4. schôdza

24.7.2012 - 2.8.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vstup predsedajúceho

24.7.2012 o 19:43 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 19:43

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, na úvod vám predsa len chcem vrátiť tú prihrávku, že je tu hŕstka poslancov, je to nekorektné z vašej strany, pretože minimálne nás je tu viacej ako celý váš poslanecký klub a viete veľmi dobre, že každý sa špecializuje na určitú oblasť. Takže nie je to korektné.
Ale čo som pochopil jedno z vášho vystúpenia. Vy ste tu vlastne hovorili o nejakom univerzálnom vzdelávaní. A celé, čo mi z toho vyšlo, je v podstate, že vy ste v zásade aj proti odbornému vzdelávaniu ako takému, lebo nie je potrebné, aby sa človek naučil zvárať alebo ovládať nejaký prístroj CNC a tak ďalej. On musí byť univerzálny, aby z večera na ráno vedel urobiť topánky a na druhý deň robil sofistikované obrábanie kovov. Keby ste sa počuli, pán poslanec, mne z toho naozaj toto vyšlo, čo je absolútny nezmysel.
Odborné vzdelávanie je aj o stratégii. Vy ste jednu vec zamlčali alebo je to neznalosť, keď ste hovorili o tom, že jednoducho samosprávny kraj sa svojvoľne o tom rozhodne. Viete o tom, že v zákone je tzv. rada pre odborné vzdelávanie? A viete, kto je v tom zastúpený? Úrady práce, zástupcovia zamestnancov, zástupcovia profesijných zväzov, zástupcovia zriaďovateľov. To ste už nepovedali. Umne zamlčujete veci, ktoré podľa vás je potrebné zamlčať. Odborné vzdelávanie má svoje špecifiká a je dobré, aby sa tu stratégia nejaká nastavila aj z dlhodobého, aj z krátkodobého hľadiska. Na tom sa určite zhodneme. Ale keď nebude pod nejakou kuratelou nejakej stratégie jedna časť škôl, ale iba jedna časť je tam, no je tu dvojkoľajnosť, ktorá musí niekde skončiť zle, pretože každá tá koľaj bude smerovať kdesi inde. A to nie je dobré.
No a naviac je ešte potrebné povedať, pán poslanec, predsa župy to robia ako prenesený výkon štátnej správy, štát sa ničoho nezbavuje. Už dnes to robíme za štát. Vy hovoríte o niečom, čo vôbec nie je pravda, preto mi dovoľte, aby som to pred všetkými takto aj pomenoval.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

24.7.2012 o 19:43 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:43

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Nebol by to kolega pán Poliačik, keby jeho vystúpenie nebolo zaujímavé, ale identifikujem tam aj také nekorektné znaky toho, že to postavil na hranu, to znamená, dal vybrať, že buď robíme z tých študentov roboty alebo špongie. Obidvaja vieme a podľa mňa všetci vieme, že jedno aj druhé je extrém, že teda takto asi naozaj nestojí. Ono to zase tiež netreba preháňať aj s tou slobodou toho alebo tým experimentovaním toho, že vašou nejakou obľúbenou Montessori naozaj to je také hlbšie, aby sme neskončili tak, že na učňovke budeme učiť Tomáša Akvinského len kvôli tomu, aby sme mali pocit, ako sú jej absolventi špongiovití. Toto napríklad mne chýba. Ja som to mal aj v mojich takých nejakých materiáloch, že lepšie sú kvalitné montérky ako nekvalitný diplom. A naozaj aj ja identifikujem často to, kde sa čo všetko učia, až človek žasne. Čiže netreba to preháňať s jedným alebo s druhým. A pokiaľ je tu cesta hľadať to, že sa to má znormalizovať, tak ja len pozorne počúvam, netvrdím, že som odborník, lebo niekedy mám pocit, že sa k tomu blížime, že kozmonautika sa bude učiť v Giraltovciach a za lesných robotníkov sa budú učiť v Bratislave. Čiže keď toto niečo pomôže tomu, tak nie som, by som povedal, úplne a priori opozičný, ale budem proti tomu len kvôli tomu, že sa to odo mňa očakáva. Takže stále to ešte nasávam. Ale určite v tej vašej formulácii bolo kus nekorektného. A často to tých mladých ľudí aj dosť pletie, že vlastne existuje taká nejaká nálada, čo všetko a ako je to voľné, silne deficitné, lebo tí ľudia sú potom ako voľné radikály v tom svete, často nezakotvené. A má to aj vplyv potom na ich ďalšie nejaké správanie a konanie, ale tak to je asi na inú tému. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.7.2012 o 19:43 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:43

