Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, máme tu kauzu Váhostav a je to také, už stáva sa tradíciou, že naozaj vládna strana predkladá, možnože viac marketingovo, niektoré návrhy v skrátenom legislatívnom konaní. Ešte taká zaujímavosť, že 49. alebo; vrátim sa k tomu, čo tu už bolo povedané, aj keď to nie je nič dôležité. Pre mňa to je také úsmevné, že 49. schôdza bola zvolaná predsedom Národnej rady k aktuálnym problémom súvisiacim s reštrukturalizáciou a otázkami súvisiacimi s obchodnými vzťahmi, ktoré majú sociálne dopady. A práve tieto sociálne dopady ma nútia aj ozvať sa. Vždy som hájila a snažila sa hájiť záujmy slušných ľudí, a preto mi aj nedá zapojiť sa alebo nezapojiť sa do tejto rozpravy pár poznámkami.
Určite neskrývam svoje rozhorčenie, pretože vyplýva z absurdnosti tejto situácie, jednak to, že teda schôdza zvolaná s poradovým číslom 49 sa koná až po schôdzi číslo 50, ale to naozaj beriem ako úsmevné, že aj takéto veci sa nám stávajú. Aj keď nám to pán predseda vysvetlil, ale všetkým je to úplne jasné. Aj toto je na zváženie.
Ale dôležité je, že či sa to naozaj nám všetkým tunák zdá normálne, že tak dlho trvajúci problém sa zrazu ide riešiť skráteným legislatívnym konaním, a to sme sa v podstate až dnes ráno dozvedeli, že to skrátené legislatívne konanie dnes budeme mať. Včera večer na tlačovke teatrálne prišli indície, že už vláda vie, ako to bude riešiť, ale v podstate k návrhu sme sa dostali dnes ráno prvýkrát na grémiu, dokonca nebol materiál zavesený ani na Národnej rade vtedy ešte.
Dôležité je vedieť, že teda kto bude zároveň konečným užívateľom výhod z tejto samotnej kauzy. Tak si to môžme trošku usporiadať. Váhostav požiadal súd o ochranu pred veriteľmi v septembri 2014. Súd mu v októbri reštrukturalizáciu schválil. Do reštrukturalizácie sa mu prihlásilo 706 veriteľov, pričom v januári vznikol veriteľský výbor pozostávajúci z troch bánk a ďalšej stavebnej firmy Doprastav. Ide teda o štyri veľké firmy spomedzi 706 veriteľov. Skutočný problém legislatívy spočíva podľa mňa v uprednostňovaní veľkých veriteľov, pretože tí malí sa nijako nevedia brániť. Veriteľský výbor sa stretol teraz v apríli a schválil reštrukturalizačný plán bez pripomienok, bez diskusie a, samozrejme, nevýhodný pre živnostníkov. Až pod tlakom médií sa vláda začala zaoberať touto kauzou. Dovtedy sa dokonca aj premiér vyjadroval, ako sme tu už počuli, že čo on s tým, ide o súkromnú firmu. V reakcii na to predseda Národnej rady zvolal na dnes schôdzu a dnes teda rokujeme o zákonoch, ktoré boli šité narýchlo a majú podľa SMER-u pomôcť veriteľom Váhostavu.
Nerada vás ruším v týchto plodných úvahách, ale nemyslím si, že predkladané riešenia sú vhodné riešenia. Odkupovanie pohľadávok je veľmi nebezpečný precedens, počuli sme to už dnes od viacerých kolegov. Ak štát chce pohľadávky odkúpiť, mal by trvať na ich 100-percentnom preplatení. Prečo by mala veľká firma zamestnávajúca do 1 500 zamestnancov dostať odpustených 60 miliónov za to, že sa skrýva za finančné problémy? Veď základné imanie, ako tu už bolo tiež spomínané, má vo výške 147 miliónov eur. To predsa nedáva žiadnu logiku. A jediný argument, ktorý je vláda schopná v tejto kauze akceptovať, sú práve pracovné miesta. To je, samozrejme, na jednej strane dobré, ale rada by som sa opýtala aj na to, aké podmienky vytvára vláda, aby práve skvalitnila podnikateľské prostredie.
