49. schôdza

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti, tiež súhlasím s kolegami, že ako vaše vystúpenia naozaj väčšinou sú odborné a k veci, oproti mnohým, alebo niektorým tzv. len havkáčom.
Ale spomínali ste tu aj len takú drobnosť na začiatku, to hlasovanie, spomínali ste pani podpredsedníčku Laššákovú. Takže pre korektnosť treba povedať aj to "b", že je to jedna z úloh predsedov alebo predsedkýň klubov, tak takisto môžme povedať, že pán poslanec, teraz Vašečka, predtým Viskupič, dáva odporúčanie pre OĽaNO, Poliačik pre SaS-ku, donedávna možno aj vy podľa jeho prstu ste hlasovali, pán poslanec Zajac pre KDH. Takže je to treba korektne spomenúť, že každý klub má niekoho, kto dáva takéto odporúčania.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec, ale stlačte faktickú poznámku. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Kollára.
Nech sa páči.
Dve minúty, vás poprosím.

Minúta je tam len, keby som poprosil dve, asi to nebude problém. Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem najskôr poďakovať všetkým za faktické poznámky.
Chcem povedať to, čo hovorí kolega Muňko. Veď nielen rakúska vláda zachránila Štrabák, americká vláda zachraňovala Citigroup, najväčšiu banku americkú, ING, najväčšiu poisťovňu snáď sveta, ak nerátam mníchovskú zaisťovaciu spoločnosť, zachraňovali General Motors. Viete, v čom bol rozdiel? Že tú expozíciu "justeržeri", čiže to vsunutie sa ministerstva financií do tohto ozdravného procesu mali presne takýmito zabezpečovacími inštrumentami ošetrené, čo vy vo vládnom návrhu nemáte. Veď ja som povedal, že ja som pripravený za vládny návrh zahlasovať za predpokladu, že takýto pozmeňujúci návrh bude prijatý. Lebo vám v tom už neviem inak zabrániť, tak chcem aspoň, aby to riešenie bolo vodotesné, aby straty pre verejný rozpočet a pre občanov boli čo najnižšie.
A druhá poznámka, chcem poďakovať celkom úprimne všetkým kolegom z poslaneckých klubov, ako Kresťanskodemokratického hnutia, tak aj z klubu OĽaNO a mnohým nezaradeným poslancom, ktorí podporili tento návrh v prvom čítaní, a pevne verím, že rovnakú podporu dostane aj teraz pri hlasovaní v druhom čítaní. A som si vedomý toho, že na to, aby to opatrenie sa stalo vykonateľným, aby bolo schváleným, prijatým, potrebujeme aj podporu poslancov vládnej strany SMER. A o tú sa celkom legitímne a celkom s pokorou, áno, uchádzam.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo poslednému písomne prihlásenému rečníkovi, pánovi poslancovi Jurzycovi.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážení prítomní, dovoľujem si vystúpiť v rozprave, prednesiem niekoľko myšlienok, ktoré sa týkajú skôr udržateľnosti verejných financií, a ako s tým súvisí prerokovaný bod a na záver prečítam dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú transparentnosti celého procesu.
Verejné financie Slovenskej republiky máme stále dlhodobo neudržateľné. Neudržateľné, keď nič neurobíme. A kedy máme konsolidovať viac, ak nie v čase hospodárskeho rastu, v čase kvantitatívneho uvoľňovania, v čase, keď dostávame miliardy z eurofondov a v čase keď nedošlo ešte k demografickému zvratu, ktorý má mimochodom nastať skôr, než sme pôvodne predpokladali podľa nových analýz Európskej komisie?
Predpokladom dobrej konsolidácie je povedať si pravdu, ako na tom sme. Podľa mňa snaha riešiť problémy Váhostavu cez peniaze odvodov bánk, špeciálneho osobitného odvodu bánk, je snahou, ktorá nám zabráni vidieť veci tak, ako sú. Je z toho istého vrecka, z akého bolo použitie peňazí z druhého piliera, ktoré boli odložené na neskôr, na zlé časy, a je z toho istého vrecka, ako sú PPP projekty. Jednoducho aj tá diskusia dnes ukazuje, že je to súčasť hmly, ktorá nám bráni vidieť, či máme verejné financie udržateľné, alebo nie. Je to veľmi škodlivé, bráni to dobrej konsolidácii, keď nevieme, či to bude na úkor, na úkor čistého bohatstva krajiny, alebo nie. Keď nevieme, máme takých krokov čoraz viac, keď nevieme, či tieto kroky povedú k vyššiemu dlhu a k vyššiemu deficitu verejných financií. Toto si povedzme dopredu pred týmito krokmi.
