4. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi z poverenia vlády na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť na prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorý obsahuje spresnenia niektorých ustanovení zákona vyplývajúce z potrieb praxe. Ďalej sa tu riešia legislatívno-technické úpravy zákona, jeho pôvodného znenia. Dopĺňame tak isto nové zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú osvedčovania elektronických systémov zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov Európskej únie podľa nariadenia EÚ, ktoré je potrebné v Slovenskej republike implementovať. Ide o známe rozšírenie právomoci Lisabonskej zmluvy, ide o takzvanú občiansku iniciatívu. Predpokladaným návrhom zákona sa novelizuje aj zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení predpisov, pretože obe úpravy spolu súvisia najmä ohľadne adries elektronických podateľní povinných osôb.
Vláda pripravila zákon, ktorý je koncipovaný v súlade so stavom a vývojom informačných a komunikačných technológií, reflektuje na výsledky analýzy uplatňovania doterajšieho zákona v praxi z vecného i procesného hľadiska a taktiež z potreby zakomponovať do návrhu zákona ustanovenia o osvedčovaní elektronických systémov zberu vyhlásení o podpore iniciatívy občanov v súlade s požiadavkami nariadenia Európskeho parlamentu.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 131).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to jest doručenia návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý, účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 6. júla 2012 č. 128 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova. Keďže budem teraz vystupovať viackrát, pokúsim sa byť čo najstručnejší.
Chcel by som len podať jeden procedurálny návrh a vysvetliť, prečo ho podávam, a požiadať vás o jeho podporu.
V posledných rokoch sa na Slovensku, začala verejná správa zverejňovať čoraz väčší objem rôznych dát v rôznych súvislostiach. Niekedy vo vedomej snahe zvyšovať transparentnosť, niekedy ako produkt určitých iných opatrení a tým pádom sa naozaj zvýšili možnosti nielen verejnej kontroly toho, čo sa deje, čo je často zdôrazňované, ale aj užívateľský komfort pre občanov. Vieme aj zo zahraničia, že zverejňovanie dát slúži nielen na kontrolu vlády, ale naozaj slúži na to často, aby ľudia mohli robiť úplne iné úžitkové veci pre seba, ktoré s kontrolou vlády nijak nesúvisia. Na to však musia tie dáta byť zverejňované vo formáte a spôsobom, ktorý je použiteľný a s ktorým sa dá ďalej pracovať. Inými slovami, transparentnosť nestačí, ak dáta nie sú prakticky použiteľné. Samozrejme, zverejňovať dáta tak, aby to použiteľné bolo, vyžaduje niekedy investície, tam je tá otázka aj peňazí, nie sú na všetko. A niekedy je to skôr otázka vôle.
Ja v tejto súvislosti chcem privítať to, že minulá vláda sa zaviazala, ale súčasná vláda, pokiaľ viem, plne pokračuje v tej iniciatíve, ktorá bola spomínaná z hľadiska práve zverejňovania dát, stransparentňovania verejnej správy a poskytovanie tohto vyššieho komfortu občanom. Takže vnímam aj toto moje vystúpenie ako nejak mimo takého zásadného koaličného, alebo teda vládno-opozičného súboja.
Ale chcel by som napriek tomu navrhnúť, aby tento zákon bol prerokovaný aj vo výbore pre školstvo v druhom čítaní, a to z nasledovného dôvodu: konkrétne existujú dva informačné zdroje, pomerne dôležité, v rezorte školstva, jeden krátko, jeden dlhšie, ktoré sú ale dnes pomerne ťažko v praxi, alebo teda sú použiteľné, ale by som povedal zbytočne znižujú užívateľský komfort. Jedna sa týka zverejňovania výberových konaní na miesta vysokoškolských učiteľov, ktoré zaviedla ešte vláda Mikuláša Dzurindu, prvá, na návrh pána ministra Ftáčnika. To platí od roku 2002, kde ministerstvo školstva na svojej webstránke zverejňuje tieto výberové konania teda už desať rokov. A minulý rok schválil tento parlament na môj návrh také isté zverejňovanie voľných miest aj pre učiteľov základných a stredných škôl na webstránke, okrem iného aj krajských školských úradov, a ministerstvo školstva má web, ktorý na to linkuje.
