4. schôdza

Ďakujem. Myslím si, že si spomínal, Martin, centrálny register a jeho sfunkčnenie. Považujem toto takisto za bazálnu časť, na ktorú sa malo ministerstvo zamerať, pretože sfunkčnenie registra by uľahčilo ad jedna prípravu rozpočtu, pretože by dokázalo do bodky vychádzať z exaktného počtu detí. Nerozumiem, možno následne v rozprave sa vyjadrím hlbšie, tomu, prečo sa ministerstvo zbavuje možnosti umožnenia transparentného prideľovania finančných prostriedkov na konkrétne dieťa, na nositeľa toho, o koho by malo byť v centrách voľného času alebo v záujmových krúžkoch postarané. Myslím si, že mal by sa vytvoriť zo strany ministerstva hlavne tlak na všetkých verejných i neverejných poskytovateľov, aby sa títo sústredili na ponuku a profesionálne zabezpečenie kvality ponúkaných záujmových aktivít, nie riskovať, že prostriedky budú rozdelené do samosprávy bez toho, aby ministerstvo nejakým spôsobom naďalej vedelo kontrolovať efektivitu použitia týchto prostriedkov. Tuná nás ľudia zastavujú na chodbách a hovoria, že beriete nám, pán minister, loptu, ostanú nám drogy. Toto riskujete tým, že predkladáte do parlamentu túto novelu. Ďakujem.

Pán kolega Bublavý, spravodlivosť voči komu? Ja verím, že to bude spravodlivé voči zástupcom samospráv, ale nebude to spravodlivé voči deťom, pretože voči deťom to bude spravodlivé vtedy, keď budú rovnakým dielom dostávať peniaze na svoju aktivitu bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, a bez ohľadu na to, kto je zriaďovateľom centra voľného času. A to zabezpečuje dnešný systém, plus-mínus.
Pani Obrimčáková, riešením by bol presne register. O tom som hovoril vo svojej reči. Keby sme mali centrálny register, do ktorého je každé dieťa zapísané, tak sa veľmi rýchlo odhalí akákoľvek abnormalita, ktorá by tam vyskočila, že je niekto zapísaný niekoľkokrát na rôzne krúžky, a mohlo by sa to prostredníctvom inšpekcie ministerstva okamžite riešiť.
Pán Bagačka, nemáte pravdu, že všetky peniaze idú, na čo sú určené. Vy veľmi dobre viete, že z podielových daní sa prostredníctvom tabuliek 3 a 3a prerozdeľujú podľa určitých koeficientov peniaze jednak na centrá voľného času, aj na materské, jazykové školy a tak ďalej, ale z týchto peňazí potom všeobecne záväzným rozhodnutím každá samospráva rozhoduje, koľko peňazí pošle ďalej a veľmi často sa neposielajú všetky peniaze ďalej. Bolo to v Plaveckom Štvrtku iba 35 eur ročne, napríklad, v Martine necelých 100 eur, v Ružomberku 78 eur, v Trnavskom, Trenčianskom kraji menej ako 50 eur na dieťa. To znamená, že jednak si ponechávajú starostovia a zastupiteľstvá niektoré peniaze v rozpočte, aj keď by to nemali robiť, a jednak nie je pravda to, čo hovoríte, že všetky peniaze idú na aktivity detí. Opak je pravdou, peniaze tam ostávajú a možno niektoré samosprávy robia to, že potom dodatočnými dotáciami vybrané centrá voľného času dotujú samostatne. Ale to nie je spravodlivosť, po ktorej kričal napríklad pán Bublavý.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslím, že je potrebné zareagovať na vystúpenie pána Poliačika a povedať niekoľko údajov.
