4. schôdza

Pán poslanec Kondrót, skutočne obdivuhodný výkon. Aj keď dve chybičky tam boli. Pre zápis by som len chcel povedať, že v treťom riadku namiesto zákona č. 1/1998 Z. z., ste prečítali zákona číslo 1/'98 Z. z. a v piatom riadku namiesto zákona č. 553/2001 Z. z., ste prečítali 553/1001 Z. z. a potom na strane tretej, rímska III ste namiesto po ôsme prečítali po siedme a namiesto po deviate po ôsme. Ale oceňujem váš výkon, naozaj. Nebudem žiadať, aby ste to čítali ešte raz.
Ďakujem.

Ďakujem za pripomienky. Pán poslanec Přidal, tam, že čo som čítal osem, sedem, tam si pozrite, tam je preklep, to som si všimol až počas čítania. Máte body rímska III, 1, 2, 3, 4 až 9, ale tá päťka je tam zmätočná, lebo štvorka je na predaj stlačeného zemného plynu určeného na pohon motorových vozidiel sto eur a ja som potom miesto šestky čítal päťku správne, sedmičky šestku, osmičky sedmičku a namiesto deviny osmičku. Čiže to je dobre. Tá päťka, som si všimol teraz, že to tam je, takže tú som opravil. To 1001, možno som to zašomral, dohodnime sa, že to bolo 2001, a to, že som neprečítal celý rok, kvôli skratke som čítal, nečítal 1990 ale čítal som '99 zbierky, myslím, že by to mohlo byť akceptované, v čistopise sa to napíše plným rokom. Ďakujem veľmi pekne.
A čo hovoril pán Hraško, myslím si, že mohlo by to možno byť rovnaké slovíčko, ale má význam jedno aj druhé, takže asi to nebudeme nejako vynímať a meniť.
Ale ďakujem veľmi pekne za pripomienku.

Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som skrátka povedal, že sa tento zákon, samozrejme, nerodil ľahko, dobre viete, že už aj jeho prvou prípravou sa zaoberala vláda pred tou vládou, ktorá odišla, potom bol neúspešne prerokovaný v Národnej rade a teraz ho už prijímame s oneskorením a v určitom tlaku. Ja som sa opakovane rozprával s eurokomisárom, aby voči Slovensku neboli vyvodené sankcie, a preto ideme, sme išli teda takým trošku zrýchleným režimom. A tie dohadovania s jednotlivými dotknutými subjektmi, na čom mi dosť záležalo, a myslím, že sme to s odbornou verejnosťou riešili a venovali sme tomu dosť času, a ja sám keď som bol na tej strane tých zamestnávateľov, som niekedy vytýkal, keď predkladatelia zákonov obišli odbornú verejnosť. Tak som teraz nechcel byť na tej druhej strane podobný, keď sme už došli k nejakým dohodám, záverom, ktoré vznikli aj z toho prirodzeného konfliktu, ktorý ten zákon v sebe má, že on proste rieši vzťahy medzi dodávateľmi, odberateľmi, veľkými výrobcami, distribútormi a malými spotrebiteľmi. Proste tých pohľadov na tento zákon je strašne veľa a chceli sme, aby sa tam každý našiel, ale aby nikto z toho zákona neodišiel nejakým spôsobom porazený.
Odzneli tu proste nejaké pozmeňovacie návrhy, ku ktorým by som zaujal stanovisko. Pán poslanec Mikuš sa venoval problematike vzťahu držiteľov a vykonávateľov, činnosti vo verejnom záujme, teda tie jeho návrhy sú tiež otázkou filozofického pohľadu, kam až má ísť teda to právo vykonávateľa verejného záujmu voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Ja k bodu 1 až 3 chcem povedať, že vzhľadom k tomu, že držiteľ povolenia v danom prípade vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme, je povinný vopred oznámiť, pätnásť dní vopred, vlastníkovi vo vopred definovaných prípadoch svoju činnosť. A ak ide o niektoré prípady, ktoré súvisia s bezprostredným ohrozením života a majetku a podobne, túto oznamovaciu povinnosť nemá. Predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti by mohol znemožniť jeho činnosť vo verejnom záujme. V tejto súvislosti v bode 9 spoločnej správy výborov je jasne zadefinované jednak to, že ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia majetková ujma, má nárok na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka. V ďalšom, ak je vlastník obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu na nútené obmedzenie užívania. V návrhu zákona navrhované znenie je v súlade so súčasným právnym poriadkom.
A k bodu 4. Návrh zákona stanovuje, že držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať, okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobí vlastník sám. Čiže on môže, ale keby to neurobil, tak proste ohrozí zariadenie, ktoré nám slúži na verejný záujem. Takže vlastník má tú možnosť prvý.
Potom sme tu mali pozmeňujúce návrhy od pani poslankyne Mezenskej. Takže k bodu 1 a 2 týchto návrhov, mám za to, že uvedený návrh je nevykonateľný, nakoľko nerieši spôsob evidencie navrhovaných odberateľov z pohľadu aplikácie zákona v praxi vo vzťahu k právam zraniteľných odberateľov. K bodu 3. Návrhom sa navrhuje vypustiť ustanovenie, na základe ktorého sa osoby, ktoré vykonávajú len činnosť dodávky elektriny alebo dodávky plynu sa povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť, povinnosť určiť zodpovedného zástupcu, nevzťahuje. V návrhu zákona je predmetné ustanovenie z dôvodu zníženia administratívnej záťaže držiteľov povolenia. V prípade, ak sa uvedené ustanovenie zruší, takíto držitelia povolení budú musieť preukázať odbornú spôsobilosť, povinnosť určiť zodpovedného zástupcu, avšak voči porušeniam zákona a ich dopadom to nebude mať dopad, nakoľko osoba spĺňajúca podmienky odbornej spôsobilosti nie je osobou, ktorá je v priamom obchodnom styku s odberateľmi. V prípade porušenia zákona nie je uvedené rozhodujúce. Myslím si, že ale táto úprava by niekedy mohla pri zohľadnení všetkých súvislostí byť zapracovaná. K bodu číslo 4. Uvedeným návrhom by sa narušili zmluvné vzťahy všetkých odberateľov vrátane priemyselných veľkoodberateľov, pričom odberatelia prostredníctvom zmlúv na dobu určitú majú dohodnuté zvýhodnené parametre dodávky elektriny a plynu, napríklad výhodnejšiu cenu. Takže toto neodporúčame schváliť.
