70.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň a mojou úlohou je momentálne vysvetliť tú časť nelegislatívnu, ktorá je súčasťou balíka opatrení, ktoré aj na základe okolností, ktoré sa stali verejnými v posledných hodinách, nastali, ale vzhľadom na to, že som si, musím povedať, že nie vedome počkal až po vystúpení pani Žitňanskej, zareagujem aj na, minimálne na ňu, aj keď si uvedomujem, že budem pichať do osieho hniezda, pretože nie som právnik a mnohokrát som aj verejne povedal, že som celkom spokojný s tým, že právo som neštudoval a mám na to osobné dôvody byť na to hrdý a byť s tým spokojný.
Ale pani Žitňanská, ktorú vníma časť verejnosti zrejme aj ako expertku na obchodné právo, lebo to učí a venuje sa tomu celý život a bola ministerkou spravodlivosti a bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti v čase, keď sa základná legislatívna infraštruktúra, ktorá umožnila vznik nástroja reštrukturalizácie na Slovensku, tak bola vlastne pri tom a bola aj následne pri novelách tohto zákona už v pozícii ministerky spravodlivosti. A z tejto pozície trošku vnímame jej vystúpenie ako osobné dotknutie, pretože dobre.
Výrok o tom, že legislatívne návrhy, ktoré sú dnes na stole a môžu nevyhovovať budúcim veriteľom a dlžníkom a že nemáme istotu, ako to vo všeobecnosti bude platiť, môžem prijať ako zásadu každej legislatívnej úpravy, pretože život ukáže naozaj, či zákonodarca a predkladateľ, v danom prípade vláda, či sa trafila, či trafila klinec po hlavičke. Ale s tým v zásade v rámci môjho veľmi tolerantného prístupu k životu môžem súhlasiť, ja tu proste nebudem búchať o stôl, že to je určite najlepšie a najlepšie riešenie. V tejto situácii si dovolím dokonca prehlásiť, že neexistuje najlepšie riešenie, že existujú len riešenia a potom horšie a zlé riešenia.
Ale musím upozorniť pani Žitňanskú, že keby nedošlo k novele zákona pred ukončením reštrukturalizácie danej firmy, ktorá sa stala predmetom naozaj verejného záujmu, aj búrlivého záujmu poslancov Národnej rady, a preto tu naozaj snemovňa týždeň k tejto téme zasadá, lebo sa stala predmetom verejného záujmu, tak keby sme k tejto novele nepristúpili a táto reštrukturalizácia by sa dokončila podľa pravidiel, ktoré boli napísané, napísané expertmi a boli prekryté politickou zodpovednosťou, lebo predkladateľom bol v danom momente Daniel Lipšic, vtedajší minister spravodlivosti a následne a tam štátna tajomníčka pani Žitňanská, to znamená, keby sme dobehli podľa starej legislatívy, tak máme istotu, že pre terajších veriteľov aj Váhostavu, nezabezpečených veriteľov Váhostavu, ale aj ďalších reštruktúr, ktoré tu, ďalších niekoľko desiatok, ktoré proste prebiehajú, je tá situácia horšia. To je moje inžinierske videnie tejto situácie a poviem vám niekoľko príkladov.
Opäť, nie som právnik. Ak je tu ustanovenie o tom, že sa oslabí pozícia reštrukturalizačného správcu z toho pohľadu, že ho môže vyberať súd, to znamená, nemusí tam byť vplyv, alebo nebude tam vplyv dlžníka, pretože takto bola desať rokov a takto desať rokov reštruktúra funguje, že dlžník si navrhuje správcu, ktorý samozrejme obrovským spôsobom môže ovplyvniť informácie, zodpovedá samozrejme podľa zákona za všetko, čo vyprodukuje a čo prezentuje, ale všetci vieme, že konkurzný správca, aj reštrukturalizačný správca je pánom tej situácie. Takže dodnes a ešte aj dnes stále, pokiaľ sa neprijme táto novela, dlžník má de facto vplyv na správcu. Je tu jedno z ustanovení, ktoré ste, pani Žitňanská, šmahom tiež odmietli, lebo to všetko hovoríte, že je zlé, tak som to pochopil z vašej reči, tak mne sa zdá táto pozícia, inžinierovi, mne, inžinierovi sa zdá táto pozícia v novele lepšia, ako bola dodnes a bola desať rokov a bola aj z vašej dielne.