Dostávam množstvo podnetov zo všetkých úrovní školstva ako člen školského výboru k tomu, že najmä v oblastiach, kde školská profesia, učňovská profesia stále je atraktívna, napriek teda platom, ktoré všeobecne považujeme za nie, nezodpovedajúce vážnosti tohto povolania, tak napriek tomu často tie informácie sú nedostatočné, tak napriek tomu tie informácie často sú nedostatočné, tieto internetové portály poskytujú jedinú možnosť ľuďom, ktorí chcú učiť, aby sa naozaj mohli uchádzať v súťaži o tieto miesta. Ak si však pozriete tie weby, tak tie weby sú užívateľsky urobené tak, aby boli čo najmenej užívateľsky priateľské. Nemyslím si, že to z dôvodu nejakej zlej vôle, ale skôr z dôvodu, že je to najjednoduchšie riešenie, proste nahádzané po sebe linky. A ak niekto naozaj chce, tak buď tam musí naozaj kontrolovať každý deň osem stránok, alebo sa preklikávať spätne desiatkami vecí, z ktorých si nie je istý, čo je, čo je relevantné. Preto by som rád hľadal aj spoluprácu s ministerstvom školstva, spôsob, ako aj tento informačný systém alebo tieto informácie robiť tak, aby boli naozaj prístupné pre občanov vyhľadávateľným spôsobom. A samozrejme rozšíriť takéto možnosti aj na iné, na iné dáta, ktoré zverejňuje štát.
Prečo to spomínam pri tomto zákone? Tu sa dostávam ku koncu svojho vystúpenia. Samozrejme tento zákon a naňho nadväzujúce výnosy a iné opatrenia určujú štandardy v zverejňovaní informácií, podávania informácií vo verejnej správe. Takže on by mohol zohrať kľúčovú úlohu v tom, aby sme zlepšili komfort užívateľov. Ja hovorím o učiteľoch, alebo o tých, čo chcú byť učiteľmi. Ale to sa asi týka aj mnohých iných informácií. A bol by som veľmi rád, keby sme našli spôsob pri tejto novelizácii, ako určité štandardy zaviesť. Spôsob, ktorý bude vyžadovať minimálne finančné náklady. Lebo je mi jasné, že v súčasnej dobe to je obmedzené, aj keď v OPIS-e peňazí veľa je, ale to nie je všeliek. A myslím si, že na to by aj bolo dobré, aby sme o tom v školskom výbore rokovali a snažili sa teda prípadne, ak dovtedy nejaký návrh nájdeme, ho tam prípadne aj presadiť.
Preto podávam procedurálny návrh, aby teda okrem tých výborov, ktoré navrhol už predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí, bol tento zákon, táto novela prerokovaná aj v školskom výbore alebo vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a školstvo s tým, že chcel by som len pre kolegov, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, pripomenúť, že tieto návrhy boli vždy považované za mimo politické, alebo teda nech ich ktorýkoľvek poslanec opozičný alebo koaličný navrhoval, nebol s tým nikdy nijaký problém, lebo samozrejme to nijak negarantuje ani schvaľovanie opozičných návrhov, ani negarantuje to, že aj tento výbor môže tento zákon preskúmať, prípadne navrhnúť nejaké zmeny. Z tohto dôvodu by som vás chcel požiadať o podporu tohto procedurálneho návrhu.
Ďakujem..

Dvojvetová reakcia na výzvu pána poslanca Beblavého. Ja sa nemám čo vyjadrovať, samozrejme, k procedurálnym otázkam, ale plne podporujem čo najširšiu diskusiu na túto tému aj z hľadiska možných úprav zákona pred a počas druhého čítania. Čiže bez akýchkoľvek problémov. Je to technická norma, tam nemá čo politika, naozaj čo robiť, s prihliadnutím na možností, samozrejme finančné, verejnej správy, ale dvere sú otvorené.

Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, vládny návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady ako iniciatívny návrh. Zámerom predmetného materiálu je prehodnotenie súčasnej platnej úrovne sadzieb správnych poplatkov, z ktorých viaceré neboli niekoľko rokov zmenené a nezodpovedajú skutočne vynaloženým nákladom spojeným s realizáciou požadovaných spoplatňovaných úkonov a konaní.
Medzi podstatné zmeny v sadzobníku správnych poplatkov patrí úprava doterajšieho spoplatňovania stavebného povolenia, ktorá pri určení konkrétnej sadzby poplatku bude vychádzať z objemu obstavaného priestoru danej stavby. Rovnaký prístup sa navrhuje prijať aj pri spoplatnení kolaudačného konania.
Ďalšou zo zmien je spoplatňovanie prvého zápisu motorového vozidla do evidencie v Slovenskej republike pre motorové vozidlá kategórie L, M1, N1, nad 80 kilowattov v závislosti od výkonu motora. Zmeny v sadzobníku správnych poplatkov sa navrhujú aj pri úkonoch a konaniach na správach katastra, pri registrácii liekov, pri udeľovaní dopravnej licencie, pri povoľovaní prepravy nadmerne ťažkých a nadrozmerných nákladov, pri zmenách licencií na prevádzkovanie hazardných hier, v oblasti povoľovania banskej činnosti, v oblasti životného prostredia. Nadväzne na ustanovenia colného kódexu spoločenstva sa zo sadzobníka správnych poplatkov vypúšťajú tie spoplatňované úkony, ktoré sa týkajú úkonov a konaní colných orgánov. Upravujú sa sadzby poplatkov za úkony a konania zastupiteľských úradov v závislosti od úrovne spoplatňovania obdobných aktivít v tých krajinách, v ktorých pôsobia naše zastupiteľské úrady.
Obdobne sa aj v prípade súdnych poplatkoch pristupuje k revízii niektorých ustanovení zákona, ktorých výklad a rozhodovacia prax súdov neboli jednoznačné, a upravuje sa spoplatňovanie preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Dochádza k úprave sadzieb súdnych poplatkov za úkony prokuratúry.
V ďalšom sa otvára a novelizuje zákon o hazardných hrách, kde sa navrhuje zmeniť percentuálny odvod do štátneho rozpočtu z prevádzkovania číselných lotérií zo súčasných 18 % na 20 %, a spresňuje sa oprávnenie ministerstva financií meniť z vlastného podnetu udelené individuálne licencie na prevádzkovanie hazardných hier v prípade zmeny právnych predpisov týkajúcich sa prevádzkovania hazardných hier.
V predloženom návrhu sa novelizuje aj zákon o zrušení kolkových známok z dôvodu posunutia termínu ich zrušenia z 1. januára budúceho roku na 1. január roku 2014 so zámerom vytvoriť dostatočný priestor na prijatie uvažovaného komplexného riešenia úhrad správnych a súdnych poplatkov novými formami pre všetky príslušné orgány.
Z hľadiska dopadov na rozpočet verejnej správy možno očakávať pozitívny vplyv z dôvodu navrhovaného zvýšenia úrovne viacerých sadzieb poplatkov a doplnenie sadzobníka o nové spoplatňované úkony a konania. Z toho istého dôvodu je potrebné na druhej strane rátať so zvýšenými finančnými nárokmi, ktoré sa premietnu na obyvateľstvo a podnikateľskú sféru. Zavedením spoplatnenia prvého zápisu držiteľa motorového vozidla do evidencie na Slovensku sa očakáva v tomto roku pozitívny vplyv na úrovni 6,234 mil. eur a v nasledujúcich rokoch približne 30 mil. eur ročne. Zo zvýšenia percenta odvodu pri číselných lotériách sa uvažuje s ročným nárastom cca vyše 3 mil. eur.
Ďalšie vplyvy na príjem verejného rozpočtu nie sú konkrétnejšie vyčísliteľné, avšak podľa bližšej kvantifikácie príslušných rezortov predstavujú očakávané finančné dopady z navrhovaných zmien a úprav sumu takmer 8,5 mil. eur ročne.