V súčasnom znení návrhu zákona sú už ustanovené povinné náležitosti zmluvy o združenej dodávke vrátane informácií, ktoré zabezpečujú ciele pozmeňujúceho návrhu. Nakoľko najvýznamnejším takýmto parametrom je cena. V odseku 7 je ďalej ustanovené "právo odberateľa v domácnosti na dodávku elektriny a dodávku plynu v rámci univerzálnej služby v ustanovenej kvalite a jednoducho zrozumiteľné, porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny". Navyše v ustanoveniach o povinnostiach dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu poskytujúcich univerzálnu službu v § 34 ods. 2 písm. f) tretí bod a § 69 ods. 2 písm. a) tretí bod, sa ustanovuje, že "obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka a v spotrebiteľských zmluvách, musia obsahovať spôsob predaja elektriny a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré nepriamym spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti". K bodu 6. Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) neustanovuje povinnosť dodávateľa poskytovať odberateľovi informácie o cene, "povinnosť dodávateľa informovať odberateľa o každej zmene ceny vyplýva z § 17 ods. 1 písm. b) návrhu zákona", ale povinnosť uviesť v zmluve informácie o zdroji, spôsobe, možnosti získavania informácií o cenách. Z povahy ustanovenia je zrejmé, že má ísť o informáciu o zdroji, spôsobe a možnosti získavania aktuálnych informácií o cenách. Dostupnosť aktuálnych informácií je zabezpečená aj na stránke regulačného úradu prostredníctvom nástroja "cenová kalkulačka", ktorý je pravidelne aktualizovaný. K bodu 7. Nakoľko regulačný úrad schvaľuje obchodné podmienky 30 dní pred ich účinnosťou, uvedený návrh na predĺženie lehoty by bol v praxi nevykonateľný. A k bodu 8. Predĺženie lehoty prispeje len k oddialeniu úhrady záväzku. Pôvodnú lehotu považujeme za dostatočnú. To je k zákonom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, aj predloženie návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach súvisí s transpozíciou takzvaného tretieho energetického balíčka a jeho hlavným cieľom je odstrániť transpozičný deficit Slovenskej republiky v tejto oblasti.
Opatrenia obsiahnuté v tejto právnej úprave sú zamerané najmä na podporu konkurencie na trhu s elektrinou a zemným plynom, na zlepšenie práv, ochrany a informovanosti odberateľov a na podporu regionálnej spolupráce. Návrhom zákona sa zabezpečuje vyššia nezávislosť regulačného úradu a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj v oblasti kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch. Jeho cieľom je zabezpečovať uplatňovanie transparentných a nediskriminačných pravidiel na trhu. Predloženým návrhom sa upravuje i zákonná charakteristika regulačného úradu ako orgánu štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou, jednoznačne sa vymedzuje postavenie úradu ako orgánu, ktorý je vo svojej činnosti samostatný, nestranný a nezávislý od každého iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Nová právna úprava je v súlade s požiadavkou smerníc na určenie jediného národného regulačného orgánu. Okrem kompetencií úradu vyplývajúcich z príslušných smerníc sa návrhom zákona rozširujú jeho právomoci v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektmi. Takto navrhnutými kompetenciami a právomocami sa má zamedziť prípadným netransparentným finančným transakciám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu s elektrinou a plynom. V zmysle programového vyhlásenia vlády je cieľom tohto návrhu zákona vytvárať podmienky pre zabezpečenie stabilného, predvídateľného a transparentného regulačného rámca pre udržanie konkurencieschopnosti priemyslu, zachovanie výroby a zamestnanosti, ako i vytvárať podmienky, aby mal úrad dostatočné nástroje na preverenie nákladovej štruktúry regulovaných subjektov za účelom nastavenia spravodlivej regulácie a zníženia sieťových poplatkov.
Chcem zdôrazniť, že v príprave tohto návrhu zákona boli najvyššou prioritou riešenia v prospech hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, ochrany zraniteľných odberateľov a boja proti energetickej chudobe. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predmetného návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač č. 67) v druhom čítaní, spoločná správa má číslo 67a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 27. júna 2012 č. 73 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Po druhé, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Po tretie, návrh zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. júla 2012 č. 37, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 19. júla 2012 č. 43 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 20. júla 2012 č. 18. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 20. júla 2012 a neprijal navrhované uznesenie, nakoľko v čase hlasovania o predloženom uznesení nebol schopný uznášať sa podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a článku 84 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV. pod bodmi 1 až 61. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 4, 5, 6, 7, 9 až 52 a 54 až 61 spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 2, 3 a 8 s odporúčaním neschváliť a o bode 53 s odporúčaním neschváliť.
Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 24. júla 2012 č. 58. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi stručne vystúpiť v rozprave a predniesť pozmeňujúci návrh. Necítim sa byť odborníkom na energetiku a nebudem vystupovať k predmetu zákona z tohto uhla pohľadu, to ponechám našim, našim expertom na energetiku, ale venujem sa dlhodobo otázke prístupu verejnosti k informáciám a možnosti kontrolovať rozhodovanie štátnych orgánov a v tejto súvislosti musím konštatovať, že tento návrh zákona obsahuje aj niekoľko veľmi znepokojivých ustanovení v § 6. Podľa týchto ustanovení bude neverejné nielen rokovanie rady, teda ako kľúčového orgánu úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale čo, to by som ešte za určitých okolností mohol, aspoň sa dalo debatovať, ale neverejné bude aj hlasovanie a zápisnice o tom, ako rozhodovalo ÚRSO.
Musím sa priznať, že nepoznám na Slovensku iný regulačný štátny orgán tohto typu, ktorý by, ktorý by si toto dal priamo až do zákona, aby ho nebolo možné kontrolovať nijakým spôsobom, ako rozhodoval, a skôr by to zaraďovalo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do skupiny orgánov, ako je Slovenská informačná služba, čo si predsa len myslím, že vzhľadom na jeho povahu, je asi nenáležité.
Takže z tohto dôvodu sa nemôžem stotožniť, alebo po prerokovaní teda s kolegami v klube sa nevieme stotožniť s tým, že by naozaj ÚRSO mal zostať bez akejkoľvek možnosti verejnej kontroly svojho rozhodovania, skladania účtov. Osobitne aj vzhľadom na dôležitosť toho, čo rieši pre občanov, a osobitne aj vzhľadom na to, že máme skúsenosť z tejto krajiny, že jediná zatiaľ účinná kontrola je verejná kontrola v tejto krajine a bez možnosti verejnej kontroly sa obávam, že rozhodovanie tohto úradu bude mať vážne nedostatky.
Z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne:
Bod 1 v § 6 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
Bod 2 v § 6 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.
Bod 3 v § 6 ods. 6 sa vypúšťa tretia veta.
Odôvodnenie som už predložil, je to naozaj snaha teda zabezpečiť, aby rokovanie a, ale aj zápisnica hlasovania tohto najvyššieho orgánu boli, neboli neverejné zo zákona. Samozrejme, chcem zdôrazniť, a to možno pre istotu aj kolegom, ktorí budú k tomu vystupovať, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje, že ak je predmetom zverejnenia informácia z hľadiska obchodného tajomstva alebo osobných údajov, tak sa aj tak nezverejní. To znamená, že ak by napríklad v zápisnici sa nachádzali obchodné údaje alebo osobné údaje, ktoré nie je možné zverejniť, tak aj keby toto v zákone nebolo, jednoducho ÚRSO to nemá čo zverejňovať a to vyčierni alebo iným spôsobom obmedzí. Takže nehrozí, že by po vypustení týchto ustanovení sa nejako masovo zverejňovali veci, ktoré sa nemajú, ale toto plošne zabraňuje akémukoľvek zverejňovaniu informácií z rokovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to naozaj považujem za, za veľmi nebezpečný precedens, lebo, samozrejme, štátne orgány všade na svete, ale asi aj súkromné, najradšej sú, keď nikto im nevidí do kapusty, lebo akákoľvek chyba, akýkoľvek problém je hneď napadnuteľný, ale opakujem, máme skúsenosť zo Slovenska, že jedine verejná kontrola funguje.