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V podstate ja sa znovu vrátim k tomu, že v každom kraji sú špecifické potreby praxe ako takej a zamestnávateľov. No, pán poslanec, dali ste príklad pani Montessori. No je to veľmi šikovná osoba a pedagogička ako taká. No ale ja sa chcem spýtať, prečo Montessori School bola založená v Bratislave, a nie na východnom Slovensku v Snine? Vy nemôžete porovnávať spôsob výučby pani Montessori vzhľadom na problémy a na lokalitu Slovenskej republiky. Jednoducho ona má svoje skúsenosti v určitej úplne inej lokalite, ako je to na Slovensku. A to, že je to na Slovensku špecifické, potvrdzuje aj tento návrh zákona, ktorým musíme na to reagovať. Ja plne súhlasím s pánom poslancom Blanárom, že mnohým občanom netreba univerzálne vzdelávanie, ale treba konkrétne odborné vzdelávanie. Na východnom Slovensku máme množstvo nezamestnaných Rómov. No na čo je Rómom univerzálne vzdelávanie, keď sami majú problém sa zamestnať a sami sa pýtajú na odborné vzdelávanie a žiadajú ho, aby ich konkrétne firmy zamestnali. To je špecifikum východného Slovenska. Na severnom Slovensku je zase špecifikum v tom, že to odborné vzdelávanie sa uberá iným systémom a spôsobom, cez automobilový priemysel a, povedzme, do cestovného ruchu a služieb. V Bratislave je to zasa úplne iný systém, ktorým sú potreby. A ja nevidím v tom problém, že keď niekto z východného Slovenska bude chcieť byť zubný technik, tak že bude tú strednú školu alebo tú nadstavbu študovať v Žiline. Ja v tom problém nevidím. Bežne to bolo aj za mojich čias, keď som bol stredoškolák, že kto chcel ísť na športové gymnázium, išiel do iného kraja, do Banskej Bystrice, lebo v Žilinskom kraji také niečo nebolo. Bolo to bežné a fungovalo to. Čiže ja si myslím, že tak, ako je to nastavené, a s tým, s čím prichádza pán minister, je fakt namieste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.7.2012 o 19:43 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 19:43

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
By som to zopakoval ešte raz. Ja súhlasím s východiskami, ktoré menoval pán minister vo svojej reči. A to je aj fakt, že odborné vzdelávanie je potrebné, že nejaká forma stratégie je potrebná a musíme jej prispôsobiť to, akým spôsobom budeme ten systém naďalej ovplyvňovať. Ale hovorím, že tie kroky, ktoré sú teraz navrhované, môžu spôsobiť to, že aj to, čo je zdravé v tom systéme, môže utrpieť, že školy, ktoré možno majú trošku inú predstavu o tom, ako má vyzerať budúcnosť tých detí, vďaka strategickému plánovaniu, ktoré môže byť iné, utrpia, ale to neznamená, že nie sú kvalitné, to znamená iba to, že tam majú o vzdelávaní a o výstupoch, ktoré majú byť vo forme tých študentov zo škôl, jednoducho inú predstavu. Takže ja som za to, aby sme mali špecifické odborné vzdelávanie, určite som za to, aby spolupracovali súkromné firmy a školy na spoločných pracoviskách a aby vznikali prirodzené, spojené projekty, kde konkrétna firma zadotuje techniku napríklad pre študentov, aby keď vyjdú zo školy, mohli nastúpiť priamo do tej firmy. Nech sa páči, keď rodičia toho študenta to vyberú alebo ten študent sám si to vyberie ako jeho kariéru, určite som posledný, ktorý by tomu bránil. Ale zároveň hovorím, že takejto stratégii by nemali podliehať všetci, že by mal byť priestor na to, aby niektoré školy mali svoju vlastnú predstavu o tom, ako majú vyzerať ich študenti, a aby títo študenti si mohli vybrať, akým spôsobom budú vstupovať na trh práce. A keď tieto veci dokážeme zladiť, myslím si, že aj jedna aj druhá strana bude spokojná. Ale obávam sa, že ak prejde ten zákon v takej podobe, ako je navrhnutý teraz, tak záujmy tej druhej strany, toho kreatívnejšieho, možno experimentálneho vyučovania alebo voľnejšieho prístupu, ktoré ale takisto musia spĺňať štátne normy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

