4. schôdza

Ďakujem, dámy a páni, s tým, že ste súhlasili, že môžem predstúpiť pred vás ešte s návrhom na vyslovenie súhlasu so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka.
Cieľom predkladaného materiálu, je vytvorenie právneho základu pre medzinárodnú multilaterálnu spoluprácu v oblasti ochrany svedka, ktoré je jednou z veľmi významných oblastí policajnej spolupráce.
Návrh zmluvy je výsledkom viacerých a ťažkých kompromisov takzvaných členských krajín Salzburského fóra a jeho znenie sa do maximálnej možnej miery prispôsobuje vecným a právnym potrebám zúčastnených štátov.
Spolupráca na základe zmluvy bude otvorená nielen pre členské krajine Európskej únie, ale aj pre ďalšie štáty schengenského priestoru, ako je Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Tento návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky Slovenskej republiky a je vypracovaný v súlade s naším právnym poriadkom.
Na základe uvedeného si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie návrhu zmluvy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka, tlač 107, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 129 zo 6. júla 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas so Zmluvou o spolupráci v oblasti ochrany svedka, po druhé, rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto má prednosť pred zákonmi.
Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vám teraz prečítam.
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán spravodajca, návrh na uznesenie má asi každý priložený v laviciach, takže nie je to potrebné čítať.

Matejička, Vladimír, poslanec NR SR
Ďakujem. Tak potom, prosím, aby ste otvorili k tomuto bodu rozpravu.

Dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Pár slov, prečo vláda predkladá tento návrh na skrátené legislatívne konanie. Množstvo zrážok, klimatické podmienky, ktoré vplývajú veľkou mierou na produktivitu hlavne v rastlinnej výrobe, na jeseň v roku 2011 a na jaro v roku 2012 zaznamenali poveternostné zrážky úroveň 20 - 40 % oproti dlhodobým priemerom a predpokladá sa, že najmä v južných okresoch bude výpad okolo 40 - 50 % z úrody, čo znemožní poľnohospodárom okrem iného aj možnosť zakladať úrody pre rok 2013.
Preto sa vláda rozhodla o rýchle konanie s tým, že navrhla možnosť čerpania mimoriadnych pôžičiek zo štátnych zdrojov za úver pol percenta, ale keď sme vyriešili problém zdrojov odkiaľ tieto peniaze zobrať, nemali sme možnosť mechanizmu, ako tieto peniaze použiť. V podstate jeden zákon blokuje iný zákon a museli sme pristúpiť k tomu, že v rámci tohto rýchleho opatrenia, ktoré je potrebné z realizovať v septembri a októbri, lebo už vlastne potom tým poľnohospodárom, už budú mať úrodu založenú, už im tie peniaze nepomôžu, sme sa rozhodli, že musíme otvoriť tri zákony, a vzhľadom na tú aktuálnosť a rýchlosť času potrebujeme súhlas od Národnej rady, aby sme vôbec mohli tento mechanizmus použiť, musíme najprv odsúhlasiť návrh na skrátené legislatívne konanie.