Ale aby som uzavrela úvahu o skutočnom užívateľovi výhod tejto kauzy, podľa mňa ním je alebo bude vláda. Jednoducho si zlepšuje svoju popularitu opatreniami urobenými takto narýchlo.
Rada by som poznamenala niekoľko faktov k podnikateľskému prostrediu. Týka sa to najmä reštrukturalizácie a konkurzu, ktoré je na Slovensku drahé a jeho proces je zdĺhavý. Vyplýva to z hodnotenia indikátorov projektu Svetovej banky Doing Business, v ktorom sa Slovensko umiestnilo na 31. mieste v riešení nesolventnosti firiem spomedzi krajín OECD, čo je pokles o tri priečky oproti predchádzajúcemu roku. Priemerná dĺžka konkurzného konania je štyri roky. Priemer krajín OECD je 1,7 roka. Náklady reštrukturalizácie tvoria u nás 18 % hodnoty majetku spoločnosti. Priemer za krajiny OECD je 8,8 percenta.
V tomto parciálnom indikátore sa pred nami v rebríčku umiestnili zo susediacich krajín Česká republika a Rakúsko a hneď za nami je Poľsko a vo vzdialenejšom poradí je Maďarsko. A v celkovom hodnotení rebríčka Doing Business sme sa prepadli o dve priečky oproti predchádzajúcemu roku, pričom zhoršené podnikateľské prostredie na Slovensku súvisí s vysokou administratívnou záťažou pri výbere daní, so zhoršeným prístupom k získaniu kapitálu a tretím najzávažnejším dôvodom je slabá vymožiteľnosť pohľadávok. S týmto bojujeme dlhé roky.
Rada by som ešte pripomenula i index korupcie, ktorý vykazuje Transparency International. Oproti vlaňajšku sme sa opäť zhoršili o tri body, takže dnes sme na chvoste európskych krajín s hodnotou indexu na úrovni 50 bázických bodov. No zdá sa mi, že realita dnešných dní nie je tak ružová, ako ju predstavoval predseda vlády pred niekoľkými dňami. Predsa len máme veľké rezervy.
Vrátim sa ešte k samotnej pozvánke na 49. schôdzu, v ktorej je spomenuté, že sa chceme baviť o reštrukturalizácii a jej sociálnych dopadoch. Myslím, že je namieste povedať aj pár slov k zákonu o reštrukturalizácii. Zákon upravujúci podnikateľskú činnosť tu máme od roku 1991. Z tých čias pochádza tiež zákon o konkurze a vyrovnaní z ´91. roku, ktorý bol nahradený zákonom o konkurze a reštrukturalizácii v roku 2005. Toto nám už aj vlastne pani kolegyňa Žitňanská povedala, vysvetlila. Nie som odborníkom na právo, ale keď som si prechádzala znenie zákona o reštrukturalizácii z roku 2005, zistila som, že nestanovuje žiadne účtovné kritériá na súpis majetku spoločnosti v reštrukturalizácii, neopravuje žiadne špeciálne postavenie veriteľov, ako je napríklad aj Sociálna poisťovňa, chýba v ňom úprava postupu vyrovnania pohľadávok, teda kto z veriteľov bude uprednostňovaný ako prvý a mnohé ďalšie úpravy. Všetky tieto zodpovednosti, a sú to vážne veci, sú ponechávané na správcov konkurzu, a teda na ich morálne úsudky. Inak povedané, reštrukturalizácia podnikov sa dá naozaj veľmi ľahko zmanipulovať, špeciálne ak ide o veľké podniky.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje iba formálny postup pri reštrukturalizácii. Upravuje iba práva a povinnosti, náležitosti a lehoty dlžníkov, veriteľov, správcov konkurzu alebo iných osôb. Podľa znenia tohto zákona sa dá napadnúť vlastne iba proces konkurzu alebo reštrukturalizácie, ale nie výsledok reštrukturalizácie. A výsledky reštrukturalizácie sú, žiaľ, niekedy absurdné. Napríklad také, aké ich vidíme práve v prípade Váhostavu.