Rovnaký základ má aj môj alebo naše pozmeňujúce návrhy. Pokiaľ budeme konsolidovať a konsolidujeme, našťastie, tak to môžeme v zásade teoreticky robiť troma spôsobmi: buď zvýšime, budeme zvyšovať príjmy, alebo znižovať výdavky, alebo budeme zvyšovať efektívnosť, alebo samozrejme kombináciou týchto troch možností. Najlepšie, a všetci súhlasíme, je zvyšovať efektívnosť, to znamená, nahradiť žiarovky, ktoré majú výkon/príkon, ten podiel majú vyšší tie, tými nahradiť žiarovky, ktoré majú ten podiel nižší. To znamená, zefektívňovať celú verejnú správu.
Na to, aby sme ju mohli zefektívňovať, tak jednoducho musíme ten výkon merať, musíme merať kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy, nie je to možné bez tohto merania, nie je možné zefektívňovať verejnú správu. To znamená, áno, merať výkony v zdravotníctve, nie povedať, že postavíme nemocnicu bez toho, aby sme vedeli, či sa zlepšia parametre, ktoré sú dosahované v tej nemocnici oproti súčasnému stavu. To musíme predsa vedieť. Ak chceme robiť zmeny v školstve, tak by sme mali vedieť, že dosiahneme lepšie ukazovatele výkonu, ak chceme obmedziť počet stredoškolákov na gymnáziách a presunúť ich na stredné odborné školy, tak by sme mali mať analýzu, či to zefektívni ten náš systém. Na to potrebujeme vedieť, mať k dispozícii ukazovatele výkonu, to znamená, ako pripravujú jednotlivé stredné školy svojich absolventov pre prax, či sú potom v praxi použiteľní, alebo nie.
No a teraz sa dostávam, pán minister, k prerokovanému bodu. Potrebujeme okrem tých oblastí, o ktorých som hovoril, samozrejme aj ukazovatele výkonu v oblasti reštrukturalizácie. Svetová banka efektívnosť reštrukturalizácie meria štandardne tromi ukazovateľmi. Po prvé, dĺžkou trvania reštrukturalizácie. V OECD je Slovensko v tomto ukazovateli na poslednom mieste. Po druhé, výškou nákladov na reštrukturalizáciu ako podielu z majetku dlžníka; Slovensko je myslím tretie od konca, tretie od konca v OECD v tomto, čiže neefektívne. Prvý aj druhý ukazovateľ sa nám vôbec nezlepšuje a už je asi 4 alebo 5 rokov na rovnakom, na rovnakej pozícii. A potom ešte tretí ukazovateľ je miera výťažnosti tých pohľadávok.
V našom pozmeňováku, v jednom z tých dvoch, ktorý budem prezentovať, navrhujeme, aby sme takto merali efektívnosť reštrukturalizácie aj na Slovensku, presne takisto podľa jednotlivých správcov a podľa jednotlivých súdov. Aby sme vedeli, ako efektívne reštrukturalizujú. Keď to nebudeme vedieť, tak ani s tou efektívnosťou systému veľa neurobíme, musíme vedieť, ako tie súdy reštrukturalizujú efektívne, ako to robia jednotliví správcovia.
Druhý pozmeňujúci návrh, aby som ukončil to odôvodňovanie a už sa venoval len čítaniu a stihol to, vlastne nemusím. Tak ten druhý hovorí o zverejnení diskvalifikácií v registri diskvalifikácií. Logika je podobná, chceme zvýšiť transparentnosť, chceme, aby verejnosť tieto informácie mala k dispozícii, teda nielen informácie o tom, ako fungujú jednotliví správcovia, čo potom uľahčuje aj toho správcu mimochodom vyberať, lebo teraz vieme o ňom, koľko má rokov a či to robí prvýkrát alebo druhýkrát. Ale pokiaľ by sme vedeli, že má za sebou už špičkové výkony z hľadiska všetkých tých troch parametrov, o ktorých som hovoril, no tak sa nám ľahšie bude vyberať dobrý, kvalitný, skúsený správca pre takúto pecku, ako je Váhostav.