Z tohoto dôvodu by som vás chcel požiadať o podporu a zároveň by som chcel požiadať, keďže sú tam rôzne návrhy, aby sa o každom z tých bodov hlasovalo samostatne, lebo verím, že aj keď kolegovia teda z vládnej väčšiny možno nebudú so mnou súhlasiť, že aj rokovania rady by mali byť neverejné, tak aspoň verím, že budú so mnou súhlasiť, že aspoň tie zápisnice by potom mali byť verejné, lebo vláda Roberta Fica v roku 2007 prijala napríklad zákon, že rokovania vlády sú neverejné, hoci my sme proti tomu vtedy protestovali, ale prijala to. Ale ešte ani vláda Roberta Fica prvá, alebo teda verím, že ani táto, nikdy ju nenapadlo, že by napríklad zápisnice z rokovania vlády nemali byť verejné a údaje o tom, ako kto sa rozhodoval.
Takže z tohto dôvodu chcem požiadať o hlasovanie o bodoch samostatne tak, aby bola možnosť v prípade teda, že sa dohodneme aspoň na čiastočnom zachovaní transparentnosti, to bolo naplnené.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dvojica zákonov spolu so zákonom o energetike, ktorý sme už prejednali, je mi v skutočnosti veľmi blízka. Strávili sme veľmi dlhý čas prácou na týchto zákonoch a aj keď môžem povedať, že také otcovstvo zákona patrí asi pánu generálnemu riaditeľovi Petrovičovi z ministerstva hospodárstva a tímu naozaj kvalitných ľudí, ktorí strávili veľkú časť nielen svojho pracovného času za posledné dva roky prácou nad týmto zákonom, tak možno v tom druhom slede také nejaké krstné otcovstvo aspoň nad časťami tohto zákona, ktorý sa naozaj spracúval počas posledných troch rokov, cítim osobne a vnútorne aj ja.
Preto som bol veľmi rád, podobne ako niektorí moji kolegovia a bývalý pán minister Miškov, keď som videl najprv predložený návrh zákona o energetike a videl som, že v ňom takmer nedošlo k žiadnym zmenám, určite k žiadnym takým zásadným zmenám. O trošku viac ma potom prekvapil predložený návrh znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach, kde tých zmien bolo naozaj veľmi veľa. V prvom čítaní sme tu kritizovali zlaté padáky pre členov Rady ÚRSO, ktoré sú úplne v rozpore so všetkým, čo vláda hovorí, ale boli tam zahrnuté a boli tam predložené rôzne nezmyselné cestovné náhrady, absolútne nevhodné dávanie kompetencií ÚRSO-u napríklad v oblasti verejného obstarávania. My už na verejné obstarávanie máme jeden kontrolný orgán na Slovensku, je ním Úrad pre verejné obstarávanie, a tu sa zrazu zdvojjediňovala akási funkcia ÚRSO-a v tejto oblasti.
Tieto veci sme v prvom čítaní kritizovali, snažili sme sa ich naozaj kritizovať nahlas, pretože to je to jediné, čo nám zostáva teraz, keď sme v opozícii. A som veľmi rád, že naozaj za tých posledných niekoľko týždňov tieto mnohé najhoršie veci, ktoré boli doplnené do zákona o regulácii v sieťových odvetviach, z neho aj vypadli. Vypadli z neho zlaté padáky, a teda vypadli a vypadnú pozmeňovacím návrhom, ktorý bol schválený vo výboroch, čiže ešte musí byť, samozrejme, odsúhlasený v spoločnej správe, ale myslím si, že sa nemusíme báť, že by nejakým spôsobom neprešiel. Vypadli zlaté padáky, vypadli tie nevhodné zasahovania ÚRSO-a do kompetencií v oblasti verejného obstarávania, až ma v skutočnosti tak trošku napadá, že či vôbec tie zmeny, ktoré boli v tomto zákone pripravené, boli naozaj pripravené na pôde ministerstva hospodárstva, či neboli pripravené niekde inde, a keď sa spýtame latinsky, že cui bono, tak či neboli pripravené priamo na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, keďže tieto zmeny naozaj boli v prospech ani nie tohto úradu, ale v prospech konkrétneho jednotlivca a jednotlivcov na čele tohto úradu.
Aj preto, že tieto najhoršie veci zo zákona vypadli, nechcem ho dnes podrobiť nejakej ďalšej zdrvujúcej kritike. Keby som chcel byť zlý, mohol by som sa vcítiť do kože poslancov strany SMER - SD, ktorí kritizovali napríklad to, že keď sme tento zákon predložili na začiatku tohto roka my, tak prostredníctvom poslaneckých pozmeňovákov sa menilo zhruba 40 bodov v tomto zákone a kritizovali nás, že tento zákon je zlý a nepripravený, pretože 40 pozmeňovacích návrhov je naozaj veľmi veľa. K tomuto zákonu je predložených 61 pozmeňovacích návrhov, a to už po vychytaní všetkých tých múch, ktoré sme si v parlamente zažili my. Ide však o tak rozsiahly kus legislatívy, že jednoducho samotný počet bodov pozmeňovacích návrhov a legislatívno-technických pripomienok nemôže byť jednoduchým dôkazom o nekvalite tohto zákona. Jednoducho tak to chodí a viac hláv, viac rozumu. Tento zákon bol konzultovaný aj na pôde parlamentu niekoľkokrát, bol dokonca dvakrát predložený do parlamentu. Možno škoda, že pri takých zásadných zmenách sa naozaj, nebol zaradený do medzirezortného pripomienkového konania. Na druhej strane to je opäť dôkazom toho, že keď predkladateľ ani nepovažoval za dôležité opakovať medzirezortné pripomienkové konanie, že vychádza naozaj zo základu, ktorý sme pripravili už my, z toho zákona, ktorý už bol pripravený.
