú systematicky okrádaní. Teraz keď vidím a mám v zornom poli troch poslancov SMER-u, všetci traja hlávky sklonené a pozerajú do lavíc.
Ešte raz hovorím, skúste sa pozrieť do zrkadla a zamyslite sa nad svedomím, svojim vlastným svedomím, ja verím, že ho máte. Napríklad vás troch, ktorých tu vidím, minimálne o dvoch si myslím, že ste čestní ľudia. Skúste sa zastať týchto ľudí a povedať, že stačilo podvádzania malých, drobných, úbohých desiatok tisíc ľudí na úkor pár mecenášov SMER-u. Verím, že toľko odvahy máte, a verím, že vám to bude stáť za to napriek tomu, že možno sa nedostanete na kandidátku v budúcich voľbách, ktoré sú onedlho. Všetci traja, ktorí ste reagovali z opozície, ste vyjadrili takú jak keby trochu obavu, že či teda toto riešenie je práve správne, tak som trochu odpovedal, že nebojte sa toho riešenia, je to takisto aj dnes, toto riešenie, jedno z piatich riešení, ktoré vlastne si môžu, môže vlastne spôsobiť, ako môže prebehnúť reštrukturalizácia. My len z toho jedného z piatich riešení robíme prioritné riešenie, ktoré by bolo uprednostnené.

A takisto, myslím, že Janka Kiššová to povedala, že... (reakcia z pléna), áno, že sa nevieš úplne stotožniť s tou automatikou, kedy by sa veriteľ stával akcionárom, a že to v tebe vyvoláva otázky. Toto nie je automatika, on by sa stal akcionárom vtedy, ak by veriteľský výbor, ak by tí malí, drobní veritelia hlavne sa tak slobodne rozhodli. Ak oni by povedali, že chceme sa stať akcionárom, chceme si zvoliť jednu z týchto piatich možností, doteraz jednu z piatich - my ju teraz robíme vlastne ako prioritnú - a povedia si, že áno, chceme využiť túto prioritnú možnosť a nechceme a nepovažujeme za fér, aby teraz očistený Váhostav si vlastne speňažil pán Široký, chceme sa stať akcionárom tejto firmy a trúfame si z pomedzi seba vlastne vybrať alebo sa správať ako zodpovední akcionári a chceme byť majiteľmi tejto firmy, až vtedy sa stanú majiteľmi firmy. Nikto by ich do toho nenútil. Čiže muselo by to byť väčšinové rozhodnutie týchto akcionárov.
Ďalšia možnosť, nikto by nenútil niekoho byť akcionárom, ak by nechcel. V momente, ak sa stane tým akcionárom, tak môže svoj podiel predať druhému akcionárovi, ktorý sa s tým stotožní a bude chcieť byť akcionárom, aktívnym akcionárom a bude chcieť vplývať na rozhodovanie tejto firmy. Ale aj sami z nás vieme, že, ja si myslím, že nie je v tejto miestnosti človek, ktorý by nebol akcionárom nejakej firmy. (Reakcia z pléna.) Zrejme ste v II. pilieri, tak predpokladám, že si akcionárom nejakej firmy a že budeš mať investované peniaze v nejakom rastovom fonde. Predpokladám, keďže si z liberálnej strany, nebudeš mať v konzervatívnom... (Reakcie z pléna.) Ešte raz. Ako to je, či som vo fonde, ktorý nakúpi akcie, tak som de facto akcionár, ako podstata je presne tá istá, či sa združíme viacerí, a ten fond, v ktorom sme sa združili, si nakúpi akcie, je to isté, ako keď ja si sám nakúpim nejaké akcie. Čiže v podstate každý z nás je nejakým spolumajiteľom nejakej firmy a tým pádom sa neobávajme toho, že, alebo nevyžadujme automaticky, že akcionár musí byť aktívny človek, ktorý aktívne spravuje firmu. Aktívne budú spravovať tí, ktorí sa budú zúčastňovať valných zhromaždení. Akcionár využije svoje právo na to, aby si určil vedenie tej firmy, aby si určil dozornú radu, a nemusíme automaticky sa obávať, že my by sme nútili niekoho, kto nechce podnikať, do podnikania.

A ešte raz ale upriamujem pozornosť na to, my iba z piatich, jednu z piatich možností, ktorá už dnes v zákone je, robíme ako prioritnú, čiže nezvádzame nejaké nóvum, ktoré by nikto nikde nikdy nevymyslel, len robíme to, že posilňujeme práva malých, drobných akcionárov na úkor veľkých a zabezpečených akcionárov, čiže malých, drobných posilňujeme práva na úkor hlavne bánk a prioritnú možnosť robíme, aby sa veritelia, inak povedané, podvedení ľudia, ktorí pracovali v tomto prípade napríklad pre Váhostav, sa stali majiteľmi firmy, a nie pán, pán Široký.

