4. schôdza

Príjemné popoludnie. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, podľa predkladateľa je účelom návrhu zákona vytvoriť podmienky a zaviesť potrebné mechanizmy na podporu rozvoja služieb a aplikácií inteligentného dopravného systému pre cestnú dopravu a ich prepojenie s inými druhmi dopravy s cieľom podporovať efektívnejšiu, ekologickejšiu, bezpečnejšiu a istejšiu mobilitu nákladu a cestujúcich nielen v Slovenskej republike, ale na území Európskej únie.
Aplikácia riešení v cestnej doprave, ktoré sú založené na využití informačných a komunikačných systémov a technológií má byť jedeným zo spôsobov, ako efektívnejšie využívať kapacitu cestnej infraštruktúry, znižovať nehodovosť, negatívne vplyvy na životné prostredie a zvýšenie bezpečnosti dopravy. Tieto všetky ciele, ktoré má zákon dosiahnuť a následné vytvorenie a zavedenie inteligentných dopravných systémov dosiahnuť, sú všeobecne akceptovateľné. Napokon, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, právny rámec už existuje a je tvorený Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/40 Európskej únie o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a rozohrania s inými druhmi dopravy. Pre netransponovanie tejto smernice do právneho poriadku v Slovenskej republike už dokonca začalo voči Slovenskej republike aj príslušné konanie, pretože smernica mala byť transponovaná do 27. februára 2012. Už je teda asi načase začať daný problém riešiť a začať diskutovať o možnostiach daných podmienkami Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia článku 17 odsek 1 spomenutej smernice členské štáty predložia komisii do 27. augusta 2011 správu o svojej vnútroštátnej činnosti a projektoch súvisiacich s prioritnými oblasťami. Podľa ustanovenia článku 17 odsek 2 tej istej smernice členské štáty predložia komisii do 27. augusta 2012 informácie o vnútroštátnych opatreniach v oblasti IDS plánovaných na nasledujúce obdobie piatich rokov.
Nuž, ako je vidieť, prvý termín Slovenská republika nestihla, je však otázkou, čo chce Slovenská republika, vláda, predkladateľ v zastúpení ministerstvom dopravy predložiť v správe približne o mesiac. Preto je možno na mieste otázka, či by nebolo lepšie zo strany ministerstva dopravy predložiť najskôr aspoň koncept alebo nejaké ucelené riešenie, materiál nelegislatívnej povahy, z ktorého by bolo jasné, o čo v tomto prípade ide, aký je prínos tohto riešenia a čo má tento systém v rámci Európskej únie priniesť? Čo zaväzuje Slovenskú republiku, resp. aké sú právne rámce v ktorých sa môžeme pohybovať pri našich národných riešeniach tohto problému, samozrejme, pri zachovaní podmienok Európskej únie, aké by mali byť konkrétne riešenia, resp. aké IT a prípadne iné riešenia je potrebné zaviesť, aby bol systém funkčný, aby plnil účel, ktorý plniť má? Koľko nás takýto systém bude stáť pri nadcenení spomenutých IT a iných riešení, pri jeho konfigurácii v nevyhnutnom rozsahu a takisto, aká je udržateľnosť tohto projektu, aké sú náklady na udržiavanie systému a jeho bežnú prevádzku? Toto všetko alebo tieto všetky informácie nám v pléne chýbajú. Máme za to, že vychádzajúc z takéhoto materiálu by boli mnohé otázky jasné, aspoň jasnejšie a možno aj pán poslanec Hlina by nemusel tieto otázky teraz klásť predkladateľovi.
Určite by bolo prínosom vyjasnenie si aj niektorých ďalších otázok, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ale nie je jasné z čoho predkladateľ vychádzal, aké sú porovnateľné ukazovatele tam, kde sa hovorí napríklad o zvýšení alebo znížení takých či onakých kritérií a sledovaných ukazovateľov ako napríklad nehodovosť, efektívnosť, ekológia a podobne, resp. to, či deklarovaný progres je naozaj možné považovať za progres alebo len za odchýlku v rámci štatistickej chyby, pokiaľ hovoríme o zefektívnení celého dopravného systému o jedno percento.
