4. schôdza

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SDKÚ - DS vystúpi pán poslanec Ivan Štefanec.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k preloženému návrhu zákona, pretože ho považujem za dôležitý. Dôležitý je aj preto, pretože to je prvý zákon z konsolidačných zákonov tejto vlády, ktorý je v druhom čítaní. Je dôležitým politickým signálom, že tento zákon je namierený na príjmovú stránku rozpočtu, čiže vláda týmto aj ďalšími zákonmi hovorí, že najskôr chce brať a nie šetriť na výdavkovej stránke. Považujem to tiež za dôležitý politický signál.
Vláda, ako je uvedené aj v dôvodovej správe, chce za zhruba tri a pol roka dostať viac ako 400 mil. eur. Tento rok 77 mil., na budúci rok 110 mil. eur od bánk. Jednoznačným dôsledkom takého úsilia, keď tu budeme mať mimoriadny odvod aj z vkladov obyvateľstva, bude samozrejme zvýšenie poplatkov za vedenie účtu, zníženie úrokov za, pán minister pozná túto argumentáciu, za úložky, zvýšenie úverov za pôžičky. A to je v situácii, kedy ECB-čka dala úrokovú sadzbu na najnižšiu úroveň v histórii. Čiže skôr sa očakáva, že poplatky, ale predovšetkým úroky z úverov budú klesať. Na Slovensku, bohužiaľ, aj kvôli tomuto zákonu tak nebude, pretože v situácii, kedy máme historicky najnižšiu základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, budeme pociťovať skôr zvýšenie úrokov za pôžičky a teda ďalej aj zvýšenie poplatkov.
Čo považujem za dôležité, je tak isto odpustenie bankám do konca budúceho roku poplatkov za ochranu vkladov obyvateľstva. Dokonca som presvedčený, že toto odpustenie poplatkov do Fondu ochrany vkladov je kartelovou dohodou medzi ministerstvom financií a bankami, pretože na jednej strane sa vláda tvári, aký má silný bič na takzvané zlé banky, ale na druhej strane im do veľkej miery odpúšťa poplatky, ktoré boli samozrejmé. Dôsledkom takéhoto konania bude teda nielen to, že ľudia zaplatia viac, ale aj to, že budú znášať ešte väčšie riziko. Vláda veľmi rada, veľmi často argumentuje, že konsolidáciu zaplatia najmä bohatí. No, vidíme, že to nie je pravda. Sme svedkami situácie, kedy už dnes ľudia cítia zvýšenie poplatkov za vedenie účtov v bankách, a obávam sa, že tento trend bude pokračovať.
Ten bankový produkt, ktorý vláda navrhovala v predchádzajúcom zákone, považujem len za akúsi zásterku a za pokus odpútať pozornosť. Pretože som presvedčený, že administratívnymi nástrojmi a umelými nástrojmi akýchsi eurových bankových produktov pre len isté skupiny ľudí podstatu problému nevyriešime. Za dôkaz ponúkam aj skúsenosť z obdobia prvej vlády Roberta Fica, kedy tak isto sme boli svedkami zavedenia takéhoto umelého bankového produktu, a vieme, ako to dopadlo. Len päť ľudí si kúpilo tento bankový produkt. Čiže evidentne táto snaha bola neúspešná. Obávam sa, že aj táto snaha, ktorou sa vláda snaží zakryť dôsledky týchto mimoriadnych odvodov, skončí veľmi, veľmi podobne.
Dámy a páni, aj na základe uvedených argumentov a na základe predpokladov pána ministra, ktorý veľmi správne konštatoval, že pri týchto zákonoch vianočná atmosféra končí, aj keď spolupráca pri iných zákonoch bola veľmi korektná a konštruktívna, tak je samozrejmé, že sú veci, kedy máme s vládou na riešenie problematiky iný názor. Najmä v tom, či budeme konsolidovať cez príjmovú alebo výdajovú stránku rozpočtu. A toto je prvý a veľmi dôležitý zákon, pri ktorom musíme povedať, samozrejme, veľmi jasné nie. Preto poslanecký klub SDKÚ - Demokratickej strany nepodporí tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Nie sú žiadne faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Štefanca. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Traja, štyria páni poslanci. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte, aby som začal najprv parafrázou samotného ministra financií, ktorý pred chvíľočkou pri inom prerokovávanom bode povedal: Nobody is perfect. Toto platí presne o tomto predkladanom návrhu zákona, že tento návrh, tento draft is also not perfect. Pokúsim sa povedať tri hlavné skupiny argumentov, prečo je to tak.
