4. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k návrhu novely. Chcel by som pripomenúť, že vládni predstavitelia, ale aj kolegovia, niektorí poslanci zo strany SMER často pri prezentovaní a presadzovaní niektorých návrhov používajú porovnania s jednotlivými krajinami z Európskej únie. Nuž, pozrime sa aj na predložený návrh zákona z pozície porovnania s niektorými krajinami. Kolega Kollár tu hovoril o tom, ako to vyzerá dnes s návrhom bankového odvodu na Slovensku v porovnaní s Nemeckom, resp. s inými krajinami Európskej únie, a ja by som chcel poukázať na porovnanie s krajinou južne od nás, Maďarska, ktorá zaviedla podobnú bankovú daň nie dávno.
Maďarský premiér totiž nedávno na stretnutí obchodnej komory vo Viedni priznal, že bankový odvod v krajine je vysoký a obmedzuje úverovanie. Nevylúčil, že 0,53-percentný daňový odvod z aktív dokonca v Maďarsku zrušia a nahradia ho tzv. daňou z finančných transakcií. Ten najvyšší odvod v Európe je totiž v Maďarsku a ak sa zruší, tak najvyšší odvod bude na Slovensku. V Maďarsku bol zavedený odvod v roku 2010 s podobnou nádejou zvýšiť alebo naplniť rozpočet štátu a znížiť deficit. Analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia tvrdí, že maďarské banky len za dvojročného pôsobenia tohto daňového odvodu obmedzili firmám úvery o 13 % a ľuďom o 9 %. A teraz ho citujem: "Slovenské banky majú zatiaľ dosť vkladov, aj vlastného kapitálu, uvidíme, či sa to nezopakuje aj u nás."
Vláda odôvodňuje zvýšenie bankového odvodu jednak neprimeraným ziskom bánk, tiež pán kolega Kollár už vysvetlil nedorozumění v tejto otázke a odvolal sa dokonca na iniciatívy z Bruselu, kde sa zavádzajú, resp. odporúča sa zavádzať niektoré krízové situácie v bankovom sektore z hľadiska prebiehajúcej krízy. Európska komisia chce, aby banky si vyzbierali v tzv. špeciálnom fonde do desať rokov kapitál, ktorý bude kryť prípadné problémy v banke tak, aby banky neboli sanované z verejných financií. Naša vláda navrhuje, aby tento odvod bol na určitý čas oslobodený od platenia bánk.
Nechcem hovoriť dlho, ale chcem zopakovať to, čo som hovoril, aj keď sa preberal tento návrh zákona v minulom roku, že bankový odvod na Slovensku je jeden z najvyšších. Ak Maďari zrušia svoj odvod, tak bude najvyšší v Európe a bude veľmi ťažké zachovať, resp. udržať podmienky pre podnikanie pre zamestnanosť na Slovensku, aj z hľadiska tohto odvodu, pozitívne. Chcel by som sa veľmi mýliť a skoro až zaželať vláde, aby získala tých niekoľko desať miliárd korún, áno, niekoľko desať miliárd korún z bankového odvodu, ale musím povedať, že tieto peniaze nezaplatia banky. Ony ich fakticky zaplatia, ale reálne ich zaplatia podnikatelia, ale hlavne občania, ľudia, ktorí svojimi vkladmi prakticky bankový sektor podporujú a ktorí podporujú, resp. starajú sa a sú zodpovední k svojej budúcnosti.
Vláda zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku, pretože to, aby zaplatili banky tento odvod, nebude stačiť len výber z daňových poplatkov, ale určite sa to dotkne aj úverov pre podnikateľov a tým sa zhorší podnikateľské prostredie aj zamestnanosť na Slovensku. Preto, ako som povedal, ešte raz veľmi prajem vláde, aby jej zámery vyšli, ale obávam sa, že sa mýli, a preto tento zákon nepodporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem ešte v reakcii na kolegu Jožka Mikuša uviesť, že vo viacerých vystúpeniach sa opakovalo, že prečo sa vypína Fond ochrany vkladov na budúci rok. Padlo tu dokonca také tvrdenie, že sa uzatvoril nejaký kartel medzi ministerstvom financií a bankami. No musím povedať, že ešte je nad tým celým oveľa dôležitejší dôvod, a to je ten, že pokiaľ budú poplatky za poistenie vkladov sa zbierať vo Fonde pre ochranu vkladov, tak to nebude vytvárať príspevok ku konsolidácii verejných financií. Akonáhle si to vezme štát pod svoje krídla a bude kolektovať tieto peniaze v nejakom rezolučnom fonde niekde v rámci štátneho rozpočtu, tak už to bude vytvárať príspevok ku konsolidácii verejných financií. Takže to je ten hlavný dôvod.
A chcem povedať, že akokoľvek je to v súlade s metodikou ESA 95, ale je tu ďaleko väčší problém do budúcna s dlhodobou udržateľnosťou slovenských verejných financií. A síce problém taký, že tento odvod, mimoriadny bankový odvod je viac alebo menej jednorázovým opatrením. Aj samotná vláda prišla potom s určitým ústupkom, keď navrhla postupnú degresiu tohto odvodu, že akonáhle dosiahne naakumulovaná suma 500 mil., tak sa to zníži, keď dosiahne 750 mil. eur, sa to ešte zníži, nakoniec sa to úplne vypne. Čiže tak či tak to bude jednorazový, povedzme dvoj- možno trojročný vplyv na verejné financie, ale z dlhodobého hľadiska to nevytvára nejakú vyššiu mieru tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, to je holý fakt.