My sme sa s kolegom Jurajom Miškovom snažili v rámci druhého čítania predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov k tomuto zákonu. Chvíľu to aj vyzeralo sľubne počas rokovania výboru pre verejnú správu, kde niektoré z nich boli akceptované, potom, bohužiaľ, drvivá väčšina z nich, myslím, okrem jedného na gestorskom výbore vypadla, čo ma mrzí, pretože tieto pozmeňovacie zákony naozaj nie sú motivované politicky, sú motivované, pozmeňovacie návrhy sú motivované odborne. Preto sme sa rozhodli predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich poslaneckých laviciach. Hneď na začiatku musím upozorniť hlavne pána spravodajcu, tento pozmeňujúci návrh obsahuje štyri body, ale v dôsledku takej rýchlosti sa mi podarilo zistiť, že dva z nich už v spoločnej správe obsiahnuté sú. Je to bod 1 pozmeňujúceho návrhu, ktorý je bodom 2 v spoločnej správe a bod 3 pozmeňujúceho návrhu, ktorý je bodom 4 v spoločnej správe. Preto tieto, bod 1 a bod 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu sťahujem, budem predkladať len tie zvyšné body. Dovoľujem si však upozorniť, že bod 2 spoločnej správy je veľmi dôležitý. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť a ide o bod, v ktorom sa definuje energetická chudoba, pretože v súčasnom predloženom návrhu zákona je len napísané, že existuje nejaká energetická chudoba a že sa spracuje nejaká energetická koncepcia, ktorá zadefinuje energetickú chudobu, ale nehovorí, čo to energetická chudoba je. Respektíve hovorí, že energetická chudoba nastáva vtedy, keď podiel výdavkov v domácnosti na energie presiahne určité percento, a nehovorí, aké percento. Myslím si, že táto definícia je veľmi nesprávna, pretože jednak definovať energetickú chudobu cez podiel výdavkov domácnosti nie je správny prístup. Zoberte si človeka, ktorý, poviem, redukuje ad absurdum, zarába 100 tisíc eur mesačne, kúpi si Bratislavský hrad a 80 tisíc tam dá na kúrenie za ten mesiac, 80 percent jeho výdavkov pôjde na energie, ale určite to neznamená, že je chudobný alebo energeticky chudobný. Preto som presvedčený, že energetickú chudobu je treba zadefinovať iným spôsobom ako cez podiel výdavkov na energie, a malo by to urobiť ÚRSO. Pretože, vážení, keď nám smernice a nariadenia hovoria, že máme o energetickej chudobe uvažovať, tak to predsa nemôžeme vybaviť tak, že dáme nejakú úplne prázdnu definíciu do zákona, ktorá nám umožní téme energetickej chudoby sa vyhýbať počas najbližších niekoľkých rokov. To predsa nie je ani sociálnodemokratické. Touto témou sa treba zaoberať a treba dať kompetenciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, možno spolu s ministerstvom, aby presne zadefinovali, čo to energetická chudoba na Slovensku je. Tento návrh je teda obsiahnutý v bode 2 spoločnej správy, gestorský výbor ju odporúča neschváliť, ale ja vás preto prosím, pán spravodajca, aby ste vyňali bod 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, aby nebol teda schvaľovaný v rámci spoločnej správy ad hoc.
Dovoľte mi teda teraz predložiť môj pozmeňujúci návrh, zvyšné dva body z neho.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač č. 67).
Bod 2. V § 5 ods. 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vymenuje predsedu úradu z dvoch kandidátov, z ktorých jedného navrhne vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") a druhého na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky navrhne Národná rada Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť nový spôsob voľby predsedu úradu, a to tak, že prezident vymenuje a odvolá jedného z dvoch kandidátov, ktorých mu predloží vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky. Tento model má za cieľ vytvoriť nezávislý regulačný úrad, kedy prezident bude mať možnosť vybrať si z dvoch kandidátov a týmto dostane regulačný úrad a jeho predseda oveľa väčšiu vážnosť. Nový model voľby bol prezentovaný aj na rôznych medzinárodných konferenciách, kde bol prítomný aj súčasný predseda regulačnej rady a bola mu pripisovaná najväčšia vážnosť z pohľadu transparentnosti výberu predsedu. Nie je vhodné vylúčiť jediný ústavodarný a zákonodarný orgán, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky z tak dôležitej personálnej voľby, akou je predseda úradu a regulačnej rady, tak ako je to v súčasnom znení vládneho návrhu zákona.
Dovoľte mi ešte doplniť odôvodnenie o citáciu. Ľubomír Jahnátek 2. decembra 2011 v tejto Národnej rade a za týmto pultom v čase 10.40 až 10.59 povedal: "Dámy a páni, tento rok sa oslavovalo 10. výročie založenia ÚRSO. Desať rokov bola dosť dlhá doba na to, aby sme povedali, či ÚRSO je správne nastavené alebo treba s ním robiť naprieč politickému spektru. Ja sám som bol na kvázi medzinárodnej konferencii aj pán predseda bol, ale to boli pochvalné slová. Ale realita je taká, ak chceme urobiť regulačný úrad nezávislý, musí predsedu regulačného úradu menovať prezident minimálne z dvoch kandidátov. My sme to neurobili, moja chyba, uznávam, že to bola chyba." A stále pokračuje pán Jahnátek, bývalý minister hospodárstva, a naozaj, teraz musím úplne vážne povedať, odborník na energetiku tak ako ho poznám ja, ktorý prežil veľkú časť na ministerstve, veľký, dlhý čas na ministerstve hospodárstva a vie, o čom hovorí. Pán Jahnátek pokračoval: "Ale dneska meníme zákon, dneska je ideálna príležitosť, poďme k tomuto modelu, tak ako je to pri členoch regulačnej rady, urobme aj v prípade regulačného úradu. Dajme návrh, jeden zo strany vlády, druhý zo strany parlamentu a nech si pán prezident vyberie a nech si preverí, či títo kandidáti sú dobrí. Ja si myslím, že keď prezident bude menovať predsedu regulačného úradu, ten regulačný úrad dostane oveľa väčšiu vážnosť, ale aj oveľa väčšiu zodpovednosť. Čiže vráťme sa naspäť k tomuto modelu a dajme túto kompetenciu prezidentovi republiky."
Vážené dámy, vážení páni, kolegovia poslanci zo strany SMER - sociálna demokracia, tento návrh, ktorý zaznel z úst vášho poslaneckého kolegu, dnes ministra, predtým ministra hospodárstva, je naozaj dobrým návrhom, ja si tento návrh osvojujem. Prosím vás o jeho podporu, je to bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu, pretože naozaj, ten návrh je rozumný, ten návrh dáva väčšiu vážnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a dáva aj vám možnosť dokázať, že stojíte za tými slovami, ktoré hovoríte, že neobraciate kabáty, že keď ste v opozícii, tak ste za demokraciu, a keď ste zrazu vo vláde, tak už demokracia a úloha parlamentu vo voľbe šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je vám ukradnutá, nezáleží vám na nej. Je to váš návrh, ktorý predkladám vo svojom poslaneckom návrhu, a je to dobrý návrh.
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V § 40 ods. 1 sa v písmene n) na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladá nové písmeno o), ktoré znie: "rozsah a výšku energetickej chudoby".
Odôvodnenie: V nadväznosti na to, že úrad bude určovať rozsah a výšku energetickej chudoby, je potrebné do splnomocňovacích ustanovení doplniť prípad, keď vydáva úrad všeobecne záväzný právny predpis. Tento bod je v pozmeňujúcom návrhu preto, lebo nastal ten paradoxný stav, že bod 1, s ktorým priamo súvisí, sa stal bodom 2 v spoločnej správe, dostal sa do spoločnej správy, ale táto legislatívno-technická úprava, ktorá s tým súvisí, sa do spoločnej správy cez hlasovanie výborov nedostala.