Dnes ešte síce nevieme, ako dopadne úsilie vlády Roberta Fica o konsolidáciu verejných financií, ale s určitosťou vieme, že na to doplatia všetci. Skúsme sa teraz pozrieť trošku bližšie, ako vyzerá v polčase boj proti silným a bohatým, medzi ktorých bezpochybne patria aj komerčné banky na Slovensku. Hovorím teraz zámerne o polčase, pretože ešte zďaleka nie je všetkým dňom koniec a budeme iste svedkami, ak nie tento rok, tak na budúci rok, aj toho druhého pomysleného polčasu, kedy ten boj marketingovo veľmi úspešne zvládaný a veľmi marketingovo úspešne predávaný miliónu sto štyridsať tisíc voličov SMER-u, ako takýto boj proti bohatým a silným vyzerá.
Takže po prvé, keďže som sľúbil tri skupiny argumentov, na začiatku celého tohto príbehu bol nápad dodaniť banky. Vskutku nič proti solidarite, obzvlášť v časoch finančnej krízy, ktorá valcuje svet, valcuje Európu, valcuje aj Slovenskú republiku. Naozaj nič proti takejto snahe, proti takémuto úsiliu. Vtedy obzvlášť solidarita je úplne, ale úplne namieste. Vláda SMER-u však navrhla bankový odvod v takej výške, ktorý, a teraz dobre počúvajme, v pomere k bankovým aktívam je 6-krát vyšší ako priemer v Európskej únii, v európskej dvadsať sedmičke, a je 22-krát vyšší ako v Spolkovej republike Nemecko. Ja som počul argumenty pána ministra financií na finančnom výbore, kde sme tento návrh zákona prerokovávali, o tom, že aj bývalá koalícia odsúhlasila predsa bankový odvod. Je síce pravdou, ale sme ho odsúhlasili na úrovni 3-krát vyššej ako priemer EÚ a 11-krát vyššej ako v Spolkovej republike Nemecko. To predsa nie je argument teraz urobiť double a zdvojnásobiť to, aby to bolo 6-krát viac ako priemer EÚ a 22-krát ako v Nemecku. Takže budúci rok banky zaplatia namiesto, ak by sme pokračovali v súlade so súčasne platnou legislatívou, namiesto 100 mil. eur zaplatia banky viac ako 200 mil. eur do štátneho rozpočtu. Takto sa vskutku veľmi ľahko a rýchlo konsolidujú verejné financie, ak dostávate takéto jednorazové podporné, oživujúce injekcie na príjmovú stranu verejných financií.
Chcem ale podotknúť, že zavedením a zdvojnásobením tohto odvodu efektívna miera zdanenia bánk na Slovensku dosiahne takmer 50 percent. Čiže aj takto vyzerá v praxi oná slávna demontáž rovnej dane. Dokonca v jednom ojedinelom prípade, a teda nie sme v komerčnej televízii, ale nebudem menovať tú banku, efektívna miera zdanenia jednej z týchto bánk prekročí 73 percent. Dobre počujete, efektívna miera zdanenia 73 percent. Áno, ide teda, ako som avizoval v úvode, ide o mieru. Pretože v boji proti zlým bankám je socialistická vláda SMER-u nepochybne odhodlaná ukázať svoju silu. Nepomohli totiž ani negatívne reakcie, a teraz opäť buďme pozorní, negatívne reakcie nielen zo strany Medzinárodného menového fondu, nielen zo strany ratingových agentúr, spomeniem Moody´s, ani zo strany Národnej banky Slovenska, dokonca nepomohli ani negatívne reakcie z vlastných radov, ktorým bol napríklad rezort ministerstva hospodárstva.
Teda skúsme si zodpovedať najprv otázku, čo urobia banky po takomto brutálnom bankovom odvode?