Toľko na úvod, dámy a páni.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 145, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, to jest doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojím stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jeho osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní; po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 143 zo 6. júla 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Tak ako pri predchádzajúcom bode sme, myslím, naozaj diskutovali úplne mimo nejakých stranícko-politických aspektov, skôr odborne, tak tuto naopak, sa obávam, že musíme ísť aj do ostrejšieho politického sporu.
Vláda, ako pán minister uviedol, nám predkladá novelu zákona o správnych poplatkoch, ktorá má jednoznačný cieľ zvýšiť príjmy verejnej správy tak, aby sa naplnili konsolidačné ciele vlády, a v rámci toho zvyšuje aj správne poplatky. V tejto súvislosti podľa mňa treba ale upozorniť na minimálne tri až štyri veci.
Tá prvá z nich je, že takto poňaté správne poplatky sú tiež len daňou, pretože poplatky považujeme za poplatky vtedy, keď sú v nejakom pomere, jasnom, k tomu, čo ten úkon stojí. To znamená, že ak tým povedzme, ako je to napríklad pri odvoze odpadu, tam jednoducho sú náklady na to, koľko ten odvoz odpadu stojí, a to sa ľuďom rozpočíta primerane k tomu, koľko kto odpadu produkuje. A je to naozaj poplatok za službu. Kto má viac, platí viac, kto má menej, platí menej. Aj tam sú možné určité oslobodenia, ako sa to aj dnes na Slovensku deje. V princípe ten vzťah medzi službou verejnej správy a koľko to koho stojí je jednoznačný a jasný.
Pri správnych poplatkoch už to tak úplne nie je a táto novela teda ešte ďalej prehlbuje to, že odpája nákladnosť toho úkonu od ceny. A vláda teda tvrdí, že ho skôr sa snaží stiahnuť zo schopnosti ľudí to zaplatiť. To znamená, že robí z toho daň, čo nie je nelegitímne, len to treba pomenovať pravým menom. Vláda aj týmto zákonom ide zvyšovať dane. Také maličké dane, ale zvýšiť ich ide.
Podstatnejší je však iný bod, a to je ten, na ktorom dnes prebieha dosť vážny spor medzi vládou a opozíciou, kde vláda opakovane deklarovala a deklaruje, že konsolidácia bude síce na strane príjmov, vláda nedokáže v krátkom horizonte na sebe nejak výraznejšie šetriť, ale tá konsolidácia sa nedotkne 88 % občanov, myslím, hovorievate, a dotkne sa len veľmi malej minority bohatých podnikov veľkých a neviem koho všetkého. Na mnohých iných veciach sa už ukázalo, že to celkom nie je pravda. A pokiaľ sledujem aj prieskum verejnej mienky, ani verejnosť vám to neverí, lebo to pravda nie je. A tento zákon je pekným príkladom toho.
Snahy, povedal by som, o šikovný populizmus, ktorý ale, ale sa nakoniec, myslím si, vráti. O čo ide? Ako bolo spomínané aj v úvodnom slove, tento zákon výrazne a zásadne zvyšuje poplatky za územné a stavebné rozhodnutia a za kolaudačné rozhodnutia. A robí to práve v snahe navonok prezentovať, že ale to sa bude týkať len tých bohatých a veľkých. No ono to možno platí pre situáciu, keď si niekto stavia obrovský rodinný dom. Teda ten bude platiť viac ako niekto, kto si stavia nejaký maličký. Ale nebude to celkom platiť pre normálnych ľudí, ktorí si kupujú normálne byty v normálnych bytových domoch, pretože ten zákon je postavený tak, že náklady na tieto byty vo vzťahu k stavebnému rozhodnutiu a ku kolaudácii dosť razantne stúpnu.