K samotnej podstate toho zákona sa dostanem potom v tom druhom materiáli. Teraz vás len prosím v mene poľnohospodárov, aby sme umožnili a dali priestor na to, aby sme vôbec poľnohospodárom vedeli nejaké prostriedky na založenie úrody do budúceho roku poskytnúť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila spravodajskú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov, tlač 164.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 150 z 25. júla 2012 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne ihneď.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 6. schôdzi 26. júla 2012. Výbor uznesením č. 26 z 26. júla 2012 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na tejto 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, skrátené konanie je inštitút, kde vláda by mala pristúpiť obozretne v prípadoch, keď naozaj hrozia štátu značné hospodárske škody. Dovolím vám upozorniť na § 89 ods. 1, na ktorý sa odvoláva aj samotný predkladateľ, ktoré sa opiera o skutočnosť, že skrátené konanie za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo k ohrozeniu štátu, značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
Aké značné hospodárske škody teda hrozia Slovenskej republiky, ktoré sa nedajú odvrátiť už podľa súčasne platnej legislatívy? Podľa mňa žiadne okrem neodborného a nekvalifikovaného vyjadrovania sa zo strany rezortu a predstaviteľov vlády. Celé odôvodnenie skráteného konania vychádza z odstránenia "následkov extrémnych poveternostných podmienok, ktoré vznikajú v dôsledku globálnych, regionálnych a lokálnych klimatických zmien. Ide najmä o extrémne sucho a nedostatok vlahy a zrážok, ale môže ísť aj napríklad aj o časté opakované prívalové dažde, ktoré sú pre poľnohospodársku výrobu rovnako nebezpečné ako dlhotrvajúce sucho. Týmto dochádza k bezprostrednému ohrozeniu zdravia občanov, čím môže dôjsť k porušovaniu ich základných ľudských práv a slobôd." Toľko citát zo samotného materiálu na skrátené konanie. Naozaj by ma zaujímalo, kde vplyvom sucha alebo vplyvom lokálnych zrážok dochádza k porušeniu ľudských práv a slobôd v tejto krajine? Dlho som nad tým uvažoval, ale nedospel som k tomu. Keď už sme pri tom, tak rovnako by mohlo dôjsť k porušovaniu ľudských práv a slobôd vplyvom extrémnych horúčav, ktoré sme mali aj toho roku, 32-35 stupňov. Prečo nie sú občania tejto krajiny odškodnení za to, že musia sedieť v neklimatizovaných priestoroch? Je to taký istý, rovnaký princíp.
Pán minister asi nepostrehol alebo postrehol a potom musel konštatovať, že nenaplnil základnú podmienku zákona 267/2010, ktoré ako Ficova vláda na konci prvého svojho obdobia prijala a od 15. júna 2010, júla, vstúpila do platnosti, vychádza z toho, že odškodňuje farmárov za katastrofálne sucho alebo katastrofálne povodne, alebo zmeny vyplývajúce z klimatických zmien. Len k tomu by potrebovali, aby štátny hydrometeorologický ústav takýto stav na území Slovenskej republiky vyhlásil. No nemáme. Preto predkladáme v skrátenom konaní spôsob, ako pomôcť farmárom, niektorým farmárom, ktorí sú lokálne postihnutí, s ktorými takisto spolucítim, ktorí potrebujú pomoc, ale v každom prípade nemôžme ísť cestou, že lokálne sucho je poškodzovaním ľudských práv a slobôd a je to hospodárska škoda pre túto krajinu. Keď farmári majú nedostatok prostriedkov na založenie budúcoročnej úrody, tak je na mieste si položiť otázku, či vláda, alebo rezort nemôže pomôcť väčšine týmto farmárov iným už existujúcim spôsobom.
Som presvedčený, keby rezort odborne pristupoval a obozretne k všetkým dotačným titulom, tak už v júli tohto roku mohli byť vyplatené peniaze za podporu živočíšnej výroby, tak ako tomu bolo minulý rok. Minulý rok 15. júla, dámy a páni, farmári už zabudli, že peniaze dostali. Prvé rozhodnutia o tom, že dotácie za veľké dobytčie jednotky majú dostať, už dostali 23., 22. júna a v júli dostali peniaze. Dnes o tom ani nechyrujú. Táto Národná rada v inom zložení minulý rok na jeseň schválila štátny rozpočet Slovenskej republiky na tento rok. Pre tieto účely vyčlenila 18 miliónov eur. 542 miliónov korún - keby sa dostalo do agrárneho sektoru teraz, tak som presvedčený, že pomôže viac ako akýkoľvek úver, pretože na úveri je len jedno jediné zlé - že ho máte vrátiť, alebo sa chce správať presne tak, ako tomu bolo v predchádzajúcom období, podľa princípu, že kým som dlhoval tisíc korún, som sa obával, ako ich vrátim, keď dlhujem 100-tisíc korún, nech sa obáva ten, ktorý mi požičal. Podľa rovnakého princípu boli rozdávané pôžičky aj železniciam, aj nemocniciam, tieto peniaze nikdy neboli vrátené. Tak ich pomenujme, že to nie sú pôžičky, ale to je dotácia. Pomenujme to tak, ako to má byť, a pomôžme farmárom.
