Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, som veľmi smutný z toho, čo máme teraz pred sebou na stole. V roku 2010, 19. mája 2010 vtedy ešte prvá vláda Roberta Fica na zasadnutí vlády ani nezaradila bod do rokovania vlády o tom, že by išla meniť podmienky financovania centier voľného času. Zbabelo a potichučky prepašovala tento bod do bodu rôzne, schválila ho zhruba v tom istom znení, v akom s ním teraz prišiel pán minister do Národnej rady. A už poobede v ten istý deň pán premiér Fico zožal ovácie na stretnutí ZMOS-u za to, že starostom a primátorom prihráva do rúk peniažky, ktoré nikto nebude kontrolovať, krásny predvolebný ťah, ktorým si vtedy pán Fico získaval Zduženie obcí a miest Slovenska na svoju stranu, aby prostredníctvom svojich primátorov a starostov po celom Slovensku naháňal ovečky do svojho predvolebného košiara. Stovky ľudí potom prišli protestovať pred Úrad vlády a pred parlament a búrili sa, pretože 300 000 detí a 6 000 pedagogických zamestnancov mohlo prísť o aktivity a o prácu. Jedno z prvých stretnutí ministra školstva Jurzycu bolo presne na túto tému.
Hneď prvá vec, ktorú sme urobili v spolupráci s pánom Jurzycom po vzniku novej vlády v roku 2010, bolo zavedenie novej metodiky nápočtu detí a široké zabránenie ďalším podvodom, ktoré vtedy boli z ministerstva školstva hlásené zo strany niektorých centier voľného času. Dva mesiace si mňa aj pani kolegyňu Žitňanskú a pána kolegu Beblavého pohadzovali medzi sebou ministerstvo školstva, ministerstvo financií a Úrad vlády. Až konečne sa nám podarilo na jeseň roku 2010 tento stav zvrátiť a doteraz mnohí riaditelia centier voľného času nás vyhľadávajú, stretávajú sa s nami a ďakujú nám za to, že takmer 50 % centier voľného času vtedy prežilo, lebo ak by ostala platiť norma, ktorú vtedy schválila 19. mája 2010 Ficova vláda, tak dnes by sme sa už nemali o čom rozprávať, lebo 50 % centier voľného času by vôbec neexistovalo. Predĺžili sme obdobie, v ktorom mohli poberať peniaze podľa aktivít, ktoré s deťmi robia, sprísnili sme podmienky, za akých sa napočítavali deti, sprísnili sme kontrolu a vyzvali sme ministra školstva, aby posielal inšpektorov na jednotlivé pracoviská centier voľného času, aby kontrolovali, čo sa tam naozaj deje, a aby tých desať alebo pätnásť naozaj podozrivých alebo pokútnych centier, ktoré mali napísané na svojich zoznamoch čierne duše, bolo identifikovaných a nemohlo ďalej vykonávať svoju činnosť. Vďaka tomu doteraz tieto centrá voľného času existujú.
Čo ale prináša pán minister Čaplovič, je presne tá istá skaza, ktorá bola schválená vládou 19. mája roku 2010. Nejde vôbec o to, aby sa urobil poriadok, a už vôbec nejde o to, aby sa zabránilo nejakému kšeftovaniu. Pán minister, to boli nehorázne výhovorky, ktoré ste pustili v posledných dňoch z úst. Ľudia za minimálne peniaze dennodenne pracujú s mládežou a s deťmi a vyvíjajú s nimi aktivity a vy namiesto toho, aby ste pre nich vytvorili lepšie podmienky, idete rušiť tieto miesta a prakticky im znemožniť ďalšiu prácu. Prestavme si, že máme centrum voľného času niekde v Košiciach, do ktorého chodia deti z 52 okolitých obcí. Pri súčasnom systéme každé dieťa, ktoré tam vykonáva svoju činnosť, a je prirodzené, že ju tam vykonáva, pretože deti z tých obcí chodia na základné školy a na stredné školy do mesta Košice, tak teraz bez ohľadu na to, z ktorej obce pochádza, dostáva peniaze vďaka tomu, že v danom centre voľného času vykonáva svoju činnosť. Tým pádom jeho činnosť je zaplatená a človek, ktorý ju tam s nimi vykonáva, je zaplatený tiež.
S tým, s čím prichádzate teraz vy, sa dostaneme do situácie, že centrum voľného času nebude vôbec tušiť, koľko peňazí dostane na aktivitu týchto detí, lebo VZN-kom si jedna obec vyhlási, že na centrá voľného času dá 35 eur, druhá dá 55 eur, tretia dá 100 eur, štvrtá ani to a piata povie, my vám žiadne peniaze nepošleme, pretože sú v našom rozpočte a je v našej kompetencii o nich rozhodovať. Takéto centrum voľného času nebude môcť rozpočtovať, vôbec nebude vedieť, koľko peňazí dostane na elektriku, na kúrenie a na platy svojich detí a čoskoro bude musieť túto činnosť ukončiť. To je presne to, čo spôsobíte, pán minister. A môžete sa smiať, koľko chcete, toto sú veci, ktoré nemám z vlastnej hlavy, toto sú veci, ktoré už tri roky rozprávajú obhajovatelia registra, ktorý mal byť zavedený na ministerstve školstva už za prvej Ficovej vlády.