Ak je tu ustanovenie o tom, že ešte pred schválením reštrukturalizačného plánu sa môžu zabezpečení veritelia, ktorí sú relatívne v pohodlnej situácii, vzdať časti svojho uspokojenia v prospech nezabezpečených veriteľov, čo je na tom politicky zlého? Alebo je proste, čo je zlého v duchu myšlienky, že sa snažíme chrániť všetci, tu všetci chrániť nezabezpečených veriteľov, ktorí sa do tejto situácie dostali len preto, pretože chceli mať zákazku, chceli doniesť peniaze domov, vykonali svoju robotu a teraz nemajú zaplatené? Čo je na tom zlé, z pohľadu toho, čo hovoríte, že to je škodlivé a zlé? Odpoviete mi určite vo faktickej pripomienke.
Čiže mne sa len nepáči paušalizácia tohto proste postupu, je za tým samozrejme politická argumentácia, to rozumiem, je legitímna, je to presne priestor, kde sa aj takto a o tomto má hovoriť, ale na konci dňa tu týždeň sedíte, páni poslanci a pani poslankyne, preto, že máme nájsť nejaké riešenie, ktoré, a v tom je ten problém, má platiť všeobecne pre všetkých a má vylepšiť pozíciu podľa mňa nezabezpečených veriteľov procesov reštrukturalizácie, lebo dnes už všetci vieme, všetci sme to pochopili, asi neskoro, ale všetci vieme, že tých 250 reštrukturalizácií boli sčasti projektmi, kde veritelia, malí veritelia boli oklamaní, resp. to sa tu udialo na ich úkor, a to všetko v mene republiky, v mene zákona.
Takže to je tá legislatívna časť. Tá časť, ktorá sa má týkať špeciálne operácie, ktorá sa týka Váhostavu, je len v jednom článku tejto novely a týka sa osobitného odvodu finančných inštitúcií, je to proste odvod, ktorý tu poznáte. Mnohokrát sa o ňom tu rozprávalo, je to tzv. "bank levy", ktorý bol na úrovni 0,2 % z nejakej základne, potom 0,4, teraz je momentálne 0,1, pretože to má svoju nejakú cestovnú mapu. Už minule som vám tu hovoril, že momentálne je nazhromaždených 504 mil. eur z titulu tohto odvodu a kľúčovo sú účelovo tieto peniaze viazané v štátnych finančných aktívach na riešenie krízových situácií v bankách, a tento zákon kedysi, dnes sa dá povedať z dielne ešte predchádzajúcej vlády, následne novelizované našou vládou, bol kľúčovo prijatý preto, aby sa v budúcnosti záchrany bánk na Slovensku, ale de facto je to trend aj v Európe, nediali z peňazí daňových poplatníkov. Aby si tieto peniaze nazhromaždili banky zo svojej činnosti a aby tzv. "bell outy" boli nahradené "bell inami" a aby si štát nemusel zvyšovať verejný dlh tým, že v nejakom reálnom čase musí zachrániť nejakú inštitúciu, ktorá je systémovo dôležitá z pohľadu postavenia na finančnom trhu.
Myslím, že v tomto sme zhodu mali, máme aj reálne poznanie o tom, po strestestoch z minulého roku, že náš bankový sektor je vo veľmi dobrom stave, v jednom má dostatočnú kapitalizáciu, jednu z najvyšších v Európskej únii, takže tie peniaze tam sú a bolo to ročne 200 mil. eur, teraz je to 100 mil. eur, medziročne to znížilo zisk o polovicu, čistý zisk bánk. Ten cieľ sa podľa mňa dosiahol a aj správanie bánk z hľadiska, z hľadiska možného prenesenia na bedrá klientov bol, myslím si, že hyperbolizovaný a dnes môžem povedať, že bol minimalizovaný, pretože poznáme aj vývoj poplatku. Poznáme vývoj úrokových mier v reálnom čase, takže žiadna katastrofa sa nediala.