Hovoril už môj predrečník, kolega Štefanec, že budú sa snažiť preniesť tieto náklady, ale zďaleka nielen do poplatkov za vedenie účtov. Kto z vás niekedy držal v ruke živý katalóg poplatkov komerčných bánk, tak vie, že tam sa nachádzajú desiatky, možno viac ako stovka rôznych položiek, všetky typy služieb a produktov a na nich naviazané poplatky, takže to nie je len poplatok za vedenie bežného účtu, ale poplatky za transakciu, za výpis, za platobnú kartu, za transakciu cez POS terminál a tak ďalej a tak ďalej. To sú desiatky, možno viac ako sto rozdielnych poplatkov. Áno, pôjdu touto cestou, o tom niet najmenších pochýb.
Chcem povedať, že pôjdu aj cestou zvyšovania úrokových spreadov. Už spomínané tu bolo znižovanie úrokových sadzieb na vklady, zvyšovanie úrokových sadzieb na úvery, ale obávam sa ešte jednej horšej veci, a to je credit crunch. Akonáhle sa začne slovenským bankám znižovať kapitálová primeranosť, kapitálová vybavenosť, tak urobia, keďže nebudú mať fresh money, nový kapitál, peniaze proste na dokŕmenie kapitálu, no tak ostane im jedna jediná cesta, a to je znižovanie aktívnej strany bilancie, teda znižovanie v tomto prípade reálne poskytnutých úverov. Obzvlášť pre korporátnu sféru to môže mať dosť výrazne negatívne dôsledky.
Ja si v tejto súvislosti dovolím ešte pripomenúť, pred niekoľkými dňami OECD v Paríži vydalo správu o ekonomickej situácii v krajinách OECD, kde hlavný ekonóm Pier Carlo Padoan spomína pre mňa úplne šokujúcu informáciu. Hovorí o tom, v akej zlej situácii sa nachádza bankový sektor v celej, podotýkam, európskej dvadsať sedmičke. Keď si spomínate, ja som na ostatnej schôdzi parlamentu hovoril o tom, že pomer vlastných zdrojov k záväzkom bánk predstavuje v európskom bankovom sektore 26:1. Tá jednotka, to je vlastne kapitál bánk, hovoríme priemerné čísla za celý európsky bankový sektor, a tá dvadsať šestka, to sú tie záväzky týchto bánk, to je debt alebo sú to cudzie zdroje, ktoré si banky požičali od iných bánk alebo od klientov, či už korporátnych alebo retailových. Pamätajme si toto číslo 26:1.
Lehman Brothers's, keď skrachoval, tak mal tento ukazovateľ na úrovni 30:1. Chcem naozaj varovať predtým, že aj slovenský, jednak celoeurópsky bankový sektor, a bude sa to týkať aj slovenských bánk, sú veľmi blízko k spomínanej hranici 30:1. My sme dnes na úrovni 26:1. Pre tých z vás, ktorí sa nezapodievali nikdy a nezapodievajú financiami a bankovníctvom, to preložím do zrozumiteľnej reči. V praxi to znamená, že ak by aktíva, trhová hodnota aktív bánk, komerčných, v Európe poklesla o 4 percentuálne body, tak dosiahneme presne stav, kedy bude zjedený alebo skonzumovaný celý kapitál komerčných bánk v Európe. O 4 percentuálne body, keď poklesne trhová hodnota aktív európskeho bankového sektora.
Prosím vás, v takejto zlej katastrofálnej situácii sa nachádza bankový sektor v Európe. A nevytešujme sa z toho, že nás, teraz pod tým slovíčkom nás, rozumej slovenských bánk, sa to netýka, pretože tie sú relatívne zdravé. To je holý fakt. Ale nezabúdajme na to, že s výnimkou dvoch bánk na Slovensku všetky ostatné banky sú súčasťou nadnárodných holdingových spoločností. Tým chcem povedať, že čím budeme bližšie k zavedeniu európskeho centrálneho bankového dohľadu, ktorý práve kalkuluje aj so spomínanými skupinovými dohodami, ktoré práve to budú umožňovať. Uvediem len modelový príklad, ak banka so sídlom v Miláne, ktorá má pobočky v celej Európe, bude mať problém s kapitálom, tak si bude môcť vyťahovať tie peniaze okrem iného aj zo svojej dcéry, ktorá pôsobí tu na Slovensku. Ak toto všetko sa stane realitou, tak potom to posunutie sa z úrovne 26:1 na úroveň 30:1, ako bolo v prípade Lehman Brothers's v septembri 2008, keď padol, tento čas sa brutálne skracuje.
