4. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som pridal pár postrehov k návrhu na ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii.
Rád by som hneď v úvode ocenil kontinuitu týkajúcu sa príspevku Slovenskej republiky v tejto operácii, ktorú predstavuje tento návrh v porovnaní so zámermi predchádzajúceho vedenia rezortu. Je to pokračovanie v procese plánovanom aj v minulosti, keď som bol na čele rezortu ja. Po páde vlády bol celý proces podľa môjho názoru neuvážene zastavený, avšak teraz som rád, že sa v ňom pokračuje. Zostáva len pevne veriť, že toto zdržanie a skrátenie času vojakom pri logistike a sťahovaní nespôsobí v ich harmonograme problémy a že sa s ním vysporiadajú.
Posilnenie výcviku afganských vojakov a tým pádom napĺňanie tzv. tranzície, t. j. postupné odovzdávanie zodpovednosti do rúk samotných Afgancov, je len jedným z pozitívnych aspektov navrhovanej zmeny. Tým druhým a nemenej kľúčovým je výrazný prínos pre transformáciu ozbrojených síl. Nech by to znelo hocijako tvrdo, ale vojak je preto vojakom, že vie bojovať a že je pripravený bojovať, tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke. Prínos, ktorý v sebe zahŕňa postupné stiahnutie multifunkčnej ženijnej jednotky a strážnych jednotiek, a pripravované vyslanie vojakov vojenskej polície a vojakov z 5. pluku špeciálneho určenia, ktorí pôsobia a budú pôsobiť takpovediac „vonku, za plotom“ čiže v reálnych bojových podmienkach, je pre Slovensko nespochybniteľný. Už teraz sú to elitní príslušníci ozbrojených síl a ešte elitnejšími sa po svojom absolvovaní tejto zahraničnej operácie stanú.
Nikto z nás si určite nepraje, aby naši vojaci svoje praktické skúsenosti, ktoré v operácii ISAF nadobudnú, museli reálne využiť aj po návrate domov. Avšak samotné vedomie občanov, že Slovensko disponuje skvele vycvičenými vojakmi z takejto náročnej zahraničnej operácie, robí našu krajinu bezpečnejšou a v tom dobrom zmysle slova aj sebavedomejšou. A o to v čase mieru v prvom rade ide.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol vystúpiť v rozprave k tomuto bodu, je aj to, že chcem všetkým príslušníkom ozbrojených síl a nielen tým, ktorí pôsobia v zahraničných misiách a operáciách medzinárodného krízového manažmentu, ďaleko od svojich rodín, ale aj tým, čo pôsobia doma na Slovensku, vysloviť svoj obdiv a poďakovanie. Máme špičkových vojakov, ktorí pôsobia v mimoriadne ťažkých ekonomických podmienkach v porovnaní s mnohými inými krajinami. Mám teraz nielen na mysli výzbroj a výstroj, ale aj spoločenské uznanie. Keď sa totiž rozpráva napríklad o rôznych sociálnych výhodách vojakov, ale aj policajtov koniec koncov a o ich zamýšľanom okresávaní, vtedy je na Slovensku obrovské množstvo „odborníkov“, čo majú k tomu čo povedať. Keď sa rozpráva alebo skôr má sa rozprávať o obrovskom riziku o možnej a reálnej strate toho najcennejšieho, čo majú, teda ich životov, vtedy je skôr ticho, alebo je to riziko často mnohými marginalizované.