To, čo hovorí ten článok, ktorý umožňuje použiť tieto peniaze na iný účel, je naozaj viazaný iba na operáciu Váhostav, a to je tá nelegislatívna časť operácie, ktorá bola dnes zverejnená. Skúsim to vysvetliť a bude to vlastne slovami, ktoré ste asi počuli na tlačovej konferencii. Musíme si počkať najprv na ukončenie reštrukturalizačného procesu, to znamená, je v rukách veriteľov o tom, ako sa rozhodnú. Pokiaľ viem, môžu sa vyjadriť áno alebo nie. Ak prijmú reštrukturalizačný plán a tento plán potvrdí súd, bude jasné, kto sú veritelia, aké pohľadávky majú, v akých nominálnych hodnotách. Títo veritelia budú potvrdení súdom. V danej situácii budeme mať jasno aj my, mám na mysli vládu a štát, komu budeme môcť dať ponuku na odkup 50 % nominálnej hodnoty pôvodnej pohľadávky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, podpredseda vlády, prepáčte, ja by som chcel len využiť príležitosť, máme na balkóne vzácnu návštevu, generálneho prokurátora z Poľskej republiky. Vitajte, pán generálny prokurátor! (Potlesk.)
Prepáčte, že som vás vyrušil, ale má pán generálny svoj program a navštívil parlament, tak sme si dovolili ho pozdraviť.
Nech sa páči, pokračujte.
Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Za jeho prítomnosti sa cítim oveľa bezpečnejšie a z tohto pohľadu (povedané so smiechom) sa budem vyjadrovať aj oveľa opatrnejšie, ale o to priamejšie. Takže aby som dokončil tú myšlienku.
V situácii, keď bude jasné, súdom potvrdený zoznam veriteľov, dnes sme jasne oznámili, že nezabezpečeným veriteľom z obchodného styku dáme ponuku na odkup 50 % nominálnej hodnoty pohľadávky. Túto operáciu chceme zrealizovať do konca tohto kalendárneho roku. Predpokladáme, že túto ponuku využije časť veriteľov. Vôbec nie som presvedčený, že ju využijú všetci, obzvlášť v situácii, keď bolo oznámené, že Váhostav sa vzdáva svojich 49 % akcií v prospech nezabezpečených veriteľov.
Tu treba poznamenať, tak ako to ja chápem, pretože tu sme len pozorovatelia nejakej dohody subjektov súkromného práva, kde jeden subjekt - dlžník hovorí, vzdávam sa časti svojho vlastníctva v prospech toho, aby som možno napravil nejakú chybu, alebo proste dodal dôveryhodnosť reštrukturalizačnému plánu a navyše toho poskytujem na vyššiu mieru kontroly minimálne to, čomu sa hovorí dnes, teda majetkovo právo reprezentované 49 % tejto firmy. A toto právo, toto vlastníctvo je nasmerované v tomto momente nie na štát, ale nasmerované na nezabezpečených veriteľov z obchodného styku. Tak je to napísané v memorande, ktoré dnes podpísali všetci zúčastnení.
Samozrejme, inštitúcia štátu, ktorá dnes nie je presne definovaná, k tomu sa ešte vrátime, je, dá ponuku na odkup 50 % nominálnej hodnoty pohľadávok s tým, že prevezme na seba všetky práva a samozrejme aj zodpovedajúcu časť akcií, pretože predpokladám, že tých 49 % by malo byť distribuovaných medzi nezabezpečených veriteľov z obchodného styku podľa výšky nominálnej hodnoty svojich pohľadávok. Toto je ale akcia, operácia, ktorá sa deje momentálne mimo štátu. Samozrejme, ak by štát odkúpil tieto pohľadávky alebo túto pohľadávku, tak by so sebou niesla aj vlastníctvo akcií Váhostavu.
