49. schôdza

Pán poslanec Kaník.

No, a ja si myslím, že ten návrh zákona je nespravodlivý. Sme v situácii, že veď tak to bolo aj ohlasované, že tu treba prijať špeciálny zákon lex Váhostav. Toto nie je nič také. A tento zákon je nespravodlivý, pretože vlastne berie ľuďom 60 % ich oprávneného príjmu, na ktorý majú nárok. 60 % im berie. Chce im zalepiť oči 40 percentami, 60 percent im ide zobrať. A najnespravodlivejšie na ňom je, že neberie nič tomu, kto to spôsobil, nijakým spôsobom neohrozuje príjmy schránkových firiem, kde sa majú preliať milióny, nijakým spôsobom. Vláda nekoná v tomto smere nič, nerobí. Ale chce, aby sa zalepili oči poškodeným drobným ľuďom 40 percentami a aby o 60 percent naveky prišli, aby ich jednoducho odpísali. A pritom sa to dá ináč. Keby nebola cesta, jak sa to dá, ale dá sa to. Dá sa odkúpiť pohľadávky vo výške 100 % aj so splátkovým režimom prípadným a dá sa tými pohľadávkami platiť Váhostavu za jeho výkony, ktoré pre štát ešte ďalej bude vykonávať. Už tu viackrát padlo, že jeden a pol miliardy má zazmluvnených výkonov. To mi chce niekto povedať, že tie milióny, ktoré dlží dodávateľom a malým a stredným, drobným živnostníkom, že nie je možné umoriť postupne, dajme tomu tak, že každá faktúra bude vyplatená budúca Váhostavu len na 90 % a 10 % sa použije na umorenie týchto postupne pohľadávok? Že by to ohrozilo existenciu firmy Váho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik.

Pani kolegyňa, začali ste tým, že niet moc pre koho rozprávať, asi sa čaká na tú veľkú tlačovku. Zrejme už ju máme za sebou, samozrejme, pán premiér ju asi... Nemáme ešte stále? Nedočkali ste sa, tak ste prišli naspäť. Dobre. Ja som si myslel, že to urobí pán premiér zbabelo, ako on zvykne, že už sa nebude dať zareagovať a rovno to bude do uzávierky všetkých televízií, ale možno nakoniec ešte s tou politickou zodpovednosťou váha a počká.
Každopádne, čo oceňujem na tom príhovore a čo dúfam, že sa zopakuje a pôjdeme oveľa viacej do hĺbky, je to, že sme sa začali rozprávať o tom konkrétnom návrhu, ktorý máme na stole. Samozrejme, že je možno až heroický výkon pripraviť sa na tak obsiahly materiál, ktorý bol len včera schválený na vláde a prvýkrát sme ho videli dneska ráno rozdaný v laviciach. Možnože do tej rozpravy, ktorá bude už k samotnému prvému čítaniu, sa viacerí ľudia aj z opozície budú schopní pripraviť viacej do hĺbky. Ale nech pôjdeme akokoľvek do technikálií, nech pôjdeme akokoľvek do možností aspoň čiastočného riešenia toho problému, ktorý tu máme, tak to hlavné politické posolstvo sme ešte stále od nikoho zo strany SMER nepočuli, aj keď pán Vážny to vlastne trošku formuloval. On povedal, že samozrejme, že ak sa Širokému dokáže, že je to podvod, tak patrí do basy. To oceňujem. Ale to, že strana SMER a Juraj Široký už nie sú priatelia, tak ako sa to demonštruje na týchto fotografiách (rečník ukázal na fotografie na stoloch poslancov za SaS), to ešte stále nikto nepovedal. Možnože to povie pán premiér v tej svojej sľubovanej tlačovke.

S reakciou pani poslankyňa Žitňanská.