A, pán minister, musím vám povedať, že v tých bytoch, ktoré stavajú developeri, nežijú tí developeri, žijú tam tí obyčajní ľudia, ktorí si od nich tie byty kupujú, a tí túto vašu zvýšenú daň zaplatia. My sme si urobili určitý prepočet, ktorý rád s vami budem konfrontovať, ale vyšlo nám, že priemerný byt bude, sa predraží týmto vaším krokom o 120 eur, čo sa vy možno zasmejete, že to je smiešna suma. Ale myslím si, že v situácii, keď hovoríme, že najväčší problém mladých ľudí je nájsť si bývanie, keď máme strašne veľa všelijakých funkčných a nefunkčných programov na podporu bývania, do ktorých dávame verejné zdroje, tak v situácii, keď chceme šetriť, namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad ich zmysluplnosťou a možno hľadaním rezerv tam, tak tým ľuďom, ktorí si z vlastných peňazí idú kupovať vlastné byty, alebo teda väčšinou nie z vlastných peňazí, na hypotéky, zadlžia sa na dvadsať rokov, až na tridsať, tak my im ešte prihodíme k tomu dodatočnú daň v podobe zvýšených poplatkov, radikálne zvýšených poplatkov za kolaudáciu a stavebné územné rozhodnutia.
Samozrejme, to sa nedotkne ľudí, ktorí už majú byty zazmluvnené, lebo na nich tí developeri už, aspoň dúfajme, nedokážu preniesť tento náklad, ale dotkne sa to všetkých nových projektov, a to mňa osobne veľmi mrzí. Takže bol by som veľmi rád, keby sme aspoň v tomto prípade hľadali v druhom čítaní nejaký spôsob ako naozaj nezdaniť mladým rodinám bývanie ešte viac, ako tomu je.
A posledný problém, ktorý, alebo ďalší problém významný, ktorý mám s týmto návrhom zákona, sa týka jednej maličkosti, ale myslím si v niečom symptomatickej maličkosti, a to sú súdne konania vo veci náhrady škody za nezákonné rozhodovanie štátu. Máme zákon o tom, čo sa stane, keď niekto v mene štátu nezákonne rozhodne, a súčasťou toho zákona je odškodnenie občanov, ktorí boli takto nezákonným rozhodovaním štátu poškodení. Ako ste si možno tí z vás, ktorí sa tomu venujú, všimli, pán minister Borec dal do pripomienkového konania novelu, ktorá jednak teda sťažuje prístup občanov k takémuto vymáhaniu škody, zároveň vytvára priestor na to aby sa tie škody nedali vymáhať voči politikom, úradníkom a iným ľuďom, ktorí tie škody spôsobili. Ale čo si ešte, myslím, nikto nevšimol v nastolenej debate, je maličký bod ukrytý v tej vašej novele, pán minister, ktorý spoplatňuje tieto súdne konania, ktoré boli doteraz bezplatné.
Myslím si, keďže ministerstvo spravodlivosti zverejnilo minulý týždeň počty týchto súdnych sporov minulý rok, a priznám sa, že z hlavy neviem ich počet, ale bolo to v nízkych dvoch cifrách, to znamená, či desať, dvadsať, tridsať, neviem to z hlavy povedať, v každom prípade je to počet, to spoplatnenie bude mať, ak existovalo by ešte nižšie slovo od nulový, tak by som ho použil, ale priznám sa, že mi nenapadá, teda nulový vplyv na konsolidáciu verejných financií. A je to teda dosť veľký signál pre tých, ktorí boli poškodení nezákonným rozhodovaním štátu, chcú sa teda dovolať spravodlivosti, a ešte teda budú musieť platiť aj poplatky, čo doteraz nemuseli.
Priznám sa, že neviem, z akého dôvodu sa to tam ocitlo, keďže hovorím ten fiškálny dopad je nulový doslova pri tom veľmi malom počte prípadov. A dúfam, že to naozaj nie je snaha nejak symbolicky odkázať ľuďom, ktorých štát poškodí, aby sa ani neobťažovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, viacmenej kolega Beblavý pomenoval aj tie obavy, ktoré mám aj ja. Ja som si kládol otázku, že či vláda naozaj novelizuje zákon o správnych poplatkoch, alebo zavádza dane.