24.7.2012 o 19:43 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
4. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:04

Jana Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, je nás tu zopár, ale napriek tomu dúfam, že tá diskusia bude rovnako zaujímavá ako tá včerajšia a že sa teda navzájom budeme aj počúvať a snažiť sa pochopiť.
Včera, keď sme rokovali o tejto téme, myslím si, že sme sa zhodli, tak ako pán minister, tak aj poslanci SMER-u, aj poslanci za opozíciu, v stave, v akom sa nachádza školstvo. A síce máme, že máme nekvalitné školy niektoré, že máme pri stredných školách dvakrát toľko kapacít, než je potrebné, že školy produkujú nezamestnaných. V tomto pomenovaní si myslím, že sme sa zhodli.
V tom, čo sa nezhodneme, je riešenie, ako dospieť ku kvalite, ako racionalizovať sieť. A musím povedať, že navrhnuté riešenie, s ktorým prichádza pán minister, nie je dobré.
A teraz uvediem, prečo si myslím, že tento spôsob nie je dobrý.
Zámerom predkladanej novely zákona je zvýšiť počet žiakov na stredných odborných školách. Čo však dnes hovoria údaje o stredných odborných školách? Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva majú gymnazisti vyššiu šancu nájsť si prácu ako absolventi stredných odborných škôl. V septembri 2011 bolo nezamestnaných 5,55 absolventov gymnázií a až 22, až 25 % absolventov stredných odborných škôl, výnimkou sú len učni s nižším vzdelaním, jedno percento.
Zámer presunúť gymnazistov na stredné odborné školy nie je dobrý nápad. Navyše spôsob, akým sa to navrhuje, že sa bude diať tá optimalizácia alebo racionalizácia počtu stredných odborných škôl, gymnázií a iných stredných škôl, myslím si, že vzbudzuje veľa otáznikov a dovolím si tvrdiť, že predstavuje konflikt záujmov. Vysvetlím prečo. Keď zriaďovateľ, v tomto prípade vyšší územný celok, zriaďovateľ verejných škôl bude rozhodovať o tom, koľko tried môžu otvoriť súkromné školy, cirkevné školy, a samozrejme, že jemu záleží na tom, aby on mohol otvoriť čo najviac prvých tried, aby jeho školy nezanikli, dochádza k rovnakému konfliktu záujmov, ako kebyže majiteľ pekárne, ktorý má istú kapacitu, vyprodukuje denne, poviem, 400 rožkov, alebo 400 tisíc, to je jedno, a má konkurenciu, a on dostane tú právomoc rozhodnúť, koľko tí ostatní môžu vyprodukovať tých rožkov, lebo dopyt klesá, rožkov sa kupuje menej, samozrejme, že v prvom rade sa bude snažiť zabezpečiť, aby jeho pekárni sa darilo. Tak isto v prípade verejných škôl bude záujem zachovať predovšetkým tieto bez ohľadu na to, či sú kvalitné, alebo nekvalitné. Navyše neexistujú relevantné kritériá, na základe čoho sa budú rozhodovať tí, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorá škola smie otvoriť prvú triedu a ktorá nie.
Včera sme sa rozprávali o tom, aké je potrebné plánovanie. Pán poslanec Beblavý hovoril o štúdií zo Spojených štátov a niektorí z pánov poslancov a pani poslankýň povedali, že však aj v Európskej únii sa plánuje a je to potrebné.
