4. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely ústavy, ktorý je výsledkom dohody a je spoločným návrhom všetkých poslaneckých klubov Národnej rady bol prerokovaný vo výboroch v druhom čítaní, neboli vznesené ani námietky, ani pripomienky. Chcem vás požiadať o podporu a schválenie tejto zásadnej ústavnej zmeny. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky prijal spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. júna 2012 pod č. 83 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, Jany Laššákovej, Pavla Hrušovského, Jozefa Viskupiča, Lászlóa Solymosa, Ľudovíta Kaníka a Juraja Miškova na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, a pridelila to na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Návrh skupiny poslancov odporúčal schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením zo 17. júla 2012 pod č. 46. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh ústavného zákona 19. júla 2012. Neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku. Uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky neobsahujú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade návrh skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústava, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. júla 2012 pod č. 54. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2, ako aj § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda, vystúpim veľmi stručne k návrhu novely. Nerokujeme prvýkrát o návrhu novely. Prvýkrát má reálnejšiu šancu nakoniec prejsť a poviem aj, prečo si to myslím.
Prvýkrát novela na zrušenie imunity prišla do parlamentu v roku 2004, čiže pred 8 rokmi. Bol to vtedajší vládny návrh, ktorý som zastupoval ako minister spravodlivosti. Následne bolo viacero pokusov za vlády, prvej vlády Roberta Fica. Boli to najmä opozičné návrhy, ktoré nikdy neprešli, a hlavný leitmotív argumentácie bol v tom, že treba to prediskutovať, je to závažná vec. Imunitu treba zrušiť, samozrejme, ale tá formulácia, či je dobrá, či je zlá, treba o tom hovoriť.
Po 8 rokoch sme tam, kde sme boli pred 8 rokmi. Novela je takmer rovnaká, ako bola predtým. To znamená v princípe, pri väzbe sa bude vyžadovať súhlas Národnej rady a na trestné stíhanie ako také sa súhlas Národnej rady vyžadovať nebude. Dokonca tento návrh má podľa ešte mojej mienky dva problémy, ktoré by bolo v budúcnosti vyriešiť, jeden je formulačný, druhý je vecný.
Formulačný je ten, že podľa tohto návrhu sa vraciame k predchádzajúcej úprave alebo minimálne k tej dikcii tej úpravy, v prípade, ak je poslanec priamo pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, tak dikcia hovorí, že následný súhlas dáva na zadržanie mandátový a imunitný výbor. No poslanec už zadržaný je, samozrejme, fakticky, čiže tam už tá formulácia je z tohto pohľadu nepresná. To by som zvažoval, samozrejme, že zmeniť. Zadržaný on fakticky, keď je prichytený pri trestnom čine, je, čiže tam sa nedáva následný súhlas na zadržanie, ale to len formulačná je jedna vec.
A druhá vec je vecná. Vecná vec je tá, že nerušíme imunitu sudcov. Nevidím žiaden dôvod pre to, aby sudcovia mali imunitu za trestné činy nijako nesúvisiace s ich rozhodovaním a s výkonom ich funkcie. Sme v demokracii, kde platí rovnosť pred zákonom, a nikto by nemal stáť nad zákonom. Preto si myslím, že v budúcnosti bude potrebné urobiť konečne aj v tomto poriadok a nenechávať jednu kategóriu verejných funkcionárov nad zákonom. Nepoznám krajinu v Európskej únii, kde by mali tak rozsiahlu imunitu sudcovia v situácii, keď ešte sa ruší imunita poslancov. Neviem, predmet akej dohody toto bol, ale bola to dohoda, ktorá je zlá. Je zlá ústavnoprávne, vecne, je zlá pre právny štát a pre rovnosť pred zákonom.
Záverom, čo sa vlastne zmenilo. Ja nebudem, samozrejme, že hovoriť, ako dopadli tie predchádzajúce návrhy, kto ako vtedy hlasoval za rovnaké návrhy, aké sa výhovorky v tom čase vynachádzali, prečo nie je možné imunitu zrušiť: pretože je taká vláda, iná vláda, pretože treba diskutovať, vo formuláciách, pretože taký minister vnútra a tak ďalej. Tuná sedel pán poslanec Jahnátek pred chvíľou, pán minister Jahnátek, pred chvíľkou ktorý verejne povedal, že on nehlasoval za minulej vlády za zrušenie imunity, lebo som minister vnútra a keď som ministrom vnútra ja, tak to by musel byť človek blázon, aby hlasoval za zrušenie imunity. Úprimnosť sa, samozrejme, že cení, ale tých výhovoriek už bolo strašne veľa.
Čiže navrhujem. Myslím si, že teraz má šancu kvôli jednému dôvodu, ktorý v demokracii je ten najpodstatnejší koniec koncov, a to je verejná mienka. Myslím si, že od januára tohto roku sa mnohé veci zmenili tak, že je zrejmé, že ľudia nebudú dlhodobo tolerovať neodôvodnené privilégia postavenia nad zákonom nikomu - ani poslancom, ani vplyvným skupinám, ani nikomu, čo je správne. A, samozrejme, v politike dlhodobo ignorovať verejnú mienku možné nie je, teda v demokratickej politike, myslím.
Čiže tým, že už bolo strašne veľa o tom povedané, a myslím si, že my poslanci prejavujeme svoje slová skutkami a nie rečami, lebo všetci verbálne zrušenie imunity podporovali aj v minulosti, len nikdy neprešlo, tak si myslím, že by bolo dobré tie slová a skutky dať so súladu, a po tých ôsmich rokoch konečne ten stav dostať do situácie, ktorá je v demokracii jediná možná, že neodôvodnené privilégia nemá v demokracii nikto - ani zákonodarný zbor -, ktorý je tiež viazaný zákonmi, ktoré prijíma. Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, hostia, pri tom, ako hladko prechádza tento návrh rokovaním Národnej rady Slovenskej republiky, možno zabúdame, ako veľmi ťažko sme sa k tomu dopracovali. Koľkokrát už v tomto zbore bol, koľkokrát neprešiel. Nechcem opakovať slová môjho predrečníka pána Lipšica. Pre mnohých obyvateľov pripadalo takmer nemožné, aby sa vôbec niekedy jednak priestupková, ale aj trestnoprávna imunita v tomto parlamente zrušila. A chcem spraviť teda iba jednu vec a pripomenúť, že naozaj sme svedkami práve dnes ráno historickej chvíle. Napriek tomu, že to v tejto rokovacej sále tak nevyzerá, a môžme sa pozerať každý aj do svojich vlastných radov a možno aj do radov svojich politických oponentov. Práve teraz sa deje niečo, čo mnohí ľudia na Slovensku nepredpokladali, že by mohlo byť možné. A ja som veľmi rád, že ak niečo aspoň vzišlo z tých masových protestov proti tomu, ako sa robí politika na Slovensku, ktoré sme mali možnosť vidieť pred voľbami v roku 2012, tak je to dostatočný tlak na to, aby priestupková imunita a trestnoprávna imunita sa stali časťou minulosti a histórie.
Veľmi rád by som veril tomu, že sa dočkáme toho, aby zrušenie imunity platilo pre všetkých rovnako. To znamená, aby ani sudcovia neboli postavení nad úroveň bežných občanov, ale to je otázka na ďalší vývoj justície v tomto štáte. Pre tentokrát, to maximum, čo asi môžme urobiť, je odobrať privilégiá samým sebe. Už sme to raz urobili a priestupková imunita už nie je a ja budem veľmi rád, keď hlasovaním všetci prítomní potvrdíme, že tu trestnoprávnu nepotrebujeme tiež. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nie je dôležité, čo bolo, ale čo bude. A to je fakt, že ako povedal aj pán kolega Poliačik, ja som presvedčený, že dnešným hlasovaním potvrdíme, že od 1. septembra bude imunita alebo trestnoprávna imunita minulosťou. Môžme analyzovať, chodiť do tej histórie, hľadať rôzne dôvody, prečo to pri iných pokusoch nevyšlo. Ja osobne si myslím, vyšlo to preto, lebo sa naozaj komunikovalo, našla sa veľmi široká politická dohoda a od tohto sa chcem odraziť aj k sudcom. Vy viete, pán poslanec Lipšic, že ja som zástanca zrušenia trestnoprávnej imunity aj pre sudcov, ale privítam ten istý mechanizmus, ktorý sme uplatnili, aj keď sme pripravovali spoločne tento návrh novely. Už som z pohľadu alebo z titulu svojej funkcie začal neformálne komunikovať na úrovniach a som presvedčený, že keď na jeseň bude dokreovaná súdna rada ako najvyšší orgán alebo zástupcovia stavu justície, sadneme si spolu aj s Ústavným súdom, ktorý má svoje výnimočné ústavné postavenie, s pánom ministrom spravodlivosti a som presvedčený, že dospejeme opäť k výstupu, ktorým bude zrušenie aj imunity sudcov. Určite to bude efektívnejšie a bezproblémovejšie, ako keby sme z pohľadu autonómie zákonodárneho zboru a justície vstupovali jeden druhému do rozsahu. Ja viem, že právny pohľad, ja nehovorím teraz právny pohľad, ja hovorím o spôsoboch riešenia. A som presvedčený, tak ako som povedal, že na jeseň pripravíme spolu aj so zástupcami sudcovského stavu taký návrh novely ústavy, ktorý definitívne ukončí aj debaty o tomto probléme. Chcem vás ešte raz požiadať o podporu tohto zákona pri hlasovaní. Ďakujem. (Potlesk).

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, rovnako ako pán predseda pri predkladaní návrhu ústavného zákona, ktorým - naozaj aj ja toto rozhodnutie považujem za historické - dochádza k zrovnoprávneniu všetkých občanov pred zákonom.
Navrhujem za skupinu poslancov ďalšie zmeny, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou tejto ústavnej zmeny a vyžadujú si niektoré zásahy do právneho poriadku, konkrétne v troch zákonoch, v ktorých akoby vo vykonávacích predpisoch sme ústavný princíp imunity ústavných činiteľov v praxi dokázali aj reálne napĺňať. Zákon o poslancoch, zákon o rokovacom poriadku a Trestný poriadok je potrebné novelizovať v tých ustanoveniach, v ktorých sa tieto tri právne normy práve dotýkali spôsobu výkonu poslaneckej imunity.
Dámy a páni, je to silné politické rozhodnutie. Akokoľvek by sme sa tu chceli dnes pretekať a pretláčať, kto má na tejto zmene najväčšiu zásluhu, nepovažoval by som to v tejto chvíli za dobré. Áno, Martin. Nepovažoval by som to v tejto chvíli za dobré, a ak tu niekto hovorí o tom, že zrušme všetko, aj imunitu sudcom, dámy a páni, navrhnite pozmeňovací návrh, ja zaň hlasovať budem. Zrušme trestnoprávnu imunitu, minimálne za tie skutky, ktoré spomínal pán poslanec Lipšic. Preto by som nerád ťahal do toho politiku, ale aj prerokovávanie tohoto zákona, dámy a páni, je poznačené časom. A ten čas je aj výsledok účasti poslancov na rokovaní. Nie je pred voľbami, nie sú žiadne dôvody, aby sme verejnosť burcovali do nejakých politických kampaní v prospech nejakých konkrétnych politikov alebo politických strán. Ten čas dozrel. Trvalo to dlho a možno bolo treba niekedy aj potlačiť istú osobnú, ale aj stranícku neochotu reálne sa zamyslieť nad týmto problémom, ktorý, dámy a páni, nie je vecným problémom riešenia tých zásadných otázok občanov Slovenskej republiky a práve dnes, ale aj napriek tomu mi dovoľte vyjadriť poďakovanie. Ja som bol celkom 6-krát osobne navrhovateľom za posledných 8 rokov. Nedosiahli sme jediné - politickú dohodu na získanie ústavnej väčšiny, a preto dnes ako vyjadrujem vďaku všetkým tým, ktorí to dokázali, ktorí aj k tomuto rozhodnutiu prispejú pri hlasovaní, či už o návrhu zmeny Ústavy Slovenskej republiky, alebo návrhu na zmenu, ktorú predkladám za skupinu - dovolím si byť trošku odvážny - všetkých poslancov, aj preto, že pod návrhom sú podpísaní predsedovia všetkých poslaneckých klubov, ktoré sú zastúpené po parlamentných voľbách v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ústavnoprávny výbor ako gestorsky výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vydaniu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo dňa 28. júna 2012 č. 84 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Za druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi týchto výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojim uznesením zo 17. júla 2012 č. 47 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 19. júla 2012 č. 15.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v predloženej gestorskej správe s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorsky výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1 a 2 tejto správy hlasovať spoločne a tieto návrhy schváliť. Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 24. júla 2012 č. 55. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som len vyjadriť za klub SDKÚ - Demokratickej strany podporu tomuto návrhu, pod ktorý sme sa takisto podpísali. Dovolím si pripomenúť, že náš klub hlasoval vždy za také obmedzenie imunity, aby sa vzťahoval len na výroky v parlamente, a, samozrejme, túto filozofiu budeme realizovať aj pri tomto návrhu, ktorý má našu plnú podporu. Takisto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov predkladám s cieľom prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernice, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.
Na základe tejto smernice sa od členských štátov EÚ vyžaduje, aby vo svojich právnych poriadkoch zabezpečili zmeny v záujme dosiahnutia energetickej hospodárnosti budov najmä znižovaním energetickej náročnosti pri ich prevádzke, s ohľadom na miestne klimatické podmienky požiadavky, na vnútorné prostredie a optimalizáciu nákladov. Predložený návrh zákona transponuje uvedenú smernicu hlavne v oblasti pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách vrátane zavedenia nezávislého systému kontroly správ. V tejto súvislosti návrh zákona upravuje postup a interval pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov, odbornú spôsobilosť na výkon tejto kontroly, spôsob overovania správy z kontroly ako aj povinnosti vlastníka budovy.
Ostatné požiadavky vyplývajúce už zo spomínanej smernice budú do právneho poriadku Slovenskej republiky transponované novelou zákona č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky a jeho prijatím sa nahrádza a zrušuje č. 17/2007 o pravidelnej kontrole kotlov vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy a ani vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tlač 129). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. O tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá aj v judikatúre súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 127 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby uvedený návrh prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.