Áno, chcela som odpovedať pánovi poslancovi Čížovi, teda ktorý tu už nie je, ale napriek tomu mu odpoviem. To, čo ma citoval, to bola novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú som predkladala, ktorá bola cielene zameraná na vyriešenie vážnych alebo zásadných problémov konkurzného konania, ktoré sa ukázali v priebehu ôsmich rokov používania zákona. Do reštrukturalizácií zasiahla len okrajovo s tým, že ostali nám otvorené pre ďalšie novely tri veľké oblasti. S plným vedomím to hovorím, len každá novela má len jednu kapacitu. Ostal nám otvorený problém oddlženia fyzických osôb, ostal nám otvorený problém doriešenia reštrukturalizácií a ostal nám vtedy otvorený problém insolvenčného registra, ktorého tiež verím, že sa v nejakom čase dožijeme. A, no, vláda padla po pätnástich mesiacoch, takže na rade je táto vláda, aby v týchto prácach pokračovala.
A Eugen Jurzyca, áno, samozrejme, je to riešenie a je to dobré riešenie. A ja si myslím, že elektronizácia justície a napríklad aj také inštitúty, ako je insolvenčný register, ktorý by mal obsahovať istú masu dát, by prispeli k tomu, aby takéto informácie sme mali k dispozícii a vedeli sa podľa toho orientovať. Áno, súhlasím, je to dobrý nápad.

O slovo požiadal pán minister spravodlivosti Borec. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Vážené pani poslankyne, poslanci, myslím, že prišiel čas na to, aby som zareagoval na vystúpenia, ktoré tu odzneli dnes popoludní, pretože nedá mi nereagovať. Naozaj musím povedať, že niektoré veci hraničili, no, neviem ani použiť ten výraz, vyslovene s neznalosťou, aby som to povedal úplne slušne, a niektorí trpia zrejme lobotómiou, lebo si nepamätajú veci, ktoré sami hovorili nedávno. Tak ja by som si dovolil na niektoré veci naozaj zareagovať, pretože je to naozaj nevyhnutné.
Vystúpil tu pán poslanec Zajac. Dušoval sa, že ich návrh, ktorý rieši ochranu subdodávateľov a predkladal ho tu štyrikrát; je škoda ináč, že tu nie je nikto z KDH, lebo by si to mali vypočuť. Tento návrh zákona vychádzal v podstate z poľského modelu, ktorý ale ani sa veľmi nepodobá na ten poľský model. Je to skôr paródia. Poliaci mali totiž veľké problémy pri výstavbe diaľnice alebo diaľnic s čínskymi dodávateľmi. Tam rozhodovala tiež najnižšia cena, ktorá nezodpovedala, samozrejme, trhovým nákladom týchto firiem, boli hlboko pod cenu. A ak si spomínate, tak zostali tam naozaj stovky až tisícky malých a stredných podnikateľov bez zaplatených faktúr. Dokonca aj zamestnávatelia bez vyplatenia, zamestnanci bez vyplatených miezd. Nato sa Poliaci rozhodli ísť veľmi tvrdou právnou úpravou, ktorá zaviedla všeobecné ručenie medzi dodávateľmi a subdodávateľmi, a to nielen pre segment verejných zákazok, ale plošne pre všetky právne vzťahy. Malí a strední podnikatelia si od tejto právnej úpravy sľubovali veľa, avšak dostavil sa úplne opačný efekt, ktorý nikto nečakal. Objednávatelia si na stavby objednávali totižto len veľké firmy a zakazujú im vykonávanie prác v subdodávkach, čo výrazne postihlo segment živnostníkov a malých firiem. V dôsledku toho trh stráca konkurencieschopnosť v prospech veľkých nadnárodných firiem. A poľská úprava má ešte jeden výrazne nepriaznivý efekt, a síce ak si napríklad dojednáte s firmou stavbu rodinného domu a nezakážete im tam subdodávky, tak nie je vylúčené, že aj po rokoch sa vám môže ozvať subdodávateľ firmy, že chce preplatiť touto firmou nezaplatenú faktúru, a tak sa vám môže stať, že jedno dielo zaplatíte dvakrát.