Dovolím si zacitovať zo stanoviska Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru na tému Zamestnanosť mladých ľudí, odborné kvalifikácie a mobilita. Pochádza táto, tento dokument z januára 2012. Citujem: "Nikto naozaj nevie, ako budú vyzerať pracovné miesta zajtrajška. Vzhľadom na celosvetovú hospodársku súťaž, technický vývoj, ako aj prisťahovalectvo a vysťahovalectvo sa rozhodujúcim faktorom v budúcnosti stane flexibilita a prispôsobivosť. Prispôsobivosť bude hlavným parametrom tak pre jednotlivca, ako aj pre vzdelávací systém." Toto je len ako dôkaz toho, že naozaj nie je jednoduché určiť kritériá, povedať, koľko akých povolení budeme potrebovať o x-rokov. O to viac, ak teda neexitujú nejaké kvalitné kritériá, ak neexistuje nejaká metodika, podľa ktorej budú kompetentní postupovať. Navyše dovolím si tvrdiť, že toto ustanovenie je aj nevykonateľné. Alebo môže byť nevykonateľné. Čo v prípade, že zastupiteľstvo sa nedohodne? Že sa nedohodnú, ktorá z tých škôl môže a ktorá nemôže otvoriť prvé ročníky. Čo potom? Navyše v predkladanej legislatíve je uvedené, že ministerstvo školstva do toho môže vstúpiť, keď niekto nie je spokojný, a potom vo verejnom záujme môže aj nad rámec rozhodnutia VÚC otvoriť prvú triedu v tej-ktorej škole.
Pýtam sa, čo je to - vo verejnom záujme? Aké sú tam kritériá? Kto bude ako rozhodovať? Takýto priestor, kedy môže a nemusí, vytvára naozaj priestor na korupciu, kde nie sú jasné pravidlá, kde nie je nárokovateľnosť. Obávam sa, že toto nie je dobré riešenie.
Ďalšie ustanovenie predloženej novely hovorí o tom, že ak cirkevné a súkromné školy budú chcieť aj napriek tomu limitu, ktorý určí VÚC, otvoriť prvé triedy, môžu tak urobiť, ale nemôžu si nárokovať na peniaze zo štátneho rozpočtu. To znamená, že vytvárame deti prvej a druhej kategórie, tie, ktoré majú nárok na normatív, tie, ktoré nemajú nárok na normatív. A dovolím si tvrdiť, že tuto asi to nebude v poriadku z pohľadu ústavnosti, ale však ak k takej situácii dôjde, Ústavný súd rozhodne, včera to už bolo povedané.
Vrátim sa k tomu, čo som hovorila na začiatku, k štatistike. Ak stredné odborné školy produkujú viac nezamestnaných, nebolo by na mieste skôr sa zamerať na skvalitnenie stredných odborných škôl pred tým, než tam naženieme ďalších študentov. Navyše, pán minister, ak máte viac finančných zdrojov, pretože stredné odborné školy majú vyššie normatívy, potrebujete viac finančných zdrojov, ak ich máte, dajte ich pedagógom, dajte ich učiteľom, nepedagogickým zamestnancom, oni si to zaslúžia. Nenaháňajte a nevlievajte peniaze do niečoho, čo možno až tak dobre nefunguje. Naozaj, učitelia, pedagógovia, asistenti pre učiteľov si to zaslúžia viac, ako podporovať školy, ktoré produkujú nezamestnaných.
Druhá téma, ktorú otvára táto novela, o ktorej sme sa možno menej včera bavili, je navrhovaný priemer známok. No, o čom je známkovanie dnes? Známkovanie odráža skôr vnútorné nastavenie školy než nejaké objektívne meranie. Nie všade je rovnaké. Dokonca, a dovolím si zacitovať, už aj na vysokých školách neberú výsledky známok nejak do úvahy. Citujem: "Od stredoškolských výsledkov sme upustili, pretože známky neodrážali úroveň vedomostí", hovorí prorektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Ferdinand Daňo. Mnohí jednotkári podľa neho na prijímacích skúškach nezvládli ani jeden test, trojkári z výberových gymnázií zase pre zlé známky strácali body a napriek vynikajúcim výsledkom v testoch padali pod čiaru.
Naozaj chceme spôsobiť to, že len preto, že na nejakej škole je prísnejšie známkovanie, týmto deťom zatvoríme dvere na ďalšie vzdelávanie na gymnáziách a pošleme ich na stredné odborné školy alebo ešte niekam inde? Som presvedčená, že keď sa začneme zahrávať so známkami, doplatia na to predovšetkým žiaci prísnejších učiteľov, ktorí kladú vyššie nároky. A tak ako bolo povedané, zvyšuje to riziko korupcie, kedy sa známky budú vybavovať, kupovať.