Pán minister, bolo by dobré, keby v prvom čítaní na záver by ste sa vyjadrili od tohto pultu a pomenovali, že či je teda to správny poplatok, alebo daň. Pretože pokiaľ som si naštudoval, tak správny poplatok má byť suma nevyhnutná na krytie nákladov štátnej správy na vykonanie istého úkonu. A tá nemôže závisieť od toho, či vozidlo je do osemdesiat kilowattov, do sto kilowattov, alebo do dvesto kilowattov.
Takisto si kladiem otázku, že či za týmto krokom potom môžeme očakávať zo strany dielne vládneho SMER-u zavedenie poplatkov podľa toho, či človek váži do sedemdesiat kilogramov, do sto kilogramov alebo nad sto kilogramov. Pretože toto je triedenie podľa mňa, ktoré podľa mňa, myslím si, že hraničí aj s Ústavou Slovenskej republiky, keď jedného človeka si vážime viac, druhého menej. Pokiaľ je to daň, je to iný princíp, ale potom je treba povedať, že to je osobitná daň.
A práve preto by som bol nesmierne rád, keby ste sa k tomu vyjadrili, že teda či je to daň, a potom upravte predložený návrh zákona tak, že to bude osobitná daň a nie správny poplatok. A nie zakrývať, že zvýšime správny poplatok len pre niekoho, pretože správny poplatok, úkon štátnej správy nezávisí od toho, či auto je malé alebo veľké. Ten úradník s tým má rovnaký objem práce, rovnaké formuláre musí vyplniť, rovnaké úkony musí vykonať, aj rovnaký čas na to potrebuje. A práve preto je to akási kamufláž.
Bol by som nesmierne rád, keby sme si naliali naozaj do pohára čistú vodu a povedali občanom tejto republiky, čo ich čaká, pretože potom naozaj môžme čakať aj zavedenie poplatkov podľa toho, či niekto váži do sedemdesiat kilogramov, nad sto kilogramov, alebo či má výšku do stopäťdesiat centimetrov alebo nad.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ja som vedel, že prednesením návrhu tohto zákona vianočná atmosféra končí, balíkom zákonov, ktoré ja predkladám (Smiech v rokovacej sále.), lebo je mi úplne jasné, aká téma je na stole.
Ja mám tú smolu, že rezort financií spravuje zákon o správnych poplatkoch. Kto už mal tú možnosť si posedieť v exekutíve, alebo je proste dlhodobý člen tohto váženého parlamentu, dobre vie, že zákon o správnych poplatkoch sa týka mnohých, mnohých rezortov a orgánov štátnej správy, čiže my spravujeme tento zákon. Bohužiaľ. Ja by som ho teda radšej nespravoval, ale spravuje ho rezort financií, a preto ho musím predkladať ja.
Je pravdou, že rezort financií, rezort financií niekedy v máji, koncom apríla, proste hneď po nástupe do vlády, oslovil som všetkých kolegov, ktorí majú pod svojou kontrolou správne konania, aby si spravili veľkú inventúru správnych poplatkov, a nielen z hľadiska samozrejme fiškálneho efektu, ale aj z hľadiska vôbec ich potreby správnych poplatkov, lebo naozaj, aj v tomto si veľmi vážim, a budem hovoriť za kolegov zo SaS, ktorí sa zatiaľ neozvali, ale správne poplatky majú aj súvis s podnikateľským prostredím. A správne konanie ako také vedia veľkým spôsobom obťažovať a robiť problémy pri podnikaní a pri každodennom živote. Čiže tie efekty neboli len týmto smerom, len proste zinkasovať čo najviac peňazí.
To, čo je v tomto zákone, vo veľkej časti je premietnuté, sú tam premietnuté návrhy jednotlivých rezortov. A som veľmi rád, že ma neskúšate zo zvyšovania správnych poplatkov, ktoré sa týkajú predovšetkým zdravotníctva, alebo ďalších, pretože za tieto návrhy si vecne naozaj zodpovedajú kolegovia rezortní ministri. A samozrejme, ja sa nevyväzujem zo zodpovednosti a povinnosti odpovedať na akékoľvek otázky.