Tak, pán Poliačik, po prvé, k údajom k tomu, aký ste urobili poriadok po vašom nástupe do vlády, ako sa vyvíjal počet centier voľného času žiakov, pár štatistických údajov, medziročný úbytok populácie v období rokov 2011, 2012 v kategórii vo veku päť až štrnásť rokov, ktorých sa prerokovávaná téma týka, je 114 727 osôb, prepočítaný počet žiakov v zariadeniach záujmovej činnosti medziročne vzrástol o 204 384 žiakov, to je ten poriadok, ktorý ste urobili, o 114 tisíc ľudí je v kategórii menej, o 204 tisíc je viac evidovaných v záujmových krúžkoch, niekoľko ďalších informácií, napríklad v roku 2011 centrá voľného času, školské strediská záujmovej činnosti obec Valča nula, rok 2012 tých evidovaných 19 009, počet obyvateľov 1 523, obec Hiadeľ 2011 nula, 516 obyvateľov, v roku 2012 tých evidovaných 9 749, môžeme hovoriť ďalej, obec Balog nad Ipľom nula 2011, 2012 tých evidovaných 6 834, počet obyvateľov 859. Toto je ten poriadok, ktorý ste urobili za jeden a pol roka činnosti a na ktorý upozorňujete. Ja ukážem aj graf, aby to nebolo také úplne jednoduché. Tá snaha pomôcť deťom a dávať im loptu namiesto drog je úplne oprávnená, ale kedy súkromné a cirkevné zariadenia došli na túto myšlienku? Tu si pozrite, aký bol počet zariadení do roku 2004, bol takmer nula. Po prijatí nariadenia, ktoré umožňovalo zneužívanie systému a nekontrolovaný nárast žiakov týchto zariadení, je takýto strmý nárast a pokračuje stále naďalej (súkromné školské zariadenia, cirkevné školské zariadenia). Ja sa spýtam, kedy ste došli na myšlienku, že ideme brať loptu a namiesto toho ideme posúvať drogy. Tento nekontrolovaný nárast umožňuje tento systém tak nastavený, ako je nastavený.
Ja nebudem príliš dlho zdržiavať, ale poviem ešte jeden fakt, pokiaľ ide o financovanie týchto zariadení. Tieto zariadenia sú financované z balíka 40 % podielu na výnose daní, príjmov fyzických osôb, z ktorých sú financované aj školy základné aj materské školy, aj všetky ostatné záležitosti. Ak sa bude nekontrolovane presúvať do zariadení centier voľného času a do školských zariadení záujmovej činnosti nekontrolovaný balík peňazí, ktorý je len táto jedna kôpka, ak polovicu z neho presuniem niekde inde, na základné školy, na materské školy, na školské jedálne, umelecké školy takisto zostane menej peňazí. Tu je ten problém, ktorý je a ktorý vy nechcete vidieť.
Áno, pokiaľ hovoríte, že je potrebné urobiť poriadok aj s obecnými samosprávami, plne s vami súhlasím. Absolútne s vami súhlasím. Ja môžem uviesť aj jeden príklad niektorej obce, nebudem hovoriť presne, o ktorú obec ide. Bolo evidovaných v roku 2011 7 101 detí, na každé dieťa príslušný príspevok, na čistý výnos, ktorý obec použila nie na financovanie centra voľného času, je 653 292 eur. Áno, existujú aj takéto samosprávy, s ktorými treba urobiť poriadok, ale treba jednoducho oddeliť zrno od pliev, ale tento spôsob, tak ako je nastavený v súčasnosti, je potrebné zmeniť. A ten systém, ktorý zavádza ministerstvo, je zmenou k lepšiemu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No, pán kolega, ja s vami vo väčšine menovaní symptómov súhlasím. Ja viem, že ten systém je chorý, a tvrdili sme to pred dvoma rokmi. A už vtedy sme hovorili, že riešenia, ktoré ponúkame, musia byť dočasné a celé to musí byť nahradené nejakým systémovým riešením, ktoré tie symptómy odstráni. Ale toto, s čím prichádza teraz minister, jednoducho riešenie nie je. Je to presne z tých dôvodov, ktoré som pomenoval. Po prvé, nie je tam žiadna účelová viazanosť tých peňazí. V momente, keby sme ich účelovo zaviazali a povedali sme, že obec nemá právo použiť ich na nič iné, len na činnosť detí, bez ohľadu na to, do ktorej obce do toho centra voľného času chodia, už to by bolo čiastkovo možno dobré riešenie, aj keby to bol obrovský administratívny bordel, lebo si neviem naozaj predstaviť, ako to centrum voľného času, ktoré bude zúčtovávať príspevky z 52 obcí, bude rozpočtovať svoje výdavky na rok, keď vôbec nebude vedieť, z koľkých obcí koľko detí mu príde a koľko peňazí kedy môže vôbec čakať.