A vrátim sa teraz k správe OECD. Spomínaný hlavný ekonóm OECD Pier Carlo Padoan povedal, že potrebovali by sme raz a navždy vyriešiť problémy európskeho bankového, teda sektoru komerčných bánk v Európe, a navrhol, a teraz dobre počúvajte, že pomohlo by to vyriešiť situáciu vtedy, ak by sme doplnili nový kapitál do európskych komerčných bánk vo výške 700 mld. eur. Toto odporúča hlavný ekonóm OECD. Toto číslo 700 mld. eur jednak potvrdzuje to, čo som hovoril aj na ostatnej schôdzi Národnej rady, že európsky bankový sektor sa nachádza veľmi blízko fatálnych problémov. A, prosím vás, podobnosť tohto čísla s výškou trvalého eurovalu je čiste náhodná. Takže takto vyzerá skutočný stav európskych komerčných bánk. A my v tejto situácii, v tom skracujúcom sa čase a približovaní sa k spomínaným fatálnym záverom tohto príbehu, ideme zdvojnásobiť dnes platný bankový odvod.
Takže, pán minister financií, nepomôže naozaj konštatovanie, že, čo ste teraz múdri a čo kritizujete, veď vy ste hlasovali za zavedenie bankového odvodu a zaviedol ho bývalý minister financií Mikloš, bývalá vláda Ivety Radičovej. Áno, je to pravda, ale podotýkam, je to odvod na úrovni 3-násobku priemeru EÚ, na úrovni 11-násobku Nemecka. Vy idete z 3-násobku urobiť 6-násobok a z 11-násobku idete urobiť 22-násobok. Ja som presvedčený o tom, že ak by sme očistili túto tému od nejakého balastu ideológie ľavicovo-pravicového videnia sveta, tak asi aj pán minister financií Kažimír, ja tomu pevne verím, má tu a tam nie celkom kľudnú noc, čo toto všetko urobí aj so slovenským bankovým sektorom. Ale už raz bola ohlásená stranou SMER - sociálna demokracia vojna silným a bohatým. To znamená, vojna tým zlým bankám a treba iste v takto nastolenom trende pokračovať ďalej, pretože tam sa z tej ideológie nejako uhnúť nedá. Ale skúsme naozaj bez emócií dať bokom tieto politické ľavo-pravé vojny a pozrime sa naozaj na čisté a vecné argumenty, tak potom to nemôže ani ľavicového ministra financií nechať celkom na pokoji, dôsledky takýchto krokov.
No teraz druhá skupina argumentov, prečo nepodporíme tento vládny návrh zákona. Teda potom, čo prišla na stôl táto novela, tak vláda prišla s tvrdením, ako múdra vláda, múdry štát zabráni tomu, aby komerčné banky prelievali spomínaný mimoriadny bankový odvod do poplatkov, aby na to nedoplatili všetci. A prišla práve myšlienka, spolu s tým prišiel teda ďalší nápad, zaviesť spomínaný základný bankový produkt pre klientov, ktorých príjem je nižší ako minimálna mzda a teda v cene jedno euro mesačne. Dlho som nerozumel celkom tej logike, pretože práve týmto základným bankovým produktom za jedno euro mesačne ste argumentovali, že tým táto spomínaná vláda zabráni prelievaniu imaginárneho bankového odvodu do zvyšovania poplatkov. Až potom, keď prišli argumenty, že no veď potrebujeme pokračovať vo finančnej inklúzii, inými slovami, aby čo najviac ľudí na Slovensku malo bankové účty a aby sa zmenšoval počet tých, ktorí účet v banke nemajú.
