49. schôdza

S reakciou pán poslanec Brocka, nech sa páči.

Áno, pán kolega Poliačik, ospravedlňujem sa do tretice za to pošmyknutie, pretože som hovoril vo voľnom prednese a tá asociácia Fica a Putina je v mnohom veľmi pravdivá. Možno som nepoužil vo vhodnom kontexte ten výraz. Takže beriem to späť.
Ale vyjadrím sa k tým ďalším predrečníkom.
Pán kolega Bagačka, rokujeme teraz v skrátenom konaní, to znamená, je to možnosť rokovať vtedy, keď hrozia veľké národohospodárske škody. No ale práve spôsobom, ktorý navrhuje táto vláda, tak len národohospodárske škody vláda bude zvyšovať. A ja som to zasadil do širšieho rámca s tým, že to, aby sme zabránili národohospodárskym škodám, ktoré páchajú oligarchovia v pozadí strany SMER na tomto štáte, tak môžeme urobiť aj bez prijatia tohto zákona.
A je citát pána poslanca Blanára, že kauza Váhostavu je kauza KDH. Dámy a páni, toto hovorí bývalý marketingový riaditeľ Váhostavu župan Blanár, ten poslanec Národnej rady, kvôli ktorému neprešlo riešenie Roberta Fica v decembri minulého roka, keď zo strany SMER, hoci má 83 poslancov, tak vtedy za návrh, čo vrátil prezident, hlasovalo len 75 poslancov a chýbal tu jeho hlas. Poslanec župan Blanár tu ide balamutiť ľudí, že kauza Váhostavu je kauza KDH.
No a, pán Daniš, keďže z môjho vystúpenia nebolo zrejmé, ako budeme hlasovať pri tomto skrátenom konaní, vám chcem povedať, že ja nebudem hlasovať za návrh.

Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová, máte slovo. (Ruch v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, aby som náhodou nebola spájaná s niečím, čoho nie som autorom. Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, ja si na úvod dovolím povedať kúsok kritiky k réžii tejto schôdze preto, lebo naozaj si myslím, že nie je šťastne režírovaná. Dostali sme pozvánku na túto schôdzu s tým, že budeme riešiť aktuálne problémy v reštrukturalizácii Váhostavu. A ja som očakávala, že navrhovatelia, ktorí takto pomenúvajú schôdzu, navrhnú nejaké uznesenie alebo že Národná rada vyzve možno orgány v trestnom konaní, aby konali, alebo že navrhovatelia navrhnú prijať uznesenie, ktorým možno zaviaže možno Váhostav podať nám nejakú správu. Jednoducho očakávala som, že budeme riešiť aktuálne problémy. Ráno v deň schôdze som sa dozvedela, že na túto schôdzu vláda poslala návrh zákona, ktorý má byť riešený v skrátenom legislatívnom konaní. O tomto sme začali teda rokovať. A ešte sme ani nedorokovali o tom, či tento zákon prijatý v skrátenom konaní bude alebo nebude, už sme sa, samozrejme, cez médiá dozvedeli od pána premiéra, že návrh zákona, ktorý máme v laviciach, bude vyzerať úplne inak, bude to celé inak. A to je možno v poriadku trochu. Ale to, čo vo mne zarezonovalo ako podstatnejšie, je, dozvedeli sme sa, že tento návrh zákona vôbec nie je taký dôležitý a možno ani to skrátené legislatívne konanie nie je tak dôležité, ako bolo v tom momente dôležité začať odvolávať Jána Figeľa.
Dámy a páni, mňa vôbec nezaujímajú vaše staré hriechy, mňa vôbec nezaujíma, kto komu, čo komu, ako komu a kedy a koľkokrát komu čo bolo treba, jednoducho tu sa mali riešiť problémy Váhostavu, a nie odsunúť problémy riešenia Váhostavu a predradiť tomu tu riešenie politickej pomsty voči Jánovi Figeľovi. A keď sa len veľmi krátko vrátim k tomu dôvodu, pre aký mal byť odvolávaný, tak sa mi to zdá ako vážna absurdita, vážna absurdita, aby jeden člen bývalej vlády bol odvolávaný za to, že si dovolil vyrokovať nízke ceny, tak toto naozaj je povšimnutiahodné.
Pokračovanie ďalej teda neviem, čo bolo tým dôvodom zase na zmenu programu, ale zasa sa udialo to, že sme prestali odvolávať pána Figeľa, lebo teraz zasa bolo treba zas riešiť niečo iné. A teraz sme sa zase vrátili k tomu, že sa má diskutovať o tom, či bude alebo nebude skrátené legislatívne konanie, tak teda rokujeme o tom.