A druhá vec, opakujem to tretíkrát a znovu, je register. Na tom registri sa začalo pracovať ešte za pána Mikolaja. Ten register stále nie je dokončený. A keby sme teraz venovali energiu tomu, aby sa dokončil, tak väčšina tých symptómov, o ktorých ste hovorili, pán kolega, by sa dala odstrániť už len tým, že si vyfiltrujeme údaje a okamžite ideme po krku tým, ktorí robia problémy. Ale v tomto systéme, ktorý sa navrhuje zaviesť teraz, sa pôjde po krku všetkým, samosprávy budú mať neobmedzenú právomoc nakladať s peniazmi. A veľmi dobre vieme, čo to znamená, niekedy v budúcnosti sa potom snažiť samosprávam tie peniaze znovu zobrať, to sa jednoducho nedá. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Petrák, hovorili ste, že vo Valči, tam nebol žiadny krúžok do roku 2012. (Hlasy v sále.) Aha, a moje deti, ktoré som tam mal v detskom súbore, to boli nuly či ako sú vykázané? Je pravda, že to nebolo pod sídlom valčianskeho centra voľného času, lebo tam také nebolo, ktoré umožňovalo takúto činnosť, ale ja som tam od roku 2008 viedol minimálne vždycky, tam sa mi to striedalo, osemnásť, dvadsať, dvadsaťdva, šestnásť dní deti, som tam mal deti, ktoré mi tancovali v detskom súbore. Takže to, čo rozprávate, je zase niekde nejaká blbosť.
Hovorili ste, že krúžky do istého času neboli a potom bol ich enormný nárast. No, áno, pretože dovtedy tie krúžky fungovali za činnosť pánboh zaplať. Viedli ich ľudia vo svojom voľnom čase, nedostávali za to žiadnu odmenu a decká tam chodili s radosťou, pretože to bola pre ne zmysluplná činnosť. Zrazu prišli inštitúcie, ktoré ich začali zastrešovať a zoficiálnili sa tieto deti, aj tie krúžky sa zoficiálnili, že boli oficiálne už vedené pod centrami voľného času alebo školskými strediskami záujmovej činnosti. Preto nastal ten nárast. To znamená, že zrazu bol aj vedúci toho záujmového útvaru zaplatený smiešnymi dva a pol, tri a pol eurami, piatimi eurami na hodinu, ale aspoň niečo mal, no možno na benzín alebo na naftu, keď dochádzal za tými deckami. Takže tu bol nárast tých krúžkov. Čiže tie krúžky reálne fungovali, len sa začali zastrešovať. Preto tu bol nárast.
No a že to začalo odčerpávať peniaze z rozpočtu? No, pochopiteľne, keď boli na to určené a dovtedy ich nikto nemíňal, respektíve ostávali niekde v nejakom inom balíku, tak potom sa niet čo čudovať, že zrazu sa začali účelnejšie využívať. Ďakujem.