Otázka, týkajúca sa súdnych poplatkov, bude ďalej tlmočená. Ja si viem predstaviť, samozrejme, ešte debatu aj v ďalšom, v ďalších čítaniach o týchto poplatkoch, a samozrejme po súhlase príslušného rezortného ministra môže dôjsť aj k zmenám. Už aj preto, že pri väčšine týchto poplatkov nevieme, alebo rezorty neboli schopné a neboli schopné identifikovať pozitívny alebo negatívny dopad na štátny rozpočet. Aby vám bolo, drahí kolegovia, jasné, štát, bohužiaľ, nemá žiadnu evidenciu, zásadnú evidenciu správnych konaní. Ani koľko, ani poplatkov hotovosti, no, ako je to, je to tak, ako to na Slovensku býva. Nehovorím, že je v tom neporiadok, je v tom, ale nie je tam žiadna zásadná znalosť plánovania, alebo nejaká online informácia, čo, mimochodom, si musím šťuchnúť, naši predchodcovia si do východiska štátneho rozpočtu dali pár desiatok miliónov navyše, takzvaných nedaňových príjmov práve z titulu správnych poplatkov, ktoré sa evidentne neplnia ani v tomto, ani v budúcom roku. Čiže obrovský priestor na omaľovánky pri tvorbe rozpočtu a vytvárania nejakého výdavkového rámca.
No ale ideme ďalej. Ideme ďalej. Pán Beblavý. Tu musím povedať, pán poslanec Beblavý sa tu vzrušoval nad otázkou stavebných konaní. A tu mám, naopak, pocit, aj keď teda nie som odborník v stavebnom konaní, že istá dávka progresivity, respektíve odlišnosti správneho konania pre fyzické a právnické osoby je namieste. Bohužiaľ, dodnes, alebo stále funguje, že 33 eur je správne konanie, alebo poplatok za správne konanie za bytový - čo za bytový dom! - za šopu, ak teda na ňu treba povolenie nejaké vo vašej záhrade, a takisto za shopping centrum, aupark alebo za Aquapark Aquacity v Poprade. To nie je normálne! To, pri všetkej úcte, musíte uznať, že to nie je normálne a nesúvisí to, samozrejme už vôbec, ani s premietnutím nákladov, ktoré treba na to správne konanie. Je nám úplne jasné, že stavebné konanie na veľký bytový dom alebo na veľký shopping center v rámci posudzovania environmentálnych dopadov a všetkých možných iných dopadov, ktoré tam sú, sú úplne odlišné pri malých stavbách a pri veľkých stavbách. Čiže snahou predkladateľa, v tomto prípade rezortu dopravy, bolo vniesť do tohto tento systém.
Nobody is perfect, ako sa hovorí. A je tu istá miera progresivity, ktorá vyplýva od, ani nie od podlahovej plochy, ale šlo sa na takzvané obostavané metre kubické, čiže to je proste parameter, ktorý sa vyjadruje. Pre vašu informáciu, stavba bytového domu, dokumentácie pri bytovom dome do obostavanosti do troch tisíc metrov kubických, je to 750 eur, a potom za každých začatých tisíc metrov kubických 250 eur. Pôvodne to bolo 33. Ako musíte uznať v tomto prípade aj iné nároky na takéto správne konanie, a tu je to úplne v poriadku. A ja nezdieľam vaše ani obavy z hľadiska prenosu takýchto poplatkov do ceny, lebo chcel by som vás dostať z akademického vnímania na zem. Táto krajina, ako celá Európa, proste bojuje s prepadom cien nehnuteľností. A opýtajte sa developerov, dajte si urobiť nejaký prieskum, alebo sa stačí k nemu dostať, máme tisíce prázdnych bytov v Bratislave, aj vo väčších krajských mestách. To znamená, tie ceny, ak niekedy v minulosti neodrážali reálne náklady, a bol v nich zakomponovaný obrovský, obrovský zisk, dnes prepadávajú. Prepadávajú hlboko pod ceny, ktoré boli pred rokmi, v čase ešte nafukovania realitnej bubliny, a dnes si neviem predstaviť prenášanie stodvadsiatich eur, prepáčte, do ceny bytu pre, tak ako ste to ľútostivo opísali, malú dýchavičnú mladú rodinu, finančne dýchavičnú rodinu, ktorá sa bude musieť vysporiadať s poplatkom Ficovej vlády vo výške stodvadsiatich eur. Ako, nehnevajte sa, toto je mimo reality a mimo toho, čo vy vyznávate, mimo trhového správania tých, ktorí sa stretávajú na trhu, predávajúci a kupujúci. To je dnes realita.
