4. schôdza

Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 84 za, 31 proti, 31 sa zdržalo.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 483 Z. z. o bankách.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu. Chcem vás informovať, že vláda Slovenskej republiky po dnešnom zasadnutí doručila do Národnej rady návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Je to tlač 164. Navrhujem zaradiť tento bod do programu 4. schôdze tak, aby sme zajtra o 9.00 hod. ráno začali rokovať o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu Národnej rady so skrátením legislatívnym konaním. Potom by sme tak, ako sme boli v pôvodnom programe dohodnutí, rokovali o novele ústavy a o novele Trestného zákona a ak získa hlasovanie o 11.00 hodine, návrh vlády na vyslovenie alebo na prerokovanie tohto zákona v skrátenom konaní súhlas, hneď po hodine otázok by sme o tomto návrhu rokovali v prvom čítaní.
Takže sa pýtam, či je súhlas. Alebo... (Súhlasná reakcia z pléna.)
Ďakujeme pekne.
Takže vyhlasujem krátku prestávku do 17.33 hodiny.
A poprosím potom navrhovateľa a pána spravodajcu, aby sme pokračovali v prerušenej rozprave.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Poprosím pána ministra a podpredsedu vlády, aby ste zaujal miesto. Pán spravodajca už zaujal svoje miesto.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode, je to tlač 80.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mikuš, nech sa páči.
Kolegyne, kolegovia, poprosím všetkých, ktorí nemajú záujem o sledovanie rozpravy, aby radšej opustili rokovaciu sálu.
Pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 80.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k návrhu novely. Chcel by som pripomenúť, že vládni predstavitelia, ale aj kolegovia, niektorí poslanci zo strany SMER často pri prezentovaní a presadzovaní niektorých návrhov používajú porovnania s jednotlivými krajinami z Európskej únie. Nuž, pozrime sa aj na predložený návrh zákona z pozície porovnania s niektorými krajinami. Kolega Kollár tu hovoril o tom, ako to vyzerá dnes s návrhom bankového odvodu na Slovensku v porovnaní s Nemeckom, resp. s inými krajinami Európskej únie, a ja by som chcel poukázať na porovnanie s krajinou južne od nás, Maďarska, ktorá zaviedla podobnú bankovú daň nie dávno.
Maďarský premiér totiž nedávno na stretnutí obchodnej komory vo Viedni priznal, že bankový odvod v krajine je vysoký a obmedzuje úverovanie. Nevylúčil, že 0,53-percentný daňový odvod z aktív dokonca v Maďarsku zrušia a nahradia ho tzv. daňou z finančných transakcií. Ten najvyšší odvod v Európe je totiž v Maďarsku a ak sa zruší, tak najvyšší odvod bude na Slovensku. V Maďarsku bol zavedený odvod v roku 2010 s podobnou nádejou zvýšiť alebo naplniť rozpočet štátu a znížiť deficit. Analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia tvrdí, že maďarské banky len za dvojročného pôsobenia tohto daňového odvodu obmedzili firmám úvery o 13 % a ľuďom o 9 %. A teraz ho citujem: "Slovenské banky majú zatiaľ dosť vkladov, aj vlastného kapitálu, uvidíme, či sa to nezopakuje aj u nás."
Vláda odôvodňuje zvýšenie bankového odvodu jednak neprimeraným ziskom bánk, tiež pán kolega Kollár už vysvetlil nedorozumění v tejto otázke a odvolal sa dokonca na iniciatívy z Bruselu, kde sa zavádzajú, resp. odporúča sa zavádzať niektoré krízové situácie v bankovom sektore z hľadiska prebiehajúcej krízy. Európska komisia chce, aby banky si vyzbierali v tzv. špeciálnom fonde do desať rokov kapitál, ktorý bude kryť prípadné problémy v banke tak, aby banky neboli sanované z verejných financií. Naša vláda navrhuje, aby tento odvod bol na určitý čas oslobodený od platenia bánk.
Nechcem hovoriť dlho, ale chcem zopakovať to, čo som hovoril, aj keď sa preberal tento návrh zákona v minulom roku, že bankový odvod na Slovensku je jeden z najvyšších. Ak Maďari zrušia svoj odvod, tak bude najvyšší v Európe a bude veľmi ťažké zachovať, resp. udržať podmienky pre podnikanie pre zamestnanosť na Slovensku, aj z hľadiska tohto odvodu, pozitívne. Chcel by som sa veľmi mýliť a skoro až zaželať vláde, aby získala tých niekoľko desať miliárd korún, áno, niekoľko desať miliárd korún z bankového odvodu, ale musím povedať, že tieto peniaze nezaplatia banky. Ony ich fakticky zaplatia, ale reálne ich zaplatia podnikatelia, ale hlavne občania, ľudia, ktorí svojimi vkladmi prakticky bankový sektor podporujú a ktorí podporujú, resp. starajú sa a sú zodpovední k svojej budúcnosti.