Pán minister, hovoríte o tom, že sa urodilo extrémne málo. Neviem, či mám veriť vašim slovám, ktoré vychádzajú zo slov SPPK, ktorých prirodzeným záujmom je získať viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, alebo či mám veriť exaktným metódam zisťovania úrody na Slovensku. Bol som ministrom pôdohospodárstva v rokoch 2002 až 2006, keď exaktné metódy skúmania prieskumov sa začali zavádzať na Slovensku v rámci Výskumného ústavu pôdoznalectva. Roky prebiehalo vzájomné zisťovanie, paralelné zisťovanie prostredníctvom SPPK, aká je žatva, aká je úroda, a rovnako aj výskumný ústav. Bolo preukázané, že tie rozdiely boli minimálne, resp. exaktné metódy boli oveľa bližšie k výsledkom, než samotní farmári nahlásili. Neexistuje daňovník, ktorý by stál pri farmárovi a povedal, že zobral 2 tony alebo 2,5 tony z jedného hektára. Ale satelitné snímky, ktoré pravidelne obiehajú Zem a snímajú, tak existuje niekoľko spôsobov, ktoré stanovujú výšku predpokladanej úrody.
Neviem, či sa vám dostalo do rúk - tento materiál Výskumného ústavu pôdoznalectva ochrany pôdy, ktorý hovorí o odhadoch 15.7.2012. Áno, po prvom materiáli, ktorý sa dostal mesiac predtým, teda k 15. 6. 2012 pani riaditeľka tohto ústavu bola nútená sa verejne ospravedlniť, že neboli úplne korektné, ale len v prípade jednej metodiky. Ale tých metodík, ktoré využíva výskumný ústav je hneď 3. Dovoľte, aby som zo záverov tohto materiálu zacitoval: "Výsledky posledného odhadu úrod z tohtoročnej poľnohospodárskej sezóne k 15. 7. 2012 poukazujú na priemernú, až mierne podpriemernú poľnohospodársku sezónu s nasledovnými predpoveďami úrody:
Priemerná úroda pšenice ozimnej, ktorá je asi najnosnejšou v tejto republike, by mala dosiahnuť podľa výsledkov integrovaného odhadu úrovne 4,05 tony, čo by predstavovalo oproti sezóne 2010 - 2011 pokles 10,85 %.
b.) Odhadu realizovaného metódou biofyzikálneho modelovania 3,93 tony, čo by predstavovalo oproti sezóne 2010 - 2011 pokles 13,39 %.
Odhadovou metódou interpretácie satelitných obrazových záznamov 4,15 tony, čo by zodpovedalo medziročnému poklesu úrody 8,66 %.
Pokiaľ všetky tie tri spriemerujeme, tak sa dopracujeme k číslu poklesu mínus 10,83 %.
Áno, aj ja viem o poľnohospodároch, ktorí majú pokles 40 %, pokles 30 %, možno že pokles aj 50 %, nie vo všetkých druhoch, ale len v niektorých častiach. A to z toho dôvodu, že sú veľké regionálne, lokálne rozdiely, ale nie som presvedčený, že 10 % pokles úrody na úrovni Slovenskej republiky je oprávnením na to, aby sme vyslovili, že v tejto republike hrozí veľká hospodárska škoda, nedaj Boh, aj porušovanie ľudských práv.
Pán minister, na zásobenie Slovenskej republiky potravinárskou pšenicou táto krajina potrebuje 500-tisíc ton potravinárskej pšenice. Podľa najpesimistickejšieho odhadu výskumného ústavu sa na Slovensku urodí 1,3 milióna ton potravinárskej pšenice, pšenice v tomto roku, prevažná časť v potravinárskej kvalite. Pokiaľ sa pozriem na pokles jačmeňa a spriemerujem tie tri metódy, tak je evidentné, že ten pokles je tam radikálnejší, pretože tam je 15,1 %. A pri repke olejnej je tam priemer poklesu 13,6 %. Tieto čísla neoprávňujú vládu, aby vyslovila názor, že hrozia tejto krajine škody mimoriadneho rozsahu a poškodzovanie ľudských práv a slobôd.