Z hľadiska posúdenia potreby tohto predpisu, vzhľadom na systém transpozície právnych predpisov EÚ do právnych poriadkov členských štátov asi niet vyhnutiu. Ale aj, na už vyššie uvedené chýbajúce analytické údaje a chýbajúci koncepčný dokument je ťažko posúditeľné, či navrhované znenie je presne také, aké má, resp. mohlo by byť. Tu len dávam do pozornosti príklady od vedľa. Napríklad koncepciu informatizácie spoločnosti alebo aspoň legislatívny zámer zákona o elektronických službách orgánov verejnej správy, obidva takéto dokumenty predchádzajú legislatívne návrhy. Návrh paragrafového znenia by mal byť až ten posledný krok pri zavádzaní tohto relatívne veľkého a zrejme aj drahého systému do života našej spoločnosti.
Návrh zákona vytvára podmienky pre zriadenie a prevádzku Národného dopravného informačného centra, rieši centrálnu technickú evidenciu ako aj evidenciu, informáciu údajov o pozemných komunikáciách a ich súčastiach. Nerieši však to, čo by to malo byť za inštitúciu. Pôjde o orgán štátnej správy alebo istú obdobu verejno-právnej organizácie, alebo to bude právnická osoba sui generis.V dôvodovej správe sa spomína aj možnosť, že tieto úlohy by vykonávala Národná diaľničná spoločnosť, a. s., teda subjekt súkromného práva. Vplyv na rozpočet verejnej správy sa uvádza negatívny, pričom má ísť kofinancovanie štátneho rozpočtu v roku 2014 70-tisíc eur, v roku 2015 200-tisíc eur a 12 miliónov, resp. 35 miliónov eur kapitálových výdavkov, ktoré majú byť financované z prostriedkov Európskej únie. Celková cena projektu má byť podľa dôvodovej správy 150 miliónov eur. V celom dokumente však chýba podklad, ktorý by spomenuté čísla odôvodňoval, resp. na základe ktorého by bolo možné tieto čísla posúdiť a baviť sa o ich reálnosti alebo nereálnosti.
Prevádzkové náklady. Dôvodová správa uvádza, že náklady na prevádzku centra predstavujú každoročne od roku 2015 200-tisíc eur. Nuž ja by som sa chcel spýtať, pretože dôvodová správa neuvádza tieto informácie, na základe čoho dospel predkladateľ k tomuto údaju a k tomuto výpočtu? Budú služby inteligentných dopravných systémov spoplatňované, alebo budú pre užívateľov zadarmo, teda to bude celé financovať štát? V prípade, že to tak bude, je naozaj odhad 200-tisíc eur skutočne reálny?
Dôvodová správa uvádza niektoré ďalšie zaujímavé údaje, napríklad koordinované zavádzanie IDS EU bude mať celkovo pozitívny vplyv na životné prostredie. Podľa odhadov Európskej komisie je možné predpokladať, že preťaženie cestných komunikácií sa zníži o približne 2,5 %, škody spôsobené pri dopravných nehodách asi o 7 %, zatiaľ čo lepšia spolupráca, súčinnosť povedie k dodatočnému zníženiu celkových nákladov o 1 %. Ja by som sa chcel spýtať, z čoho vychádzajú tieto čísla? Je naozaj možné, že v podmienkach SR, Slovenskej republiky, budú skutočne, alebo bude tento systém skutočne takým prínosom vzhľadom na vynaložené finančné prostriedky? Ja chápem analýzu Európskej komisie, ktorá porovnáva, alebo teda možno vychádza z inej cestnej siete, ako máme na Slovensku, ale zrejme nemôžeme porovnávať cestnú sieť alebo diaľničnú sieť v Nemecku, ktoré je krížom-krážom popretkávané diaľnicami, kde je možné dopravu kedykoľvek z jednej diaľnice odkloniť na druhú. Na Slovensku máme jednu diaľnicu, aj tú nemáme stále dokončenú, do Košíc, ktorá mala byť dokončená už v roku 2010. Nuž som zvedavý, kde budeme odkláňať dopravu my.
Systém ako taký nechcem zatracovať pri jeho zavádzaní, keďže ide o veľký nový systém, ktorý má fungovať cezhranične. V rámci celej Európskej únie je však potrebné mať dostatok relevantných informácií. To znamená, chápte, pán minister, ako predkladateľ tohto zákona, moju kritiku, ktorá smeruje k tomu, že nemáme, ako poslanci, dostatok relevantných informácií na to, aby sme mohli dostatočne zodpovedne posúdiť predkladaný materiál. Predložený návrh zákona ako logicky posledný krok v celom procese, takéto informácie, žiaľ, neposkytuje, čo je naozaj na škodu celého projektu. Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Chcel by som podporiť svojho predrečníka v tom, že zavedenie inteligentného dopravného systému v našej republike ako súčasť Európskej únie je veľmi potrebné. Čo vyvoláva pochybnosti u všetkých predrečníkov je to, tá čiastka, ktorá tam je, 150 miliónov od roku 2014 do roku 2020, z toho 120 miliónov, pán kolega Hlina, nám prispeje na to Európska únia podľa tých podkladov, ktoré máme.