Ak hovoríte, ako sa staviame k tejto pohľadávke, vnímame to tak, že štát alebo štátna agentúra, štátna firma vstúpi do vlastníctva týchto pohľadávok a je úplne jasné, že budeme v lepšej, komfortnejšej situácii ako drobný veriteľ, pretože bude môcť ich zgrupiť, tieto pohľadávky, túto pozíciu a samozrejme, že štát sa musí správať tak, že sa bude za každú cenu snažiť vymôcť tieto peniaze. Vymôcť jednak podľa reštrukturalizačného plánu, ktorý snáď bude prijatý a jednak v zmysle novely zákona, ktorý je dnes na stole.
Teraz k malej poznámke, ktorú hovoril pán Jurzyca a hovoril o tom, kto je minoritný a kto je majoritný vlastník. No tu musím upozorniť, moje opäť, lebo dvaja ekonómovia hovoria o právnych záležitostiach, no tu musím povedať, a tu hovorím aj z hľadiska znalosti veci, problém je v prípade Slovak Telecomu, že akcionárska dohoda, resp. stanovy spoločnosti Slovak Telecom nie sú štandardné a z tohto pohľadu, z hľadiska sú v rozpore aj s civilizovaným svetom, pretože naozaj rozhodnutím, a to rozhodnutie padlo pri privatizácii, sa majetok 49 % tejto firmy reprezentovaný štátom naozaj nemôže dostať k ničomu, čo je najlepšie reprezentované z pozície ministra financií tým, že sa nevieme žiadny rok dostať k dividendám. To je proste kľúčový fakt. Fakt je aj ten, že ak sa podarí zrealizovať tzv. IPO, to znamená predaj tohto podielu na burze, tak Deutche Telecom, resp. Slovak Telecom bude musieť pod vplyvom zvyklostí vo svete zmeniť tento prístup a bude musieť mať jasnú a transparentnú dividendovú politiku, pretože sa to tak sluší a patrí a tak je to vo všetkých krajinách sveta, vrátane afrických. Len tu, v tomto prípade nie, lebo niekto podpísal nejakú akcionársku dohodu, ktorá je naozaj, naozaj veľmi nevýhodná. Ale to je odbočka do oblasti, ktorá momentálne je síce príkladom, ale nemyslím si, že adekvátnym príkladom.
Ak hovoríme o dopade na verejné financie, predbehnem niektoré faktické poznámky. Viete, bol som tu už minulý týždeň jasne pomenovaný z pohľadu toho, že obhajujeme neobhájiteľné, vždy platí, že každý sa má starať o to, čomu rozumie z tohto pohľadu. Áno, je to nový fakt, nie je to ale stanovisko rozpočtovej rady, ale je to postoj, blog jedného rešpektovaného člena rady, zvoleného v tejto snemovni, ktorý ale pri argumentácii, keď poukazuje na riziká tejto operácie z hľadiska dopadu na verejné financie, použil dvakrát "ak" a jedno "môže".
A tu musím povedať, že postoj rozpočtovej rady je z tohto pohľadu logický, lebo má mať konzervatívny prístup k všetkým operáciám, to je proste legitímne a jasné, ale vo faktických vyjadreniach tohto, lebo sa vyjadrujem teraz k blogu iba naozaj, k postoju rešpektovaného člena rozpočtovej rady. S dvoma závermi nesúhlasím a nesúhlasím aj na základe porady so svojimi ľuďmi z ministerstva financií, a to je dopad na čisté bohatstvo štátu. V tomto môžeme mať legitímny teoretický spor. Ináč aj uznáte, pojem čisté bohatstvo štátu je relatívne nový pojem, zavedený len pred dvomi rokmi do našej legislatívy, do nášho pojmoslovia. Pracuje sa na ňom, tvorí, de facto ho tvoríme cestou a z pohľadu toho, ako vidíme svet my, tvrdíme, že čisté bohatstvo štátu zahŕňa v sebe samozrejme aj bohatstvo živnostníkov a tých veriteľov, ktorí z tejto operácie budú mať priamy benefit, bude to proste výmena aktív. Pohľadávka v nejakom právnom stave za čisté peniaze. Takže podľa nás táto operácia nemá negatívny dopad na čisté bohatstvo štátu, ale to je pozícia, ktorá je vysoko, vysoko teoretická, aj z jednej, aj z druhej strany.