Práve preto tento návrh na skrátené konanie nemôžem podporiť, hoc s dobrým úmyslom vlády pomôcť poľnohospodárom v plnej miere súhlasím, ale musím pripomenúť aj to, že váš predchodca z prvej vlády Roberta Fica - pán minister Becík rovnako doniesol do tejto snemovne návrh zákona v roku 2008 a presadil v skrátenom konaní na to, aby mohli nakúpiť štátne hmotné rezervy, obilie od farmárov za to, aby nemuseli predávať pod cenu. Do dnešného dňa podľa toho zákona ani vláda Roberta Fica, ani následná a som presvedčený, že ani žiadne ďalšie vlády nenakúpia ani jedno kilo, pretože je neúčinné, bezzubé, nehovoriac o tom, k čomu sa vyjadrím aj v prvom čítaní k samotnému návrhu zákona. Predkladateľ opomenul priložiť metodiku všeobecného záväzného predpisu, tak ako legislatívne pravidlá predkladajú, akým spôsobom chce rozdeľovať tieto peniaze. A ja si nepamätám na metódu, že by to mohlo byť stanovené vo výnose ministerstva pôdohospodárstva a nie vo všeobecne záväznom právnom predpise, tak ako to ukladajú legislatívne pravidlá. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Simon, v ničom ma neprekvapilo tvoje vystúpenie. Žlčovité, jedovaté sliny, ktoré vypúšťaš voči poľnohospodárom, jasne naznačujú, že tvoj trend nenávisti voči poľnohospodárom je zrejmý, a myslím si, že ak toto počuli poľnohospodári, tak sa im dvíhal žalúdok. Obzvlášť v tvojom ponímaní, lebo ak si myslíš, že nevznikajú hospodárske škody, tak priemer je nejaké číslo, ale sú lokality, ktoré sú vážne poškodené, kde vzniká skutočne existencia fariem, aby farmy prežili a ak tam štát nezasiahne, tak príde obrovské množstvo ľudí o prácu a poľnohospodári skončia svoju činnosť, a myslím si, že to vieš, len tvoja nenávisť voči poľnohospodárom je tak veľká, že si neodpustíš, aby si kedykoľvek mohol voči nim zaútočiť.
No a k tým exaktným metódam skúmania - sme boli svedkami pri povodniach v roku 2010 a ich odškodnení, ktoré si ty sám modeloval, kde boli odškodnení tí farmári, ktorí škody nemali, a tí, ktorí mali pozemky zaplavené vodou, tak tvoje snímky ukazovali, že nemali žiadne škody, pritom fotografie jasne preukazujú a myslím si, že poľnohospodári, ak toto počúvajú, tak to nemôžu ani zniesť, proste nedostali ani cent odškodnenia, do dneška sa boria s dlhmi, ktoré si spôsobili vtedy, lebo nielen ten rok bol, keď stratili peniaze pri záplavách, ale aj následne ďalší rok, keď nezaložili úrodu, a tvoje odškodnenie bolo také, že si sa na nich vykašľal. Toto je tvoj postoj k poľnohospodárom a k škodám a tu chceš predstavovať verejnosti a snemovni, že nevznikajú škody, lebo priemer vychádza nejaký. To je tvoj priemer. Ja sa pozriem na tie čísla, kde v tých regiónoch, kde sucho bolo a kde tie zrážky boli skutočne veľmi nízke v tomto roku, extrémne nízke, tak dochádza k existenčným záležitostiam pre tie firmy a tých ľudí, aby udržali svoju prácu. A myslím si, že je úloha štátu, aby v takýchto situáciách pomohla. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si pamätám na prvú návštevu pápeža, keď takí tí novo vznikajúci živnostníci narobili strašne veľa chlebíčkov, ich nepredali, potom protestovali pred úradom vlády a myslím, že sa aj nejaká konala náhrada, že im pomohlo. Príde mi to naozaj trošku nekoncepčné, že asi dnes schváliť a zajtra sa už budú vyplácať tie peniaze. No príde mi to fakt, aj v iných oblastiach to identifikujem, také až podnikateľské nebo. Ak niekto vie, tak prípadne mi odpovedzte, že keď si štát požičiava za viac, ako požičiava on inde, tak či to už neni tá pomoc štátu oprávnená alebo neoprávnená? To sa už posudzuje ináč a samostatne.