A chcem možno oceniť, že niektorí predrečníci sa snažili trošku vniesť do toho svetlo odborné a snažili sa hovoriť trošku o tom zákone, ktorý tu dnes je a ktorý je navrhovaný vládou, ale ja si myslím, že teraz tieto dni ani tou snahou, čo vláda zamýšľa, nie je to, aby sme naozaj riešili problém, preto, lebo mi to nekorešponduje s tým, ako dlho mlčala.
A nie je pravdou to, že opozícia neprichádza a neprichádzala s riešeniami, opozícia prichádzala s mnohými riešeniami. Ja som si dala tú námahu a ja som si za posledné dva roky vytiahla návrhy zákonov, ktoré sa týkali problémov reštrukturalizácie. A, prosím vás, dámy a páni, nie je ich málo, naozaj toto všetko sú tie, ktoré sa toho týkali. (Ukázanie návrhov zákonov.) Ja sa niektorých z nich dotknem. Napríklad KDH už od roku 2012, myslím, 4- alebo 5-krát prišlo s návrhom riešení, prišlo s akousi sadou opatrení na ochranu subdodávateľov. Ani raz to opozícii neprešlo. Ľuboš Galko predkladal návrh na zmenu zákona o verejnom obstarávaní. V tom tiež chcel riešiť nejaké nekalé praktiky. Obyčajní ľudia prišli s nie málo návrhmi zákonov. Naozaj ich bolo niekoľko, riešili nevyplatené faktúry, riešili neplatičov, riešili to, že skutkovou podstatou trestného činu mali byť neuhradenie faktúry, mnohé, mnohé ďalšie. Rovnako pán Hlina prichádzal s návrhmi riešení. Rovnako pani poslankyňa Žitňanská prišla s návrhom, keď chcela posilniť právomoci správcu. Ja sama som tu predkladala viackrát nejaké návrhy zákonov, jednak návrh na zmenu zákona o reštrukturalizácii, potom aj rovnako nejaké návrhy riešiace neplatičov. Ja teraz nechcem tu vyzdvihovať seba a svoje návrhy, ale tých zákonov naozaj zo strany opozície prišlo nie málo.
A ja si, ako keby to bolo včera, spomínam, keď som to tu obhajovala, a viacerí to tu obhajovali, doslova sme prosili poslancov strany SMER, keď neschvália naše zákony, aby prišli s vlastnými riešeniami. A možnože tieto návrhy zákonov nie všetky boli ideálne, možno nie všetky boli systémové, možno nie všetky boli všeliekom na to, aby sa problémy reštrukturalizácie, konkrétne Váhostavu riešili, ale všetky na tento problém upozorňovali, všetky na tento problém upozorňovali. Hovorili sme o tom, upozorňovali sme, že bude problém s Váhostavom, a vyzývali sme vládnu stranu SMER, aby tento problém riešila. Tak sa nestalo, dokonca ani oponentúra k návrhom, odborná oponentúra neprišla, neprišla v podstate ani žiadna reakcia, prišlo len systémové a neustále mlčanie a ignorovanie toho, že tu je problém, vy ste ignorovali naše návrhy zákonov, vy ste ignorovali medializované informácie o tom, že problémy s Váhostavom sú. A nemôžem sa ja ubrániť v tomto momente pocitu, že to jednoducho bolo cielené, že to bolo buď preto, lebo sa čakalo, či aj táto kauza prehrmí ako mnohé iné predtým, či sa to ututle, alebo preto, či z toho naozaj sa nafúkne nejaký problém. Možno ten dôvod toho mlčania systémového bol taký, že bolo potrebné získať nejaký čas, aby Váhostav dokázal poupratovať to, čo poupratovať potrebuje, alebo jednoducho vyriešiť nejaké veci, ktoré potrebovali svoj čas. Možno je to kombinácia obidvoch týchto vecí, možno je to niečo úplne iné, ale v každom prípade to ani náhodou nejavilo známky toho, že je tu nejaká úprimná snaha niečo riešiť.
Po tomto všetkom, po tomto dlhom systémovom mlčaní prídete s návrhom zákona, o ktorom vlastne ani dneska nevieme, ako bude vyzerať, preto, lebo už večer pán Fico na tlačovej besede v deň, keď nám bol tento materiál predložený, avizoval, že to bude celé inak.