Prečítam už, dobre, počujem, že sa zvyšuje hladina zvuku, tak prečítam oba pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Lucie Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1490).
1. V čl. VII § 82i sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
"(4) Register diskvalifikácií sa zverejňuje na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy, 42g), pričom pri vylúčených osobách sa na tomto portáli uvádzajú údaje podľa § 82k ods. 2 písm. a) a c) až g).".
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby register diskvalifikácií bol verejne prístupný s tým, že dátum narodenia ani rodné číslo vylúčenej osoby zverejnené nebudú.
2. V čl. VII sa slová "Poznámka pod čiarou k odkazu 42f znie: "42f) § 13a Obchodného zákonníka" nahradzujú slovami:
Poznámky pod čiarou k odkazom 42f a 42g znejú:
"42f) § 13a Obchodného zákonníka.
42g) § 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)".".
Odôvodnenie: Navrhujú sa doplnenia znenia poznámok pod čiarou.
Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Jany Kiššovej a Lucie Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1490).
V článku XI sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 20 ods. 4 sa dopĺňajú písmenami j) až l), ktoré znejú:
"j) percentuálna miera uspokojenia zabezpečených veriteľov a osobitne nezabezpečených veriteľom v jednotlivých konkurzných konaniach a v jednotlivých reštrukturalizačných konaniach podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009,
k) dĺžka jednotlivých konkurzných konaní a dĺžka jednotlivých reštrukturalizačných konaní v mesiacoch podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009,
l) náklady jednotlivých konkurzných konaní ako podiel z majetku úpadcu a náklady jednotlivých reštrukturalizačných konaní ako podiel z majetku dlžníka podľa súdov a podľa správcov od 1. januára 2009".".
Bod 2 nadobúda účinnosť 1. januára 2016.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú a toto nové číslovanie sa premietne do čl. XII upravujúceho účinnosť.
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby zoznam správcov obsahoval aj údaje, na základe ktorých sa bude môcť verejnosť oboznámiť s profesnou históriou jednotlivých správcov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Jurzyca v krátkom, ale možno aj jemne prednesenom úvode uviedol veľmi vážnu skutočnosť, ktorú zhrnul do slova "zahmlievanie", a hovoril o vreckách, z ktorých pochádzajú, ide, o krytí vecí dodatočnými bankovými odvodmi, zásahmi do druhého piliera, PPP projektami. Je to presne to. Na rozdiel od obyčajného občana, ktorý keď sa dostane do spárov pôžičiek, ktoré zdanlivo vyzerali lákavo, pretože si za len 30 eur mesačne mohol, okamžite mohol dovoliť niečo, čo potom bude splácať, a keď to urobil viackrát, tak ho tieto jeho súkromné projekty dostihnú v jeho živote. Niekedy to skončí exekúciou a zažije výsledok tohto typu zahmlievania na vlastnej koži.
Politici sú na tom trochu inak, lebo ich mierou a hranicou je voľba v najbližšom období, prípadne v ďalšom období, ale nie v tridsiatich rokoch trvania PPP projektu. Vedome teda zdanlivo obchádzajú realitu zaťatia sekery tým, že však sa to bude postupne splácať. Samozrejme nie oni to budú splácať, možno už budú mŕtvi, ale tí potomkovia to nájdu. A vlastne, a to je ten problém toho, že toto zahmlievanie je vlastne transformovaným smutným posolstvom, ktoré dostihlo jeho autorov, francúzskych dynastov, keď povedali: aprés nous deluge – po nás potopa. A to je presne tento spôsob uvažovania, my tu sekeru zatneme a kto ju bude vyťahovať, to nás nezaujíma, to už bude tá potopa.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci: Beblavý, Žitňanská, Lipšic, Hraško, Muňko, Poliačik, Kaník, Hudacký, Hlina, posledný je Boris Susko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za slovo. Na začiatku tejto schôdze som vystúpil s procedurálnym návrhom, v rámci ktorého som uviedol, že táto schôdza nepovedie k skutočnému riešeniu problémov na Slovensku, pretože schránková vláda v slovenskej schránkovej republike nemá šancu reálne vyriešiť problémy, ktoré tu vidíme. A schôdza parlamentu za tejto vlády už vôbec nie. Dovoľte mi teda po viac ako týždni zhodnotiť, v čom to bolo pravdivé, v čom to bolo nepravdivé a aké je z toho poučenie.