Ďakujem pekne.

Veľmi krátko. Ja som schválne nenazval Fond ochrany vkladov kartelovou, resp. neplatenia do Fondu ochrany vkladov kartelovou dohodou. Samozrejme, že vláda týmto gestom akoby nahrala bankám, tým návrhom veľkého zvýšenia bankového odvodu. Chcel som len povedať, že bankový sektor je jeden z mála vecí na Slovensku, ktoré fungujú aj v čase krízy. Je relatívne zdravý, už to tu tiež niektorí moji kolegovia spomínali, a bolo by veľmi zlé, keby táto veľmi dôležitá časť ekonomiky, alebo ekonomického portfólia krajiny nejakým administratívnym zásahom práve v čase krízy nejakým spôsobom kolabovala, alebo zhoršovala to, čo je veľmi potrebné v čase krízy riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi jeden ešte pohľad, okrem tých všetkých ekonomických, ktoré zazneli v tej predošlej debate, a pomerne, povedal by som, racionálnych, a racionálnej, ktorá jasným spôsobom hovorí o tom, že čo je, pán minister, váš úmysel a čo bude výsledok vašej práce.
Ten začiatok je úplne jasný a myslím si, že ho pomenovali niektorí z tých vašich kolegov poslancov, ako to pochopil, že zobrať zo zisku bankám, dať to na konsolidáciu verejných financií. Ak ste to chceli urobiť, tak ste to mali urobiť takto, ako som to povedal, zobrať zo zisku bankám, jasne dať na konsolidáciu verejných financií, vtedy by sme tomu všetci rozumeli. Vedeli by sme, o čom sa bavíme, vedeli by sme, o čom debatujeme, mohli by sme sa o tom rozhodnúť.
Máme tu miesto toho trochu iný produkt, alebo návrh zákona, a to je zvýšenie záťaže vkladov obyvateľov o nejaké percento, o nejaký poplatok. Samozrejme, to sa nedá nejak vyvrátiť, toto už nie je o tom, že siahate niekomu, kto má zisk, to je o tom, že siahate niekomu, kto má úspory. A samozrejme, že neexistuje žiadne argumentárium, a myslím si, že keby sme neboli tu ako v politických tričkách a keby sme debatovali ako odborníci, ako ekonómovia, tak by sme si priznali, že to niekto zaplatí. A ten, kto to zaplatí na samom konci, bude ten vkladateľ, o tom nijak nepochybujme. A ešte, naviac, to bude dokonca aj ten, kto má od tých bánk požičané. To znamená, že dnešný zákon je o tom, že zvýšime poplatky, zvýšime úroky a samozrejme najviac sa to premietne tým, ktorí z banky odísť nemôžu, ergo napr. tým, ktorí majú hypotekárne úvery. A ja vás ubezpečujem, že banky na to majú veľmi veľa trikov. A to je téma, o ktorej sa treba na tých stretnutiach záujmových spoločenstiev, ktoré nazývate radou solidarity, porozprávať, že prečo majú takéto vysoké poplatky, prečo máme takto vysoké úroky a nie nejakým spôsobom hľadať akúsi zhodu o tom, aby sa to premietlo do vrecák a peňaženiek občanov, ktorí tam majú svoje vklady.
Preto, hovorím, sa to premietne do úrokov poplatkov a vôbec podmienok v bankách, lebo vy sám ste hovorili, a pomerne správne, o nejakej asymetrii, povedzme to úplne po slovensky, nerovnosti toho malého človeka zoči-voči banke, ktorú sme v predošlom zákone, mimochodom správnym pozmeňovacím návrhom pána poslanca Beblavého, aspoň trochu vyrovnávali, aby ľudia sa mohli trochu ľahšie vykúpiť a vyslobodiť z hypotekárneho nevoľníctva. Na druhej strane, hneď v ďalšom zákone navrhujeme, aby sme im vlastne tieto úroky, poplatky a vôbec podmienky zhoršili, lebo tak to treba nazvať. A ak existuje niekto iný, kto to môže zaplatiť, tak to, pán minister, povedzte, zaplatí to ten alebo onen. Ale ja vám rovno hovorím, že to zaplatíme my všetci na poplatkoch, na úrokoch a na podmienkach, ktoré v bankách mať budeme. A dostávame sa do situácie, kedy napriek tomu, že rokujete s bankami a mali by ste tlačiť na to, aby sa ľudia nemuseli domáhať cez rôzne ankety o to, aby nemali absurdné, absurdné bankové poplatky a absurdné peniaze museli platiť za také veci, ako je výber z vlastného účtu na vlastnej pobočke, alebo napríklad za to, že zistíte zostatok cez bankomat, čo je primitívna operácia v rade niekoľko desiatok bajtov prenosu, to znamená zlomok ceny, nula, nula, nula, nič. A možnože trochu prúdu, ktorý spotrebuje, elektrického, ten bankomat. Takisto, aby neboli poplatky za predčasné splatenie, alebo niečo také hlúpe, ako je poplatok za vloženie variabilného, variabilného symbolu. To sú všetko veci, ktoré ľudí rozčuľujú, o ktorých rozprávajú, a priamo týmto zákonom, keďže nič nebráni tomu, aby sa to premietlo do týchto poplatkov, vy povzbudzujete podobnú tvorivosť v bankách a povzbudzujete podobnú tvorivosť pri stanovovaní sadzieb úrokov.