Druhý postoj je dopad klasifikácie EUROSTATOM a to je realita, ale tu zase, tu zase upozorňujem, že dopad na verejný dlh podľa rezortu financií je ťažko predpokladať, respektíve si myslíme, že to nemá - táto operácia - dopad na verejný dlh, pretože ide o použitie časti štátnych finančných aktív, ktoré sa použijú navýšením základného imania 100-percentnej firme štátu a kvôli tejto operácii určite štát nezvýši emisný plán, nevstúpi na medzinárodné trhy a nezvýši verejný dlh prakticky. To je jasný, jasný odkaz.
Posledná vec je deficit. A tam potvrdzujem, je to otázka rozhodnutia EUROSTATU z pohľadu toho, ako bude klasifikovať danú operáciu. My ju dneska vnímame ako finančnú operáciu. Ak by bolo rozhodnutie EUROSTATU iné, tak by bolo jednorazovo dané na ťarchu deficitu. Ale tu musím jedným dychom pripomenúť, že štát vstupuje do týchto vzťahov s tým, že chce vymôcť maximum z tej čiastky. Tých práv je viac, je to za 50 %, je tu 100 % práv v kombinácii pohľadávky a majetkových práv, plus vlastníctvo k akciám. Takže z tohto pohľadu sme presvedčení o tom, že keď sa budeme správať zodpovedne, a to nielen na tejto vláde, lebo to bude v čase, a budeme dôsledne trvať na tom, že tie peniaze dostaneme naspäť, tak je tu jasný záväzok, že tieto peniaze potom vrátime do štátnych finančných aktív, čo je potom zase plusová pozitívna operácia z hľadiska, z hľadiska deficitu verejných financií. Toľko asi z hľadiska konštitúcie.
Snáď posledná vec, ktorá je legislatívneho charakteru. Ten článok, ktorý hovorí o rozšírení možnosti použitia osobitného odvodu, hovorí o tom, že vláda svojím nariadením rozhodne o tom, akú výšku štátnych finančných aktív použije na danú operáciu, prostredníctvom ktorého subjektu a akým spôsobom, hej? Čiže to bude pod kontrolou vlády - tento proces - až do posledného okamihu a tým pádom aj pod kontrolou verejnou, pretože celé to rozhodovanie bude, bude transparentné, aby som to povedal ľudským jazykom, bude jasné, verejnosti známe, kto a akým spôsobom bude uspokojený na základe dohody, ktorá dneska bola spečatená podpisom. To znamená, budeme sa zaujímať, alebo tá ponuka bude nasmerovaná nezabezpečeným veriteľom z obchodného styku.
Toľko asi taká technokratická informácia z hľadiska procesu, ktorý, ktorého základné črty sú dané aj legislatívou, ale aj jasným záväzkom, ako chce vláda konať. Ale ten proces samozrejme bude ovplyvnený rozhodnutiami, ktoré nezávisia momentálne od vlády a od štátu, ktoré závisia od veriteľov a od ich rozhodnutia, ako sa budú správať pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu koncom tohto mesiaca a následne ten proces bude trvať ďalšie mesiace, takže nepochybujem o tom, že či už cez formu otázky, interpelácií, respektíve pri debate pri ďalších legislatívnych zmenách sa k tejto dostaneme naspäť.
Ďakujem veľmi pekne.