Záverom by som pridal svoj osobný postreh alebo skôr takú príhodu. Týka sa to spoločenského uznania, o ktorom som hovoril. Pamätám si, ako som ako minister obrany riešil so svojím tímom novú webovú stránku rezortu. Vtedy sme rozmýšľali, ako ju čo najlepšie vycibriť, pozerali sme si rôzne zahraničné linky. A našli sme jedno video zavesené, myslím, že to bolo na YouTube, bol to taký krátky šot, po letiskovej hale išli dvaja vojaci a jedna vojačka. Boli to „takí obyčajní vojaci“, neboli to žiadni dôstojníci alebo nejaké vysoké šarže. A keď boli zhruba v strede haly, tak sa postavil jeden cestujúci a začal im nahlas tlieskať . Pridal sa k nemu druhý, tretí až postupne postojačky im začala tlieskať celá hala, obrovské množstvo ľudí. Všetkým trom sa úplne rozžiarila tvár od šťastia, jednému sa dokonca zaleskli v očiach slzy. To bolo to spoločenské uznanie, ktoré som mal na mysli a ktoré sa aj týmto spôsobom tým americkým vojakom od obyvateľstva dostalo. Ja nepredpokladám, že by sa také niečo mohlo v blízkej budúcnosti udiať aj u nás. Máme predsa len inú mentalitu, skúsenosti a takpovediac aj miesto v dejinách. Ale zamyslenie sa nielen nás v tejto sále, ale aj vo verejnosti pri schvaľovaní takéhoto návrhu nad tým, že naši vojaci a vojačky nie sú o nič horší od tých amerických a sú rovnako odhodlaní plniť si svoje životné poslanie, ktoré si vybrali, by mohlo byť takým prvým krokom k zmene doterajšieho status quo.
Chcem z tohto miesta pozdraviť všetkých vojakov a vysloviť presvedčenie, že sa nielen tí, čo teraz budú v operácii ISAF končiť, ale aj tí, čo ich čoskoro vystriedajú, ale aj všetci nasledujúci v budúcnosti po ukončení ich rotácie v operácii vrátia do jedného živí a zdraví domov, naspäť k svojim rodinám. A zároveň chcem vyjadriť nádej, že keď sa kedykoľvek v budúcnosti začne hovoriť opäť o okresávaní sociálnych výhod, o „nič nerobiacich“ vojakoch, aj napríklad tu možno v tomto parlamente, spomenieme si viacerí na prerokovávanie tohto dnešného, ale aj všetkých podobných bodov týkajúcich sa misií našich vojakov.
Klub SaS návrh a ukončenie pôsobenia a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF a na zmenu mandátu príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto vojenskej operácii podporí. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda, pán predsedajúci. Pán poslanec Galko, v súvislosti s tým, čo ste povedali teraz, a v nadväznosti na to, čo ste povedali predtým vo svojom prvom vystúpení, by som sa chcel spýtať na jednu úplne inú vec, ktorá ma zarazila na vašom vystúpení. Vy ste doslova povedali: „Ja som tiež všeličo podpísal.“ Pán poslanec Galko, priznám sa, takúto argumentáciu som v živote nepočul od nejakého ministra. Ale ak je to naozaj tak, že vy ste tiež všeličo podpísali, to znamená, všeličo ste podpísali, dokončím, o čom teraz nemáte ani páru, čo ste podpísali, no tak by som sa chcel spýtať, aké to bolo vedenie rezortu z vašej strany, ktorý ste viedli. A teraz oponujete niekomu inému, že by to malo byť tak alebo onak, keď ste tiež všeličo podpísali, o čom ste nemali ani šajnu, čo ste podpisovali. Je to tak, pán poslanec Galko, alebo sa mýlim, alebo chcete túto vetu trošku revidovať? Ďakujem za pozornosť.

Chcem len k dvom veciam, ktoré tuná zazneli v rozprave od pána poslanca Galka.
Prvá vec, že nejakým spôsobom sa omeškalo vlastne po zmene mandátu toto posledné rozhodnutie, ktoré prerokovávame dnes v parlamente. Ja si myslím, že to bolo dobré rozhodnutie, že sa počkalo na výsledky a oficiálne závery samitu Severoatlantickej aliancie v máji v Chicagu v tomto roku a až potom vlastne sa potvrdili tie zmeny mandátu našich ozbrojených síl v misii ISAF v Afganistane. S tou celkovou spoločnou stratégiou odchodu vojakov z misie ISAF v Afganistane a vlastne požiadavkami našich spojencov, som veľmi rád, že sa to robí takýmto spôsobom, koordinovane s ďalšími krajinami, je ich tam tuším teraz 338 v misii ISAF v Afganistane a že to nerobíme sami od buka do buka a nekontrolovane a nekomunikujeme to s inými spojencami.