Čiže summa summarum, ak ste chceli ísť po zisku, mali ste sa k tomu smelo prihlásiť, ísť po zisku. Ale rokovania s nimi, ako aj s ďalšími záujmovými skupinami, viedli k tomu, že idete po peniazoch, ktoré ľudia majú na vkladoch, nemôžu si vybrať. A koniec koncov idete aj po tej skupine, ktorá je bankám zaviazaná desiatky rokov dopredu a nemôže len tak odísť, keď sa jej zvýši úrok, alebo zhoršia podmienky.
Pán minister, v tomto zmysle si myslím, že tento zákon nie je dopracovaný, lebo nechráni klienta. Sami ste hovorili, že tu je problém s tým, že chránenie klienta alebo toho, kto si ukladá peniaze do banky, alebo kto si z banky peniaze požičiava. No tak ja vám chcem túto šancu dať, chcem vám túto šancu dať, buďte principiálny, zdaňte zisky bánk, alebo urobte si s tým na svoj obraz to, čo ste ľuďom sľubovali, a zároveň, nech sa páči, máte na to celý aparát, môžete ochrániť vkladateľov, môžete ochrániť tých, ktorí si brali úvery. A preto navrhujem, vážený pán spravodajca, aby v zmysle rokovacieho poriadku sa vrátil tento zákon vláde na prepracovanie tak, aby doňho mohla zapracovať naozaj skutočné zdanenie zisku bánk, alebo skutočnú ochranu tých, ktorí si tam peniaze vkladajú, resp. peniaze požičiavajú. Pevne verím, že tuto nájdeme pre to porozumenie a už na najbližšej schôdzi môžeme o tom naozaj vážne debatovať, aby to nebol len výsledok toho, že vy sa stretnete s bankami a si dobre porozumiete, že na úkor klientov si teraz ako polepšíte v konsolidačnom úsilí, ale aby to bolo skutočne tak, že urobíme niečo pre tých ľudí, o ktorých vy sám ste hovorili, o tej asymetrii. Ja to znova preložím, medzi jedným malým človekom zoči-voči veľkej banke a aspoň mu dajme nejakú ďalšiu výhodu a jasne ukážme, že to celé nechceme zaplatiť z jeho vrecka už po šiesty-, siedmy-, desiatykrát, ale chceme urobiť naozaj niečo iné, čo sme aj ľuďom sľubovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, cesta pravdy je dlhá a kľukatá a tŕnistá a boľavá. A ja som si vypočul ako na minulej schôdzi pri prvom čítaní, pri tomto čítaní, veľa, veľa takých výčitiek a veštenia z gule o tom, ako, ako to všetko katastrofálne dopadne, či už pre štát alebo hlavne teda pre klientov bánk. Napriek tomu všetkému oceňujem v zásade konštruktívny a odborný prístup, to znamená, všimol som si a oceňujem, oceňujem schopnosť aj nesúhlas formulovať veľmi jasným postojom, v zásade podloženým rôznymi životnými situáciami z minulosti.
Ja vám ale tiež musím pripomenúť minulosť, lebo s bankovým odvodom som ja prešiel ako opozičný poslanec, tamto hore som sedel rok a pol, nerád, som prežil s bankovým odvodom naozaj čas toho minulého volebného obdobia, keď si veľmi dobre pamätáte, keď bankový odvod, opozičná strana SMER - sociálna demokracia búchala naňho, búchala naňho vyše roka, rok a pol. Bankový odvod mohol byť zavedený v legislatíve Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára nie tohto roku, ako sa tak deje, ale od roku 2011. No ale preto, že to navrhoval SMER, pretože to bolo dvadsaťkrát, tridsaťkrát vyššie ako, ako v Európe, pretože prirodzene z hľadiska politického spektra máme sklon a náklonnosť k tým alebo k oným skupinám obyvateľstva, podnikania a podobne, bankový odvod v roku 2011 nebol zavedený. Ak si pamätáte, bol tu, bola to alternatíva voči zvýšenému zavedeniu, zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, veľmi figliarsky zavedená dočasne, až teda po dosiahnutie cieľa troch percent a následne v zákone zakomponované zníženie na 19 % s tým, že po nás, po nás potopa.
Kľúčové, prečo sme vtedy navrhovali, bolo to, aby sme, aby sme sa sa vyhli zvyšovaniu dane z pridanej hodnoty, tobôž plošne o jedno percento, ktoré podľa nás, a nielen podľa nás, tiež si dovolím využiť odborné, odborné fakty, daň z pridanej hodnoty je na rozdiel od všetkých iných typov daní a odvodov, poplatkov, o ktorých tu hovoríme, má plošný a degresívny charakter. To znamená, ak má niekto nejaký spotrebný kôš, nejaké potreby, daň z pridanej hodnoty spôsobuje niekedy až fatálne, fatálne zníženie životnej úrovne, zníženie disponibilných príjmov ľudí, ktorí majú naozaj nízke príjmy. Čiže tu platí, tu platí, že všetci máme naozaj jeden žalúdok, všetci máme tie základné potreby bývania, platenia energií, tých základných, tých základných, platenia základných výdobytkov, na ktoré sme si, na ktoré sme si zvykli. Čiže to je odklon od toho, čo hovoríte zase vy, opozícia, že zdaňovať spotrebu je spravodlivé. Čiže v tomto my nemáme rovnaký pohľad na svet.