Ešte si povedzme, čo to vlastne je ten priemer 2, priemer 2,75, pretože tak sú nastavené tie kritériá pre vstup na gymnáziá a vstup na stredné odborné školy. Niekde som zachytila, že takto to má vyselektovať na gymnáziá naozaj tých najlepších. Jeden profesor matematiky mi spracoval takúto tabuľku. Čiže povedzme si, čo znamená priemer 2. Slovenský jazyk a literatúra "4", nemecký jazyk "2", dejepis "1", zemepis "1", matematika "4", prírodopis "1", fyzika "2", chémia "2", občianska výchova "1". Je to naozaj o tom, že to nie je výmysel, to je prepočet. Tu máte, ľahko vypočítame. 17 deleno 9, rovná sa 1,89, 18 deleno 9, rovná sa 2. Naozaj to nie sú výmysly. Neviem na základe čoho ste prišli aj k týmto číslam, vy, pán minister. Dokonca už aj koluje jeden vtip na tému týchto známok, že pôvodne údajne žiaci, ktorí mali byť prijímaní na gymnáziá, mali dosahovať priemer 0,9. Ale hovorím, neviem na základe čoho sa dospelo k týmto číslam.
Takisto pre stredné odborné školy 2,75. Známky - slovenský jazyk a literatúra "4", nemecký jazyk "3", dejepis "2", zemepis "2", matematika "4", prírodopis "2", fyzika "4", chémia "3". Opakujem, pre mňa celý tento nápad robiť nejaké priemery a škatuľkovať deti podľa známok nie je dobrý. Navyše naozaj sa ukazuje, že vôbec to nie je o tom, že na gymnáziách budú len jednotkári, dvojkári, ale ten priemer môže byť aj takto vnímaný alebo takto vyrátaný, ako som ho uviedla. Opakujem, nie je to môj výpočet, je to výpočet profesora matematiky.
Ďalší bod predkladanej novely hovorí o tom, že výnimku na prijímačky môžu dostať tí, ktorí budú mať vynikajúce výsledky v monitore 9. Priznám sa, že celkove toto testovanie na jednej strane áno, je potrebné, aby sme dokázali porovnávať jednotlivé školy. Na druhej strane, nemyslím si, že je úplne optimálne, nakoľko sa robí len z dvoch predmetov a viacerí pedagógovia hovorili, že odkedy sa začali zverejňovať tieto výsledky, v duchu hesla "Len aby sme v hanbe nezostali", pomáhajú žiakom pri týchto testoch. Aj ja rovnako krútim hlavou. Je to smutné, pán minister, ale je to tak. Čiže nedá sa povedať, že toto meranie je najobjektívnejšie. Dá sa zobjektívniť a aj mám jeden návrh, ktorý by som chcela v krátkom čase predložiť. Ale opakujem, nemyslím si, že toto má byť zase jeden z tých indikátorov, ktorý môže byť kľúčový pri rozhodovaní. Pre mňa je podstatnejšie: sloboda rozhodnúť sa, akú vzdelávaciu cestu si chcem zvoliť.
Takže aby som to zhrnula, východisková myšlienka bola dobrá, zvýšiť kvalitu, optimalizovať sieť, avšak predkladaný návrh spôsobí, že sa to úplne minie účinku. Podľa mňa je to nesystémový krok, je to krok, ktorý sa v krátkej dobe ukáže ako zlý, pretože naozaj môže spôsobiť chaos, kedy samosprávy nebudú schopné sa dohodnúť, ktoré ročníky áno, ktoré nie, kedy šikovní žiaci alebo prísnejších pedagógov budú mať horšie známky a tým pádom budú diskvalifikovaní zo štúdia na gymnáziách. Myslím si, že toto, tento chaos, ktorý môže byť spôsobený, nie je fér, a že naši učitelia, predovšetkým naše deti si ho nezaslúžia. A opakujem, strata možnosti slobodne sa rozhodnúť, na akú školu pôjdem, je vážna, a preto ja sa pripájam a dávam tiež procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní v tomto materiáli, a aby sa vrátil predkladateľovi na prepracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.7.2012 o 9:04 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:17