Ja si ale myslím, že tu vôbec nejde o ten zákon. Tak ako viacerí kolegovia predo mnou povedali, toto nie je problém zákona, toto je problém, že orgány, ktoré majú konať, jednoducho nekonajú a že tu po svete chodia mimoriadne majetní ľudia, ktorí sa tvária ako neúspešní podnikatelia a tvária sa, že niekto iný má sanovať neúspechy z ich podnikania. Toto jednoducho nie je v poriadku. A my sa tu môžeme snažiť akokoľvek ten zákon opraviť, upraviť, zmodifikovať, dať doň opatrenia, ktoré možno skomplikujú tým serióznym život, preto, lebo naozaj sa snažíme stále zašnurovávať nejaký zákon, a potom ten čestný podnikateľ, ktorý bude potrebovať daný inštitút využiť, ho nebude môcť využiť, lebo už bude tak zošnurovaný, že to jednoducho nebude reálne.
Tak sa vrátim k tomu, že problém Váhostavu dnes nie je o zákone. Bol možno o zákone v minulosti, možno sa dali prijať opatrenia, ktoré by zabránili jeho dnešnej situácii, pričom to, čo sa dá robiť dnes, je naozaj možno prijatie nejakých preventívnych opatrení, predbežných opatrení na zaistenie majetku, možno na monitorovanie toho, čo sa tam deje, možno na nejaké zrýchlené konanie, aktívne konanie orgánov činných v trestnom konaní alebo niečo podobné. Aj keď sa tu my budeme teraz ďalší týždeň zaoberať konkrétnym zákonom a tým, či tento navrhnutý paragraf je správny alebo nie je správny, jednoducho toto problém Váhostavu nevyrieši. A preto my dovoľte, prosím vás, povedať, ja spochybňujem úprimnú snahu toto riešiť týmto postupom.
Napriek tomu ale oceňujem, že niektorí kolegovia prichádzajú s návrhmi zákonov, možno aj pozmeňujúcimi návrhmi, ja sama mám nejaký návrh pripravený. Viem o mnohých z nich preto, lebo sme to konzultovali a mnohí si zároveň prišli pýtať podpisy. Čiže viem o tom, že nejaké návrhy pozmeňujúce sú pripravené, ale, opakujem, tieto problém neriešia.
Ako som povedala, ten návrh zákona zrejme chce rozostrieť pozornosť na niečo iné a odpútať od podstaty, a preto ja nechcem veľmi siahodlho sa o tomto zákone baviť, aj keď teda zrejme bude na to priestor možno pri tom ďalšom bode, keď o konkrétnom zákone hovoriť budeme.
Nedá mi ale nespomenúť jeden z bodov tohto navrhovaného riešenia, ktorý mi tam naozaj mimoriadne prekáža. A tým je to, že nech to nazvete akokoľvek, nech to preženiete cez akékoľvek banky, jednoducho problém Váhostavu, a teda dlhy pána Širokého majú platiť ľudia. Toto ma na tom naozaj vyrušuje. A či je to 50 % a 100 % alebo 60 % a 40 %, alebo proste akákoľvek matematika, akékoľvek delenie, tá základná podstata toho, čo vy navrhujete, je to, aby dlhy za pána Širokého platili ľudia. A toto je jednoducho niečo, s čím sa nemôžem stotožniť. Nesúhlasím s tým, nepáči sa mi to, určite za to nezahlasujem. A považujem za opovážlivé, že dnes v roku 2015 niekto navrhuje takéto riešenie, že dlhy súkromníka má platiť štát. Ďakujem.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Kiššová, ja znova zopakujem, návrh ktorý tu máme v skrátenom legislatívnom konaní, sa netýka iba Váhostavu, týka sa aj ďalších firiem do budúcnosti, kde hrozí podobný scenár, kde môžu zostať nevyplatené stovky alebo tisícky živnostníkov. Čiže tento návrh má do budúcnosti pomôcť tomuto riešeniu. Samozrejme, vieme o tom diskutovať a žiaden návrh nie je dokonalý, dá sa ešte vylepšovať, ale niečo aspoň už máme na stole, na čom sa dá stavať, pričom myslím si, že je to dobre urobené.