Aj práve preto sme vám navrhovali alternatívu zavedením bankovej dane vtedy, alebo bankového odvodu. Bolo to aj kvôli tomu, že tak ako nariekame často, že Brusel, Európa, všetko harmonizuje, od rožkov, banánov až po dane, podľa možností aj priame, tak v tejto oblasti nastala vlastná tvorba jednotlivých krajín. A naozaj sa nám stalo, že za posledné dva, tri roky desať krajín Európskej únie, dnes už vyše desiatich krajín, zaviedlo takýto bankový odvod, a nám sa naozaj stalo na Slovensku, prípad z roku 2012, repatriácia dividend, dividendy, ktoré boli posielané naspäť svojim matkám, že tri najväčšie banky poslali vyše 180 mil. eur svojim podvyživeným mamičkám do Viedne, Milána a ďalších, do Bruselu, do svojich proste centrál. Odtiaľ tieto matky platili svojim štátnym rozpočtom, v krajinách, kde sídlia, bankové odvody. Prvý, kto s tým prišiel, bolo Rakúsko, práve. To znamená, z nášho pohľadu nebolo normálne, aby rakúsky bankový kapitál, ktorý je kľúčový zahraničný investor v bankovníctve na Slovensku, odvádzal bankový odvod rakúskemu štátu a tam končil v štátnom rozpočte. Dobre je, môže byť nižší, môže byť iný, ale princíp tu je zachovaný. Takto to fungovalo. Preto sme hovorili, urobme to aj my. A urobme to čím skôr, pretože nastane harmonizácia, do ktorej sa my už nezmestíme, lebo buď ste, buď ste rýchlejší a zavediete si vlastné národné pravidlá, ktoré v zásade sedia s celkovým rámcom, o ktorom sa hovorí v Európe, ale ak nie, ak počkáte až do zásadnej harmonizácie, potom vás zrežú, potom vás dajú proste do takého, do takej podoby, akej, akej, aká je väčšinová, aká vyhovuje väčšinou tým najsilnejším.
Takže ja vám môžem kľudne vyčítať, že to, že bankový odvod je zavedený až od 1. januára tohto roku, je výsledok vašej tvrdohlavosti, vášho prístupu, že ste uprednostnili vtedy zvýšenie dane z pridanej hodnoty a že ste možno z hľadiska vlastného nastavenia parametrov obrali túto krajinu v roku minulom o 80 mil. eur, lebo tak je nastavený, tak bol nastavený bankový odvod na tento rok. Čiže rádovo 80 mil. eur v minulom roku mohlo byť v štátnom rozpočte, mohlo byť týchto peňazí viac a možno by ste nemuseli cvičiť, ja neviem, napríklad tých, ktorí prenajímajú garáže, a boli vybuzerovaní, aby sa išli v januári minulého roku zaregistrovať na odvody, zdravotné odvody z prenájmov, následne tieto zrušili. A mnoho ďalších pokusov, omylov, ktoré vaša vláda v minulosti predviedla.
Veľmi pitoreskný je aj príklad kolegov z SaS, ja si veľmi dobre pamätám, zásadne boli proti zavedeniu dane, bankovej dane. Následne predviedli piruetu, lebo súhlasili s bankovým odvodom. No tak, ako v rámci politického marketingu je to fajn. Nás stále usvedčujete z výborného marketingu, tvrdím, že toto je nepodarený marketing, lebo ste súhlasili so zavedením bankového odvodu. A s bankovou daňou ste, samozrejme, nikdy nechceli mať nič spoločného.
Čo je pravdou? Pravdou je, že v čase, v čase krízy a v rokoch po nej absolútna väčšina sektorov našej ekonomiky stratila svoje výrobné programy, stratila zamestnanosť a stratila aj ziskovosť. Pravdou aj je, že bankový sektor podľa konkrétnych čísiel, ktoré zverejňuje Národná banka Slovenska, patrí medzi tých, ktorí sa najskôr otriasli, a nárasty zisku boli medziročne, pamätáte si to, vyše, bolo to 100 %, 105 % medzi rokmi desať a jedenásť, 80 % medzi jedenásť a dvanásť. Čiže je jednoznačne potvrdené, že bankový sektor sa najskôr otriasol a využil tú situáciu, pretože má tú asymetrickú polohu, o ktorej sme tu predtým hovorili, a sme odkázaní na bankové služby. Nikto nevykopáva v tejto krajine vojnovú sekeru voči bankám. My len tvrdíme, že bankový sektor, aj keď náš bankový sektor je klasický konzervatívny bankový sektor a neorientoval sa ani v minulosti na špekulatívne investičné bankovníctvo, je, je geneticky cez svoje matky spojený dedičným hriechom s tým, čo sa v Európe stalo. Veď matky našich bánk majú plné skrine toxických aktív, toxických dlhopisov, ktoré sa riešia v rámci problémov, o ktorých tu takisto niekedy veľmi, veľmi vzrušene debatujeme. Či už je to záchrana španielskych bánk, či je to záchrana Grécka. A všetko, viete, že všetko so všetkým je vo vesmíre, a vo finančníctve obzvlášť, spojené.