Ďakujem. Z vášho vystúpenia som zachytil v podstate dve kritiky toho, čo sa dialo od roku 2004, hovorili ste o nekontrolovateľnom náraste a chorom systéme. Podľa oboch mojich predrečníkov z hľadiska tej štatistiky, ktorú ste vytiahli od roku 2004, vám bolo dostatočne odpovedané tým, že táto štatistika, odkedy sa viedla, veď presne v tom roku, vy viete, prečo ten nárast nastal. Ja však hovorím na tomto mieste, ukážte mi v predkladanej novele jeden jediný moment, ktorý hovorí o tom, že z nekontrolovateľného a nekontrolovaného systému robíme kontrolovaný systém alebo vnášame tam nejaké prvky kontroly, ktoré budú môcť adekvátne odpovedať na to, ako budú finančné prostriedky použité, pretože, tak ako som spomínal predtým, je len jediná jedna možnosť a to je, že budeme mať funkčný register, kde budeme vedieť o tom, ktoré dieťa dostáva aké prostriedky a ako sú tieto prostriedky používané. To, že z ministerstva odkláňame túto možnosť kontroly a register stále nemáme funkčný, predsa spôsobí len jednu jedinú vec. A to je závisť medzi samosprávami. A nebude môcť byť urobený ten prvok, že kvalitní pedagógovia, ktorí pôsobia v niektorých samosprávach a niektorých obciach, budú môcť byť zaplatení. A rozlejú sa nám tie prostriedky medzi samosprávy a nebudú použité na záujmovú činnosť detí. Ale hovorí sa „a na iné veci“ alebo vôbec nebudú vznikať krúžky, ktoré si môžu samosprávy zriadiť, pretože nebudú na to finančné prostriedky a pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja nevidím ten problém tak sterilne. A ja pripúšťam zneužívanie v tomto prípade. A polemizovala by som o tom, či je správne, aby na jedno dieťa bol príspevok bez odpočítania pomernej časti, ak navštevuje viac ako jedno centrum voľného času. Je to nespravodlivé voči ostatným deťom, ktoré, dajme tomu, z rôznych dôvodov nemajú takú možnosť. Už tuto bolo viackrát povedané, že chýba ten registračný systém. Možno sa zdá toto riešenie príliš zjednodušené, ale tento by to určite vyriešil.
Pokiaľ som si dobre pozrela informácie na portáli. Tak od roku 2009 sa implementuje projekt pod názvom Rezortný informačný systém v sume viac ako 15 mil. eur. A primárnym cieľom toho projektu je znížiť administratívnu náročnosť, kde majú byť zachytené aj všetky aktivity. A v tom, že sa táto suma, viac ako tých 15 mil. eur, po troch rokoch implementácie ešte teda nevyužila, lebo nefunguje projekt, ani základná databáza, vidím aj problém toho, čo teraz riešime. A ak by sa toto uplatnilo prioritne, určite by sme to nekritizovali ani my, opoziční poslanci, a bolo by to úplne čisté, priehľadné a jasné, bez podozrievania, že sa tu komusi chce niečo zobrať alebo niečo prihrať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj za faktické. Budem krátko reagovať len k niektorým.
Pán poslanec Hraško, ja netvrdím, že neexistovali krúžky v obci Valča. Ja tvrdím, a mám to zo štatistiky, ktorá je zo Združenia miest a obcí Slovenska, že stredisko obce Valča v roku 2011 vykazovalo tú nulu a v roku 2012 vykazuje 19 009 registrovaných prepočítaných žiakov. Toto je údaj zo štatistiky. Tak ako som ho dostal, tak ho dávam. Možno to bolo evidované nejako inak, ale v každom prípade obec s počtom obyvateľov 1 523 má 19 009 prepočítaných žiakov. Zdá sa mi to absolútne neúmerné. A keď to budeme obhajovať akokoľvek, tak by som to povedal, a nechcem sa nikoho dotknúť, v takýchto prípadoch je veľké podozrenie na tunel prostriedkov.