Vláda zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku, pretože to, aby zaplatili banky tento odvod, nebude stačiť len výber z daňových poplatkov, ale určite sa to dotkne aj úverov pre podnikateľov a tým sa zhorší podnikateľské prostredie aj zamestnanosť na Slovensku. Preto, ako som povedal, ešte raz veľmi prajem vláde, aby jej zámery vyšli, ale obávam sa, že sa mýli, a preto tento zákon nepodporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Do rozpravy ešte prihlásený...
Ešte faktická poznámka, pán poslanec Kollár.
Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem ešte v reakcii na kolegu Jožka Mikuša uviesť, že vo viacerých vystúpeniach sa opakovalo, že prečo sa vypína Fond ochrany vkladov na budúci rok. Padlo tu dokonca také tvrdenie, že sa uzatvoril nejaký kartel medzi ministerstvom financií a bankami. No musím povedať, že ešte je nad tým celým oveľa dôležitejší dôvod, a to je ten, že pokiaľ budú poplatky za poistenie vkladov sa zbierať vo Fonde pre ochranu vkladov, tak to nebude vytvárať príspevok ku konsolidácii verejných financií. Akonáhle si to vezme štát pod svoje krídla a bude kolektovať tieto peniaze v nejakom rezolučnom fonde niekde v rámci štátneho rozpočtu, tak už to bude vytvárať príspevok ku konsolidácii verejných financií. Takže to je ten hlavný dôvod.
A chcem povedať, že akokoľvek je to v súlade s metodikou ESA 95, ale je tu ďaleko väčší problém do budúcna s dlhodobou udržateľnosťou slovenských verejných financií. A síce problém taký, že tento odvod, mimoriadny bankový odvod je viac alebo menej jednorázovým opatrením. Aj samotná vláda prišla potom s určitým ústupkom, keď navrhla postupnú degresiu tohto odvodu, že akonáhle dosiahne naakumulovaná suma 500 mil., tak sa to zníži, keď dosiahne 750 mil. eur, sa to ešte zníži, nakoniec sa to úplne vypne. Čiže tak či tak to bude jednorazový, povedzme dvoj- možno trojročný vplyv na verejné financie, ale z dlhodobého hľadiska to nevytvára nejakú vyššiu mieru tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, to je holý fakt.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, chcete reagovať?
Nech sa páči.

Veľmi krátko. Ja som schválne nenazval Fond ochrany vkladov kartelovou, resp. neplatenia do Fondu ochrany vkladov kartelovou dohodou. Samozrejme, že vláda týmto gestom akoby nahrala bankám, tým návrhom veľkého zvýšenia bankového odvodu. Chcel som len povedať, že bankový sektor je jeden z mála vecí na Slovensku, ktoré fungujú aj v čase krízy. Je relatívne zdravý, už to tu tiež niektorí moji kolegovia spomínali, a bolo by veľmi zlé, keby táto veľmi dôležitá časť ekonomiky, alebo ekonomického portfólia krajiny nejakým administratívnym zásahom práve v čase krízy nejakým spôsobom kolabovala, alebo zhoršovala to, čo je veľmi potrebné v čase krízy riešiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Frešo, nech sa páči, do rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi jeden ešte pohľad, okrem tých všetkých ekonomických, ktoré zazneli v tej predošlej debate, a pomerne, povedal by som, racionálnych, a racionálnej, ktorá jasným spôsobom hovorí o tom, že čo je, pán minister, váš úmysel a čo bude výsledok vašej práce.
Ten začiatok je úplne jasný a myslím si, že ho pomenovali niektorí z tých vašich kolegov poslancov, ako to pochopil, že zobrať zo zisku bankám, dať to na konsolidáciu verejných financií. Ak ste to chceli urobiť, tak ste to mali urobiť takto, ako som to povedal, zobrať zo zisku bankám, jasne dať na konsolidáciu verejných financií, vtedy by sme tomu všetci rozumeli. Vedeli by sme, o čom sa bavíme, vedeli by sme, o čom debatujeme, mohli by sme sa o tom rozhodnúť.
Máme tu miesto toho trochu iný produkt, alebo návrh zákona, a to je zvýšenie záťaže vkladov obyvateľov o nejaké percento, o nejaký poplatok. Samozrejme, to sa nedá nejak vyvrátiť, toto už nie je o tom, že siahate niekomu, kto má zisk, to je o tom, že siahate niekomu, kto má úspory. A samozrejme, že neexistuje žiadne argumentárium, a myslím si, že keby sme neboli tu ako v politických tričkách a keby sme debatovali ako odborníci, ako ekonómovia, tak by sme si priznali, že to niekto zaplatí. A ten, kto to zaplatí na samom konci, bude ten vkladateľ, o tom nijak nepochybujme. A ešte, naviac, to bude dokonca aj ten, kto má od tých bánk požičané. To znamená, že dnešný zákon je o tom, že zvýšime poplatky, zvýšime úroky a samozrejme najviac sa to premietne tým, ktorí z banky odísť nemôžu, ergo napr. tým, ktorí majú hypotekárne úvery. A ja vás ubezpečujem, že banky na to majú veľmi veľa trikov. A to je téma, o ktorej sa treba na tých stretnutiach záujmových spoločenstiev, ktoré nazývate radou solidarity, porozprávať, že prečo majú takéto vysoké poplatky, prečo máme takto vysoké úroky a nie nejakým spôsobom hľadať akúsi zhodu o tom, aby sa to premietlo do vrecák a peňaženiek občanov, ktorí tam majú svoje vklady.