Takže ak máme tú príležitosť spájať príjemné s užitočným, tak hovoríme, že bankový odvod je etický. Máme etický nárok na to, ak potrebujeme konsolidovať finančné, verejné financie a potrebujeme dostať do verejných príjmov viac peňazí, pretože sme v situácii, v akej sme, máme etický nárok na to, aby sme zaťažili aj bankový sektor. Zároveň hovoríme, že sa, tvárime, že sa nie tvárime, že sa správame zodpovedne, ak hovoríme, že vytvárame tzv. rezolučný fond a sme úplne v súlade s tým, o čom sa hovorí v Európe, vo všetkých krajinách Európy, ktorá jasne vraví, že ak v budúcnosti nastanú, nastanú krízy v bankových sektoroch jednotlivých krajín, krajiny musia byť pripravené. Pretože je tu príklad, príklad Portugalska, evidentný príklad Írska, výkladná skriňa pravicových reforiem, ktorá doplatila na napojenie na bankový sektor. Tá krajina sa dostala do 40-percentného deficitu preto, že zachraňovala banky z hľadiska, zo svojich verejných financií. Európa sa dohodla na tom, že je potrebné ex ante vytvárať, po prvé, schémy a poistenia a ochrany vkladov, a ex ante vytvárať tzv. rezolučné fondy, balíky peňazí, ktoré sa zhromažďujú buď vnútri, alebo mimo verejných financií. Sú tu rôzne prístupy, ktoré majú byť použité na to, aby sa zachraňovali banky v rámci, v rámci vlastných finančných systémov danej krajiny.
Čiže ak hovoríme o bankovom odvode, ktorý naozaj donesie dosť veľa peňazí. Dvesto mil. eur je dosť veľa peňazí. Je to napríklad to jedno percento dane z pridanej hodnoty navyše. V tomto roku a v budúcom roku, ak sme cez pozmeňovacie návrhy cez poslancov SMER-u zmenili tento zákon tak, že sme jasne dali aj investorom v bankovníctve signál, že to nie je nekonečný odvod, že nemá závisieť iba od takej alebo onakej farby vlády alebo nálady takého alebo onakého člena vlády, ale že dávame jasné pravidlá. To znamená, kepujeme ho, limitujeme ho na úrovni 1,45 % celkových bilančných aktív celého nášho sektora, čo dnes predstavuje hodnotu asi 1 mld. eur, a hovoríme o tom, že ak dosiahne kumulatívnu hodnotu 500 mil., pol miliardy eur, tak tento odvod poklesne z 0,4 % na 0,2 %, a pri hranici 750 mil. eur klesne na 0,1 %.
Váš pôvodný návrh, úplne pôvodný návrh bol na úrovni 0,2 % pre korporátne vklady. V tejto krajine, odkedy si to pamätám, ja si toho až tak veľa nepamätám, je, bol zavedený odvod do Fondu ochrany vkladov vo výške 0,2 %. Čiže po dosiahnutí hranice 500 mil. eur sa vracia systém do úplného, ale úplného normálu z hľadiska, z hľadiska, z hľadiska tvorby zisku.
Ak hovoríme o tom, že tento odvod ukrojí zo zisku, z plánovaného zisku asi jednu tretinu, z plánovaného zisku bánk, je to veľká hodnota. A banky s tým sa musia nejakým spôsobom vysporiadať. A ak hovoríme, že sa s tým musia vysporiadať, tak v prvom rade berieme do úvahy pravidlá kapitálovej primeranosti. Vždycky sme povedali, že budeme absolútne spolupracovať s dohľadom, v tomto prípade Národnou bankou Slovenska, ktorá robí pravidelne každý rok takzvané stres testy bánk. Ak by sa v našom bankovom systéme vyskytlo viac bánk, ktoré nebudú spĺňať pravidlá kapitálovej primeranosti, budeme musieť z hľadiska zákona zareagovať. Priznávam to, je to tak.
Zároveň sme pozmeňovákom v parlamente zaviedli možnosť prepojenia rezolučného fondu s Fondom ochrany vkladov. Odmietam odhalenia, obrovské odhalenia toho, že my vypíname Fond ochrany vkladov, lebo tu robíme nejaké kšeftíky, ako to povedal kolega z SDKÚ. No je to proste prirodzené, Fond ochrany vkladov je momentálne mimo verejných financií. Rezolučný fond sa na základe legislatívy aj návrhu SDKÚ v minulom volebnom období, začal vytvárať vnútri verejných financií. To znamená, vytvárame rezolučný fond vo vnútri verejných financií, lebo zároveň nám to, áno, priznávam, pomáha ku konsolidácii.
Zároveň v tomto zákone je uvedené, že tieto prostriedky môžu byť požičané do Fondu ochrany vkladov a tým pádom môžu byť riešené nároky, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti voči Fondu ochrany vkladov. Čiže neexistuje riziko, že by Fond ochrany vkladov bol prázdny, pretože peniaze, ktoré idú do štátnych finančných aktív, sú nedotknuteľné. Iba na základe rozhodnutia parlamentu a zmeny zákona by mohli byť použité. Áno, na základe metodiky ESA 95 prispievajú ku konsolidácii. Priznávam, to je to, čo hovorím, že spájame príjemné s užitočným.