Druhá vec, ktorá ma tak troška možno zarazila, keď ste hovorili o systéme sociálneho zabezpečenia. Ja si pamätám, keď 9. júla 2010 ste ma striedali na klube ministerstva obrany, čiže pred plným klubom ste ako prvé vo svojom príhovore povedali, že zmeníte systém sociálneho zabezpečenia. Možno aj to malo za následok to, že v tú jeseň v roku 2010 odišlo viac ako 700 vojakov do výsluhového dôchodku. Takže potom nezabúdajme na to, čo robíme, ako rozprávame k tým vojakom, a teraz nejaké vystúpenie, že si vážime prácu vojakov, a na druhej strane ideme zmeniť systém sociálneho zabezpečenia. Na to nejakým spôsobom zabúdame.
Ja si myslím, že celá misia ISAF bola úspešným príbehom nielen Slovenskej republiky, ale aj vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorí naozaj reprezentovali túto krajinu už od roku 2004, keď bola vyslaná prvá ženijná jednotka na letisko v Bagrame, si myslím, že to bude pokračovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Tak najprv na pána poslanca Jarjabka. Ja som tu nevykrikoval z lavice. V podstate to bolo z vašej strany asi nie celkom v súlade s rokovacím poriadkom, keďže ste reagovali na to, čo bolo predtým, ale to je jedno.
Nebudem vám tu vysvetľovať, čo som kde kedy podpísal a čo som mal na mysli. Bolo to v podstate len pre pána ministra také nejaké upozornenie, že jednoducho stáva sa to nielen spravodajcovi, lebo často aj niekedy možno iní zamestnanci sa snažia uľahčiť si svoju prácu tým, že vám podstrčia niečo, čo je narýchlo urobené. A nemusí to byť len návrh zákona, môže to byť hocičo iné, a vy sa pod to nejakým spôsobom podpíšete alebo s tým súhlasíte a potom, keď s tým idete trebárs do Koaličnej rady alebo niekde inde, tak sa to nakoniec ani do vlády nedostane. Ale neodpustím si jednu poznámku, tak ako vy ste povedali, že ja som všeličo podpísal, vy ste všeličo narozprávali. Takže od vás to beriem ako taký folklór.
Čo sa týka pána poslanca Bašku, ja som mal na mysli to, že po páde vlády keby to nebolo zastavené, tak logistickí vojaci si mohli oveľa komfortnejšie pripravovať to sťahovanie trebárs napríklad tej ženijnej roty, pretože to bolo známe, že takéto niečo sa udeje, a mohli ten harmonogram mať oveľa lepšie nastavený. Čiže to nebola nejaká výčitka smerom k terajšiemu návrhu, skorej to bolo vyslovenie možno takej spoluúčasti, že teraz to budú musieť celkom iste urobiť podstatne rýchlejšie.
A čo sa týka toho sociálneho zabezpečenia, pán Baška, klamete, lebo ja som vždy deklaroval, že všetky zmeny sa budú týkať len nových vojakov, nových policajtov, ktorí nastúpia až po schválení týchto zmien. Vy idete zasahovať do sociálneho systému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako uviedol predsedajúci schôdze pán podpredseda Figeľ, predkladám do prvého čítania Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Budem stručný.