V prvom rade táto schôdza naozaj ukázala slabosť parlamentu v tejto politickej situácii, keď vláda si jednak dovolila týždeň držať parlament v podstate na čakačke, na striedačke, kým sa riešilo niekde úplne inde, čo sa stane. A tu medzitým prebiehal cirkus, ktorého hlavným politickým zmyslom bolo umožniť vládnym predstaviteľom vyniknúť so svojimi návrhmi a s tým, ako tento problém vyriešia.
Toto nie je paušálna kritika. Sú tu kolegovia, spomeniem za všetkých len Luciu Žitňanskú a Alojza Hlinu, ktorí dôsledne, v prípade pani Žitňanskej aj s jej hlbokou osobnou a odbornou skúsenosťou z oblasti obchodného práva, vystupovali a poukazovali na veci, ale ten celok, ten politický zmysel tohto bolo urobiť cirkus, na pozadí ktorého bude vláda a jej kroky vyzerať čo najlepšie aj v takto hroznej situácii. Z tohto pohľadu, takého základného politického, vizuálneho, táto schôdza naozaj k ničomu nepoviedla.
Možno však namietnuť, že máme výsledok, alebo budeme ho mať niekedy dneska, neskôr, možno až zajtra, a ako sme už dneska viackrát počuli zo strany poslancov SMER-u, a predpokladám, že budeme ešte veľakrát počuť, sociálnodemokratická vláda podľa toho nakoniec problém vyriešila. Takže pozrime sa na to, či je to naozaj tak.
Štandardný postup je, že keď firma nemá peniaze, tak veritelia vyhodia majiteľa z firmy a potom zistia, čo s tou firmou urobiť, aby sa čo najviac tých pohľadávok uspokojilo. V prípade Váhostavu malo dôjsť k tomu, že majiteľ vyhodí veriteľov z firmy. A tento zjavne nespravodlivý postup, hoci aj posvätený manipuláciou práva, bolo to, čo zmobilizovalo ľudí v tejto krajine. Tá otvorená, nezakrytá drzosť, s ktorou majiteľ chcel vyhodiť z firmy ľudí, ktorí mu odrobili prácu, a za ktorú im nechcel zaplatiť, bolo to, čo odštartovalo túto krízu.
Aký je dnes výsledok? Keď sa pozrieme cez všetky tie technické veci, ktoré ešte aj na stránkach novín, ešte aj na stránkach bulváru zaberajú niekoľko strán, kde sa pokúšajú ľuďom vysvetliť, o čo tu vlastne ide a čo sa stalo, tak nám zostanú tri body. Prvý je, že Jurajovi Širokému, okrem akcií Váhostavu, zostane celý jeho majetok, tak ako ho mal a tak ako si ho chcel aj ponechať. To znamená, že Juraj Široký príde, jediné, o čo príde, je určitý počet akcií Váhostavu. Živnostníci dostanú 50 % svojich pohľadávok, pretože ako sa aj včera vyjadrili, drvivá väčšina z nich nemá inú možnosť ako akceptovať túto možnosť, ktorú v tejto chvíli zaplatíme my všetci, teda štát. A štát a schránkové firmy, za ktorými pravdepodobne stojí súčasný majiteľ Váhostavu, dostanú zvyšných 49 % firmy, pretože oni, štát, ako ten, kto odkúpi pohľadávky, a schránky, ako ten, komu nebude umožnené tieto pohľadávky predať, budú mať možnosť aj motiváciu prevziať ten sľubovaný minoritný podiel vo firme. To je výsledok, toto je riešenie sociálnodemokratickej vlády. Ja si myslím, že pre žiadneho normálneho človeka toto nemôže byť dôvod na spokojnosť.