Dnes sa odhady pohybujú niekde na úrovni dvestotisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú účet v bankách. Áno, pokiaľ to budete podkladať týmto argumentom, tak som plne na vašej strane a budem to podporovať. To znamená, robme opatrenia, ktoré budú zvyšovať finančnú inklúziu. Nič proti tomu. Ale, preboha, netvrďte, že týmto chcete zabrániť prelievaniu mimoriadneho bankového odvodu alebo zdvojnásobeného bankového odvodu do zvyšovania poplatkov. Nezabránite tomu, pretože ak dnes majú komerčné banky na Slovensku približne 4 mil. retailových účtov, tak ten váš produkt za jedno euro mesačne sa týka spomínaných dvestotisíc ľudí, ktorí účet v banke nemajú. Sa pýtam, ako chcete ochrániť tú zvyšnú tri a polmiliónovú skupinu ľudí? Hovorím schválne tri a pol, lebo tých účtov je viac, ako je ľudí, pretože aj každý z vás tu prítomný v sále má možno dva, možno tri, možno päť bankových účtov. Prišla teda viera štátu, že tomuto zabráni cez spomínaný základný bankový produkt. Chcem podotknúť, že spomínaná cena jedno euro mesačne nepokrýva ani náklady, podčiarkujem, ekonomicky opodstatnené náklady poskytovateľa tohto produktu. Tak potom sa netreba ani čudovať tomu, že banky to budú v tichosti možno sabotovať. Nezabúdajme na to, že akonáhle by klient, ktorý má príjem nižší ako minimálna mzda, si takýto základný bankový produkt za jedno euro otvoril v banke, tak nemôže byť príjemcom žiadnej inej bankovej služby. To znamená, že pokiaľ by ten klient si, ja neviem, požiadal o nejaký spotrebný úver, o nejaký hypotekárny úver, tak už potom je vylúčený z tej skupiny ľudí, na ktorých pamätá tento zákon. No a tak celý príbeh sa opäť okorenil o pokus číslo tri.
Všetci iste máte v dobrej čerstvej pamäti jednu z ostatných tlačových konferencií premiéra Roberta Fica, na ktorej povedal, že ak banky budú neúmerne zvyšovať poplatky, no tak im predsa zavedieme pokuty. Veď ako inak už dokáže strana, ktorá má v základnej hodnotovej výbave etatizmus, zvyšovanie úlohy štátu v ekonomike, bojovať s tými zlými bohatými bankami ako cez pokuty? A už na tej spomínanej tlačovej konferencii premiér Fico avizoval, že to bude 330 tis. eur a v prípade delikvencie, že to banka urobí opakovane, tak to bude 660 tis. eur. Opäť, nič proti dobre mienenej snahe cez pokuty riadiť ekonomiku, fajn, ale bude zaujímavé sledovať, kto a na základe čoho stanoví, pokiaľ ešte zvyšovanie poplatkov bánk je na základe ekonomicky opodstatnených nákladov a kde je tá pomyselná hranica, za ktorou už to neodzrkadľuje ekonomicky opodstatnené náklady, a je to vlastne čistá snaha bánk eliminovať zavedenie mimoriadneho bankového odvodu do zvyšovania poplatkov?
No aby sa tomu vedela vláda veľmi elegantne, a opäť marketingovo musím povedať, veľmi zdatne vyhnúť, no tak to prenesie na bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Rozprával som sa v tejto súvislosti so šéfom bankového dohľadu, potvrdil, a myslím, že to potvrdil aj na výbore pre financie a rozpočet, že ani oni momentálne nemajú celkom dobre predstavu, na základe čoho budú, ako som už povedal, stanovovať tú pomyslenú čiaru, pokiaľ je to v poriadku, je to na základe ekonomicky oprávnených nákladov, a za ktorou, za tou pomyslenou hranicou už tomu tak nie je. Takže budeme naozaj veľmi pozorne sledovať, ktorým bankám ako často a aké vysoké pokuty bude udeľovať bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Naozaj, postavili ste NBS-ku do polohy arbitra. A myslím si, že niet v tejto chvíli bankovému dohľadu čo závidieť.