Keby pán Mikolaj vtedy nebol robil zbytočné opatrenie a namiesto toho sústredil svoju energiu na to, aby bol vytvorený centrálny register, v ktorom by bolo zapísané každé dieťa so svojím rodným číslom a s aktivitami, ktoré vykonáva v ktorom centre voľného času, tak sa dnes vôbec nemusíme baviť o tom, v ktorej obci býva, pretože by sme presne vedeli, kam chodí, do koľkých krúžkov je zapísané a koľko peňazí na jeho činnosť ide. A každé jedno centrum voľného času, ktoré s ním pracuje, by za to dostalo primerane zaplatené a nikto by si nedovolil napísať nejakú čiernu dušu, pretože by tom v tom centrálnom registri jednoducho okamžite bolo vidieť. Nie, namiesto toho ideme dávať samosprávam peniaze do rúk, kde na činnosť detí možno pôjde 50 alebo 45 % a ostatné pôjde do chodníkov, lámp verejného osvetlenia alebo splácania dlhov jednotlivých samospráv. A nikto nikdy nezabezpečí, že tieto peniaze budú použité na činnosť detí. Presne toto spôsobíme. A tie deti, ktoré dneska každý deň môžu ísť na nejaký krúžok a venovať sa nejakej zmysluplnej činnosti, ostatnú aj s tými učiteľmi, ktorí s nimi pracujú, na ulici, pán minister. Presne to sa stane.
Varovali sme vás pred tým v roku 2010. Vtedy pán premiér v momente, keď protestujúci stáli pred parlamentom a pred vládou, povedal, že áno, je možné, že pán minister Mikolaj pochybil a on zváži nápravu tohto kroku. V článkoch z roku 2010 pred voľbami už mal veľmi krotký tón hlasu a povedal, že je možné, že sa stala niekde chyba a v prípade, že sa na to príde, ústami svojho vtedajšieho hovorcu Braňa Ondruša odkázal, že je ochotný počúvať a tieto veci napraviť. No zjavne v strane SMER pamäť neslúži, pretože s takou istou hlúposťou, s ktorou ste prišli 19. mája 2010, prichádzate do Národnej rady ešte raz.
Dvestotisíc slovenských detí navštevuje krúžky, tábory, kurzy, prázdninové pobyty a peniaze, dvestotisíc. Hovorím o tých, ktorých sa môže jednoducho týkať to, že jednoducho prestanú tam chodiť. Máme tu stotisíc detí, ktoré dokážu ufinancovať, pretože sú v malých obciach a nechodia tam deti z vonkajších obcí, takže sa ich to nie až tak dotkne, a tie deti v obciach, v ktorých bývajú, tak peniaze na svoju aktivitu dostanú. Ale potom tu máme centrá voľného času, ktoré majú spádové oblasti, ktoré sú týmto jednoducho ohrozené.
Ja nemám nič proti tomu, aby sa kompetencie prenášali na samosprávu. Princíp subsidiarity ako taký je dobrý a v Európe sa podľa neho riadi každý, kto môže. A považujem to za správne, lenže my tu zavádzame veľký konflikt záujmov, pretože dávame samospráve do ruky peniaze, ktorá s nimi môže potom nakladať podľa svojho vlastného uváženia. A nemajú žiadnu viazanosť, nie sú viazané na aktivity detí. To znamená, v momente, keď prerozdelíme podielové dane, tak síce štát môže povedať, ja dávam tieto peniaze na aktivity detí, ale v momente, keď sa dostanú do štátnej kasy, tak to je to isté euro, ten istý cent, ktorý ide na chodníky, na lampy, na splácanie dlhu. A je vyslovene na uvážení samosprávy, na čo tieto peniaze použije. A potom neplatí to, že štát hovorí, my dávame peniaze na aktivity detí, nie, potom alibisticky štát môže ustúpiť a ústami svojho ministra povedať, samosprávy nech rozhodnú, čo sa s deťmi bude diať. Ale s deťmi sa bude diať to, že samosprávy využijú tento zvýšený prítok peňazí, nebudú ich dávať do aktivít detí, ako už dneska mnohé avizujú, a budú si nimi riešiť svoje vlastné finančné problémy.
A teraz čo je vyššie? Je vyššie záujem štátu prispievať na každodennú systematickú aktivitu detí alebo je vyššie politická objednávka, pán minister, naplniť vačky svojich červených starostov a primátorov po celom Slovensku? A toto je len začiatok. Máme tu ďalšie návrhy, ku ktorým sa budem vyjadrovať neskôr, ale už toto je alarmujúce. A keď som hovoril o tom, že nás čaká na Slovensku z rúk ministerstva školstva normalizačný valec, za ktorým budeme len vidieť obete rán istoty, namiesto istôt, ktoré SMER sledoval na začiatku, tak toto sú tie prvé. Ďakujem veľmi pekne.