Účelom novely zákona je najmä prostredníctvom navrhovaných opatrení, po prvé, upraviť zber údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam, a to prideľovať finančné prostriedky na centrá voľného času podľa počtu obyvateľov obce od 5 do 14 rokov veku všetkým obciam, určiť vekovú hranicu pre evidenciu žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov či žiakov jazykových škôl, evidovať deti materských škôl, žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl, deti školských klubov a poradenských zariadení len v jednej škole alebo v jednom školskom zariadení rovnakého druhu, rozšíriť, po ďalšie, okruh aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu napríklad na organizačné zabezpečenie celoslovenských súťaží pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, upraviť výšku pokút za porušenie zákona, mierne znížiť ich, doteraz sa pokuty neudelili, spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, t. j. adresnejšie využívanie týchto finančných prostriedkov, poskytovať účelové finančné prostriedky zriaďovateľom stredných odborných škôl a dotácie zriaďovateľom školských zariadení, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prípravy, prostredníctvom výzvy z rozpočtových zdrojov ministerstva, po ďalšie, umožniť územnej samospráve v rámci svojich originálnych kompetencií určovať vo všeobecne záväznom nariadení podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku a deň v mesiaci, v ktorom územná samospráva poskytne finančné prostriedky neštátnym zriaďovateľom a vlastným školám a školským zariadeniam financovaným z výnosu dane obcí, doteraz určovali obce a vyššie územné celky len výšku finančných prostriedkov na dieťa, žiaka alebo poslucháča, prostredníctvom tejto kompetencie si bude môcť každá obec a aj vyšší územný celok nastaviť pravidlá financovania tak, aby zohľadňovali jednotlivé špecifiká škôl a školských zariadení financovaných z výnosu dane a zriadených na ich území, po ďalšie, v zákone sa explicitne uvádzajú aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec, vyšší územný celok zohľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia napríklad v centrách voľného času, počet hodín záujmového vzdelávania v materských školách, formu organizácie výchovy a vzdelávania, či už je poldenná alebo celodenná, evidovať elokované pracoviská v sieti a umožniť im vzniknúť len na území príslušného kraja, ich neriadený vznik spôsoboval obciam a vyšším územným celkom problémy najmä v súvislosti s ich financovaním, explicitne uviesť do zákona účastníka konania vo veci zaradenia, vyradenia a pri zmenách v sieti, konkrétne účastníkom konania sa určuje zriaďovateľ, zmeniť dátum predkladania žiadostí o vyradenie, zaradenie a pri zmenách v sieti škôl, sa mení z 30. júna na 31. marca z dôvodu problémov s doložením všetkých dokladov k žiadosti, upraviť výnimky pri zaraďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania a pri zmenách v sieti, výnimky sa zachovávajú v prípade spojenia školy, vzniku nového odboru vzdelávania, vzniku základnej školy s materskou školou a z dôvodu zaradenia organizačných zložiek školy, určiť dátum začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania zaradeného do siete na 1. september okrem zariadení školského stravovania a výnimiek pri zaradení, explicitne do zákona uviesť, v ktorých prípadoch sa pri rozhodovaní postupuje podľa zákona o správnom konaní, zjednotiť dĺžku funkčného obdobia riaditeľa na päť rokov (všetci bez rozdielu zriaďovateľa), podmienky jeho vymenovania, prerušenie výkonu funkcie riaditeľa a vymenovanie nového riaditeľa na dobu prerušenia výkonu funkcie riaditeľa, vytvoriť možnosť pre krajské školské úrady zriaďovať stredné odborné školy, ktoré budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov, ktorých potrebuje spoločnosť v rámci jednotlivých regiónov, že by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdelávania pre samosprávne kraje nerentabilné, a tam sa vieme dohodnúť, a, nakoniec, spresniť zloženie rady školy, členom rady strednej odbornej školy bude zo štyroch zástupcov zriaďovateľa aj jeden zástupca stavovskej organizácie, ktorého nominuje táto organizácia u všetkých zriaďovateľov stredných odborných škôl.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu tejto novely zákona a jej postúpenie do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 120), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 21 z 23. júla 2012 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 113 zo 4. júla 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.
Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, som veľmi smutný z toho, čo máme teraz pred sebou na stole. V roku 2010, 19. mája 2010 vtedy ešte prvá vláda Roberta Fica na zasadnutí vlády ani nezaradila bod do rokovania vlády o tom, že by išla meniť podmienky financovania centier voľného času. Zbabelo a potichučky prepašovala tento bod do bodu rôzne, schválila ho zhruba v tom istom znení, v akom s ním teraz prišiel pán minister do Národnej rady. A už poobede v ten istý deň pán premiér Fico zožal ovácie na stretnutí ZMOS-u za to, že starostom a primátorom prihráva do rúk peniažky, ktoré nikto nebude kontrolovať, krásny predvolebný ťah, ktorým si vtedy pán Fico získaval Zduženie obcí a miest Slovenska na svoju stranu, aby prostredníctvom svojich primátorov a starostov po celom Slovensku naháňal ovečky do svojho predvolebného košiara. Stovky ľudí potom prišli protestovať pred Úrad vlády a pred parlament a búrili sa, pretože 300 000 detí a 6 000 pedagogických zamestnancov mohlo prísť o aktivity a o prácu. Jedno z prvých stretnutí ministra školstva Jurzycu bolo presne na túto tému.