Vážený pán spravodajca, rovnako vás prosím, aby sa o zostávajúcich dvoch bodoch môjho pozmneňovacieho návrhu hlasovalo o každom samostatne.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážené dámy, vážení páni, ja tu mám pripravených ešte niekoľko citácií pána bývalého ministra hospodárstva Jahnátka, niekoľko citácií, ktoré zazneli v rozprave aj z úst poslancov strany SMER - sociálna demokracia k tomuto zákonu v predchádzajúcom volebnom období, ale bolo to už v tomto roku, ale nechcem vás s tým zaťažovať. Myslím si, že naozaj ide o tému výsostne odbornú, tému, kde by politika mala zohrávať čo najnižšiu úlohu, tému, kde aj vďaka pozmeňujúcemu návrhu na zmenu spôsobu šéfa voľby predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví máme možnosť všetci ukázať, ako nám záleží na parlamentnej demokracii a ako si vážime úlohu Národnej rady Slovenskej republiky v takejto oblasti, ide o vec, ktorú ste žiadali vy sami niekoľkokrát v minulosti, preto mi zostáva už len poďakovať vám za pozornosť a požiadať vás o čo najširšiu podporu pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou teda prijme v utorok, tak ako navrhol pán spravodajca, dva zákony, ktorými do značnej miery splní požiadavky na implementáciu tretieho liberalizačného energetického zákona. Jedná sa o tie dva zákony, ktoré sa tu prerokovávajú, teda energetický zákon a zákon o regulácii sieťových odvetví.
Bohužiaľ, tieto zákony sa predchádzajúcej vládnej koalícii prijať nepodarilo, aj keď termín na ich prijatie pre Slovensko bol marec 2011, a hrozili a hrozia nám sankcie zo strany Európskej únie. Musím konštatovať, bohužiaľ, že dôvod ich neprijatia boli hlavne spory medzi stranou SaS a SDKÚ. Tie spory boli teda vysvetľované, že sú v odbornej rovine, ale skôr sa mi zdalo, že išlo o rovinu politickú, ale treba povedať, že ani strana SMER nepomohla daným zákonom prejsť. Aj keď návrh zákona o energetike dnes už predkladá pán minister hospodárstva vlády Roberta Fica, pán Malatinský, tento zákon, ako tu bolo povedané, jednoducho vznikal na ministerstve a potom ho trošku modifikoval pán minister Miškov. A v podstate teraz teda tento zákon je veľmi podobný na ten predchádzajúci, aj keď sa tam doplnili niektoré ustanovenia, doplnil sa tam hlavne paragraf, ktorý sa týka desaťročného plánu pre rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy, veľa ďalších zmien sa v ňom nevykonalo. A som si istý, že tieto zmeny sa mohli realizovať pozmeňujúcim návrhom opozičných poslancov už v predchádzajúcom volebnom období. Je ale tiež pravdou, že k energetickému zákonu bol na výboroch, na ktorých bol návrh zákona prerokovávaný, podaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Maroša Kondróta. A i keď je pomerne rozsiahly, ale je tam len málo bodov, ktoré ho upravujú po vecnej stránke, v podstate ide o zjednotenie terminológie, sú to legislatívno-technické zmeny, takže opakujem, ja vidím tento zákon na 99 percent identický s predchádzajúcim zákonom vlády Ivety Radičovej a SMER ho naozaj mohol podporiť. Keďže si uvedomujem potrebu prijatia tohto zákona, nám - KDH naozaj ide o vec, ja nemám žiadny problém tento návrh zákona podporiť, aj keď treba povedať, že niektoré staré hriechy, hlavne čo sa týka vo vzťahu k majiteľom pozemkov, cez ktoré prechádzajú elektrické vedenia, zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej siete neodstraňuje, pani kolegyňa Mezenská sa pokúsila na hospodárskom výbore riešiť túto skutočnosť pozitívnou retroaktivitou vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Pán poslanec Jožko Mikuš teraz podáva pozmeňujúci návrh, ktorý je, myslím, dobrý, vracia veci, tak ako už raz boli v zákone definované, takže tento návrh pána poslanca Mikuša podporím.
Iné kafe je už ale zákon o regulácií sieťových odvetví. Ja naozaj nemám žiadny dôvod neveriť exministrovi hospodárstva Jurajovi Miškovovi, ktorý tvrdil a hovoril, že tento návrh pripravil vedúci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, muž, ktorý kontroluje a ovláda s podporou SMER-u slovenskú energetiku, pán Jozef Holienčík. Zrejme je mu to ale málo a pravdepodobne nedôveruje Úradu pre verejné obstarávanie a chcel by kontrolovať a dozorovať verejné obchodné súťaže regulovaných subjektov. S návrhom zákona nesúhlasia ani všetky zložky toho nového národného frontu, alebo ako sa to teraz volá, členovia Rady rozvoja a solidarity. A z viacerých stanovísk, ktoré posielali poslancom, odcitujem niektoré konštatácie, pán minister, práve zo stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Takže budem citovať.
"Všeobecné znenie zákona je veľmi nejasné. Často dvojznačné, čo môže viesť k nesprávnej interpretácii pri jeho aplikácii do praxe. Časový priestor poskytnutý pre spracovanie stanovísk k zákonu bol veľmi obmedzený, čo prinieslo ťažkosti pri korektnom posúdení zo strany pripomienkujúcich subjektov. Vo viacerých definíciách a ustanoveniach je navrhované znenie veľmi vágne a nejasné. Je potrebné túto nejednoznačnosť odstrániť, aby sa predišlo interpretačným problémom, napríklad § 2 písm. o), to je energetická chudoba, o ktorej tu už bola reč, alebo § 3 ods. 1. Definícia zraniteľných zákazníkov, teda je to stanovisko asociácie, nie je v súlade s európskou smernicou. Tento pojem má byť v zmysle ustanovení pri implementácii interpretative notes použitý pre starších občanov, sociálne slabé skupiny a všeobecne má ísť o presne špecifikovaný segment odberateľov. Nemá byť teda použitý na odberateľov v domácnostiach a malé podniky vo všeobecnosti. Ďalej asociácia. Predaj elektriny formou aukcií je už anachronizmom. Asociácia tiež nevidí opodstatnenie, prečo by mal úrad vstupovať do procesu verejnej obchodnej súťaže, ktorú organizuje prevádzkovateľ miestnej distribučnej siete, čo podľa asociácie neúmerne zvyšuje administratívnu záťaž, v súvislosti s tým vyvoláva zvýšené náklady. Pripomínajú tiež, že Úrad pre verejné obstarávanie, a to je naozaj pravda, má všetky potrebné kompetencie a vytvorený mechanizmus, aby kontroloval a zabránil nelegitímnym praktikám v súvislosti s verejnou obchodnou súťažou a so samotným procesom obstarávania tam, kde je to potrebné. A tak ďalej, a tak ďalej, tých pripomienok len zo strany Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení je 13 strán. Preto si aj asociácia dovolila požiadať, aby celý návrh bol stiahnutý z rokovania hospodárskej a sociálnej rady, nebol predložený ani vláde, ani Národnej rade Slovenskej republiky, a žiadala tiež, aby bol návrh nanovo predložený do riadneho legislatívneho procesu. Legislatívny proces materiálu vzhľadom k jeho rozsiahlosti žiadame uskutočniť s riadnymi, a nie skrátenými termínmi pripomienkovania. Ako alternatívu postupu vidí asociácia odstránenie všetkých častí návrhu, ktoré neprešli riadnym legislatívnym procesom, a pokračovanie s návrhom zákona, ktorý rieši skutočne len deklarované zosúladenie energetickej legislatívy a nezasahuje do iných oblastí regulácie.