A ešte len poviem takú poznámku, že možno by tie dopady neboli až také, keby nemizli tie závlahové ventily, lebo mne to niekto niekto písal, že to strašne mizne. To váži 50 kíl, v zberni za to sú peniaze. A bol tu taký zákon, návrh zákona minulú schôdzu, neprešiel. Tak takto sme mohli pomôcť.
A posledná vec, čo ma ešte zaujíma. Pán Simon to tu spomenul, že keď sa už teda požičiava za 0,5, no to sú krásne, to je radosť robiť. A naozaj, že keď teda sa to nevráti, to by aj mňa zaujímalo, že čo s tým, že keď sa to nevráti? Ony niekedy tendencie peňazí - majú tendenciu sa nevrátiť. Obzvlášť, keď sú za výhodných podmienkok a zo štátu. Čiže to by aj mňa zaujímalo. Ďakujem.

Pán Záhumenský, na vaše slová veľmi ťažko reagovať. Snáď za všetko bude hovoriť jedna skutočnosť. Pozrieť si zoznam tých, ktorí podporu a pôžičky dostanú z tohto modelu potom, čo ich Pôdohospodárska platobná agentúra rozdelí na základe nejasných, neidentifikovaných, v súčasnosti neznámych princípov. Určite bude veľmi zaujímavé a potom som veľmi pripravený pokračovať v tejto diskusii aj s vami konkrétne. A môžme sa pozrieť na to, že po bývalých fondoch, po bývalých pôžičkách, ktoré poskytovalo SDĽ a boli ukončené v roku 2001, koľko nedobytných pohľadávok bolo odpísaných a koľko dlžôb ešte dnes ministerstvo pôdohospodárstva eviduje? Je to celkom zaujímavý zoznam subjektov aj dnes sa na to pozrieť, ktorí boli privatizéri a inak sa obohatili na celom agrárnom sektore.
Pán Hlina, no čo v tom prípade, keď sa tie peniaze nevrátia? No štát ich zaplatí. Štát im tam požičal, štát im to dá a štát to musí zabezpečiť. Pretože, keď nezabezpečí, dostane do problémov celú Pôdohospodársku platobnú agentúru a tým ohrozeniu čerpania 800 miliónov eur ročne pre agrárny sektor. To znamená, že či to splatia, alebo nesplatia, štát ručiť stále bude. Nehovoriac o tom, že dnes pôžičky nepomôžu, ale pomôžu reálne finančné prostriedky, ktoré do sektoru sa vlejú, ktoré boli vyčlenené, len nie sú použité. Pýtam sa, prečo?

Ďakujem pekne za diskusiu k tomuto návrhu. Mal som možnosť si ju vypočuť a vlastne som sa len utvrdil v tých svojich názoroch, ktoré som mal hlavne na pána Simona. Pán Simon, vy by ste mal v prvom rade vrátiť diplom poľnohospodára, lebo to, čo ste dneska povedal na adresu poľnohospodárov, to sa zle počúvalo. Skutočne každý poľnohospodár sa musel zamyslieť, že aký človek sa medzi nimi pohybuje. Viete, vy demagógiu používate ako pracovný nástroj, a nielen keď ste v opozícii, ale ako demagóg a ako by som povedal, novodobý Stalin, ste riadil aj rezort pôdohospodárstva minimálne za posledné volebné obdobie.