Pani kolegyňa Gibalová, ja súhlasím s tým, čo ste povedali, ale otázku na fungovanie rezortného informačného systému je potrebné položiť vašim kolegom, bývalým kolegom vládnej koalície, lebo počas predchádzajúceho obdobia, to znamená obdobie vlády aj vašej strany, sa minuli veľké finančné prostriedky a rezortný informačný systém vykazuje takmer nulovú efektivitu. Tu je problém, ktorého riešenie musíte hľadať niekde inde. A pokiaľ viem, tak výbor pre školstvo prijal uznesenie, že sa vykoná poslanecký prieskum na ministerstve školstva k tejto otázke, aby sa zistilo, či boli prostriedky na fungovanie rezortného informačného systému a debyrokratizáciu vynaložené efektívne alebo či boli vynaložené neefektívne. Čiže k tejto téme sa určite ešte vrátime.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť v mene klubu SDKÚ – DS k tomuto návrhu zákona.
Napriek tomu, že kolega Poliačik tu zastupoval poslanecký klub Slobody a Solidarity, myslím, že naše názory a vyjadrenia na túto otázku sú takmer identické. Takže nebudem opakovať mnohé tie veci, ktoré on povedal, teda nie preto, že by som s nimi nesúhlasil, ale naopak, pretože by som ich sám povedal, ak by on už ich nevyjadril. Dovoľte mi preto doplniť niektoré veci, ktoré nestihol, alebo predsa len nechcel už nadstavovať tú rozpravu, povedať a možno niektoré veci aj sa pokúsiť povedať ešte jasnejšie, aby sme sa v tej hmle čísiel, ktorá sa tu vyťahuje, a nejakých prípadov nestratili. Takže skúsim stručne, ale naozaj vytiahnuť to podstatné.
Jedno číslo, ktoré tu ešte, myslím, nezaznelo, pokiaľ som počúval tú rozpravu, je, že máme centrá voľného času, ktoré pôsobia v 244 obciach a mestách na Slovensku, pričom na Slovensku je, ako vieme, 2 891 miest a obcí. To znamená návrh, ktorý hovorí, že peniaze na centrá voľného času už nepôjdu tam, kde deti chodia do týchto centier, ale pôjdu obciam, kde tie deti bývajú. To znamená, že pôjdu peniaze aj do 2 647 obcí, kde dnes takéto zariadenia zriadené nie sú. To je fakt. To je otázka, ako tento fakt budeme interpretovať.
My, ako opozícia, interpretujeme, ale aj samotné centrá voľného času, treba povedať, interpretujú tento fakt ako faktickú likvidáciu existujúcej siete centier voľného času, a to z nasledovných dôvodov. Ten prvý dôvod, ktorý tu už bol povedaný, je, že obce budú mať právo nedať tieto prostriedky centrám voľného času v plnej miere, nebudú tieto prostriedky účelovo viazané tým spôsobom, ako to bolo doteraz.
Pán poslanec Bublavý, môj takmer menovec, niekedy si nás ľudia aj kvôli tomu mýlia, hovoril o tom, že je urážaním samosprávy hovoriť o tom, že tie prostriedky potom dávať nebudú. Ja si dovolím poukázať na dve veci.
Prvý fakt je ten, že mnohé obce, osobitne menšie obce, sú na Slovensku v zúfalej finančnej situácii. To znamená, že myslím si, že málokto si trúfne myslieť, že starosta si radšej kúpi mercedes, akoby platil deťom krúžky, možno aj taký je, ale pochybujem, a v tom s vami, pán poslanec, súhlasím, že ak takí sú, tak ich je veľmi málo. A dúfam, že v tých svojich obciach ani dlho nevydržia. Takže nehovoríme o tom, že peniaze sa prelejú na nejaké hlúposti alebo na to, že, hovorím, samospráva nevie, čo od radosti robiť, aj keď niekedy musím povedať, že niektoré tie platy, najmä v menších a stredných obciach, v porovnaní napríklad s platmi slovenských aj ministrov, sa mi zdajú možno nadhodnotené, ale nie sú to také veľké peniaze, aby som to tu riešil.