Asociácia tiež verí, že vládou deklarovaný princíp stabilizácie legislatívno-právneho prostredia a spolupráce s relevantnými subjektami bude potvrdený aj prakticky. A v tomto duchu aj zákon, ktorý výrazne zasahuje do činnosti množstva subjektov, nebude predkladaný bez ich vyjadrenia a spoluúčasti na jeho príprave. Toľko k asociácii zamestnávateľských zväzov a združení.
Teraz nejaké ďalšie poznámky k niektorým iným ustanoveniam. Aj keď názory odborníkov aj samotných zamestnancov ÚRSO a zástupcov regulovaných subjektov nie sú jednotné, to treba povedať, naozaj je diskutabilná i navrhovaná personálna únia predsedu ÚRSO a Rady pre reguláciu, teda inštitúcií, z ktorých prvá je prvostupňovým regulačným orgánom a druhá nadradeným odvolávacím orgánom, aj keď je pravdou, že podľa návrhu zákona, pokiaľ ide o odvolanie, predseda rady o verdikte nehlasuje, ale ak nie z právneho, tak minimálne z praktického hľadiska vzniká otáznik, či môže byť odvolacie konanie objektívne a nestranné, hoci predseda teda nehlasuje. To nie je z mojej hlavy, je to vyjadrenie, citujem, pána Michala Hudeca z článku Poznámky k energetickým zákonom z portálu Energia. Ja doporučujem aj pánovi ministrovi prečítať si tento, myslím, že veľmi dobrý článok.
Priznám sa ale, že ja osobne som schopný sa aj s takýmto riešením aj s personálnou úniou vyrovnať a nevidím v tom hlavný problém predkladaného zákona. Napokon všetko záleží na ľuďoch, na tom, kto bude novým predsedom rady a predsedom ÚRSO-a, aké bude zloženie. Neviem, či to bude pán Holienčík, aj keď z vyjadrení v kuloároch sa mi zdá, že jeho šanca klesá a že je to tak 50 na 50.
Ďalej pár slov k definícii takzvanej energetickej chudoby. Tá je definovaná v § 2 písm. o) ako: "Energetickou chudobou je stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu a tepla, na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti." Moja otázka, pán minister, znie: Čo je to významný podiel? U niekoho to môže byť 10 percent, u niekoho 12, u niekoho 30 percent a som presvedčený, že či je niekto energeticky chudobný, závisí nielen od priemerných mesačných výdavkov, ale aj výšky príjmov domácnosti, a jednoducho sa mi zdá, že s týmto termínom jednoducho treba naozaj ešte pracovať. Pán Jozef Holienčík na jednej konferencii hovoril, že téma energetickej chudoby je pomerne nová, začína sa o nej búrlivo diskutovať. Nevieme ju však definovať a popísať, pretože na Slovensku chýba kvalitná energetická politika, no a s tým sa naozaj s pánom Holienčíkom stotožňujem. V prvom rade je nutné naozaj vytvoriť prijateľnú energetickú politiku, energetický mix a ja som to hovoril už pri svojom prvom vystúpení k tejto problematike v tejto Národnej rade, keď sa rokovalo o programovom vyhlásení, jednoducho, že treba začať s energetickou politikou. Naozaj, na ministerstve máte veľmi dobrých odborníkov. Pán Petrovič je skvelý, aj celý ten tím. Ja verím, že sú schopní v tomto pomôcť.
Posledná verzia tej energetickej politiky bola schválená 11. januára 2006 uznesením vlády č. 29/2006, aj následná aktualizácia mala byť predložená do vlády v jedenástom mesiaci 2011, avšak kvôli predčasným voľbám k tomu nedošlo. A tá definícia musí byť jednoznačná aj preto, že v zákone, v návrhu zákona v § 9 ods. 3 písm. f) citujem, sa píše, že: "Do 31. decembra 2013 a následne na každé regulačné obdobie v spolupráci s ministerstvom," teda má sa na mysli ministerstvo hospodárstva, "ministerstvom financií, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, treba robiť teda koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby." Toľko k energetickej chudobe.
Tak ako aj poslanec Chren, ja si tiež nemyslím, že je správne, podotýkam to, tento názor má aj bývalý minister Jahnátek, ktorý naozaj bol aj je odborník v energetike, teda nemyslím si, že je správne, že na čele úradu by mal byť predseda, ktorého vymenuváva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky, ale mne úplne stačí, keď túto kompetenciu bude mať Národná rada, pánovi prezidentovi ponúknuť kandidáta. Nemusia byť podľa mňa dva, ale určite by to mali byť v kompetencii Národnej rady. Takisto som si istý, že na rozsah činností, ktoré sú uvedené v zákone a ktorú má rada vykonávať, nie je potrebných šesť členov rady, ale stačili by štyria, a teda predseda, aj tu môžme ušetriť na výdavkoch štátu, nie sú to možno veľké peniaze, ale ako hovorili vtedy starí naši rodičia, babka k babce, budú kapce.
Keďže podľa návrhu zákona, teda tá rada sa schádza vtedy, keď treba, ale v podstate je to dvakrát mesačne, naozaj sa mi zdá veľmi štedrá odmena jej členov, ktorú navrhujete vo výške štvornásobnej priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve. Teda za jedno zasadnutie dve priemerné nominálne mzdy v národnom hospodárstve, čo je teda sila. Takisto nevidím žiadny dôvod, aby túto odmenu, keď bude teda personálna únia, dostával aj predseda rady, ktorý je zamestnancom úradu. Neviem, aký má presne plat, ale určite je porovnateľný s platom premiéra.