Bibiána Obrimčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja si myslím, že čo sa týka financovania, tu štát nepochybil. Veď predsa 100-percentný normatív dostávajú všetky školy, a preto si nemyslím, že vytvárame deti prvej a druhej kategórie. Cirkevné školy vo väčšine prípadov nevyberajú poplatky, súkromné školy áno.
Pri monitoringu, teda meraní vedomostí už funguje externý dozor, takže by som ich nespochybňovala. A myslím si, že čo sa týka konkurencie, každej škole záleží na tom, aby tento externý dozor fungoval. Ak teda nefunguje, tak je potom nejaký iný problém.
Nemyslím si, že tieto zmeny prinesú chaos. Naopak, zmeny, ktoré prináša táto novela zákona, sú z môjho pohľadu jednoznačne v prospech rozvoja stredných odborných škôl a vytvárajú také legislatívne podmienky, ktoré budú tieto školy v nasledujúcom období podporovať a kvalitatívne rozvíjať.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2012 o 9:17 hod.

Mgr.

Bibiána Obrimčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:18

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Je pravda, že pán minister sa hlásil skôr ako ja, tak myslím si, že môže dostať slovo. Nie? Dobre.
Pani kolegyňa Žitňanská, vy ste mi napomenuli len jednu vec s tými priemermi. Je to presne presne tak, pokiaľ vstupuje faktor hodnotenia učiteľa, ktorý môže byť istým spôsobom zaujatý alebo predpojatý voči žiakovi, nikdy ten žiak nedosiahne dobré známky. A pokiaľ sa to s ním vezie, môže sa to s ním viezť tak, že sa mu zhorší priemer a potom nemôže ísť tam, kam by chcel.
Ja si spomínam, mali sme na vysokej škole vycucnutý kreditný systém zo západného sveta, ktorý sa potom hodil do toho nášho, ale stále to bolo len prideľovanie bodov od toho, kto nás skúšal. A mali sme, žiaľ, na fakulte jedného pána, na ktorého nemám veľmi dobré spomienky, teda nielen ja, to majú skúsenosti viacerí študenti, ktorý prideľoval body podľa toho, ako sa mu to hodilo a počítal si ich pohľadom do okna. A takýto človek nechal opakovať viacerých študentov ročník len kvôli tomu, že to bola jeho samoľúbosť. Takže pokiaľ takýto faktor vstupuje do hodnotenia a nie je to hodnotenie na základe nejakých testov, ale spriemerovanie niečoho, kde prideľujú známky učitelia na základe ich subjektívneho vnímania, tak to nikdy nemôže byť dobré.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2012 o 9:18 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:20

Milan Panáček
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím len nesúhlasiť s takým prirovnávaním k počtu rohlíkov a k majiteľovi pekárne. Odbory školstva alebo oddelenia školstva na každom samosprávnom kraji si myslím, že detailne poznajú jednotlivé školy, ktoré majú v zriaďovateľskej pôsobnosti. Prichádzajú do styku dennodenne s rozpočtami, bojujú s navyšovaním, mimoriadnymi dotáciami, takže toto nepokladám ja za relevantné porovnanie.
Za ďalšie, 5,5 % nezamestnanosť absolventov gymnázií, takisto si myslím, že nie je relevantný údaj vzhľadom na to, že väčšina z nich ide ďalej na vysoké školy, takže ani nemôžu figurovať v týchto štatistikách nezamestnanosti.
Ďalšia vec, ja si myslím, konečne je tu riešenie na ten nenormálny stav, ktorý často býva v tom boji o žiaka, aby sa nám nestávalo to, čo bežne sa stáva. Mám tu aj jeden taký letáčik, keď školy lákajú na zápis študentov rôznymi cenami na skútre, notebooky, mobilné telefóny a tak ďalej, a to sa stáva kritériom nejakým tohto prijímania.
Takže toto si myslím, že určite v praxi tento návrh zákona môže pomôcť. A ja osobne ho určite rád podporím.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2012 o 9:20 hod.