Chceme teda, aby živnostníci mali menej práce? Ja určite nie, a preto ten návrh, ktorý predkladá KDH, určite nikdy nepodporím. Navyše uvedený návrh zákona je nepriamou novelizáciou kódexov občianskeho a obchodného práva, do ktorých by zavádzal terminologický a logický absolútne zmätok.
Nie je ďalej ani ústavne akceptovateľné, aby sa problematika sporov vznikajúcich z obchodnoprávnych vzťahov vyňala z právomoci súdov Slovenskej republiky a preniesla by sa na nové fórum verejného obstarávateľa. Ten predsa nemá žiadnu kapacitu na to, aby riešil otázky, či zmluva medzi subdodávateľom a dodávateľom bola uzatvorená platne, či došlo k omeškaniu pri plnení záväzkov, a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že určite v tomto prípade nie je možné ich návrh predložiť, aj keby ich predložili ďalších štyrikrát alebo aj viac.
Ďalej pán poslanec Zajac tunák tvrdil, že ako úžasne po roku 1998 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu stúpla vymožiteľnosť práva. Tak ja len pripomeniem, že pri konkurze spoločnosti Hydrostav, ktorá bola v roku 2002, 2 300 živnostníkov a malých a stredných podnikateľov neboli vôbec uspokojení, dostali nula, nula korún. Takže neviem celkom presne, čo tým myslel, ale zrejme na toto asi zabudol.
Ja by som ešte tiež chcel povedať k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá nie je síce tu, aha, dobre, je tu, ďakujem pekne. Myslím si, to bol naozaj príspevok, o ktorom sa dá diskutovať a s ktorým sa dá aj polemizovať, ale chcem zaňho poďakovať.
Chcem povedať toľko, že ten návrh, ktorý je dnes tu na stole, nie je nový pre túto poslaneckú snemovňu. Ak sú tam nejaké drobné zmeny, tak sú naozaj len drobné a vylepšujú ten návrh, ktorý tu bol v snemovni na dvoch čítaniach, bol schválený, respektíve troch, a len tým, že prezident uplatnil nejaké svoje výhrady, neprešiel tento návrh pri opakovanom predložení, pretože chýbal jeden hlas. Takže nikto z vás, kto ten návrh tunák mal a kto tu bol prítomný, nemôže povedať, že sme nič nepredložili, že sme nechceli riešiť situáciu a že toto je niečo nové, čo ste ešte nevideli. To je naozaj nie pravda.
Je fakt, že ak by sme nazvali teda to, čo tunák; a takisto pán poslanec Novotný to tiež zrejme celkom presne nepozeral, pretože tu sú tri účinnosti. Jedna je ihneď, pán poslanec, ďalšia účinnosť, ktorá je, teda je tu delená účinnosť, ďalšia je od 1. 7. a tá tretia je od 1. 1. 2016. A samozrejme, má to aj svoje dôsledky alebo dôvody, prečo to tak je, pretože na niektoré veci je potrebný dlhší čas. Zjednodušene povedané, je potrebné, aby sa na to jednak podnikatelia pripravili a aby sa pripravila aj štátna správa, pretože sa zavádzajú niektoré veci, ktoré je potrebné dať aj z hľadiska softvérového a inštitucionálneho na poriadok, respektíve pripraviť. Čiže nedá sa povedať, že by to bolo niečo nové, čo tu nikto nevidel a nevie k tomu nič povedať. To je z hľadiska toho obsahu, všeobecne.
Čo sa týka výhrady, že teda nie je potrebné, aby sme išli v celom tom rozsahu skráteným konaním, ale len teda tie tri paragrafy, tak ja tuná chcem oponovať a chcem povedať, že čas je tunák absolútne nevyhnutne vážnou veličinou, pretože ak by toto už bolo prijaté, tak by sa tu s mnohými vecami sme sa dnes nemuseli napríklad zaoberať.