Nemusíme to riešenie zniesť pod zem, nemusíme hovoriť o tom už dnes, čo všetko iné sa ešte dalo robiť, bola o tom dva mesiace diskusia, ale nemôžeme s týmto riešením, nikto so zdravým rozumom s ním nemôže vyjadriť spokojnosť, ak jediný trest pre Juraja Širokého je vzdať sa dnes neznámeho počtu, ale v každom prípade menšinového počtu akcií svojej firmy, pričom táto firma, v tejto firme sa peniaze nikdy nevyťahovali nejakým masívnym vyplácaním ziskov a dividend, ku ktorým sa dostali všetci akcionári. Z tejto firmy sa peniaze vyviedli napríklad v rokoch 2011 - 2012 cez iné obchodné operácie iným firmám. To znamená, že hovoriť o tom, že ten minoritný podiel je sám osebe nejakým trestom, že Juraj Široký prišiel o nejaké zásadné majetkové práva, je de facto nepravdivé.
Za posledný týždeň sme zažili rýchlu licitáciu až eskaláciu ponúk zo strany štátu a neskôr aj Juraja Širokého, z 15 % pre živnostníkov sa stalo 40 %, z toho sa stalo 50 % a potom sa z toho stalo 50 % plus akcie. Nikdy nebudeme vedieť, aká skutočná ponuka bola tou hraničnou. A ja už ani o tom nebudem ďalej teoretizovať, len chcem naozaj zopakovať, že s týmto riešením nemôže vyjadriť spokojnosť nikto, kto naozaj vidí, čo v ňom je, pretože je to riešenie, v ktorom pán majiteľ odišiel bez reálneho trestu, je to riešenie, v ktorom sa na pomoc živnostníkov zatiaľ poskladáme sami, najmä s vidinou toho, že si to neskôr, nejakým spôsobom získame späť. Na toto poukazujú aj viacerí kolegovia.
Na čo sa tu zatiaľ nepoukázalo, aspoň priznám sa, že som to nezachytil pri sledovaní rozpravy, ak niekomu krivdím, vopred sa ospravedlňujem, je, že celá kauza Váhostav je len jeden z plameňov, ktorý tu horí v tejto chvíli v tejto krajine. Nie je to ani kauza najväčšia, už vôbec nie jediná, ktoré spájajú okrádanie nás všetkých, buď ako daňovníkov, alebo ako občanov, zákazníkov.
Veľa z týchto plameňov, nie všetky, ale veľa z týchto plameňov, vrátane Váhostavu, zapálil Robert Fico vlastnou hlavou. Keby neexistovali záväzky a vzťahy, ktoré sú tu už dlhé roky, nikdy by nemohlo dôjsť k situácii, ktorú tu dnes riešime. Ako vidíme, tých plameňov naozaj je veľa. Je tu plameň Doprastav, ale sú tu veci aj úplne mimo konkurzu a reštrukturalizácie. Od notoricky známych dnes už, ako je cétečko, a menej známych, ako sú schránky v záchrannej službe, cez vyvádzanie viac ako pol miliardy eur nezdanených nad rámec štandardného zisku zdravotnej poisťovne Dôvera na základe rozhodnutia, ktoré sa odohralo za prvej Ficovej vlády. A takto by sa dalo pokračovať. To, čo ale naozaj spája tieto problémy, je, že veľa z nich zapálil Robert Fico vlastnou hlavou a tým pádom ich ani nemôže v skutočnosti riešiť, ani im do budúcnosti predchádzať. To, čo môže, a to, čo sme pozorovali aj v tomto prípade, je akási zvláštna paralela toho, čo Mahatma Gandhi povedal, keď povedal, že: "Najprv vás ignorujú, potom vás zosmiešňujú, potom s vami bojujú, a nakoniec vyhráte." Robert Fico predviedol tento oblúk v opačnom garde, keď najprv Váhostav ignoroval, potom zosmiešňoval tých, ktorí na celú kauzu upozorňovali, prinášali riešenia.