Ste sa pousmial nad tým, tak vám poviem jeden poznatok. A tu ho poviem pred celou snemovňou, čo sme našli v zápise z porady generálnej riaditeľky sekcie poľnohospodárstva, obchodu a tak ďalej, mimochodom, vašej terajšej asistentky. Dáma sedí hore na balkóne, čiže si to môže vypočuť a môže takisto si zaspomínať, čo dala do zápisu z porady generálnej riaditeľke. V tom zápise sa hovorí: "Na základe rozhodnutia ministra sa zakazuje akákoľvek konverzácia pracovníkov ministerstva so štátnym tajomníkom Csicaiom. V prípade, že bude pán štátny tajomník kontaktovať niektorého pracovníka ministerstva" - pritom štátny tajomník je zastupujúci minister a boli ste z jednej politickej strany - "v prípade, že bude štátny tajomník kontaktovať pracovníka, tento pracovník je okamžite povinný túto skutočnosť nahlásiť pani generálnej Kontrovej, ktorá o tom oboznámi pána ministra. Tento zákaz platí 24 hodín denne vrátane soboty, nedele."
Tak toto je váš spôsob riadenia, demagógie v poľnohospodárstve. To je len taký príklad, že ako vy odborne riadite a odborne sa snažíte skumulovať rôzne činnosti v poľnohospodárstve, že sa neviete ani v rámci vlastnej strany dohodnúť, lebo vy ste tak autoritatívny človek, že správne je len to, čo poviete vy, a všetci ostatní nemajú nárok ani na vlastný názor. Ale toto som si len povedal ako takú perličku kvôli tomu, že vy sa tu oháňate ako človek, ktorý je absolútne čistý, spravodlivý a transparentný. Ja som ešte v živote nepočul, že by bol takýto vzťah medzi štátnym tajomníkom a ministrom.
Ale poďme k tým vašim veciam, ktoré ste tu narozprával. Spomínal ste záplavy v roku 2010. Viete, ja na rozdiel od vás chodím po regiónoch. Ja chodím, komunikujem s regionálnymi poľnohospodárskymi a potravinárskymi komorami a bol som, mimochodom, aj vo vašom okrese, kde vy pôsobíte. No neprial by som vám vypočuť si to, čo som si ja na vašu adresu tam vypočul.
Ale čo sa týka záplav. Áno, chodil ste po celom, stretával ste sa s poľnohospodármi, všetko ste im sľuboval. Jeden cent ste za záplavy nezaplatil. Poľnohospodári majú na vás ťažké srdce. Skutočne vtedy znovu vybraté oblasti, lebo tie záplavy neboli celoplošné, vybraté oblasti došli o celú úrodu. Sľúbil ste im podporu, nedal ste im nič. Dneska na vás v dobrom za to spomínajú. Hovoríte úplne demagogicky, kde suchá, 60-ročné suchá, spájate s občianskymi právami. Čo to má odborne? Veď ste stále povedali, že dávame, krútite hlavou, dávame návrh na skrátené legislatívne a vtedy to môžme len urobiť, keď sú porušené občianske práva. Veď som si to tu zapísal z toho vášho vyjadrenia. Čo to má, prosím vás, spoločné? Vy ako poľnohospodár by ste mal vedieť, že úrody treba založiť v septembri-októbri. Keď im dáte peniaze v januári, už im ich nemusíte dať, lebo už nebudú mať záujem. V decembri-januári nikto nebude zakladať úrodu. Preto je ten časový tlak, a preto sa vláda rozhodla požiadať o tento inštitút zrýchleného legislatívneho konania, lebo potrebujeme v septembri, októbri uvoľniť tie linky pre tých postihnutých, ktorí túto pomoc budú potrebovať.
Ďalej sa tu chválite, že alebo už ste to niekoľkokrát zopakoval aj vždy - keď zbadáte nejakú kameru aj priemyselnú, to je jedno - vždy poviete, že vy ste zaplatil VDJ-ečka ešte v júni. No tak, pán minister, ostatní o tom nebudú vedieť, lebo sa v tejto brandži nepohybujú. Ale viete, aký ste nechal mechanizmus na ministerstve pôdohospodárstva na vyplatenie VDJ-ečiek za rok 2012? Vy určite viete, ale ostatní to nevedia. No tak ste nechali nasledovný mechanizmus: VDJ-eječka budú vyplatené až po realizovaní SAPS-ových platieb, to je platba za plochu, po kontrole revízií týchto platieb, čož vychádza reálne niekedy marec-apríl 2013. 2013, pán poslanec, nie jún 2012! Takto ste mi nechal nastavený mechanizmus. Vy ste mi tam viac bordelu nechal, napríklad v nadkontrahácii a tak ďalej. Ale to teraz nebudem spomínať. Ale vy takto nastavíte mechanizmus, necháte mi takéhoto čierneho Petra v rukách a teraz ma ešte kritizujete, že ja to neviem vyplatiť teraz.