Ing.

Milan Panáček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:21

Zoltán Daniš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani kolegyňa, úvodom chcem prehlásiť, že na rozdiel od vás úprimne, naopak, vítam návrh tohto vládneho zákona a spolu so mnou zrejme aj široká podnikateľská obec, nakoľko jeho základným cieľom je práve prispôsobiť odborné vzdelávanie požiadavkám trhu práce. A sama ste povedala, tá situácia je ozaj alarmujúca. Na jednej strane je tu armáda nezamestnaných absolventov vysokých škôl prevážne humanitného smeru a na druhej strane evidentný deficit absolventov odborných škôl. Všetci vieme a mimochodom si na to veľmi radi spomíname, že Slovensko vždy disponovalo kvalitnou pracovnou silou, čiže lacnou a kvalifikovanou. Aký je dnes stav? O tom tiež pán minister v úvode svojho vystúpenia hovoril. Dnes evidentne chýbajú.
A ja sa vrátim, keďže ja som profesionálny stavbár, ak dovolíte, do oblasti napríklad stavebníctva, dám takýto jeden krátky praktický pohľad.
Tá situácia pri výchove dnes remeselníkov je, dovolím si tvrdiť, jednoducho až kritická. Je ich žalostne málo, dobrých remeselníkov jednoducho niet, nových nevyučujeme, starí odchádzajú, vymierajú, mladí sa nemajú k tomu remeselnému fortieľu pri kom priúčať, takže skutočne spejeme k takej zásadnej otázke, my ako spoločnosť: Kto vlastne bude na našich stavbách robiť? Kto vlastne bude plniť tie investičné zámery, ktoré tak významne očakávame od nich, že ten rast toho hospodárstva potiahnu?
A diskusia o tom, že čo bude o dvadsať, tridsať rokov a ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2012 o 9:21 hod.

Ing.

Zoltán Daniš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:23

Jana Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som zareagovala na pani poslankyňu Obrimčákovú, keď hovoríme o tom, lebo ja som spomínala, že vzniknú deti prvej a druhej kategórie. Hovorila som o tom, čo je napísané v legislatíve, a síce, že keď súkromné a cirkevné školy otvoria triedu nad rámec toho, čo povolí VÚC-ka, vtedy je explicitne napísané, že nedostanú peniaze zo štátneho rozpočtu. Čiže žiadny normatív, teda to rodičia budú musieť zaplatiť z vlastného vrecka celé, a to mi príde naozaj v rozpore s ústavou. Opakujem, nie som ústavný právnik, ale toto aj laik asi pochopí.
Pokiaľ ide o súkromné školy, už včera som hovorila, dávajme si pozor na to, nedémonizujme súkromné školy, nie všetky vyberajú poplatky, väčšinou, keď aj vyberajú, tak sú to úplne mizivé. A upozorňujem, že aj podľa štúdií alebo rôznych štatistík aj verejné školy vyberajú rôznymi spôsobmi financie. Nie je to tak, že len súkromné školy sú tie, ktoré sa snažia si prilepšiť od rodičov, ale teda každá jedna škola, pretože áno, školstvo je poddimenzované finančne.
Pokiaľ ide o ten dozor pri monitoringu, ja hovorím, vychádzam z konkrétnej skúsenosti, kedy mi jeden pedagóg povedal, že má takéto poznatky. Ja sama som nikdy na škole počas monitoringu nebola, čiže neviem to povedať z vlastnej skúsenosti, ale sú takéto poznatky, že sa snažia niekedy pedagógovia po dohode nejak prilepšiť tie výsledky. A myslím si, že existuje spôsob ako takéto podozrenia alebo nekalé praktiky odstrániť.
K tomu, čo som hovorila s tou pekárňou, ja som to preto zámerne takto povedala, nadsadila, aby bolo zrejmé, o čom je reč.
Vy, keď hovoríte, pán poslanec, že tie komisie na vzdelávanie poznajú školy vo svojej pôsobnosti, ale tu ide o ten zámer, že oni nebudú posudzovať len vlastné školy, ktoré poznajú. Oni budú posudzovať aj súkromné a cirkevné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.7.2012 o 9:23 hod.

Mgr.

Jana Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video