Ale projektovo-technologicky, tak ako som si to prečítal, mi to pomerne dosť silne pripomína zavedenie mýta na Slovensku. A mýto, keď sa zavádzalo za prvej Ficovej vlády v tejto republike, dopadlo tak, že súťaž na mýto skončila tým, že dvaja uchádzači boli vylúčení a tretí o 6 miliárd Sk, ktorý mal najväčšiu ponuku, to nakoniec vyhral. Takže s inteligentným dopravným systémom, samozrejme, súhlasíme, ale prípravu, projekt, poradcu a hlavne súťaž na tento dopravný inteligentný systém budeme aj poslanci, ale dúfam, že aj verejnosť, prísne sledovať, aby to nedopadlo tak, ako kolega Hlina hovoril, ako vždycky. To znamená 150 miliónov? Päťdesiat miliónov? Tristo miliónov? Kto to dneska vie povedať? Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja v krátkosti sa pripájam k tomu, čo povedal môj tu predrečník, a stotožňujem sa s jeho názorom. Áno, 150 miliónov eur sa počuje, je to veľký peniaz. Myslím si tiež, je to obrovský peniaz a dalo by sa v tom rozpočte, ak by bol tak postavený, alebo na základe niečoho ten rozpočet vyplynul, určite by to mohlo byť menej, aj keď vieme, že tento inteligentný systém je nejakým spôsobom spojený s celou Európou, a tu, čo mám pred sebou určité skúmania, že skrátiť meškanie o 20 %, znížiť počet dopravných nehôd o 30 % a keď predpokladáme do roku 2020 nárast nákladnej dopravy o 55 % a osobnej o 36 %, myslím si, že, je opodstatnená, alebo tento inteligentný systém, ale i napriek tomu aj nám tu chýbajú prepočty, alebo nejakým spôsobom len povedať, že 150 miliónov, to je trošku silné. A ja sa chcem vrátiť k tomu, že vieme, že mýtny systém, áno, funguje, ten mýtny systém nie je zlý, ale za koľko bol postavený? Lebo potom veľmi ťažko sa s dopravcami dalo nájsť nejaké kompromisné riešenia. Obávam sa, aby sme neišli touto cestou. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, skutočne ma fascinuje hlavne tu nadšenie kolegu Hlinu, ktorý sám teda potvrdil, že ani presne nevie, čo to je. Ja mám taký pocit, že vy ste si to ani poriadne neprečítali.
Po prvé tento zákon je rámec. Bolo tu spomenuté a veľmi trefne, že táto smernica mala byť už dávno aproximovaná. Vaša vláda toto zanedbala v minulosti. Dávno ste mali túto smernicu aproximovať. Na tom texte samotného toho paragrafového znenia sa aj tak nič zásadne nezmenilo. Čiže ten text ako taký, neviem, aký s tým máte problém? Je to smernica, ktorú sme mali aproximovať, ktorá vytvára rámec pre vytváranie alebo zavádzanie inteligentných systémov. Bodka. Čiže toto je jedna vec. Máte snáď niečo proti tomu, aby sme v budúcnosti zavádzali inteligentné dopravné systémy? To tu máme chodiť na kočoch? Alebo ako? Lebo mám takú paralelu, tak nebudujme ani semafory v mestách. Však načo sú semafory? Stojí to peniaze, dal som si robiť také analýzy, radovo na každé mesto je v desiatkach miliónov eur, čo stoja také systémy. Na čo sú nám? Načo vyhadzujeme desiatky miliónov eur na semaforové systémy? Však nejako sa to uriadi. Však po tých cestách ľudia vedia, existuje pravidlo pravej ruky, nejako to zvládnu.
No ale keď sa bavíme o tom, že žijeme v treťom tisícročí, a je absolútne evidentné, že nárast tých dopravných tokov bude, je nutné ich moderným spôsobom riadiť a nejakým spôsobom aj regulovať. Takže tak ako existujú semafory, existujú aj nadstavby a nadstavbové riadiace systémy, ktoré je možné zavádzať a vo väčšine vyspelých krajín to už aj takto urobené majú.