Čo sa týka toho, čo ste spomínali, že opoziční poslanci sem prichádzali s nejakými návrhmi a že neplatenie faktúr má byť trestným činom, no dovolím si upozorniť, že odborná verejnosť a ľudia už dávno na to upozorňujú, je to už možno dvadsať rokov, že je problém a stalo sa národným športom Slovenskej republiky neplatenie faktúr. Ešte skôr než pán poslanec Matovič predložil návrh zákona, ktorým chcel zakotviť, že neplatenie faktúr má byť trestným činom, ja sám som, bolo to 1. 4. 2014 o 15.22 hodine, pozrite si to, na 33. schôdzi, vo svojom vystúpení alebo vo svojej faktickej poznámke poukázal na to, že neplatenie faktúr by malo byť aj podľa môjho názoru trestným činom. Čiže tú prvú myšlienku o neplatení faktúr, že to má byť trestným činom, som na tejto schôdzi predniesol ja teda v tomto parlamente toto volebné obdobie plus aj na výboroch. To ale nebola moja originálna myšlienka, s touto myšlienkou už dlhodobo na nás poslancoch v regiónoch sa obracajú bežní podnikatelia. Čiže ľudia toto už dávno vymysleli. Len nastal tu problém, ako to urobiť. Ja som navrhoval, že keď nebudú vyplatení takto viac ako desiati, stretli sme sa ministrom spravodlivosti a s inými ministrami na túto tému a dostali sme sa do problému s určitými medzinárodnými dohodami, zmluvami a hľadalo sa riešenie, práve kvôli tomu bola vytvorená aj pracovná skupina na ministerstve dopravy, ktorá zasa monitorovala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Číž, nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. No, vážená kolegyňa, ja sa ani nechcem zapájať do týchto diskusií, snáď to urobím potom nejako komplexnejšie v rozprave. Len o tom tuším je siedma hodina rozpravy, zo všetkých rečníkov, ktorí zatiaľ v skrátenom konaní k vládnemu návrhu zákona vystúpili, povedali niečo pani Žitňanská, do istej miery pán Kollár, pretože reagoval na veci, ktoré odzneli v rozprave. A potom to boli bohapusté nezmyselné politické reči. Pokračuje v tom, bohužiaľ, aj vážená pani kolegyňa so všetkým, čo k tomu je. A sa trošku aspoň zamýšľate nad tým, čo tu odznieva? Na jednej strane netreba vlastne žiadny zákon, platná právna úprava je úplne v poriadku, len aby Široký nekradol a len vláda nech pristúpi k nejakým krokom k tomu, čo má urobiť. Nemohli by ste ma poučiť, pani kolegyňa, čo má teda vláda urobiť a čo má k dispozícii okrem práva legislatívnej iniciatívy v tejto veci? Rád by som to počul. A myslím, že by bolo dôležité, keby ste to povedali aj občanom našej krajiny, lebo za týchto okolností na druhej strane pán Kaník hovorí, že, áno, vláda to má k dispozícii, má prísť a má nakúpiť všetky nevyplatené pohľadávky, všetci ostatní revú, že ale to by zaplatili predsa ostatní ľudia, veď keď banky dajú peniaze, to sú peniaze nás všetkých. Však tak tam sú tak zásadné vnútorné rozpory, že elementárne mysliaci človek začína mať problém existovať v tomto prostredí, aspoň v elementárnej racionalite, keď už chcete viesť tento nesmierne svätý zápas hanebným spôsobom za veci, ktoré absolútne nesmerujú k riešeniu, tým úzkym utilitárnym nezmyselným politickým účelom. Robte to hneď potom, ako vyriešime naozaj vážnu situáciu vo Váhostave, o elementárnu racionalitu vás poprosím. Ďakujem.

Pán poslanec Galko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, Janka, ja dve poznámky si dovolím povedať.
Myslím si, že si veľmi korektne predniesla svoj prejav, a zároveň si myslím aj, že si pomerne dosť trafila klinec po hlavičke, lebo aj to, čo tu spustil pán Číž, ten guľomet nezmyslov svedčí o tom, že si veľmi pravdivo pomenovala veci. Ja by som chcel povedať, že ja tiež sledujem v tomto volebnom období, že sa niekoľkokrát stalo, že poslanci strany SMER neschválili opozičný návrh, konkrétne aj v našom prípade, ale aj v prípade iných opozičných strán, a potom po určitom čase ho predložili ako svoj, buď úplne rovnaký, alebo mierne pozmenený, a bol schválený, čo je dobre, lebo dôležité by malo byť to, aby sa dobré riešenie presadilo. A pokiaľ teda oni sú takí ješitní, že silou-mocou nie sú ochotní schváliť opozičný návrh a potom si ho preberú ako svoj, tak nech to tak robia, dôležité je, že sa to presadí.
Ale toto nie je ten prípad, lebo toto je prípad, keď osobný priateľ Širokého Robert Fico, predseda strany SMER, jednoducho vedel o tejto zlodejine a on túto zlodejinu, toto okrádanie aktívne podporoval a kryl. To znamená, že všetky tie návrhy opozičné, ktoré ty si tu vymenovala, jednoducho oni nielenže nemohli schváliť, ale tým pádom ich ani nemohli nejakým spôsobom prebrať a upraviť a priniesť ich sem, pretože by to bolo v priamom rozpore s líniou, ktorú vytýčil ich predseda strany. Ďakujem pekne.