Hneď prvá vec, ktorú sme urobili v spolupráci s pánom Jurzycom po vzniku novej vlády v roku 2010, bolo zavedenie novej metodiky nápočtu detí a široké zabránenie ďalším podvodom, ktoré vtedy boli z ministerstva školstva hlásené zo strany niektorých centier voľného času. Dva mesiace si mňa aj pani kolegyňu Žitňanskú a pána kolegu Beblavého pohadzovali medzi sebou ministerstvo školstva, ministerstvo financií a Úrad vlády. Až konečne sa nám podarilo na jeseň roku 2010 tento stav zvrátiť a doteraz mnohí riaditelia centier voľného času nás vyhľadávajú, stretávajú sa s nami a ďakujú nám za to, že takmer 50 % centier voľného času vtedy prežilo, lebo ak by ostala platiť norma, ktorú vtedy schválila 19. mája 2010 Ficova vláda, tak dnes by sme sa už nemali o čom rozprávať, lebo 50 % centier voľného času by vôbec neexistovalo. Predĺžili sme obdobie, v ktorom mohli poberať peniaze podľa aktivít, ktoré s deťmi robia, sprísnili sme podmienky, za akých sa napočítavali deti, sprísnili sme kontrolu a vyzvali sme ministra školstva, aby posielal inšpektorov na jednotlivé pracoviská centier voľného času, aby kontrolovali, čo sa tam naozaj deje, a aby tých desať alebo pätnásť naozaj podozrivých alebo pokútnych centier, ktoré mali napísané na svojich zoznamoch čierne duše, bolo identifikovaných a nemohlo ďalej vykonávať svoju činnosť. Vďaka tomu doteraz tieto centrá voľného času existujú.
Čo ale prináša pán minister Čaplovič, je presne tá istá skaza, ktorá bola schválená vládou 19. mája roku 2010. Nejde vôbec o to, aby sa urobil poriadok, a už vôbec nejde o to, aby sa zabránilo nejakému kšeftovaniu. Pán minister, to boli nehorázne výhovorky, ktoré ste pustili v posledných dňoch z úst. Ľudia za minimálne peniaze dennodenne pracujú s mládežou a s deťmi a vyvíjajú s nimi aktivity a vy namiesto toho, aby ste pre nich vytvorili lepšie podmienky, idete rušiť tieto miesta a prakticky im znemožniť ďalšiu prácu. Prestavme si, že máme centrum voľného času niekde v Košiciach, do ktorého chodia deti z 52 okolitých obcí. Pri súčasnom systéme každé dieťa, ktoré tam vykonáva svoju činnosť, a je prirodzené, že ju tam vykonáva, pretože deti z tých obcí chodia na základné školy a na stredné školy do mesta Košice, tak teraz bez ohľadu na to, z ktorej obce pochádza, dostáva peniaze vďaka tomu, že v danom centre voľného času vykonáva svoju činnosť. Tým pádom jeho činnosť je zaplatená a človek, ktorý ju tam s nimi vykonáva, je zaplatený tiež.
S tým, s čím prichádzate teraz vy, sa dostaneme do situácie, že centrum voľného času nebude vôbec tušiť, koľko peňazí dostane na aktivitu týchto detí, lebo VZN-kom si jedna obec vyhlási, že na centrá voľného času dá 35 eur, druhá dá 55 eur, tretia dá 100 eur, štvrtá ani to a piata povie, my vám žiadne peniaze nepošleme, pretože sú v našom rozpočte a je v našej kompetencii o nich rozhodovať. Takéto centrum voľného času nebude môcť rozpočtovať, vôbec nebude vedieť, koľko peňazí dostane na elektriku, na kúrenie a na platy svojich detí a čoskoro bude musieť túto činnosť ukončiť. To je presne to, čo spôsobíte, pán minister. A môžete sa smiať, koľko chcete, toto sú veci, ktoré nemám z vlastnej hlavy, toto sú veci, ktoré už tri roky rozprávajú obhajovatelia registra, ktorý mal byť zavedený na ministerstve školstva už za prvej Ficovej vlády.