Každopádne som rád teda v snahe teda každého z vás, každý ste nezabudli spomenúť svoje vlastné iniciatívy, ktoré ste v tejto veci v minulosti vykonali, to sa cení, ale dovolím si povedať aj pri príležitosti blížiacich sa volieb, ak nezoradíme šíky a každý sa budeme hrať iba na svojom piesočku a obhajovať stále iba to svoje a nenaučíme sa obhajovať aj dobré veci svojich kolegov, tak nepriateľ nás v nasledujúcej vojne určite porazí.
Každopádne ešte raz vyzývam poslancov vládnej strany SMER, aby prestali kryť zlodejov a podvodníkov, aby upozornili svoje vedenie, svojej strany alebo ľudí, ktorí im dávajú príkazy, ako majú hlasovať, že v tomto prípade sú tu desiatky tisíc ľudí, ktorí sú systematicky podvádzaní, a nemali by sme zradiť práva týchto ľudí na úkor jedného, dvoch, troch, piatich, desiatich sponzorov, ktorí nám financovali alebo financujú našu stranu. Konkrétne hovorím o vašej strane, aby teda nebola mýlka. Takže apelujem na vaše svedomie, systematicky tu niekto okráda ľudí, systematicky sa zbavuje dlhov, doplácajú na to rodiny týchto ľudí, ktorí sú podvedení, a vysmievajú sa im do tvárí podvodníci.
Ak máte čo len trošku sociálneho cítenia, čo máte v názve - ako sociálna demokracia, tak vás vyzývam, nie prosím, ale vyzývam, aby ste hlasovali za toto riešenie, keď nie, tak povedzte kolegovi Martvoňovi alebo Briximu, tí vedia kopírovať, nech si ho odkopírujú a predložia na nasledujúcu schôdzu, vôbec nám to vadiť nebude, len konečne začnite tento problém riešiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

24.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, žijeme v zvláštnej krajine. Dnes sa pred kamerami objavujú alebo v médiách celkovo rôzni ľudia, úspešní podnikatelia a to nie sú len, to nie je len vlastník stavebnej firmy, ale aj zástupca jednej väčšej poisťovne, vlastník jednej väčšej nebankovky a média ich vykresľujú ako úspešných podnikateľov a ľudia im častokrát, často ich žerú a tlieskajú im, akí sú superúspešní. Málokto si ale uvedomuje, že práve títo ľudia vyciciavajú tých bežných ľudí, tých, ktorí živia tento štát.
My, čo tu sedíme, by sme práve takýmto ľuďom, tým, ktorí vyciciavajú tých slabších, mali by sme im to zabrániť robiť a všetci do jedného. Ja s mojimi kolegami a myslím si, že na strane opozície je takých ľudí nepochybne viacej, sa s týmto zmieriť proste odmietame. A aj ten pohľad na dnešného podnikateľa je pomerne zvrátený, tých, ktorí ľudí naozaj bedačia, velebíme a tých, ktorí makajú, tých ideme - a táto vláda je v tom špecialista - tých ideme regulovať, kameňovať, bombardovať akýmikoľvek obmedzeniami, zvyšovaním daní či odvodov. Tu si prepožičiam alebo budem parafrázovať výrok Winstona Churchilla, ktorý o podnikateľoch povedal plus-mínus nasledovné: "Mnohí v podnikateľovi vidia prašivého vlka, ktorého treba zabiť, iní kravu, ktorá sa dá nepretržite dojiť, ale iba málokto v ňom vidí človeka, ktorý ťahá voz." V tomto prípade, ktorý ťahá štát.
A musím povedať, že má šokuje dlhoročná ľahostajnosť vládnych poslancov k tomu, ako pristupujú k tomuto problému. A nie preto, že v zásade rozumiem, aj keď nesúhlasím s tým, že ide častokrát o ich sponzorov, ale preto, že tento ich perpetuum mobile proste nie je väčší a že koniec koncov to nie je perpetuum mobile a že ničením podnikateľov vrhajú tento štát do biedy. Koniec koncov ukázala to agentúra Bloomberg nedávno, ktorá nás zaradila medzi 15 najbiednejších krajín spomedzi vyhodnocovaných krajín. Taký, taký je stav a nehovorím ho ja, ale hovorí ho zase renomovaná agentúra. Bolo tu povedané, že tento návrh nie je dobrý, že treba inštitúcie, že aby fungovali správne inštitúcie, predovšetkým súdy. No, samozrejme, je to pravda.

Len musíme si povedať, že niektorí v týchto laviciach a vo vláde sedeli ix rokov a mali priestor aj čas nadstaviť ten systém tak, aby fungoval. Tú šancu proste premrhali. Uznávam, že predchádzajúca vláda skončila predčasne. Ale viacerí v tejto sále, viacerí vo vláde, mali priestor s týmto stavom niečo urobiť. Iba sa na to dívali, a to špeciálne, nech sa im to páči, alebo nie, kolegovia z KDH. Mali 25 rokov priestor. Nič s týmto problémom proste neurobili. Je super, že ideme chrániť subdodávateľov. Strašne rád za to budem hlasovať. Ale to je tiež iba následok. Vy ste pomohli vytvoriť podmienky, ktoré, ktoré bedačia tých podnikateľov. Viete, my nikdy nevymyslíme taký systém, ktorý bude dokonalý. Preto by mala fungovať zodpovednosť, či už je to správcu konkurznej podstaty, sudcu, ale aj v konečnom dôsledku vlastníka tej firmy. Toto tu proste neexistuje. A to je to, čo vám vyčítam, kolegovia na oboch stranách. Práve preto, že nie je tu zodpovednosť a nie je tu motivácia plniť, keď už nie právne záväzky, tak záväzky morálne. Keď už chýba motivácia toho vlastníka splniť veriteľom to, čo im dlží, nie je iný spôsob, podľa mňa nie je iný spôsob, ako preniesť vlastnícke práva z nejakej firmy na toho veriteľa. Pretože iba ten veriteľ má motiváciu k tomu, aby dostal zaplatené svoje dlhy. Nikto iný.

A práve preto ja tento návrh, aj keď nie som jeho predkladateľom, veľmi rád podporím. A keď sú tam nejaké chyby, kolegovia z opozície, z vládnej strany, poďme ich napraviť.
Ďakujem.