A tiež nesúhlasím s tým, že keď pani poslankyňa povedala, že nie sú zodpovední v tomto návrhu zákona žiadni štatutári. Keď si pozriete návrh zákona pozorne, zistíte, že ide aj o to, že nová právna úprava – a tá má byť účinná v tejto časti ihneď – má zabrániť tomu, aby z firiem sa neodlieval majetok v prospech schránkových spoločností a spriaznených firiem. A každá zmluva firmy s jej spriaznenou firmou musí byť dojednaná tak, aby vzájomné plnenie medzi firmami bolo primerané. Ak by nebolo, nastúpi prísne zákonné rušenie štatutárneho orgánu a za takúto transakciu, ktorú firma, a teda aj veriteľov firmy poškodila.
Takže ja vás poprosím predsa len, skôr menej politicky a viac odborne diskutujte, pretože nemáte pravdu a sú to zbytočne stratené minúty a hodiny, ktoré tu trávime bez toho, aby sme sa dostali k podstate veci. Navyše chcem povedať, že ten návrh zákona je naozaj dobre spracovaný a je kvalitný.
A pán poslanec Kaník hovoril, že teda nech sa strhávajú, že to je nespravodlivé a že by sa mali z budúcich zákaziek takejto firmy, ktorá je v reštrukturalizácii a ktorej plán reštrukturalizácie teda by bol schválený, aby sa potom povedzme 10 % z každej faktúry, v ktorej bude platiť štát, áno, pri verejnom obstarávaní, aby sa strhávalo a platilo sa z toho teda tým, ktorí majú nejakú pohľadávku.
No, ja neviem, pán poslanec, ale nemyslíte si, že tí, ktorí budú v tých budúcich zákazkách ako subdodávatelia, nebudú sa cítiť byť ohrození? Alebo na úkor nich že by takáto úprava bola? To si myslím, že je trošku ako problém, pretože takáto firma navyše bude musieť takúto sumu zakalkulovať do svojej ceny a tým pádom sa stane absolútne nekonkurencieschopná. To je absolútny nezmysel. A okrem toho, kto rozumie reštrukturalizácii, tak vie, že výnosnosť reštrukturalizácií je na úrovni 30 % v priemere. Akým spôsobom vy chcete riešiť reštrukturalizáciu, keď hovoríte o 100 percentách? Veď tak potom dajme firmu rovno do konkurzu a nemusí existovať reštrukturalizácia. Ja sa potom ale pýtam, kto dostane kedy aké peniaze. V prípade Váhostavu? Tak pôjde do konkurzu a nedostane nikto nič, respektíve z toho majetku, ktorý tam je, možno tam je nejaká účtovná hodnota, ale to je účtovná hodnota, nie trhová. Takže pozor, áno, aby sme tu nehádzali číslami, ale realita je niekde inde. Navyše príde o prácu 1 500 zamestnancov Váhostavu, no keď si ich chcete zobrať na krk, nech sa páči. Ja to teda neurobím. A navyše, tých 15 % schválených v reštrukturalizačnom pláne alebo v ktoromkoľvek, veď predsa z čoho sa tých 15 % platí? Veď predsa firma je predĺžená, v tejto chvíli nemá žiadne peniaze.
Ten plán hovorí o tom, ktorý schvaľuje schôdza veriteľov, že sa tie prostriedky budú splácať z budúcich ziskov. Aj tých 15 % ide z budúcich ziskov. Akým spôsobom tam chcete tie peniaze zobrať a odkiaľ ich chcete dať? Veď uvedomte si a skúste sa zamyslieť nad tým, čo to reštrukturalizácia znamená. To znamená, že veritelia sa dohodnú, že tá firma má šancu v budúcnosti byť úspešná a z jej výnosov, z jej podnikania sa uhradí tá časť, ktorá sa dohodne v reštrukturalizačnom pláne. My hovoríme, že to, čo sa dohodlo v tomto prípade, je podľa nášho názoru málo, a preto chceme pomôcť živnostníkom, malým podnikateľom, prípadne tým, ktorí nie sú ani spriaznené firmy, ani schránkové firmy, ale tí, ktorí naozaj odviedli tovar alebo službu a prácu, aby dostali nejakú časť prostriedkov naspäť. Ale vy nemôžte povedať, že 100 %, lebo tá firma potom pôjde zrejme do konkurzu, nebude schopná uhradiť v danom čase. Treba si uvedomiť ten pomer. Už 40 % je veľa. Uvedomte si, čo to je reštrukturalizácia. Sme v trhovom prostredí. Slovenská republika je štát s trhovou ekonomikou. To nie je proste nič iné, to si musíte naozaj uvedomiť, keď debatujete o tejto téme.