No takže ja osobne si myslím, že je jasné, že aj Slovensko by malo pristúpiť jedného dňa k budovaniu inteligentných dopravných systémov a zavádzaniu takýchto moderných riadiacich prvkov do riadenia dopravy, ale všetci sa tu odvolávate na nejaký odhad toho, že koľko by to mohlo stáť.
Tak po prvé, je to len odhad, čiže to ukáže súťaž. Však nie je ešte ani presne povedané, ako ten systém má vyzerať, a vy ho tu kritizujete. Čo o tom viete? Čo vlastne kritizujete? Však vy neviete, čo je obsahom toho projektu. A to nevie nikto, lebo to ešte presne nie je popísané. Je, existuje nejaká štúdia uskutočniteľnosti, ktorá bola spracovaná ešte v minulosti, ktorá hovorí o nejakom odhade, že rámcovo koľko by to mohlo stáť pre Slovensko. Ale to vôbec neznamená, že to toľko bude stáť. Po prvé môžeme tisíckrát ešte prehodnotiť, ako bude, a vôbec sme ani nezačali, čiže môžeme tisíckrát prehodnotiť dizajn toho systému a z toho až nakoniec a nakoniec až súťaž vygeneruje tú cenu. Vy tu už vykrikujete, ako keby sme išli mínus 150 miliónov eur, čo vôbec nie je pravda.
Po ďalšie, bude to spolu financovať Európska únia, čiže aj to je veľmi dôležité spomenúť. Ale už som aj zachytil v médiách také argumenty, že teraz pri konsolidačných potrebách v roku 2013 ideme v mínus 150 miliónov. Čiže to je absolútne nekompetentné, čo vy rozprávate.
Po prvé vôbec sa to netýka roku 2013, čo je už úplne evidentné a sú to prípravné práce a je tu pomenovaný nejaký rámec. Ale to nie je v tom legislatívnom texte predsa. Čiže podľa mňa robíte a strašíte tu a využívate to, podľa mňa to len zneužívate ako politickú tému, lebo fakt sa nič neudialo. Ukážte mi, kde je vysúťažené 150 miliónov? Kde? Kde ste to videli, pán Hlina? (Ruch v sále.) No. No len nikde, lebo to také nie je. Čiže len vás chcem trošku vynavigovať, lebo vy ste sám sa uviedli v tej rozprave, že ani neviete, čo máte vlastne povedať, tak vám trošku pomôžem s tým.
Čiže aby som to ešte raz zhrnul. Aproximácia bola nevyhnutná, vy ste ju zanedbali, už je voči nám konanie. Museli sme aproximovať túto smernicu. Ten legislatívny text je jasný a myslím si, že ak som to správne pochopil, proti samotnému tomuto textu nič nemáte a čo sa týka a vytvára len rámec pre budovanie tých systémov. Je tiež, podľa mňa, absolútne jasné, že Slovensko bude potrebovať jedného dňa moderný systém a bude sa aj zavádzať, ale kedy to bude a v akom rozsahu a koľko to bude stáť peňazí, to dnes vôbec nikto nevie povedať a budeme sa o tom, a môžeme sa o tom hádať, že či taký systém, alebo modernejší systém a lacnejší a drahší, ale dnes je to absolútne nemiestna debata. Proste táto suma nebola ani vysúťažená, ani neexistuje žiadna, žiadna presná definícia toho, že by sa išla vypisovať takáto súťaž, a už vôbec, vôbec nie je predsa nikde, ani v rozpočte zakotvené, ani vo východiskách, že by sa na toto nejaká suma peňazí alokovala. A už vôbec nie v roku 2013. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania zabezpečuje plnenie jednej z úloh vlády premietnutej do programového vyhlásenia, kde sa vláda zaviazala podporiť rozvoj ekonomických nástrojov na rozvoj bývania a ich zacielenie na prioritné oblasti s integrovaním nových nástrojov finančného inžinierstva, ako je napríklad program JESSICA.
Návrh tejto novely je však iba prvým krokom pri príprave zásadnejších zmien. Celý komplex zmien potrebných pre podporu obstarávania nájomného bývania vo verejnom nájomnom sektore a obnovy bytového fondu je premietnutý do návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý má rezort rozpracovaný.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (tlač 140). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako obsahuje informáciu o tom, že predkladaný návrh nebude mať nové požiadavky na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na informatizáciu spoločnosti a ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 122 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky predložený návrh zákona prideľuje na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej dajte hlasovať o tom, aby určila hlasovaním, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie je gestorský výbor, a prerokujú tieto výbory ihneď.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pán predseda, prosím dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru národnej rady pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.