Takže stručná rekapitulácia. Socialistická vláda SMER-u najprv nesystémovo dodaní banky. Podčiarkujem na tomto bode, opäť nič proti solidarite, obzvlášť v období finančnej krízy, ale musí to mať svoju mieru. Potom, keď sa banky bránia a prenášajú to, už som hovoril, nebudem opakovať, tu a tam do poplatkov, tu a tam do úrokov, no tak prídeme opäť s nesystémovým návrhom na zavedenie základného bankového produktu za jedno euro mesačne. Opakujem, kto ochráni tých zvyšných tri a pol a viac milióna klientov? Keď som ešte pri tom, pri tej finančnej inklúzii, chcem podotknúť a myslím, že tu sa zhodujeme aj s ministrom Kažimírom, že najväčším prínosom pre zvýšenie finančnej inklúzie by bola práve snaha o znižovanie finančnej negramotnosti alebo teda o zvyšovanie finančnej gramotnosti, pretože ak niektorý občan Slovenskej republiky nemal účet v banke ostatných desať, dvadsať rokov, tak ho nebude mať ani vtedy, keby ste mu ten produkt ponúkli bez poplatku, nie za jedno euro mesačne. Ale nula, proste tak, free of charge, tuto máte produkt, je váš. No, nepôjde do toho, pretože mnohí z týchto spomínaných dvestotisíc ľudí ani nevedia, čo to je bankový účet. Takže tu by som porosil, keby sa úsilie ministerstva financií, ale je tu aj dlhoročný deficit Národnej banky Slovenska, aby išlo touto cestou toto úsilie - dvíhať finančnú gramotnosť ľudí, nízkopríjmových ľudí na Slovensku. A nie tváriť sa, že vám vydizajnuje štátny úradník na ministerstve financií nejaký nový bankový produkt, nacení ho na jedno euro a tým je snaha o zvyšovanie finančnej inklúzie vyriešená.
No a nakoniec teda zavedieme tie pokuty. Zatiaľ takýto návrh, legislatívny, na stole nie je, ale avizoval ho váš predseda vlády, že s takýmto návrhom príde. Skutočne vám teraz, pán minister, nezávidím vašu pozíciu, keď budete vy alebo vaši ľudia, vaši najbližší pracovníci, spolupracovníci, takýto zákon o pokutách písať. Namiesto toho by bolo naozaj vhodnejšie si uvedomiť, že štát nikdy, a už vôbec nie cez pokuty, nedokáže riadiť ekonomiku. V najlepšom prípade štát dokáže ekonomiku ovplyvňovať, ale nikdy nie riadiť. A preto by som navrhoval, to vaše bojové odhodlanie nahradiť citom pre realitu. V opačnom prípade sa vydávate maďarskou cestou.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kollár, celkom musím uznať, fakt odborné vystúpenie, ktoré, myslím si, bolo na vysokej úrovni. V podstate nejdem do odbornej polemiky s vami, nakoľko nie som expert na ekonomiku, ale zopár poznámok v podstate k tej všeobecnejšej rovine.
No, som toho názoru a dovolím si s vami nesúhlasiť, v podstate ten mimoriadny odvod pre banky v takejto situácii, v akej sa Slovenská republika nachádza, je, myslím, si momentálne potrebný. Dovolím si upozorniť, že keď teda štát ich nedodaní alebo nezavedie tento mimoriadny odvod, tak som toho názoru, že ten zisk, ktorý banky budú mať, a ktoré majú, sám ste povedal, že sú na Slovensku v dobrej kondícii, odvedú potom svojim matkám do zahraničia. Čiže tak či tak ten zisk nezostane tu, ale minimálne, čo majú matky v Taliansku, v iných štátoch teda, tak, ktoré majú problémy tie štáty, tak ten zisk tam odíde.
Čo sa týka odvodu pre banky, mimoriadneho, no dovolím si poukázať na to, že práve štát bol ten, ktorý dopomohol v minulosti k tomu, že sa im zvýšili zisky. Dopomohol im nielen kvalitným teda právnym prostredím, ale aj hlavne možnosťou alebo zavedením povinnosti v mnohých prípadoch alebo aj možnosti, či už odvádzať mzdu na bankové účty, či už vyplácanie dôchodkov alebo či už vyplácania dávok na bankové účty a tým nepriamo im dopomohol k lepšiemu podnikateľskému prostrediu, ale aj k lepšiemu podnikaniu, ako mali dovtedy, keď to išlo všetko iba cez poštu. Čiže myslím si, že minimálne toto dáva legitimitu štátu v čase, keď má štát krízu a problémy, aby mu teda zasa banky pomohli.