A preto apelujem na vás, aby ste si; ja musím ešte povedať jednu vec. Pani poslankyňa Žitňanská predstavila v januári návrh za stranu MOST – HÍD, ktorý chcel zaviesť, priamo v reštrukturalizačnom pláne bude treba uspokojiť 50 % pohľadávok. Viete si predstaviť, koľko firiem, keď je priemerná výťažnosť 30 %, bude schopných reštrukturalizáciu absolvovať? Ja hovorím, že možno pár. Ale viac nie. Tak potom nepotrebujeme reštrukturalizáciu. Tak ju zrušme a nebude existovať. Ale otázka je, čo spraví potom podnikateľské prostredie.
Takže ja skutočne s plnou vážnosťou vás chcem požiadať, aby ste si uvedomili, že toto riešenie naozaj nie je žiadna snaha oklamať alebo okradnúť dodávateľov, ale naopak, vyjsť im v ústrety a pomôcť im aspoň tak, aby dostali čo najväčšiu časť, ktorá je reálna. To znamená, 40 % je z hľadiska výťažnosti viac, ako je bežné pri reštrukturalizáciách, ktorých bolo od vzniku tohto zákona vyše 500. Toľko pre túto chvíľu a, samozrejme, budem rád aj odpovedať ďalej potom na otázky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie chce reagovať pán poslanec Kaník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.

Pán minister, možno sme sa nerozumeli dobre, alebo vy ste mi nerozumeli dobre. Tak pár vecí zopakujem alebo skúsim to tak veľmi bodovo. Toto riešenie sa vzťahuje na zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov. V prvom rade, že nie všeobecne, ale z verejných zdrojov. A to si teda pre túto situáciu žiada isté neštandardné riešenie. 104 miliónov je nezabezpečených pohľadávok. Budúce nakontrahované objemy Váhostavu sú jeden a pol miliardy. To je menej ako, tých nezabezpečených je menej ako 10 percent. A to, čo ja hovorím, čo je možné urobiť, je, že v takejto situácii, keď naozaj treba zásah štátu a pomoc štátu slabým, ktorí sú nezabezpečení, štát odkúpi v prvom kroku pohľadávky od týchto malých veriteľov a vyplatí im ich, či už naraz, alebo v splátkovom režime, kľudne, by boli veľmi radi, keby aj v nejakom splátkovom režime. A z tých ďalších bude časť platby umorovať prostredníctvom pohľadávky. Neohrozí to žiadnych ďalších subdodávateľov, pretože to je de facto zo zisku, o ktorom sa tu hovorí, z budúcich ziskov. Alebo snáď, alebo snáď keď dostane Váhostav platbu od hlavného investora, všetky peniaze pošle ďalším subdodávateľom? No isteže nie. Aj keby sa choval veľmi poctivo, aj keby vyplatil všetky náklady, aj tak je tam marža zisková, ktorá je v tom zakalkulovaná, samozrejme, a v tomto prípade dokonca ide o to, že množstvo tých peňazí odchádza preč.
Takže to, čo je podstatné takisto urobiť, je podať návrh na predbežné opatrenie, pretože tu je závažné podozrenie z podvodu, aby sa zabránilo odlevu týchto peňazí do zahraničia, čo sa reálne stane, keď to neurobíte.