Ak hovoríme o poplatkoch, minulý týždeň sme tu mali v rámci uhorkovej sezóny v médiách trojdňovú seansu o tom, ako stúpajú poplatky v bankách. Rýchla analýza regulátora dokázala ale niečo úplne iné. Poplatky v tomto roku stúpli v priemere o 1,3 %. Poplatky z úverových produktov poklesli. Úvery, teda úroky na úverových produktoch, poklesli. Úroky na vkladoch stúpli. Objem poskytnutých úverov stúpol. Objem prijatých vkladov stúpol. Všetko sú to pozitívne znaky o tom, aká je situácia v bankovom sektore. A ja neprijímam argumentáciu, že keď vy ste zaviedli nejaký odvod, tak vtedy sa nestalo nič, to znamená, v žiadnom prípade to neškodilo, a ak my pracujeme s bankovým odvodom, tak to spôsobí úplnú katastrofu, Armageddon, ako som to tu proste počul a počúvam ešte aj v médiách. Nie je to pravdou, i keď povedal som, cesta pravdy je kľukatá a je jasné, že je jasné, že sú banky, ktoré proste budú sa snažiť pracovať aj s možným prenášaním odvodu do poplatkov.
Ale ja vám takisto musím pripomenúť, že vo vládnom návrhu minulej vlády ste odmietli ustanovenie, ktoré dneska sa volá § 6, ktoré zakazuje bankám prenášať tieto levys, tieto odvody priamo do poplatkov a cien služieb. Odmietli ste to s tým, že je to populistické opatrenie. Je na bankovom regulátorovi, aby sa s týmto opatrením vysporiadal. Je jasné, že to nie je príjemná úloha. Žiadna takáto úloha nie je príjemná, ale ak naši kolegovia, ktorí sa už niekedy cítia viac ako Frankfurťania ako Slováci, a kolegovia z Národnej banky majú s tým problém, potrebujú dodatočnú legislatívu, sme k dispozícii. Je parlament určite k dispozícii a je určite k dispozícii vláda.
Ak sme hovorili o výške pokút, 330 tis. a 660 tis. eur, je to už v dnešnej legislatíve, teda dohľad má túto možnosť tejto výšky pokút na základe zákona o bankách už dnes ju stanovovať. To znamená, nemusíte sa obávať, neprídem so žiadnym zákonom o pokutách bankám. Ak ju komunikujeme, je to len edukácia toho, čo sa môže stať, samozrejme, ak Národná banka bude mať dostatočnú odvahu a odbornosť sa na veci pozerať a dokazovať. A verte mi, že, a viete to veľmi dobre, že legislatíva sa často robí len preto, aby sa zdvihol prst. A ja si pamätám z rokovaní s bankovou asociáciou, že § 6 im mimoriadne nevyhovoval. No prečo im asi ten § 6 tak mimoriadne nevyhovuje? Pretože z neho majú obavy. Pretože nie je jednoduché pre nájomného manažéra banky porušovať zákon. Pretože dnes na základe návrhu zákona, navrhnutého textu zákona banky nesmú prenášať, nesmú prenášať tento odvod do poplatkov a do ceny svojich služieb. Môže to skúsiť a bankový dohľad na to môže prísť a môže neprísť, ale bude tu vždycky riziko, že im na to prídu. A platené miesto šéfa banky je veľmi dobre platené na to, aby niekto riskoval. Myslím si, že to je tak.
Takže ak hovoríme o celkovom zákone ako o nástroji, marketingovom nástroji, o uľahčenom spôsobe, o tom, že máme viac šetriť a menej zvyšovať dane a poplatky, lebo toto je celý rámec hry, v ktorom to hráme,no, priatelia z opozície, ja vám musím povedať, že ako často šetríte len ústami. Lebo keby to tak bolo jednoduché, tak návrh rozpočtu na rok 2012 by vyzeral inak, ako vyzerá, realita v roku 2012 by vyzerala inak, ako vyzerá, východiská rozpočtu by nemuseli byť zdrapom papiera, akým sú, na budúci rok. Lebo bolo by príjemné, bolo by príjemné pre nás, a viete veľmi dobre, že by sme to urobili, keby sme po vás našli nejaký plán. Plán, ako máme šetriť inak ako plošne. Vy ste šetrili plošne. Šetrili ste plošne. Došli sme na kraj priepaste, a nehovorím to len ja, hovoria to aj niektorí z vašich radov, plošné šetrenie naďalej nie je možné pri štruktúre štátu tak, ako ju máme nastavenú. Musíme robiť iné zásadné opatrenia, ktoré budú bolieť, ktoré, pri ktorých tiež budeme všetci kričať, lebo sa to dotkne ľudí v okresoch, na krajoch, v centrálnych orgánoch štátnej správy, pretože tento štát sa nedá ufinancovať v tomto rámci a nedá sa zmeniť len na základe toho, že pritiahnete kohútik.
Aby som sa vrátil k odvodu, je to, je to náročný zákon. Je, prijíma sa v prostredí, ktoré je v rámci Európy poškodené krokmi niektorých krajín, ja ich tu nechcem menovať. Je náročné na komunikáciu. Ja vás môžem ubezpečiť, že od času vzniku návrhu tohto zákona sme absolvovali, či už rezort financií alebo spolu aj s premiérom, mnoho stretnutí s kľúčovými predstaviteľmi bankového sektora, investorov a pri emisii dlhopisov, kde táto téma je legitímne spomínaná, a verte mi, že aj definitívna podoba zákona, tak ako je dnes predložená, že v nej reagujeme na niektoré výhrady, obavy, výtky, ak to mám tak nazvať, pretože je pravdou, že bankári sú tí, ktorí o vás vedia šíriť aj to dobré, aj to zlé.