Nevidím tiež žiadny dôvod, aby podpredsedovi rady patrila mesačná odmena vo výške 5,2-násobku priemernej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci rok, ale tu, na rozdiel od energetickej chudoby, teda predkladateľ bol veľmi precízny a pamätal, že táto odmena, tento výpočet by mal byť zaokrúhlený na celé euro nahor. Teda naozaj precíznosť, centíky im netreba, chcú len eurá. Oceňujem, Maroš, že na tvoj návrh sa do spoločnej správy, tak ako to hovoril pán poslanec Chren, dostal bod, ktorý vypúšťa zo zákona ustanovenie o tom, že člen rady má dvanásť mesiacov po zániku funkcie nárok na odmenu vo výške dvojnásobku priemernej nominálnej mzdy, teda sumárne by to robilo v korunách okolo 600 tisíc korún. A ešte prv než prednesiem teda svoj pozmeňujúci návrh, chcem upozorniť, podľa mňa, na nedostatok v zákone, ktorý má § 36, ktorý rieši správne delikty. Ja už som to hovoril v prvom čítaní. Tam je napísané teda, že ak úrad vyčísli kladný rozdiel medzi uplatnenou cenou a cenou zahrňujúcou oprávnené náklady a primeraný zisk, uloží pokutu až do výšky tohto rozdielu. Lenže okrem uloženia tejto pokuty by mal regulovaný subjekt znížiť v nasledujúcom roku, teda o výšku zodpovedajúcej zistenému rozdielu, túto platbu odberateľovi, pretože pokutou odberateľ napriek tomu, že zaplatil vyššiu cenu, nič nezíska. Ja by som chcel tiež poprosiť, a teraz prednesiem svoj pozmeňujúci návrh, keby sa o všetkých bodoch môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo jednotlivo.
Teda po prvé, § 2 písm. o) znie: "Energetickou chudobou, stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla, na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody, tvoria 12 percent na priemerných mesačných príjmoch domácnosti."
Zdôvodnenie: Ide o jednoznačné definovanie pojmu energetická chudoba. Teda ja si myslím, že naozaj tam treba, musí tam byť reálne číslo. Ja sa, nehovorím, že tá definícia je dokonalá, naozaj, môžu tam byť aj príjmy, je na vás, aby ste sa s týmto, poprípade aj v budúcnosti, pohrali.
Po druhé, § 5 ods. 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Zdôvodnenie: Ide o zmenu kompetencie navrhovať prezidentovi predsedu vlády na národnú, ÚRSO-a vlády na Národnú radu Slovenskej republiky.
Tretí bod. Po tretie, § 6 ods. 2 znie: "Radu tvorí predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi jej činnosť, najmä zvoláva a vedie rokovania rady, predsedu rady zastupuje počas jeho neprítomnosti, alebo ak nie je vymenovaný podpredseda rady v celom rozsahu jeho práv a povinností, okrem práv a povinností predsedu úradu."
Zdôvodnenie: Ide, tak ako som hovoril, o zmenu počtu členov rady zo šiestich na štyroch, samozrejme, plus predseda.
§ 7 ods. 3 a 4 znejú: "Prezident Slovenskej republiky vymenováva členov rady, okrem predsedu rady, na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a vlády tak, aby dvaja členovia rady boli vymenovaní na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a dvaja členovia na návrh vlády."
Odsek 4. "Rada sa z jednej polovice obnovuje každé dva roky tak, aby bol dodržaný ods. 3. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu, návrh predloží prezidentovi Slovenskej republiky do 30 dní od zániku členstva podľa ods. 17, na každé miesto člena rady sa navrhujú dvaja kandidáti."
Zdôvodnenie: Ide o zmeny v súvislosti so zmenou počtov členov rady zo šiestich na štyroch.
Za piate, alebo po piate, § 7 ods. 7 písm. a) znie: "Členom rady môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa tieto predpoklady: technické, prírodovedecké, matematicko-fyzikálne, ekonomické alebo právnické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, najmenej desať rokov praxe v sieťových odvetviach alebo v cenotvorbe, alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii, alebo technické, ekonomické, alebo právnické vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, najmenej sedem rokov praxe v sieťových odvetviach, v cenotvorbe, alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii."
Zdôvodnenie: Ide o zmeny v súvislosti s požadovaným vzdelaním člena rady.
Po šieste, § 7 ods. 12 znie: "Členovi rady patrí mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlená na celé euro nahor. Teda ide o zmeny v súvislosti s odmeňovaním predsedu a členov rady."
Po siedme, § 7 ods. 20 sa vypúšťa. Ruší sa ničím neodôvodnený nárok na odmenu pre člena rady po jeho odvolaní.
Po ôsme, § 8 ods. 3 znie: "Rada predloží návrh regulačnej politiky do 28. februára posledného kalendárneho roka regulačného obdobia Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, (ďalej len "ministerstvo") a Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo posúdi súlad tohto návrhu so zámermi energetickej politiky a svoje vyjadrenie zašle rade do 15. marca. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky posúdi súlad tohto návrhu so zámermi vodohospodárskej politiky a svoje vyjadrenie zašle rade do 15. marca. Vyjadrenia ministerstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky nie sú pre radu záväzné. Rada môže prijať regulačnú politiku, aj keď ministerstvo alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nezašle svoje vyjadrenie k návrhu regulačnej politiky v určenej lehote. A to zdôvodnenie spočíva v tom, že sa tu potvrdzuje nezávislosť rady na ministerstve hospodárstva, ministerstve životného prostredia. I keď si uvedomujem, že prijatie môjho pozmeňujúceho návrhu by zlepšilo znenie zákona, ale preto, aby ho mohli pripomienkovať v riadnom pripomienkovom konaní i iné subjekty, v závere svojho vystúpenia si dovoľujem navrhovať v súlade s § 73 rokovacieho poriadku ods. 3 písm. a), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že predmetný návrh zákona vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Vážené dámy a páni, veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. Procedurálny.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vo svojom vystúpení tiež vyjadril stručne vzhľadom na to, že môj kolega Alojz Přidal tu povedal aj za náš poslanecký klub jasnú pozíciu k tomuto návrhu zákona.
Ja sa budem, alebo obmedzím sa v podstate iba na niektoré závažné skutočnosti. Tento predkladaný zákon o regulácii v sieťových odvetviach má aj po jeho prerokúvaní v relevantných výboroch vážne nedostatky, ktoré dávajú len veľmi málo záruk, predovšetkým o nezávislej, nestrannej, transparentnej regulácii v sieťových odvetviach, ako to predkladá transpozícia tretieho energetického balíčka.
Ja chápem tú skutočnosť, že tá transpozícia mala byť urobená už minulý rok, ale tak vážny zákon nemôžeme urýchľovať za každú cenu vzhľadom na to, že tu sa jedná skutočne o reguláciu veľmi významného ekonomického rezortu, respektíve energetického rezortu alebo oblasti, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje životy občanov Slovenka a takisto podnikateľský sektor.
Je mi ľúto, ale musím konštatovať, že tento vládny návrh zákona, ktorý musí byť vylepšovaný počas priebehu jeho schvaľovania niekoľkými desiatkami pozmeňovacích návrhov poslancov samotnej vládnej strany, nemôže byť dobre a kvalitne, kvalitne pripravený. Aj keď oceňujem predovšetkým môjho kolegu, pána Kondróta, že svojimi pozmeňovacími návrhmi skutočne vylepšil tento vládny návrh.