Preto, hovorím, sa to premietne do úrokov poplatkov a vôbec podmienok v bankách, lebo vy sám ste hovorili, a pomerne správne, o nejakej asymetrii, povedzme to úplne po slovensky, nerovnosti toho malého človeka zoči-voči banke, ktorú sme v predošlom zákone, mimochodom správnym pozmeňovacím návrhom pána poslanca Beblavého, aspoň trochu vyrovnávali, aby ľudia sa mohli trochu ľahšie vykúpiť a vyslobodiť z hypotekárneho nevoľníctva. Na druhej strane, hneď v ďalšom zákone navrhujeme, aby sme im vlastne tieto úroky, poplatky a vôbec podmienky zhoršili, lebo tak to treba nazvať. A ak existuje niekto iný, kto to môže zaplatiť, tak to, pán minister, povedzte, zaplatí to ten alebo onen. Ale ja vám rovno hovorím, že to zaplatíme my všetci na poplatkoch, na úrokoch a na podmienkach, ktoré v bankách mať budeme. A dostávame sa do situácie, kedy napriek tomu, že rokujete s bankami a mali by ste tlačiť na to, aby sa ľudia nemuseli domáhať cez rôzne ankety o to, aby nemali absurdné, absurdné bankové poplatky a absurdné peniaze museli platiť za také veci, ako je výber z vlastného účtu na vlastnej pobočke, alebo napríklad za to, že zistíte zostatok cez bankomat, čo je primitívna operácia v rade niekoľko desiatok bajtov prenosu, to znamená zlomok ceny, nula, nula, nula, nič. A možnože trochu prúdu, ktorý spotrebuje, elektrického, ten bankomat. Takisto, aby neboli poplatky za predčasné splatenie, alebo niečo také hlúpe, ako je poplatok za vloženie variabilného, variabilného symbolu. To sú všetko veci, ktoré ľudí rozčuľujú, o ktorých rozprávajú, a priamo týmto zákonom, keďže nič nebráni tomu, aby sa to premietlo do týchto poplatkov, vy povzbudzujete podobnú tvorivosť v bankách a povzbudzujete podobnú tvorivosť pri stanovovaní sadzieb úrokov.
Čiže summa summarum, ak ste chceli ísť po zisku, mali ste sa k tomu smelo prihlásiť, ísť po zisku. Ale rokovania s nimi, ako aj s ďalšími záujmovými skupinami, viedli k tomu, že idete po peniazoch, ktoré ľudia majú na vkladoch, nemôžu si vybrať. A koniec koncov idete aj po tej skupine, ktorá je bankám zaviazaná desiatky rokov dopredu a nemôže len tak odísť, keď sa jej zvýši úrok, alebo zhoršia podmienky.
Pán minister, v tomto zmysle si myslím, že tento zákon nie je dopracovaný, lebo nechráni klienta. Sami ste hovorili, že tu je problém s tým, že chránenie klienta alebo toho, kto si ukladá peniaze do banky, alebo kto si z banky peniaze požičiava. No tak ja vám chcem túto šancu dať, chcem vám túto šancu dať, buďte principiálny, zdaňte zisky bánk, alebo urobte si s tým na svoj obraz to, čo ste ľuďom sľubovali, a zároveň, nech sa páči, máte na to celý aparát, môžete ochrániť vkladateľov, môžete ochrániť tých, ktorí si brali úvery. A preto navrhujem, vážený pán spravodajca, aby v zmysle rokovacieho poriadku sa vrátil tento zákon vláde na prepracovanie tak, aby doňho mohla zapracovať naozaj skutočné zdanenie zisku bánk, alebo skutočnú ochranu tých, ktorí si tam peniaze vkladajú, resp. peniaze požičiavajú. Pevne verím, že tuto nájdeme pre to porozumenie a už na najbližšej schôdzi môžeme o tom naozaj vážne debatovať, aby to nebol len výsledok toho, že vy sa stretnete s bankami a si dobre porozumiete, že na úkor klientov si teraz ako polepšíte v konsolidačnom úsilí, ale aby to bolo skutočne tak, že urobíme niečo pre tých ľudí, o ktorých vy sám ste hovorili, o tej asymetrii. Ja to znova preložím, medzi jedným malým človekom zoči-voči veľkej banke a aspoň mu dajme nejakú ďalšiu výhodu a jasne ukážme, že to celé nechceme zaplatiť z jeho vrecka už po šiesty-, siedmy-, desiatykrát, ale chceme urobiť naozaj niečo iné, čo sme aj ľuďom sľubovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Faktické poznámky nie sú na pána poslanca, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, chcete zaujať stanovisko?