A posledne pán Simon, otázka čistého vína, červeného vína, čistej vody a červeného vína a podobných nápojov, ktoré si máme naliať. Je to správny poplatok, je to registračný poplatok. A štát, ak teda nás nenapadnete z ústavnosti, má podľa nás právo do formy poplatkov nepre..., prenáša samozrejme zásadne náklady, ale prenáša aj svoju vôľu prenášať na správanie sa tých, ktorí do toho konania vstupujú. To znamená, s vyššími poplatkami my vieme, alebo sa aspoň nádejame, že vieme nejakým spôsobom regulovať správanie sa ľudí. Aj ako kupujúci, ak to chcete v tomto prípade, ak ide o registračné poplatky na autá. O nich hovoríte.
Veľa sa o tom bude rozprávať. Ja nepochybujem o tom. Už dnes si myslím, že všetci ľudia vedia, koho by sa to malo dotýkať. To znamená, tu sa hrá veľmi fér hra. Chcem zopakovať, že predajcovia najpopulárnejšej značky automobilu na Slovensku Škoda hovoria, že 70 % predávaných Škodoviek sa nebude týkať tento zvýšený registračný poplatok, pretože sú tak obľúbené. Sú obľúbenejšie a predávanejšie sú autá s menším výkonom motora. V prípade značky Volkswagen je to vyše 50 percent.
Čiže ja chápem, je fajn, je z hľadiska opozície úplne legitímne a z hľadiska médií určite zaujímavé robiť krik okolo toho, koho sa to ako má dotknúť. Počul som už teda o otázkach znižovania bezpečnosti dopravy, obmedzovania rýchlosti. Ja by som všetkým, kolegov poprosil, autorom takýchto hrozieb, aby sa išli pozrieť do miest, ako je Paríž, Londýn, Rím. Alebo do Dánska, ktoré má takéto správne poplatky násobne. Nemecko, ktoré má násobné takéto poplatky, registračné, hej. Takže tak sa treba možno opýtať, prečo sú také malé, malolitrážne autá v takých veľkých mestách s takými rozpočtami ako celá naša krajina? Ak to mám tak povedať, lebo to je tak, pravda.
Ďakujem.

Dámy a páni, takže dovoľte mi, aby som pred vás predstúpil s návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál. Cieľom návrhu zákona je zaviesť základný bankový produkt a zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným platobným službám. Predmetný návrh zákona vychádza z odporúčania Komisie z roku 2011, je to odporúčanie o prístupe k základnému platobnému účtu, respektíve o finančnej inklúzii, podľa ktorého dostupnosť základných platobných služieb nie je v súčasnosti zaistená poskytovateľmi platobných služieb a ani nie je zaručená všetkými členskými štátmi Európskej únie. Preto je nevyhnutné stanovovať zásadný prístup ku základnému platobnému, respektíve bežnému účtu a k základným platobným službám, pričom tento prístup je kľúčovým prvkom podpory sociálneho začlenenia.
Návrh zákona obsahuje aj splnomocňovanie ustanovení, splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky Ministerstva financií Slovenska, Slovenskej republiky, ktorou sa ustanoví rozsah a spôsob bankových služieb v mene euro, ktoré sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné v rámci základného bankového produktu poskytnúť. Zároveň sa navrhuje, aby sa vyhláškou ustanovila aj maximálna výška poplatku na základný bankový produkt. Výškou, takouto cenou za tento produkt bude jedno euro.
Návrh zákona bol dňa 31. mája tohto roku schválený vládou Slovenskej republiky a predložený na rokovanie Národnej rady bez rozporov. Takisto bol v júni tohto roku prerokovaný v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem.