4. schôdza

Tak ja chcem poďakovať kolegovi poslancovi Hraškovi za to, že predniesol tento pozmeňujúci návrh za mňa. Súvisí to trošku s tým, že my sme predkladali pôvodný pozmeňovací návrh aj s úpravou chránených alebo teda posilnených pozícií, nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre vlastníkov pozemkov, na ktorých stoja energetické a líniové stavby. Vzhľadom na to, že tento, táto iniciatíva si bude vyžadovať rozšírené spracovanie a podrobnejšie spracovanie v súlade s platnou legislatívou, tak zrejme to pripravíme formou novely zákona. Avšak ja som chcela len pri tejto príležitosti zdôrazniť naozaj to, že oceňujem a nechcem nijako devalvovať snahu pri príprave zákona o energetike, avšak naozaj na základe skúsenosti aplikačnej praxe a s tým, nakoľko sa vieme v dnešnej dobe vysporiadať so sporne uzavretými zmluvami spotrebiteľov s novými dodávateľmi energií, ja mám vážne obavy o to, že ani tento zákon tým, že neprecizuje presne pozície spotrebiteľov, nebude dostatočne chrániť spotrebiteľov na liberalizovanom trhu.
Ako už bolo spomenuté v pozmeňovacom návrhu, žiada sa rozšírenie vymedzenia pojmu "zraniteľný spotrebiteľ". Z môjho pohľadu je neprípustné, aby táto kategória, tento pojem už neniesol aj sociálno-ekonomický rozmer, aby to boli naozaj len spotrebitelia, ktorí sú v kritickom stave a sú napojení na, majú svoje životné funkcie napojené na elektrické prístroje. Taktiež by som chcela poukázať na to, že v prevažnej miere sa uzatvárajú zmluvy na dobu určitú, dokonca na päť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej Hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí pán Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Spojených štátoch amerických, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.
V zahraničí je aj minister spravodlivosti Tomáš Borec, ale na neho neboli postavené žiadne otázky.
Som pripravený, pán predseda, odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň.

Ďakujem, pán poslanec, za otázku. Dovoľte mi na úvod svojej odpovede určitú rekapituláciu faktov. Vláda počas obdobia rokov 2006 - 2010 odovzdala 141 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a nechala rozostavaných 91 kilometrov diaľnic. Ak vezmeme do úvahy, že rýchlostná cesta R4 Košice - Milhosť, ktorá bola pripravená na podpis zmluvy, ale Úrad pre verejné obstarávanie ju kontroloval a odsunul podpis zmluvy až po voľbách v roku 2010, tak sme rozostavali 77 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.
Ďalej vláda v rokoch 2006 - 2010 zanechala vydané stavebné povolenia na 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest a takáto východisková pozícia pripravených stavebných povolení v minulosti nikdy nebola.
Vláda, ktorá prišla v roku 2010 a bola tu do marca 2012, počas svojho pôsobenia odovzdala za posledných 14 rokov najnižší počet diaľničných kilometrov a to len križovatku D2, križovatka Stupava - juh, dĺžka asi 3,2 kilometra. Zároveň odovzdala úsek, ktorý bol financovaný z projektu PPP R1 Nitra-západ - Tekovské Nemce v dĺžke asi 46 kilometrov.
So spôsobom výstavby a financovania prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva sa predchádzajúci kabinet nestotožnil a v ďalších balíkoch nepokračoval.
Bývalá vláda odovzdávala do užívania 8 kilometrov rýchlostných ciest v plnom profile a 13 kilometrov v polovičnom profile. Začala výstavbu 50 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest v plnom profile a 5 kilometrov v polovičnom profile. Toto sa nedá nazvať inak, len ako výrazné spomalenie tempa výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry.
Zastavením výstavby diaľnice z projektu verejno-súkromného partnerstva, išlo o prvý a tretí balík PPP, v roku 2010 stopla predchádzajúca vláda aj výstavbu 105 kilometrov diaľnice D1 bez náhradného riešenia so všetkými negatívnymi súvislosťami, napríklad znižovaním nezamestnanosti.
Dnes mohli byť jednotlivé úseky vysoko rozostavané. A predchádzajúci minister dopravy tak splnil vlastný a výrazne minimalistický program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest len na 60 %. S ľútosťou musím konštatovať, že tempo výstavby diaľnic za uplynulej vlády bolo nedostatočné a nezodpovedalo ani potrebám hospodárstva krajiny, ani očakávaniami ich užívateľov.
Minister dopravy Ján Počiatek ma viackrát po svojom nástupe do funkcie ministra informoval, v akom prekvapujúco alarmujúcom stave našiel stav prípravy niektorých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Spomeniem napríklad úseky najdôležitejšej diaľnice D1, ktorá má spojiť Bratislavu s Košicami.
Nejde však len o toľko spomínanú D1, môžeme sa pozrieť napríklad aj na rýchlostnú cestu R2, keď nám bývalý kabinet odovzdával vládu, ubezpečovali nás, že úseky od Zvolena až po Lučenec sú pripravené a že sa môže začať stavať prakticky zajtra. Opak je pravdou. Neboli vykúpené pozemky, ani pripravené potrebné náležitosti projektovej dokumentácie a rýchlostná cesta R2 je jednou z priorít, predpokladám, každej z vlád, určite tejto súčasnej. Pracovníci ministerstva dopravy aj Národnej diaľničnej spoločnosti dnes robia všetko pre to, aby sme úseky od Zvolena po Kriváň mohli začať stavať najneskôr v priebehu budúceho roka, a toto bol aj záver z výjazdového rokovania vlády Slovenskej republiky v Poltári.
Oneskorením výstavby sa vystavujeme budúcim problémom a dodatočnými kompenzačnými opatreniami a finančne náročným riešením, pretože prichádzame často do zastavaného územia ako poslední a musíme riešiť problémy spôsobené nevhodnými rozhodnutiami samosprávy či aktivitami iných investorov. Výrazne obmedzenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v posledných dvoch rokoch prinieslo aj ďalšie negatívne javy. Tradiční budovatelia diaľníc vo verejných súťažiach začali ponúkať nereálne nízke ceny, nakoľko podľa metodiky verejného obstarávania sa stala výlučným kritériom ponúkaná cena. Tým sa zastavil technický pokrok a sú výrazné obavy, či stavby stavané v tomto režime budú aj dostavané v požadovaných technických parametroch a budú naozaj slúžiť v plnej spokojnosti aj viac ako počas päťročnej záručnej lehoty. Toto je naozaj veľký problém, s ktorým sa dnes boríme.
Plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest preto v súčasnosti prehodnocujeme a aktualizujeme. Prvý dôvod je, že sa Národná diaľničná spoločnosť dostala do zložitej situácie z dôvodu začatia tendrov, na ktoré nemá alokované zdroje v štátnom rozpočte, ako je to napríklad v prípade tunela Višňové.
Druhým hroziacim rizikom je prepadnutie prostriedkov z eurofondov, ktoré sú určené na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Napriek ubezpečeniam exministra Jána Figeľa o tom, že zdroje z operačného programu Doprava budú vyčerpané, riziko zo straty nenávratných peňazí je nespochybniteľné, a práve tento operačný program, ako aj operačný program Informatizácia spoločnosti sú dva operačné programy, kde bude potrebné urobiť v krátkom čase, ak to umožní Európska komisia, realokácie.
V každom prípade, a to je moja záverečná veta, výstavba diaľnic sa musí sa stať takou istou prioritou vlády v rokoch 2012 - 2016 ako bola prioritou v rokoch 2006 - 2010. Ďakujem, pán predseda. (Potlesk.)

Pán premiér, ďakujem veľmi pekne za vašu odpoveď vyčerpávajúcu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ďakujem takisto za otázku. Rešpektujem vás ako opozičného politika, preto rešpektujem aj rétoriku, ktorú ste zvolili.
Áno, v septembri v roku 2007 naozaj týždenník Trend na titulnej stránke uverejnil moju fotografiu s titulkom, ktorý ste uviedli vo svojej otázke. A ako to patrí každému občanovi Slovenskej republiky, aj ja som využil inštitúty právnej ochrany a podal som návrh na ochranu osobnosti proti uvedenému týždenníku. Pravdepodobne disponujete informáciou, ak nie, tak vám ju poskytnem, v apríli 2009 Okresný súd Bratislava IV. a 16. novembra 2011 Krajský súd v Bratislave rozhodli o neoprávnenom zásahu týždenníka do môjho práva na ochranu osobnosti spočívajúceho v nepravdivých tvrdeniach. Keďže rozhodnutie bolo právoplatné, týždenník sa mi v prvom tohtoročnom vydaní musel na titulnej strane ospravedlniť, čím potvrdil, že na označenie mojej osoby za zlodeja dôchodkov nemal absolútne žiadne právo. Toľko k právnej stránke. Poďme ale k podstate veci.
Podstatná pre nás, pán poslanec, je vecná stránka dôchodkovej reformy, ako ju zaviedla druhá vláda Mikuláša Dzurindu. SMER - sociálna demokracia vtedy ako opozičná strana voči konkrétnej podobe tejto tzv. reformy vystupoval jasne odmietavo, prakticky od jej schvaľovania až dodnes. A v tomto sme predvídateľní a jasní. Určite potvrdíte, že sme mali veľké výhrady k tomu, ako sa nastavili pomery a ako celý systém druhého piliera bol schválený.
Čo sme teda hovorili pri jej zavádzaní a aký je dnes reálny stav? Hovorili sme, pán poslanec, že sľubovať cez druhý pilier švajčiarske dôchodky, skoky z padáka a podobné nezmysly sú hrubým zavádzaním, a to sa dnes pri pohľade na tzv. dôchodkové úspory ukazuje ako naša pravda. Tvrdili sme, že systém prerozdelenia odvodov do prvého a druhého piliera, ako je nastavený, je pre štátne financie neudržateľný a dnes sa to ukazuje v úplnej jasnosti. Môžem sa oprieť aj o Radu solidarity a rozvoja nie v konkrétnych číslach, pretože určite v Rade solidarity a rozvoja sú ľudia, ktorí môžu mať iný názor na rozdelenie jednotlivých percent, ale celá Rada solidarity, zamestnávatelia, zamestnanci, vysoké školy, akadémia, všetci, čo tam sedia jednoznačne konštatujú, tak ako je nastavený druhý pilier, je finančne neudržateľný, finančne neudržateľný a musíme urobiť v ňom jasné zásahy. My sme varovali pred hrubou propagandou, ktorá pôsobila na ľudí, pre ktorých systém nie je vhodný. A už onedlho sa to ukázalo ako realita, a to dnes potvrdzujú aj pravicoví politici, vaši kolegovia. Dobre viete, že v systéme sú ľudia, ktorí si nikdy nenašetria cez druhý pilier na žiadny dôchodok. Hovorili sme, že jediný, kto má v tomto systéme zaručené zisky, sú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, a to sa dnes aj naplnilo.
Druhý pilier nebolo nič iné, a to je naša rétorika, len privatizácia verejných zdrojov, ktoré sa používajú v penzijnom systéme. A sústavne sme poukazovali na neexistenciu záruk a dnes sa ukazuje, že ľudia prichádzajú o svoje úspory, ktoré sa im znehodnocujú.
Vážený pán poslanec, využijem vami položenú otázku na otvorenie témy, o ktorej všetci udatne mlčia. Kto mal prospech, pán poslanec, z tak nevýhodne nastaveného starobného dôchodkového sporenia, nevýhodného pre verejné inštitúcie, aj pre občanov? Čo motivovalo náhle zmeniť parametrické hodnoty? Sedíte tu teraz dvaja poslanci, myslím, že vtedy pán poslanec Kaník bol súčasťou hry, vy ste v tom čase asi neboli pri rozhodovaní. Ako je možné, že idete do vlády a vo vláde je predložený materiál, kde sa hovorí, že systém má byť rozdelený 14 % do Sociálnej poisťovne a 4 % majú ísť do druhého piliera. A priamo na vláde tento materiál bol zmenený na parametrické hodnoty na 9:9. Ako pri takom vážnom zásahu do druhého piliera, do druhého piliera ste mohli zmeniť priamo na rokovaní vlády zo 14:4 na 9:9? Toto je jednoducho otázka, na ktorú ste nám nikdy zatiaľ neodpovedali. Bola to láska k finančným inštitúciám, alebo to bolo niečo iné? Je absurdné, že ste nikdy nahlas nepovedali občanom, ktorí sú sporiteľmi v druhom pilieri, pravdu. Už o tri roky budú mať dôchodky z druhého piliera až o 18 % nižšie ako dôchodky z prvého piliera. Načo nám je taký druhý pilier, ktorý prináša o 18 % nižšie dôchodky, ako to je v prípade prvého piliera?
Takže prečo záchrana dôchodkového systému? My chceme hovoriť o záchrane dôchodkového systému, lebo ho musíme dostať do finančne udržateľného stavu.
Po prvé upravujeme nielen druhý pilier, ale aj prvý pilier, ktorý je v deficite aj kvôli absolútne neodborne, ako som už povedal, nastavenej výške sadzby do druhého piliera. Sú tu krajiny, ktoré majú rovnako nízke sadzby. Poliaci znížili zo 7,3 na 2,3, Česká republika má 3 %. A sú to všetko pravicové vlády. A my ideme znižovať na 4 % plus 2 % dobrovoľný príspevok, sme stále krajinou s najvyšším odvodom do druhého piliera v tomto regióne a vy nás idete kvôli tomu kritizovať. Ale iný krok neexistuje, pretože inak tento systém nedokážeme finančne udržať.
Chcem povedať aj to, že pokiaľ ide o jednoznačne podhodnotené odhady záujmu o druhý pilier v rokoch 2005 až 2006, keď mali občania možnosť rozhodnúť sa o zapojení do druhého piliera, ktoré spolu s dnes už úsmevnými predpoveďami o 6-percentnom zhodnocovaní, spôsobili dnešnú neudržateľnosť celého systému. Ak by zo strany terajšej vlády došlo k reálnejšiemu nastaveniu odvodovej sadzby, mohli sme mať dnes aj v budúcom období na Slovensku stabilnú a udržateľnú sadzbu odvodov v nezmenenej výške.
A ešte chcem povedať aj to, Slovensko si aj na vykrývanie deficitu, ktorý nám robí druhý pilier v týchto časoch, musí požičiavať na medzinárodných trhoch. My si musíme požičiavať takmer miliardu eur každý rok, ktorú dávame do Sociálnej poisťovne kvôli tomu, že peniaze odchádzajú do dôchodkových správcovských spoločností. Pán poslanec, dobre viete, za koľko si tie peniaze požičiavame, za 5 %. Koľko zhodnocuje druhý pilier vklady? Jeden a pol percenta? To je predsa nenormálne. To vám nikto matematicky nevie ospravedlniť. Požičiavame si za 5 % miliardu a pritom dôchodkové správcovské spoločnosti zhodnocujú tieto peniaze sumou 1,5 %.
Preto, vážený pán poslanec, aby som to stručne zakončil, nie ja, ale systém, ktorý vám sľúbi zhodnocovanie vašich úspor na úroveň švajčiarskych dôchodkov, a po ôsmych rokoch z neho máte čistú stratu, opakujem, máte z tohto systému čistú stratu, toto je zlodej dôchodkov. A my proti takémuto zlodejovi dôchodkov budeme určite bojovať, lebo je to úloha každej jednej zodpovednej vlády.
Pán poslanec, týždenník Trend sa mi za to, že ma označil za zlodeja dôchodkov ospravedlnil. Samozrejme, že ja to neočakávam od vás, ste opozičný poslanec. Ale úplne mi bude stačiť, vážený pán poslanec, keď pri svojej petícii za záchranu druhého piliera budete ľuďom hovoriť pravdu o tom, ako im ten druhý pilier ich úspory zhodnotil či znehodnotil. To snáď nepožadujem tak strašne veľa, hovorte ľuďom len a len pravdu. Nič iné od vás neočakávam. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Táto problematika je predmetom rokovaní medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom zdravotníctva. Úprava prepojenia poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb poskytovaných v zariadeniach sociálnych služieb je komplexná a náročná problematika. V septembri sa uskutoční rokovanie k výsledku auditu ošetrovateľských úkonov zariadení sociálnych služieb, ktorý v súčasnosti vykonáva ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Následne ministerstvo zdravotníctva predloží návrh optimálneho rozsahu výkonov zdravotnej starostlivosti s vyčíslením vplyvov na verejné financie. Ďakujem pekne.

Ďakujem, chcem sa len poďakovať, pani ministerka, za odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chápem, že pán poslanec Galko ako bývalý minister obrany nemusí mať prehľad v oblasti fiškálnej politiky, to je možno jeden z dôvodov, prečo sme my nikdy dvaja neskrížili ani zbrane vo vzájomnej debate, a preto asi aj siahate po otázkach od ľudí. Takže za otázku ďakujem občanovi, ktorý ju položil, ale budem veľmi vecný.
No, musím povedať, že pán Jozef Hošša, ktorý dáva túto otázku sprostredkovane cez pána poslanca, má asi zlé informácie, pretože ja nemám žiadnu vedomosť o tom, že by premiér povedal, že dve tretiny získa vláda úsporami. Ja si veľmi dobre pamätám, čo som hovoril ja pred voľbami, čo som hovoril po voľbách a strana SMER - sociálna demokracia veľmi otvorene aj vo volebnej kampani, aj keď to nemohlo prinášať úspech a samotnú popularitu, sme jasne hovorili, že situácia, do ktorej sa Slovensko dostalo, že túto situáciu budeme musieť riešiť, áno, dodatočnými príjmami a preto sme jasne pomenovali už pred voľbami, že z toho pomyselného teoretického balíka konsolidácie, bude tentokrát kvôli krátkosti času na rok 2013 nevyhnutné dve tretiny získať na strane príjmov. To si pamätám veľmi dobre, čo som hovoril ja pred voľbami a čo hovorím aj po voľbách a ako aj robíme.
Čiže, ak by aj premiér také niečo povedal, a opakujem, žiadny rešerš informácií ma nedoviedol k tomu, že by som vedel potvrdiť takéto konštatovanie, tak musím povedať, že situácia sa ukázala po našom príchode oveľa, oveľa vážnejšia, nepriaznivejšia pre nastupujúcu vládu, než by sa zdalo. Dôvodom bola hlavne takmer polročná predvolebná neochota bývalej vlády, ja to nazývam veľmi mierne neochotou, môžem to tuná pomenovať aj pravdivejšie, vnímam to ako politický predvolebný alibizmus, to znamená neochota a alibizmus bývalej vlády podieľať sa či už rozumovo, ale aj prakticky na opatreniach, ktoré by konsolidáciu, v konsolidácii by sme mali pokračovať v tomto a budúcom roku.
Čiže veľmi dobre viete, že je ambícia rozpočtu na úrovni 4,6 %, ktorá bola potvrdená v parlamente aj na základe neobvyklej parlamentnej obštrukcie strany SMER - sociálna demokracia, lebo inak by na tento rok rozpočet krajina v decembri minulého roku nemala, že 4,6 % nebola žiadna ambícia, že to bol len výsledok vzdania sa, vzdania sa akýchkoľvek ambícií. Ja vám veľmi dobre pripomeniem rokovanie slávnej koaličnej rady, ktoré sa ukončilo niekedy pred polnocou s tým, že ste sa dohodli, presne si pamätám, pani premiérka prezentovala médiám: "Dohodli sme sa na tom, že nebudeme predkladať žiadne dodatočné návrhy v parlamente, ktoré by znižovali deficit." No to je absolútne unikum. Ako väčšinou sa koalícia dohaduje na tom, že nebudú dávať návrhy, ktoré by zvyšovali deficit. Vy ste sa na koaličnej utajenej rade dohodli na tom, že sa nebudete predháňať na tom, ako by ste znižovali deficit. Ja vám chcem len pripomenúť, v akých podmienkach sa pripravoval rozpočet na tento rok, a v najbližších dňoch aj verejne budem komunikovať, v akej situácii sa nachádzame. Aj včera naposledy v parlamente z tohto miesta som vám oznamoval, že daňová prognóza, dneska si to už môžte prečítať aj v Pravde na základe niektorých uniknutých informácií, zhoršuje východiská, a celkový fiškálny rámec na tento rok až na hranicu cez 5 %. Čiže, to je pohľad do zrkadla pravdy. To je skutočnosť, ktorú sme v tomto roku a na týchto miestach zdedili.
Treba zopakovať, že v roku 2012 sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 4,6 % a v roku 2013 ho znížiť pod 3 %. Vláda preto už v tomto roku musí nájsť približne minimálne 300 miliónov eur na to, aby sme splnili váš záväzok na tento rok, a zhruba 1,5 miliardy na to, aby sme splnili záväzok, ktoré dala krajina ako celok, a v tomto si stojím za svojím. Pretože zníženie deficitu na 3 % je záväzok krajiny, nie je to záväzok takej alebo onakej vlády a jeho nesplnenie by zásadne poškodilo kredibilitu a schopnosť financovať si vlastný dlh.
Treba zdôrazniť, že verejné výdavky Slovenskej republiky merané podielom hrubého domáceho produktu, patria k najnižším v Európskej únii. V roku 2011 podľa údajov Eurostatu činili verejné výdavky na Slovensku iba 38,2 % HDP, čo je spolu s Estónskom tretia najnižšia hodnota v celej Európskej únii. Nižšie výdavky majú už len Rumunsko a Litva, a to tiež len o niečo menej ako 1 % HDP. Priemerná úroveň krajín v Európskej únii bola na úrovni 49,1 % kontra našich 38,2, pričom krajiny ako Francúzsko, Dánsko alebo Švédsko prerozdeľujú aj viac ako polovicu výkonu svojej ekonomiky. Aj úrovňou príjmov na úrovni 33,4 % HDP patria slovenské verejné financie medzi najmenšie, skutočne najmenšie v celej Európskej únii.
Verejný sektor na Slovensku teda nie je v porovnaní s európskymi krajinami vôbec nafúknutý. Práve naopak, je mimoriadne malý, čo sa prejavuje napríklad nízkymi platmi učiteľov, ktorí sa ozývajú a chcú bojovať za svoje, za svoju životnú úroveň, nízkymi výdavkami na vedu a výskum, čo permanentne spomíname všetky vlády dookola, že je našou prioritou zvyšovať, zvyšovať výdavky v tejto oblasti, ale tak napríklad aj nízkymi výdavkami na sociálnu ochranu obyvateľstva v medzinárodnom porovnaní v rámci Európskej únii. Vo všetkých týchto výdavkových kategóriách patrí Slovensko na chvost európskych krajín. To je absolútna pravda, podložená štatistickými údajmi Eurostatu.
Nie je, samozrejme, pravdou, že vláda v rámci konsolidácie verejných financií iba zvyšuje dane. Ministerstvo financií plánuje úspory na mzdovej obálke vo výške 5 % a pri bežných výdavkoch o 10%. To je dohromady 130 miliónov eur a bolo to jedno z prvých rozhodnutí , ktoré sme na rezorte financií urobili po našom príchode.
Okrem toho sa pristúpilo na zastavenie verejných obstarávaní, ktoré nie sú nevyhnutné pre zabezpečenie chodu a fungovanie jednotlivých úradov a výkonu ich činností, zastavilo sa tiež vyplácanie plošných odmien, takých populárnych plošných odmien, s ktorým ste sa lúčili aj vy s vlastnými rezortami po prehratých voľbách.
Pri konsolidácii na príjmovej stránke rozpočtu sa však dôrazne zohľadňuje princíp solidarity, to jest aby sa bolestivé opatrenia v čo najmenšej miere dotkli nižšej a strednej vrstvy obyvateľstva, pričom je potrebné zdôrazniť, že navrhované opatrenia v oblasti daní z príjmov a odvodov sa nedotknú 88 % zamestnancov.
Nedá sa ale škrtiť donekonečna. Len pre ilustráciu, ak by sme počas budúceho roka pracovníkom v štátnej správe, ale aj verejnej správe nevyplatili mzdu spolu s odvodmi, teda 55-tisícom zamestnancom štátu, 55-tisíc zamestnancov štátu by pracovalo zadarmo. Pripusťme takúto fikciu. V takom prípade by sme ušetrili v budúcom roku 600 miliónov eur. 55-tisíc štátnych zamestnancov by chodilo rok do roboty zadarmo, ušetrili by sme 600 miliónov eur.
Ak by sa takzvané bežné výdavky, čiže výdavky na tovary a služby škrtli úplne, štát by ušetril 900 miliónov. To ale znamená, že napríklad by sme na úradoch na celý rok vypli vodu, neplatili by sme za elektrinu, takže v zime by sa na úradoch mrzlo, odpojili by sme telefóny, internet, papier by si všetci nosili z domu, tak v takom prípade by sme ušetrili 900 miliónov eur. Deväťsto a šesto miliónov dohromady je 1,5 miliardy eur, to je zhodou okolností cifra, to nešťastné číslo, ktoré sa snažíme dať na hromadu, aby sme dosiahli deficit 3 % v budúcom roku.
Je teda naozaj mylné domnievať sa, že je možné konsolidovať len vďaka škrtom v štátnej správe. Chceme, aby služby verejnosti boli na kvalitatívne vyššej úrovni. Aj podľa zahraničných investorov nerozhoduje o investíciách len výška daní, ale aj kvalifikovaná pracovná sila, infraštruktúra a služby poskytnuté štátom.
S terajšou podobou štátnej správy sa idú robiť významné zmeny. My sme nikdy nepovedali, že sme spokojní s tým, ako vyzerá a funguje štátny aparát. S terajšou podobou sa idú robiť zásadné zmeny, a túto zodpovednosť si na rohy, ako sa hovorí, zobral podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, a to tým, že jasne pomenoval, pripravuje a bude riadiť veľkú reformu nazvanú ESO, projekt efektívnej, spoľahlivej a otvorenej štátnej správy. Ide o jednu z najzásadnejších reforiem štátnej správy od vzniku Slovenskej republiky, kde sa plánuje do roku 2014, aby sme mali počet, aby sme znížili počet orgánov miestnej štátnej správy zo 745 na 79. Nech nás nemýli, tie čísla sú naozaj neuveriteľné - zo 745 na 79 - počet rozpočtových počtových organizácií, znížiť, znížiť ich počet. A z príspevkových - z 916 na 58.
Dobre viete, pán poslanec, že sme požiadali opozíciu, teda aj vás, o konštruktívne a alternatívne návrhy, ktorými bolo možné ušetriť potrebných jeden a pol miliardy eur. Až na zopár čiastkových opatrení, o ktorých verejne rozprávame a ktoré sú legitímne, a v mnohých častiach sa aj prekrývame, sme nedostali od vás návrhy, ako by sme mohli zázračným spôsobom bez zvyšovania príjmu štátneho rozpočtu konsolidovať.
Nie je, samozrejme, pravdou, že sa to deje teda iba na strane príjmov, a z hľadiska výdavkov som pomenoval budúcnosť, ale treba aj pomenovať realitu, ako príprava štátneho rozpočtu je v plnom prúde. Vláda nastúpila v apríli a zákon nepustí, 15. augusta musíme predložiť prvý návrh štátneho rozpočtu, 15. októbra musí takýto návrh rozpočtu byť posunutý na rokovanie Národnej rade Slovenska, a to je reálne obdobie. To znamená reálnych šesť, sedem mesiacov kedy môžme predložiť kredibilný plán.
Kredibilný plán je, bohužiaľ, dnes založený z dvoch tretín, z dvoch tretín na strane príjmov a z jednej tretiny na strane výdavkov, pretože som vám zdôvodnil, že v plošnom škrtaní nie je možné ďalej pokračovať bez toho, aby sme zásadným spôsobom neohrozili prístupnosť a kvalitu verejných služieb. Ak chceme pripraviť štrukturálne zmeny, na to potrebujeme bohužiaľ viac ako šesť mesiacov, vy ste ich mali k dispozícii jeden a pol roka a nepodarilo sa vám to. Tak nám aspoň držte palce, aby sme to dokázali v tom ďalšom období a aby zdrojom konsolidácie v rokoch `14 a `15 boli práve úspory na fungovaní na strane aparátu štátu a v lepšom výbere daní, lebo veľmi dobre viete, aký problém sú daňové úniky v tejto krajine. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vy ste povedali, že každý sme pôsobili trošku niekde inde, takže sme neskrížili zbrane, a áno je to pravda, neskrížili sme zbrane a že to je dôvod, pre ktorý som ja siahol po otázke od občana, alebo od občanov, v tom by som vás chcel opraviť, nesiahol som kvôli tomu, že som sa nevenoval tej problematike, ale že no niekto sa tých ľudí musí zastať, keď vy ste sa na nich vykašľali hneď po voľbách, takže to je dôvod kvôli ktorému ja teraz sprostredkúvam tie otázky od občanov tuto pre jednotlivých ministrov, a ja pevne verím, že tých otázok bude čo najviacej a že si na to zvyknete.
Čo sa týka vašej odpovede, ja osobne, ja osobne, nie je až také dôležité to, že či som s ňou spokojný ja, mňa zarazilo, že ste odpoveď, ktorá sa dala naozaj vybaviť za minútu a za dve, že žiaden audit nebol a že ste od pána premiéra nepočuli taký výrok, tak ste využili na to, aby ste 90 %času nejakým spôsobom osočovali alebo komentovali bývalú vládnu koalíciu, a ja vám ďalšiu otázku nedám, lebo by sa mohlo stať, že zasa budete pätnásť minút rozprávať o niečom, na čo teda som sa vás nepýtal, na čo sa vás ten občan nepýtal, ja teda len skončím tým, že to zhodnotenie tej vašej odpovede, nech si vyhodnotí ten, možno, v čo pevne verím, už aj váš bývalý volič. A takto sa to bude diať aj do budúcnosti. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ja som úplne v pokoji. A ja som zvyknutý. Bohužiaľ, som zvyknutý na typ štuchancov, ja budem veľmi pokorný a milý k vám, ako na spôsob štuchancov, ktorými sa vy vyrovnávate s tým, že sedíte v opozičnej lavici a že ste sa preplazili do parlamentu s výsledkom, ktorým teda nie je asi vhodné sa chváliť. A to je váš problém.
Ak chcete hodnotiť to, ako sa náš volič stavia k nám, pozrite si prieskum verejnej mienky, kde dávajú známku aj nám, ktorí sedíme vo vláde a riešime každý deň problémy, ktorým sme objektívne vystavení, alebo aj problémy, ktoré ste nám zanechali s veľkou láskou. A myslím si, že to hodnotenie je aj priebežne ako dané naozaj prieskumom verejnej mienky, takže sa s ním môžte vysporiadať aj vy, aj my v rámci vlastného svedomia. A my, aj ja budeme stále pripravení trpezlivo odpovedať na vaše otázky.
Ak budú kompetentné, samozrejme, či už budú z vašej hlavy, alebo si ich opíšete z internetu od nejakého vášho poctivého priaznivca. Ďakujem. (Potlesk.)