No na rozdiel od vás, ja chcem pre poľnohospodárov niečo urobiť. Lebo vy ste robil hlavne pre seba, ale ja chcem pre slovenských poľnohospodárov. Takže meníme mechanizmus, zrýchľujeme proces SAPS-ových platieb, zrýchľujeme proces kontrol. Vybrali sme systém s tým, že, pán minister, ideme tieto VDJ-ečka vyplatiť najneskôr v novembri tohto roku, čiže o pol roka skôr, ako ste vy nastavil váš mechanizmus, ktorý ste mi nechali na úrade, keď ste odchádzal, a, chvalabohu, že ste odišiel z toho úradu. Čiže takýto mechanizmus ste mi nechali na stole. Takže, prosím vás, nabudúce, keď budete hovoriť o VDJ-ečkách, tak najprv povedzte občanom poľnohospodárom, že aký mechanizmus ste nechal vy a ako ho Jahnátek opravil.
Ďalej sa tu chválite, že ste bol ministrom v roku 2002 - 2006. Áno, to je pravda, ale jediné, čo si ja pamätám alebo čo zarezonovalo z toho obdobia 2002 - 2006, je kauza, ktorú ja nazývam "tokajský Mníchov". Viete, "Mníchov" zapredal republiku a "tokajský Mníchov" zapredal tokajské oblasti v prospech Maďarov. Vy ste v roku 2004, 2. júna podpísal s vtedajším ministrom pôdohospodárstva pánom Némethom zmluvu, kde ste dobrovoľne ustúpil o viac ako, ste postúpil viac ako 400 hektárov slovenského Tokaja z celkového množstva 916 hektárov, ste viac ako 400 hektárov dobrovoľne sa vzdal v prospech Maďarska. Bol ste tak v tej svojej eufórii, že ste zabudol informovať aj slovenský Tokaj, alebo teda vlastníkov tokajskej oblasti o tomto. Samozrejme, Maďari sa prirodzene začali správať podľa tohto zápisu, ktorý nebol nikdy zverejnený verejne na území Slovenskej republiky a vyplával až v roku 2009 na povrch, že čo sa vlastne stalo, prečo sa tí Maďari správajú zrazu inak, akoby sa mali? No, lebo bola tam takáto Mníchovská zmluva v Tokaji podpísaná pánom Zsoltom Simonom a pánom doktorom Némethom, na základe ktorého sa Maďarská republika začala správať tak, ako sa správa. Takže toto je výsledok, ktorý si ja pamätám z vášho roku 2002 - 2006.
Ďalej ste vytiahol tú geniálnu správu Výskumného ústavu pôdoznalectva. Len ste zabudol povedať jedno, že aká je tam rozlišovacia schopnosť. Ja som sa pýtal, samozrejme, že som s pani generálnou riaditeľkou takisto hovoril. Som sa jej pýtal, keď mi definovala, že na Nitriansku a Topoľčiansku je úbytok zrážok len 9 %, tak som sa jej pýtal, čo vlastne platí? Ich satelitné snímky s nízkou rozlišovacou schopnosťou, alebo namerané zrážky hydrometeorologickými stanicami, ktoré namerali 20 % ? Tak čo je vlastne pravda? To, čo skutočne padlo z toho neba na zem, alebo to, čo sa nameralo na snímkach, ktoré mali veľmi nízku rozlišovaciu schopnosť? Tu vznikol ten rozdiel. A jednoducho ja som žiadal, lebo ten výskumný kolektív robil nejakú výskumnú úlohu. Tak ja som len žiadal od výskumníkov, aby si verifikovali údaje, ktoré dostali zo satelitných snímkov, lebo vypracovávali metodiku, ktorá keby bola funkčná, by bola aj celkom potrebná. Len zdá sa, že ešte tá metodika nie je dobre spracovaná, čiže keby si to boli verifikovali na základe spádu dažďa, zrážok v tých daných okresoch, veď máme 600 meteorologických staníc. My keď hovoríme o údajoch o vlahe, vychádzame z údajov, ktoré dostávame zo 600 staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu. Čiže na rozdiel od toho výskumného kolektívu, my sme si údaje verifikovali a tam sú diametrálne rozdiely. Ale, samozrejme, pre vašu demagógiu, ktorú tu používate, vyhovuje takýto argument, lebo je dokonca s pečiatkou výskumného ústavu. Ale ako to bolo verifikované, to už nepoviete a ani neviete, možno, že to treba verifikovať. Viete, ja som 11 rokov robil vo výskume a ja viem, ako niekedy výskumníci s ľahkosťou dávajú závažné závery. Pýtate sa, akou metódou sa rozdelia peniaze? Teraz sa tento mechanizmus nastavuje. Chceli by sme ho odsúhlasiť na vláde s tým, môžem vám povedať, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva teraz spracováva model, ako sa vypočítajú náklady na založenie úrody na desať, sto hektárov, na hektár. Čiže navrhnú, aký je vôbec nárok na takúto čiastku pri založení úrody, aby si, samozrejme, družstvá nemohli vykrývať svoje iné prevádzkové potreby z úveru, ktorý je veľmi mäkký, ktorý je určený len na založenie úrody. Čiže toto ideme striktne oddeliť a tu zareagujem aj na pána Hlinu.
V žiadnom prípade tam nemôže dôjsť k nenavráteniu týchto prostriedkov, lebo ministerstvo pôdohospodárstva by muselo ministerstvu životného prostredia tie prostriedky vrátiť, lebo tie prostriedky idú z evirofondu, len pán Simon by to mohol vedieť, vy to, pán Hlina, to nemusíte vedieť. PPA-čka má pre každý poľnohospodársky podnik kompletné údaje a celý systém vytvárania zmlúv aj na SAPS-y, aj na VDJ-ečka, čiže my máme absolútny prehľad. Pôžička bude zaručená VDJ-ečkovými platbami. Čiže buď SAPS, alebo VDJ sa zadrží, pokiaľ sa táto úverová linka nesplatí, a vlastne keď bude splatený úver do envirofondu, potom môžme uvoľniť aj tie ďalšie prostriedky z VDJ. Čiže nikto nemôže špekulovať, a keď zistí podmienky, ani nebude špekulovať, aby si úver zobral na niečo iné, lebo kritériá, ktoré budú nastavené na poskytnutie tohto úveru, nebude možné jednoducho obísť.
Takže, dámy, páni, aj keď tu zaznelo hromadu demagógie, hromadu žlče zo strany predchádzajúceho ministra pôdohospodárstva, ktorý evidentne nechce dopriať slovenským poľnohospodárom, ja vás predsa prosím, aby ste sa zamysleli nad týmto vládnym návrhom, aby ste tento vládny návrh podporili. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja len tri vety. Ja by som chcela veľmi pekne poprosiť, aby sme si príliš často v tejto snemovni nedokazovali, akí sme my boli dobrí, a tí pred nami alebo tí po nás, akí sú neschopní a zlí. Prosím vás, hľadajme cesty, ako môžeme pomôcť tým farmárom, ktorí túto pomoc potrebujú a ktorí bez nej skutočne nemajú šancu prežiť a ktorí sa do tejto situácie nedostali vďaka svojej neschopnosti, ale vďaka tomu, že to počasie sa s nimi zahralo tak, ako sa zahralo. Už tu bolo obdobie, keď sme počúvali, ako netreba vyrábať v poľnohospodárstve, ako si všetko dovezieme. Potom sme počuli aj kajanie sa za to, že to, čo dovážame, by dalo prácu desaťtisícom ľudí na Slovensku. Preto mi dovoľte, aby som vás v mene všetkých farmárov, ktorí to potrebujú, požiadala, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem. (Potlesk.)