Čo je problém, je naozaj to, že veľa obcí čelí dnes v súčasnej ekonomickej situácii katastrofe, ktorú treba riešiť. O tom sú debaty medzi odborníkmi na samosprávu, či municipalizovať, ako inak spájať obce, ako im pomáhať vykonávať spoločné činnosti, to asi dnes nie je téma rozpravy, ale toto objektívne je fakt. Demografická zmena, či už je to starnutie obyvateľstva, sťahovanie sa obyvateľstva spojené s ekonomickou krízou, toto ešte urýchľujú. A čo sa stane, keď zrazu uvoľníme nejaký balík peňazí na voľné použitie obcí, osobitne týchto malých obcí, ktoré dnes tieto centrá nemajú? No som ochotný sa s vami staviť, že veľká časť tých obcí v ťažkej finančnej situácii tie peniaze použije na iné veci mimo školstva, aby zachránila svoje služby. Ja dokonca to ani nepovažujem, keď sa to schváli z ich strany, za nejaký hyenizmus, budú sa snažiť zachrániť svoje obce tak, ako v rámci zákona to urobiť môžu. Moja otázka však je, či je v záujme tejto krajiny, aby sme sanovali finančnú krízu obcí, najmä malých obcí, tým, že oberieme slovenské deti o centrá voľného času. To je moja otázka. To nie je otázka, ktorá by bola nedôverou k samospráve, ktorá by bola spochybňovaním starostov. Ja si ich veľmi vážim. Tiež medzi nich chodím. A, samozrejme, v každej skupine sa vždy nájdu dobrí aj zlí. Ale slovenskí starostovia naozaj sú skupina, ktorá sa veľmi snaží svoje obce zveľaďovať. Ale popísal som situáciu, ktorej budú čeliť. A nemyslím si, že na to bude mať pán minister presvedčivú odpoveď, aj keď som si istý, že sa o tú odpoveď pokúsi.
Druhý problém. A chcem zároveň zdôrazniť, že toto nie je nová otázka. Pán exminister Fronc, nevidím ho tu teraz, má vystúpiť po mne, môže potvrdiť alebo vyvrátiť, ale myslím si, že potvrdí, že už keď sa schvaľovala fiškálna decentralizácia v roku 2004 v tomto parlamente, bola diskusia o tejto otázke nielen v súvislosti s centrami voľného času, ale aj v súvislosti so ZUŠ-kami, v súvislosti so škôlkami, v súvislosti so všetkými teda originálnymi kompetenciami v školstve, kde ZMOS a aj teda pán splnomocnenec Nižňanský vtedy chceli, aby všetky peniaze išli obciam podľa trvalého bydliska a aby obce si s nimi narábali, ako chcú. Viac-menej je to veľmi blízke tomu, čo je dneska v tomto návrhu. A treba povedať, že vtedajší pán minister školstva Fronc, ale ja napríklad ako štátny tajomník ministerstva práce, ale aj poslanci školského výboru viacerí z vtedajšej vládnej koalície Dzurindovej vlády neboli za to. A neboli za to z dvoch dôvodov. Jeden z nich bol, že je naozaj táto potreba určitej účelovej viazanosti. A ten druhý dôvod bol ten, ktorý tiež tu už bol stručne pomenovaný. A to je naozaj otázka komplikovanosti. Ak máme situáciu, že deti z malých obcí, pre ktoré nie je realistické zriaďovať centrá v tých malých obciach, chodia do tých väčších, a ak naozaj si myslíme, že 52 starostov sa bude dohadovať s jedným z nich kvôli finančným krokom v rozsahu 50, 100, 200 eur ročne za pár detí, tak sme veľmi naivní, osobitne ak to, keď sa nedohodnú, bude znamenať, že tie peniaze im zostanú v obci. Myslím si, že to bol hlavný argument aj vtedy, že jednoducho pre mnohé deti z menších obcí, ktoré sú neďaleko ale väčších spádových obcí, miest, jednoducho takýto krok povedie k reálnemu znemožneniu alebo sťaženiu prístupu, vtedy sa diskutovalo o škôlkach, o ZUŠ-kách, o všetkom, dneska máme tú úlohu užšiu. Inými slovami, nie je tento problém nový, vždy tu bola jedna strana, ktorá chcela to, čo aj dnes predkladá minister, aby to išlo všetkým obciam podľa miesta bydliska, čo znamená reálne zvýhodnenie malých obcí, aby to nebolo viazané, aby sa takto mohla sanovať ich ekonomika. A vždy tu bola druhá strana, ktorú som, priznám sa, vždy zastupoval aj ja a zastupujem dodnes, ktorá hovorí, že to nie je správne. A tie dôvody som sa pokúsil uviesť.