Nie som z tých, ktorí cítia potrebu tu dávať videozáznamy, ale pre každého, kto má záujem, je dodnes v archíve TA3 tlačová konferencia Roberta Fica spred niekoľkých týždňov, kde doslova hovorí o tom, že len hlupák s elementárnou neznalosťou práva, ekonómie môže navrhovať výmenu dlhov za akcie. Zopakoval to dvakrát pre istotu. Takto podobne spochybňoval a zosmiešňoval všetky riešenia, ku ktorým, niektorým aj neskôr pristúpil. Keď bagatelizovanie a zosmiešňovanie nepriateľa nepomohlo, prišiel čas na boj. Robert Fico ako správny hrdina si na to vybral politicky slabého nepriateľa, ktorým bol Ján Figeľ, kde sa spoľahol na to, že relatívne nízka popularita Jána Figeľa umožní nielen identifikovať nepriateľa, ale ho aj úspešne zlikvidovať. Keď ani tento krok nevyšiel, tak Robert Fico nakoniec kapituloval a pristúpil na kompromis s Váhostavom, ale aj s veriteľmi. Treba však povedať, že to naozaj nie je riešenie, pokiaľ riešením nechceme nazývať situáciu, že niekto zapáli plameň, potom nechá, aby zhorelo celé mesto, a potom, keď ho obyvatelia tohto mesta idú utĺcť, začne im rozdávať humanitárne balíčky zo štátneho. To nie je o tom, či v takej situácii sa majú, alebo nemajú rozdávať humanitárne balíčky, ale ak by ten, kto s nimi príde, začal hovoriť o tom, že on vyriešil situáciu, myslím, že by ho obyvatelia toho mesta utĺkli už naozaj. A to je to, čo tu dnes sledujeme, a to je to, čo sa tu dnes bude schvaľovať: humanitárny balíček na spálenisku. Na spálenisku, ktoré však neobsahuje len Váhostav, ale obsahuje veľké množstvo ďalších ľudí a prípadov.
A preto ak chceme hovoriť o skutočných riešeniach, nie o tých sociálnodemokratických riešeniach, ktoré spomínajú kolegovia zo SMER-u, tak by sme museli hovoriť o úplne iných veciach, než len tu dnes hovoríme. Museli by sme hovoriť o zákone, ktorý naozaj vylúči schránkové firmy z obchodovania so štátom, ale aj z konkurzov a vyrovnaní a reštrukturalizácie. Museli by sme hovoriť o zákone o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov za škody, ktoré spôsobia svojimi nezákonnými rozhodnutiami, a o povinnosti, aby verejní činitelia konali ako dobrí hospodári. To je povinnosť, ktorá je dnes v Obchodnom zákonníku zakotvená pre štatutárov obchodných spoločností, ale verejní činitelia žiadnu takú povinnosť nemajú. To je aj dôvod, prečo dnes tak často môžeme počuť vetu: Zákon nebol porušený. Pretože zákon dnes prekvapivo verejným činiteľom neukladá povinnosť vykonávať práva, ktoré sú im zverené, s náležitou starostlivosťou dobrého hospodára. A do tretice by sme museli mať skutočný a funkčný zákon o konflikte záujmov, ktorý je nielen o majetkových priznaniach, hoci aj tie nefungujú, ale je naozaj o schopnosti potrestať tých verejných činiteľov, ktorí zjavne uprednostňujú súkromný záujem nad verejným. Aby trestom pre nich nebolo, ako to vidíme pri ministrovi Pavlisovi, že keď už sa to nedá naozaj udržať, tak sa, a to je naozaj hrozný trest, ja ho strašne ľutujem, že sa vráti do tejto snemovne a bude tu sedieť ďalších desať mesiacov, aby sa sem opäť na kandidátke SMER-u dostal. A tieto zákony musí nielen prijať, ale najmä ich musí vymáhať nová generácia politikov, ale aj ľudí vo verejnej službe širšie. Pretože ak je v tejto snemovni niekto, kto verí, že keby rovno zajtra na základe božieho rozhodnutia boli schválené tieto zákony, ktoré som spomínal, ale bude ich realizovať vláda Roberta Fica so svojimi ľuďmi, že sa niečo vyrieši, tak taký človek je buď tak dobrácky, až je neskutočne naivný, alebo je poslanec SMER-u.
Ďakujem veľmi pekne.