Ale aj z komunikácie s bankovým sektorom som presvedčený, že je tu istá pripravenosť, ak sa dá hovoriť dobrovoľne o tom, že je niekto dobrovoľne ochotný platiť dane alebo odvody, môžete ich rôzne pomenovať, že tu je pripravenosť pomôcť pri konsolidácii, pretože je úplne všetkým jasné, bankám. Banka, ktorá má v rámci svojej bilančnej hodnoty 5 mld. eur slovenských štátnych dlhopisov, si je veľmi dobre vedomá, že keby verejné financie tejto krajiny išli dolu vodou, tak sa znehodnotia aj cenné papiere, ktoré ony držia vo vlastných aktívach, a tým pádom by bola znehodnotená samotná banka. Takže v tomto sme spolu. V tomto sme spolu s týmito bankami a ony si to veľmi dobre uvedomujú, že úloha ozdravenia verejných financií je takisto v záujme našom, ako aj v záujme ich.
Ak tu existuje nejaká výzva v oblasti poplatkov, v oblasti doháňania zisku, ktorý bude znižovaný týmto odvodom, tak je tu výzva na to, aby sa banky a bankový sektor viac venoval malému a strednému podnikaniu. Pretože všetky štatistiky hovoria, že banky sa kľúčovo venujú takzvanému retailovému bankovníctvu, ktoré je najziskovejšie. A je najziskovejšie aj z dôvodov, ktoré tu už boli mnohokrát spomínané, z hľadiska fiškálnej gramotnosti, prístupu, masového, k spotrebovaným službám, aj k obrovskej kapacite, pretože Slovensko a Slováci patria k jedným z najmenej zadĺžených v Európe. Čiže ten priestor v tom negatívnom slova zmysle tu, bohužiaľ, je.
A to, čo sa nevyužíva, je malá aktivita a možno aj prekážky v prípade skoringu, odmietanie záujemcu o úvery. A tu hovoríme o malom a strednom podnikaní, o podnikateľských úveroch. To znamená, ak si banky chcú doháňať zisk z biznisu, tak odkaz znie: sústreďujte sa na to, čo je možno náročnejšie a riskantnejšie, ale to, čo pomáha aj krajine ako celku, a to je - podpore podnikateľského sektora z hľadiska prístupnosti úverov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosť podvodných aktivít a zabránenia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky, alebo minimálne, budú predstavovať minimálne administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov.
Opatrenia majú efektívnym spôsobom eliminovať nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia.
Zároveň sa návrhom zákona preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty čl. 4 Smernice Rady, ktorým sa mení a dopĺňa smernica z roku 2006/112 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a Smernica Rady Európskeho spoločenstva, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
Návrh zákona nadobudne účinnosť 1. októbra 2012 s výnimkou ustanovení, ktorými sa preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty európska legislatíva. Voľným jazykom, v tejto novele zákona premietame v podstate prvý balík opatrení z takzvaného akčného plánu boja proti daňovým únikom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 75, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu:
Národná rada uznesením č. 65 z 26. júna 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 49 zo dňa 19. júla 2012; ústavnoprávny výbor uznesením č. 39 zo dňa 17. júla 2012. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú presne uvedené pod bodom IV spoločnej správy, a ktorú máte všetci pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 21 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v jednotlivých uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 22/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, schváliť z pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 58 z 23. júla 2012.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, budem sa snažiť byť veľmi stručný. V prvom čítaní sme tu mali pomerne živú diskusiu s pánom ministrom k tomuto návrhu zákona. A ja by som teraz chcel v prvom rade povedať a poďakovať za taký konštruktívny prístup, ktorý sa v rámci ďalšieho legislatívneho konania prejavil. Spolu s Jozefom Kollárom napríklad sa nám podarilo presadiť pozmeňovací návrh na výbore pre financie, kde sa jeden z bodov, ktorý sme kritizovali, a to je výška sumy, do ktorej sa uznáva doklad z elektronickej registračnej pokladnice, oproti pôvodnému návrhu zvýšila 5-násobne, až na 1000 eur.
V tejto rozprave by som chcel predložiť len jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, o ktorom sme tiež diskutovali v prvom čítaní, a ktorý už bol rozdaný pánom kolegom a paniam kolegyniam do poslaneckých lavíc. Návrh teda podľa pravidiel musím celý prečítať.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 75.
Pozmeňujúci návrh má dva body.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 33 a 34. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Novela predložená v § 77 zavádza pre veľkú skupinu podnikateľov povinnosť využívať mesačné zdaňovacie obdobie. To znamená, že obrovské množstvo daňových subjektov bude musieť podávať daňové priznania trikrát častejšie než doteraz. Zníženie obratu pre mesačného platiteľa o dve tretiny oproti doteraz platnému stavu však nezabráni únikom dane z pridanej hodnoty, keďže ak niekto nechce priznať a odviesť daň z pridanej hodnoty, tak to jednoducho urobí na báze mesačnej a nie na báze štvrťročnej. Zníženie obratu na mesačného platiteľa dane z pridanej hodnoty teda znova nezabráni únikom, iba zvýši povinností platiteľov, respektíve ich frekvenciu. Týmto opatrením sa prekvalifikuje veľká skupina štvrťročných platiteľov dane na jednomesačných. Zároveň sa sťaží vstup do podnikania pre osoby, ktoré si chcú prvýkrát založiť firmu, nakoľko tieto subjekty, hoci budú mať aj minimálne obraty, budú sa musieť povinne stať na obdobie prvého roka svojej činnosti mesačnými platiteľmi dane. V dobe zvyšovania minimálnych odvodov pre podnikateľov považujeme akékoľvek navýšenie administratívnej záťaže za neprijateľné a z tohto dôvodu navrhujeme predmetné ustanovenie vypustiť.