Chápem tiež, že vládou navrhnuté riešenia chcú urýchlene, zrazu urýchlene reagovať na vzniknutý stav s cieľom riešiť situáciu ihneď, ale obávam sa, že len teatrálne alebo ideálne s efektom zvýšenia preferencií, udržania preferencií svojej strany. Ale treba povedať, že sa nijako nesnažíte predchádzať vzniku takýchto situácií. Navyše nechápem, ak bránite skvalitňovaniu podnikateľského prostredia prostredníctvom návrhov, ktoré nevytvárajú nároky na výdavky zo štátneho rozpočtu. Predchádzanie pádu firiem do reštrukturalizácie sa dá predsa riešiť aj novelizáciou viacerých zákonov. Mnohé opozičné návrhy, ktoré by vedeli pomôcť a naozaj niektoré mali, vedeli pôsobiť preventívne, ste úplne zmietli zo stola.
V súvislosti s touto kauzou Váhostav je, verím, že bude už čoskoro naozaj na scéne, preventívnym opatrením aj novela ministerstva financií umožňujúca dodávateľom platiť dépeháčku až potom, čo im odberatelia zaplatia faktúry. Sa teším, že aspoň toto opatrenie si vláda zobrala za svoje.
Jedna vec ma ešte mrzí, a to, že každý z nás tu vie, že Váhostav nie je jediná kauza. Takýchto firiem je na Slovensku oveľa viac, preto sa znova dostávame k problému druhotnej platobnej neschopnosti. Už v rámci činnosti v kancelárii riešime živnostníkov, ktorí sa na nás obrátili presne v podobnom titule, ako pri nevyplácaní živnostníkov Váhostavom. V tomto prípade sa jedná o žilinskú firmu Slovpanel, ktorá rovnako ako Váhostav dlhuje malým živnostníkom nie malé peniaze. Podľa živnostníkov tam tiež existuje podozrenie z prepojenia firmy na vplyvných ľudí zo SMER-u. Trochu sme sa zaujímali o túto vec a zistili sme, že firma sa v takomto stave nachádza už dlhší čas. Doposiaľ nepožiadala súd o ochranu pred veriteľmi a len voči Sociálnej poisťovni nemá firma uhradené záväzky vo výške 70-tisíc eur.
Treba povedať, že Sociálna poisťovňa postupuje v tomto prípade veľmi obozretne a snaží sa vymôcť všetky svoje pohľadávky voči firme. Už druhýkrát podáva voči firme trestné oznámenie podľa § 278 Trestného zákona, pretože majiteľ firmy aspoň na trestné oznámenia reaguje a v momente vyplatí svoje záväzky poisťovni. Tu vzniká otázka, dokedy je ochotná Sociálna poisťovňa postupovať za pomoci Trestného zákona? Dvakrát? Päťkrát? Desaťkrát? Totiž Sociálna poisťovňa nám nereagovala, keď sme sa dopytovali na podmienky, že kedy je to pre ňu už neúnosné. Snažili sme sa zistiť, ale doteraz na to naozaj nepoznáme presnú odpoveď.
Tu vzniká otázka o špeciálnom postavení Sociálnej poisťovne ako veriteľa v procese reštrukturalizácie. Je zaujímavé, že na Slovensku môže existovať firma, ktorá nepožiadala súd o ochranu pred veriteľmi, hoci dlhuje nie malé peniaze a nie jednému živnostníkovi. Ba dokonca dlhuje peniaze zdravotným poisťovniam, ako aj spomínanej Sociálnej poisťovni. Dokonca aj samotní živnostníci sa boja podať návrh na reštrukturalizáciu firmy z obavy, že svoje peniaze už potom nikdy neuvidia, pretože firma dokáže proces reštrukturalizácie ovplyvniť, ako chce.
Možnože by stálo za úvahu porozmýšľať, že koľko vlastne takýchto hybernujúcich firiem pred reštrukturalizáciou na Slovensku máme a kto ich odškodní. Budú sa aj ony obracať na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku?
Súčasných veriteľov Váhostavu chcete vyplácať z bankového odvodu, na ktorý sa skladajú komerčné banky od roku 2011 pre prípad, že znova dôjde k ekonomickej kríze. No neviem, či je dobré použiť tento bankový odvod po tom, čo kamaráti z Cypru vlastne vytunelovali samotnú firmu Váhostav. Som zvedavá, čo na to potom samotné banky povedia.