Keby pán Mikolaj vtedy nebol robil zbytočné opatrenie a namiesto toho sústredil svoju energiu na to, aby bol vytvorený centrálny register, v ktorom by bolo zapísané každé dieťa so svojím rodným číslom a s aktivitami, ktoré vykonáva v ktorom centre voľného času, tak sa dnes vôbec nemusíme baviť o tom, v ktorej obci býva, pretože by sme presne vedeli, kam chodí, do koľkých krúžkov je zapísané a koľko peňazí na jeho činnosť ide. A každé jedno centrum voľného času, ktoré s ním pracuje, by za to dostalo primerane zaplatené a nikto by si nedovolil napísať nejakú čiernu dušu, pretože by tom v tom centrálnom registri jednoducho okamžite bolo vidieť. Nie, namiesto toho ideme dávať samosprávam peniaze do rúk, kde na činnosť detí možno pôjde 50 alebo 45 % a ostatné pôjde do chodníkov, lámp verejného osvetlenia alebo splácania dlhov jednotlivých samospráv. A nikto nikdy nezabezpečí, že tieto peniaze budú použité na činnosť detí. Presne toto spôsobíme. A tie deti, ktoré dneska každý deň môžu ísť na nejaký krúžok a venovať sa nejakej zmysluplnej činnosti, ostatnú aj s tými učiteľmi, ktorí s nimi pracujú, na ulici, pán minister. Presne to sa stane.
Varovali sme vás pred tým v roku 2010. Vtedy pán premiér v momente, keď protestujúci stáli pred parlamentom a pred vládou, povedal, že áno, je možné, že pán minister Mikolaj pochybil a on zváži nápravu tohto kroku. V článkoch z roku 2010 pred voľbami už mal veľmi krotký tón hlasu a povedal, že je možné, že sa stala niekde chyba a v prípade, že sa na to príde, ústami svojho vtedajšieho hovorcu Braňa Ondruša odkázal, že je ochotný počúvať a tieto veci napraviť. No zjavne v strane SMER pamäť neslúži, pretože s takou istou hlúposťou, s ktorou ste prišli 19. mája 2010, prichádzate do Národnej rady ešte raz.
Dvestotisíc slovenských detí navštevuje krúžky, tábory, kurzy, prázdninové pobyty a peniaze, dvestotisíc. Hovorím o tých, ktorých sa môže jednoducho týkať to, že jednoducho prestanú tam chodiť. Máme tu stotisíc detí, ktoré dokážu ufinancovať, pretože sú v malých obciach a nechodia tam deti z vonkajších obcí, takže sa ich to nie až tak dotkne, a tie deti v obciach, v ktorých bývajú, tak peniaze na svoju aktivitu dostanú. Ale potom tu máme centrá voľného času, ktoré majú spádové oblasti, ktoré sú týmto jednoducho ohrozené.
Ja nemám nič proti tomu, aby sa kompetencie prenášali na samosprávu. Princíp subsidiarity ako taký je dobrý a v Európe sa podľa neho riadi každý, kto môže. A považujem to za správne, lenže my tu zavádzame veľký konflikt záujmov, pretože dávame samospráve do ruky peniaze, ktorá s nimi môže potom nakladať podľa svojho vlastného uváženia. A nemajú žiadnu viazanosť, nie sú viazané na aktivity detí. To znamená, v momente, keď prerozdelíme podielové dane, tak síce štát môže povedať, ja dávam tieto peniaze na aktivity detí, ale v momente, keď sa dostanú do štátnej kasy, tak to je to isté euro, ten istý cent, ktorý ide na chodníky, na lampy, na splácanie dlhu. A je vyslovene na uvážení samosprávy, na čo tieto peniaze použije. A potom neplatí to, že štát hovorí, my dávame peniaze na aktivity detí, nie, potom alibisticky štát môže ustúpiť a ústami svojho ministra povedať, samosprávy nech rozhodnú, čo sa s deťmi bude diať. Ale s deťmi sa bude diať to, že samosprávy využijú tento zvýšený prítok peňazí, nebudú ich dávať do aktivít detí, ako už dneska mnohé avizujú, a budú si nimi riešiť svoje vlastné finančné problémy.