2. V čl. IV v bode 2 v § 54 ods. 1 sa za slovo "vydá" vkladajú nové slová "do troch pracovných dní od podania žiadosti".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje stanoviť presnú lehotu, v ktorej je správca dane povinný vydať písomný súhlas so zápisom do obchodného registra. Táto lehota sa stanovuje z dôvodu, aby nedochádzalo k neodôvodnenému predlžovaniu vzniku spoločnosti, v opačnom prípade by to mohlo mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.
Zvlášť k druhému bodu chcem možno ešte trošku objasniť, ide o to, že zákon ustanovuje povinnosť registrového súdu skúmať, či zakladateľ, respektíve nadobúdateľ obchodnej spoločnosti nemá daňové podlžnosti voči štátu, respektíve voči daňovým úradom. Zavedenie takejto povinnosti nepovažujem za úplne nesprávne, práve naopak, môže zamedziť chronickým neplatičom, rôznym bielym koňom a podobne zakladať spoločnosti, avšak nešťastný je ten spôsob, akým zákon zavádza túto povinnosť. Pretože ju musí dokladovať samotný podnikateľ, samotný nadobúdateľ podielu v obchodnej spoločnosti, alebo jej zakladateľ, a to potvrdením z daňového úradu, ktoré daňový úrad vydáva do tridsiatich dní. V praxi sa tak môže stať to, že sa predĺži lehota na založenie obchodnej spoločnosti z piatich dní až o tridsať dní. Týmto návrhom teda prechodne, verím, skracujeme túto lehotu na tri dni.
Zároveň, pani predsedajúca, pán spravodajca, chcem vás požiadať aj po rozhovore s pánom ministrom, aby sa o dvoch bodoch v tomto pozmeňovacom návrhu hlasovalo, o každom, samostatne. A teda prosím vás opätovne o podporu prinajmenšom toho druhého bodu. Môže to mať aj výrazné účinky smerom na verejnosť, keďže doba založenia obchodnej spoločnosti je jedným z ukazovateľov, ktorý sa napríklad používa v ratingu Svetovej banky Doing Business, ktorým sa hodnotí kvalita podnikateľského prostredia. A ak by sa táto doba naozaj predĺžila až o tých maximálnych tridsať dní, mohlo by to mať veľmi negatívny vplyv napríklad na postavenie Slovenska v tomto rebríčku, nehovoriac už teda o byrokracii a podobne. Z vlastnej skúsenosti pritom viem, že daňové úrady sú schopné vydávať takéto potvrdenia aj na počkanie, aspoň teda zo skúsenosti z bratislavského daňového úradu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som podporiť pána poslanca Chrena v jeho obidvoch bodoch jeho pozmeňovacieho návrhu, pretože som presvedčený, že zlepšia prostredie pre podnikanie. Pri ušľachtilom cieli, ktorý zákon má, a to je zlepšiť výber DPH, je vždy ťažké nájsť tú hranicu medzi tým, čo je väčšie administratívne zaťaženie, čo nie, ale vždy by sme mali brať na ohľad, že administratíva a zbytočné náklady zhoršujú prostredie pre tvorbu pracovných miest. Tento pozmeňovací návrh minimálne zlepšuje stav, ktorý sa má dosiahnuť týmto zákonom, a preto určite si zaslúži podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, aj ja chcem podporiť to, aby bola zavedená lehota na, lehota pre správcu dane, dokedy vydá potvrdenie, respektíve súhlas so založením spoločnosti s ručením obmedzeným, respektíve prevodom obchodného podielu. Áno, ten administratívny náklad spojený s dĺžkou založenia eseročky sa tým znižuje. To, že potrebujeme papier navyše, sa tým neznižuje. A ja verím, že sa prepracujeme k tomu registru diskvalifikovaných osôb, ktorý bude verejným zoznamom a umožní prístup k dátam, ktoré diskvalifikujú založiť spoločnosť akúkoľvek na Slovensku, proste bez toho, aby s tým boli spojené náklady tohto typu.
To, čo ma mrzí, je pravdepodobne veľmi nízka spolupráca ministerstva spravodlivosti, pretože som presvedčená o tom, že kapacita ministerstva spravodlivosti je na tej úradníckej báze podstatne, podstatne vyššia, než je predložený návrh v tej časti novely Obchodného zákonníka, pretože on v skutočnosti, a preto ja to stále komentujem, nebojuje ani proti tým bielym koňom, bude to obíditeľné. Ja by som najradšej tú časť vypustila, priznám sa, tú novelu Obchodného zákonníka. Ale potom som ustúpila od tohto, asi si to potrebujete vyskúšať v praxi. Som presvedčená, že veľmi rýchlo príde novela Obchodného zákonníka, ktorá úplne zmení túto právnu úpravu.
Ďakujem pekne.