Ako som už spomínala, tlač, o ktorej sa máme dnes baviť; ešte je dobré, že pán predseda parlamentu bol taký veľkorysý a povedal, že chápe, ak sa nebudeme baviť len o návrhu zákona, ale naozaj aj o tých sociálnych dopadoch a všeobecne o kauze Váhostav, keďže bol doručený veľmi neskoro. Ide o návrh ministerstva spravodlivosti, ktorý predkladá v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o opatrenia, ktoré opäť aj nepriamo riešia konkurz a reštrukturalizáciu. Má riešiť úpadok firiem tak, že zavedie register diskvalifikácie a inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Obsahuje aj sprísnenie zodpovednosti za nepodanie návrhu na konkurz, s čím môžem súhlasiť, alebo čo rada vidím v tejto novele, pretože priamo reaguje na situáciu, ktorú vlastne pomôže, ktorá pomôže riešiť možno práve aj tú spomínanú firmu Slovpanel.
Ale úplne ma fascinuje, ako ste dospeli k tomu, že stav úpadku nastáva, ak pomer vlastných zdrojov k cudzím zdrojom vo firme je 8 ku 100. Veď v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným hovoríme o sume nevyplatených faktúr vo výške 400 eur. Podľa tohto návrhu bude odhadom asi 80 % firiem v stave úpadku. Tým chcem len poukázať, že o návrhu... (reakcia ministra), tým chcem len teda poukázať, že naozaj takto narýchlo podaný návrh a chcieť po poslancoch, aby sa k tomu v takejto rýchlej dobe – a najmä tí, ktorí nie sú práve právnici – vyjadrili, je asi nie celkom šťastné.
Dosť sa mi nepáči, že tento zákon ešte ani dnes ráno nebol medzi doručenou tlačou na webstránke Národnej rady. Podľa mňa už existujú spôsoby, ako to sprocesovať tak, aby sa vyhovelo dostať sa k zákonu v dostatočne skorom čase. Preto sa mi vôbec nepáči to, že práve dnes, a neviem dokedy, budeme alebo rokujeme už o práve o tomto návrhu zákona. Začína sa tu vytvárať taký novodobý folklór. Je to také európske možno, keď sa snažíme o vyrovnávanie regionálnych rozdielov a vytváranie veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré majú za cieľ vybudovať napríklad európsku energetickú úniu. Je to také možno nemecké, keď sa Nemci snažia ísť príkladom v Európe v tom, že ako jediní predložili na rok 2015 vyrovnaný rozpočet. Je také slovenské, že sa stále snažíme robiť reformy a konsolidovať rozpočtový deficit, ale musím konštatovať, že je to také smerácke, keď nám predkladáte materiály v skrátenom legislatívnom konaní, navyše, keď máme naozaj len pár hodín na ich preštudovanie.
Ale ak by som sa vrátila späť k Váhostavu. V médiách sa veľa písalo o prepojení SMER-u s mecenášmi z pozadia firmy Váhostav. Bolo tu toho aj dosť povedaného. K tomu vôbec nemusím zaujímať osobné stanovisko, pretože naozaj celý národ sa baví na videu, ktoré tu bolo začaté a bolo prerozprávané, ale, bohužiaľ, veľmi jednoducho vysvetľuje aj celý proces reštrukturalizácie Váhostavu. Obraz, odkaz tohto videa je naozaj zjavný. Stačí, ak je firma dostatočne veľká a vplyvná, aby si mohla robiť s malými veriteľmi, čo sama chce.
Je ťažké reagovať na takúto kauzu až po jej vzniku, ale mám v tejto veci dve želania. Prvé je, aby sa malým veriteľom tejto kauzy dostalo rovnakých práv ako veľkým. A druhé je, aby sa vytvárali také podmienky pre podnikateľské prostredie, ktoré budú generovať nové a udržateľné pracovné miesta. A obávam sa, že po dnešnej schôdzi a prijatí takéhoto zákona nám to neumožníte. Bolo by treba oveľa viac a nie narýchlo.
Je mi ľúto, že v skutočnosti vláda naozaj sa snaží dohadzovať kšefty na úkor všetkých ľudí. Takto by som zhodnotila na záver len novelu, o ktorej sa tu dnes bavíme.
Ďakujem pekne.