A teraz čo je vyššie? Je vyššie záujem štátu prispievať na každodennú systematickú aktivitu detí alebo je vyššie politická objednávka, pán minister, naplniť vačky svojich červených starostov a primátorov po celom Slovensku? A toto je len začiatok. Máme tu ďalšie návrhy, ku ktorým sa budem vyjadrovať neskôr, ale už toto je alarmujúce. A keď som hovoril o tom, že nás čaká na Slovensku z rúk ministerstva školstva normalizačný valec, za ktorým budeme len vidieť obete rán istoty, namiesto istôt, ktoré SMER sledoval na začiatku, tak toto sú tie prvé. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Viete, pán kolega, na vaše vystúpenie nič iné nemôžem použiť, len tie slová, že vy očierňujete samosprávu už dopredu. Vy znevažujete prácu starostov a primátorov, že finančné zdroje, ktoré budú dostávať na výchovu detí a na krúžky, budú používať úplne niekde inde, na chodníky, na cesty. My tie finančné zdroje ozaj potrebujeme aj na chodníky, aj na cesty, ale tieto finančné zdroje, ktoré ministerstvo bude dávať na výchovu, budeme používať naozaj na výchovu tých detí. A budeme veľmi radi, že konečne prišiel pán minister, ktorý chce spravodlivosť. Viete, koľko finančných zdrojov sa strácalo a zneužívalo práve na niečo iné, aby sa obohatili skupiny ľudí, ktorí zneužívali tieto krúžky? Teraz keď to bude na žiaka, tak teraz bude tá spravodlivosť. A naozaj tie finančné zdroje, ktoré sú, môžu byť používané na výchovu a na vzdelávanie našich detí.
A ja som veľmi rád, že pán minister našiel odvahu a že ide aj do takého toho nerovného boja, lebo počítal s takými oponentmi, ako ste vy, a je ich veľa, ktorí znevažovali. Takže ja si myslím, že pán minister ide správnym smerom a správnym krokom. A držím mu palce, aby presadil tento zákon a má určite oporu aj v ZMOS-e. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Ukázalo sa naozaj, pán poslanec, že súčasný systém financovania školských zariadení sa zneužíval. Každému z nás, či už sme rodičia, pedagogickí alebo nepedagogickí zamestnanci, ide o prijatie čo najlepšieho zákona, zákona, ktorý zabezpečí transparentné a spravodlivé financovanie škôl a školských zariadení. Veď toto všetko robíme pre deti, pre naše deti a mládež. Sú takí, ktorí robia svoju prácu poctivo, ale aj takí, ktorí vidia predovšetkým zisk. Možno aj preto sa delili krúžky mladých pestovateľov na ovocie samostatne a na zeleninu samostatne, a to všetko s osobitným príspevkom. Nuž toto bol naozaj biznis na úkor štátu. A ja si myslím, že nám všetkým tu ide o to, aby sme sa práve tomuto vyhli. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, tak niečo už bolo povedané, čo sa týka aj samosprávy, teraz v podstate ste nám podali taký zúžený pohľad, čo sa týka len centier voľného času. Ale my žijeme v spoločnosti širokej, v ktorej všetko na seba nadväzuje. A teda z tohto vidieť, že buď nepoznáte, alebo nechcete poznať nejako komplexne alebo v kontexte financovanie spolu s materskými školami, školskými jedálňami, s klubmi a tak ďalej. Ináč by ste si toto nemohli dovoliť, pretože my v tých mestách žijeme a my vieme, že máme len jeden balík a keď z neho ukrojíte viacej, oveľa viacej, tak zase niekde bude chýbať. A tým pádom väčšine samosprávy tým, že sa zvyšuje ten balík na centrá voľného času, chýba na prevádzku materských škôl a školských jedální, školských klubov, pretože len ten balík je naozaj jeden. A z tohto vyplýva vaša hlboká neznalosť s hospodárením miest a obcí, čo pri SaS-ke mi je to nie už vôbec divné, pretože samospráva je pre vašu stranu úhlavný nepriateľ. Takže tomu sa ani tak nedivím.
A myslím si, že drvivá väčšina starostov a primátorov si nedovolí peniaze niekde dať inde ako do vzdelávania. Dovolím si povedať, že drvivá väčšina primátorov a starostov dáva zo svojich bežných navyše na vzdelávanie. A darmo sa usmievate, ja viem, o čom hovorím. Vy možná máte užší pohľad, ale neprekvapuje ma to, a teda podporujem tento návrh. Ďakujem.