Dovoľte mi ešte na záver povedať jednu vec. Pán minister aj pán spravodajca hovorili o podvodoch, chcem len povedať, že tie čísla, ktoré ste uvádzali, pán spravodajca, môžu indikovať aj podvody, alebo zneužívanie, aj zvýšený záujem. Bez hlbšej analýzy nevieme, koľko z toho je čo. Ale myslím si, že určite tam nejaké percento zneužívania je. Na tom sa asi vieme zhodnúť. A treba proti nemu zakročiť. To, ako sa proti nemu dá zakročiť rôznymi spôsobmi, už bolo povedané, a teda sú aj iné spôsoby ako ten, čo je tu navrhovaný, a ten, ktorý zabije veľa centier voľného času. Ja sa priznám, že keď som ten návrh zákona čítal, spomenul som si na starú poviedku Stanislawa Lema, poľského sci-fi autora, o počítačovom mozgu, povedzme, takom centrálnom mozgu ľudstva, ktorému zadali úlohu nájsť liek, ktorý zastaví šírenie rakoviny. A počítač dlhé noci pracoval a potom povedal, že zastreľte chorého, rakovina sa prestane šíriť. Mal pravdu. Pán minister, riešenie, ktoré ste vy priniesli, je to isté. Zastreľte centrá voľného času, nebudú podvádzať. Súhlasím, len, priznám sa, zdá sa mi to trochu priveľká cena. A preto na záver, keď som už išiel hovoriť, tak som našiel na sociálnej sieti citát nejakého pána, myslím, že nepracuje v centre voľného času, ale myslím, že to vystihol pekne, takže dovoľte mi skončiť pred tým, než dám svoj procedurálny návrh, ním. Napísal, že ak nie sú peniaze na centrá voľného času, určite sa nájdu na protidrogové programy a polepšovne. A preto, že tento prístup, si myslím, by nám nemal byť blízky, dovoľte mi predniesť procedurálny návrh na to, aby sa v rokovaní o tomto zákone nepokračovalo. Ďakujem.

Miro, ďakujem, že si pripomenul jednu vec, ktorú ja som nepovedal. A to je presne tá zúfalá situácia niektorých samospráv na Slovensku. Keď máme desiatky obcí v nútenej správe, keď ich máme tak zadlžené, že jednoducho nevedia, čo majú robiť, tak privítajú každú korunu, aby sa z tej šlamastiky nejakým spôsobom dostali. Často to bude možno v najlepšom záujme obyvateľov tej obce, ale jednoducho nebudú používať peniaze na to, na čo boli určené. A to nie je správne. Ak máme riešiť zlú finančnú situáciu samospráv, sú na to iné nástroje, ale nie je správne dávať peniaze, ktoré majú ísť na činnosť detí, samosprávam iba kvôli tomu, aby mnohé z nich mohli cez tento spôsob financovania sanovať svoju vlastnú finančnú situáciu. Ďakujem.