No a posledná vec. No nemyslím si, že by mali byť v čase krízy so štátom alebo v štáte solidárni iba občania a pomáhať štátu iba občania, ale aj banky a iné veľké spoločnosti, ktoré majú, dá sa povedať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Duchoň.

Ďakujem za slovo. Dovoľujem si povedať, že všetci vnímame, že banky sú naozaj ako významné inštitúcie, pôsobiace na finančnom trhu. Na druhej strane, nemyslím si, že by sme mali pozerať na banky ako na nedotknuteľné inštitúcie z toho pohľadu, že podnikajú. V prípade, že spravia riskantné finančné operácie, tak v konečnom dôsledku štát ich musí zase sanovať. A z tohto pohľadu majú relatívne bezpečné podnikanie. Takže dovolím si tvrdiť vzhľadom na, už sme to tu viackrát povedali, na výsledky, ktoré banky pôsobiace na Slovensku mali za minulý rok, ktoré boli na úrovni 659 mil. eur zisku, ale aj ďalšie finančné ukazovatele, ktoré boli veľmi plusové alebo veľmi pozitívne, aj z tohto pohľadu zavedenie bankového odvodu ako je zcela oprávnené a myslím si, že zcela namieste.
Čo sa týka toho bankového produktu, základného bankového produktu, jeho neúspech v minulosti, a tiež to už bolo spomínané, do značnej miery spôsobil ten fakt, že banky nedostatočnou mierou propagovali tento bankový produkt. A preto si myslím, že závisí to najmä od postoja bánk, ako sa k tomuto produktu postavia, a v prípade, že ho v dostatočnej miere dokážu spropagovať, tak si myslím, že tento bankový produkt bude do značnej miery úspešný a určite si nájde svojich klientov.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Martvoň, profesor Klaus tomu hovoril "hluboké nedorozumění". Keby ste si pozorne preštudovali to, čo predložilo ministerstvo financií, tak by ste nikdy také vety nemohli vypustiť, pretože tu nejde o dodanenie zisku bánk.
Vy ste povedali, že mimoriadny odvod je dobrý, lebo tie banky to odvedú aj tak matkám do zahraničia, preto im to my, SMER - sociálna demokracia, zoberieme a takto to bude dobre. Toto je odvod, ktorý sa vypočítava z vkladov. To znamená, že nie zo zisku, ale z vkladov, podotýkam. Inými slovami budú ho platiť aj banky, ktoré by boli v potenciálnej budúcnosti v strate. Aj tie budú platiť tento odvod. Čiže to nemá nič spoločné s porovnaním zisku zahraničným matkám.
Pán predseda finančného výboru Duchoň, no, tu sa ešte pán kolega Martvoň dopustil jednej demaskácie, keď ste povedali, že veď predsa nemôžu na konsolidáciu verejných financií doplatiť iba ľudia. Veď musia na to doplatiť aj banky. No, konečne ste povedali, pomenovali ste veci pravým menom. Áno, ľudia, všetci občania Slovenskej republiky doplatia na konsolidáciu verejných financií. To len tak na povrchu sa zdá, a ja sa skláňam pred vašou, nemyslím pred vašou osobnou, ale pred marketingovou dohodnosťou celého SMER-u - sociálnej demokracie, predovšetkým vášho predsedu, Roberta Fica, že to predávate naozaj tým ľuďom. Pretože častokrát odborná verejnosť nie celkom dobre vie, o čo v tejto téme kráča, už nehovorím o laickej verejnosti. A vy to marketingovo veľmi zdatne podsúvate tým vašim, miliónu stotridsať tisíc alebo koľko voličov, že idete po krku bohatým a úspešným. Nie. Vy idete po krku všetkým občanom Slovenske republiky. To je holý fakt.
Ďakujem pekne.