Berúc do úvahy ďalšie vážne kompetencie, ktoré dostáva ÚRSO návrhom tohto zákona, je veľmi dôležité, aby sme urobili všetky nevyhnutné kroky pre elimináciu ich možného zneužívania. Aj preto zabezpečenie odbornosti, nezávislosti a nestrannosti najvyšších predstaviteľov úradu musí byť prioritou tejto legislatívnej normy.
Chcem zdôrazniť kompetenciu úradu, predovšetkým v regulačnej oblasti, ale aj kontrolnej oblasti, pretože aj tie pôvodné návrhy, ktoré, chvalabohu, boli nejakým spôsobom eliminované pozmeňovacími návrhmi, ktoré som spomenul, prostredníctvom poslancov vládnej strany.
Je tam ešte mnoho vecí, kde ÚRSO môže, a teda má zvýšené kompetencie. A ak nebude zabezpečená nezávislosť a nestrannosť tohto úradu, obávam sa, že dospejeme k vážnym problémom.
Najzávažnejšie nedostatky vidím predovšetkým v kreovaní štruktúr regulačného úradu, návrhu kandidátov na predsedu úradu a členov regulačnej rady. Práve spôsob navrhovania kandidátov, ako aj neodôvodnené spojenie funkcie predsedu úradu a predsedu regulačnej rady vážne limituje nezávislosť správania sa regulačného úradu tak voči štruktúram štátnej správy, ako aj regulovaným subjektom. A teda, samozrejme, keď hovorím o štátnej správe, hovorím aj o vláde. Aj preto je veľmi dôležité, aby návrh kandidátov, či už na predsedu úradu, alebo na členov regulačnej rady nešiel cez vládu.
Veď štátna správa, a teda aj vláda Slovenskej republiky je len v podstate jednou z inštitúcií, ktoré sú v súvislosti s rozhodovaním o rozvoji energetického sektora na Slovensku, ktoré nemôžu ovplyvňovať regulačný úrad.
Práve v tejto súvislosti podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 67).
Teda po prvé. V § 2 písm. e) sa vypúšťajú slová "a výšku" a na konci sa pripájajú slová "ich súčasťou sú aj náklady vynaložené na potrebné investície na zabezpečovanie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete."
Odôvodnenie: Ustanovenie s cieľom bližšej špecifikácie ekonomicky oprávnených nákladov a zvýšenia právnej istoty regulovaných subjektov. Náklady vynaložené na potrebné investície, na zabezpečenie dlhodobej prevádzkyschopnosti sústavy a siete by mali tvoriť ekonomicky oprávnené náklady a mali by byť v každom prípade súčasťou regulovaných cien s cieľom zabezpečiť dlhodobú bezpečnú prevádzku sústav a sietí. Okrem toho výška oprávnených nákladov jednotlivých dodávateľov sa môže líšiť. Určenie výšky nákladov spoločnosti je zásah do jej fungovania.
Po druhé. V § 2 sa vypúšťa písm. m): "nezávisle od toho, kde a ako sa s nimi obchoduje."
Odôvodnenie: Geografický aspekt je podstatným definičným znakom veľkoobchodného energetického produktu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 1227/2011, ktoré sa obmedzuje iba na dodávky v rámci Európskej únie.
Po tretie. V § 5 odsek 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenuváva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Posilnenie nezávislosti úradu od exekutívnej moci pri obsadzovaní pozície predsedu úradu.
Po štvrté. V § 5 sa vypúšťa odsek 3, nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaný model organizácie úradu, kedy jedna osoba je predsedom úradu a zároveň predsedom regulačnej rady, v ktorej vecnej kompetencii je aj rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu, je v rozpore s princípom právneho štátu a právom na súdnu a inú právnu ochranu.
Po piate. V § 5 ods. 7 sa vypúšťa písm. c). Nasledujúce odseky sa primerane preznačia.
Odôvodnenie: Možnosť, aby sa na rozhodovaní v odvolávacom konaní zúčastňovala osoba, ktorá sa zúčastňovala, respektíve rozhodovala o konaní na inom stupni v zmysle § 9 odst. 2 Správneho poriadku, ale aj iných procesných predpisov, vyslovene zakázaná, a to za účelom naplnenia zásad nestrannosti rozhodnutia a rozhodovania správneho orgánu a dvojinštančnosti správneho konania.
Po šieste. V § 5 sa vypúšťa odstavec 13.
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v § 5.
Po siedme. V § 6 odsek 2 prvá veta znie: "Radu tvorí predseda rady a ďalších päť členov rady." V poslednej vete sa vypúšťajú slová: "okrem práv a povinností predsedu úradu".
Odôvodnenie: Radu tvorí šesť členov, a teda v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady, okrem predsedu rady je v rade ďalších päť členov. Zároveň sa prirodzene vypúšťa akékoľvek spojenie pri zastupovaní predsedu rady s pozíciou predsedu úradu.
Po ôsme. V § 6 ods. 3 písm. a) znie: "a) určuje regulačnú politiku postupom podľa § 8".
Odôvodnenie: Slovo "určuje" vystihuje komplexnejšie charakter procesu tvorby regulačnej politiky.
Po deviate. V § 6 odsek 3, písm. b) znie: "b) predsedu rady a predsedu rady zo svojich členov". (Pozn. red.: správne má byť "predsedu rady a podpredsedu rady zo svojich členov".)
Odôvodnenie: Členovia rady majú právo zo svojich radov zvoliť si predsedu a podpredsedu rady.
Po desiate. V § 7 v odseku 1, odseku 2, odseku 17 a odseku 19 sa vypúšťajú slová: "okrem predsedu rady".
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Po jedenáste. V § 7 odsek 3 znie: "Prezident Slovenskej republiky vymenuváva členov rady na návrh Národnej rady Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Posilnenie nezávislosti regulačnej rady od exekutívnej moci pri obsadzovaní pozície členov rady.
Po dvanáste. V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová: "tak, aby bol dodržaný odsek 3. Na uvoľnené miesto člena rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na uvoľnené miesto člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu úradu navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorý bol vymenovaný za predsedu rady."
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Po trináste. V § 7 odsek 18 sa vypúšťajú slová: "to neplatí pre predsedu rady".
Odôvodnenie: Zosúladenie so zmenami v súvislosti s oddelením pozície predsedu úradu a predsedu rady v § 5 a v § 6.
Toľko teda pozmeňovací návrh. Na záver môjho príspevku vás chcem požiadať, vážení kolegovia, o podporu predloženého pozmeňovacieho návrhu v prospech rozvoja liberalizovaného, transparentného, konkurenčného a nediskriminačného energetického trhu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, k niektorým tým spomínaným vystúpeniam.
Ja by som chcel povedať pánu poslancovi Přidalovi, ktorý mi tu čítal stanoviská asociácie. Samozrejmou vecou je, že asociácia združujúca všetky rozhodujúce energetické subjekty na Slovensku má, samozrejme, veľa pripomienok a jej pozícia je jasná. Jej kritika niektorých podmienok tohto zákona, je logická, ale my sme preto diskutovali a riešili sme celú problematiku pri takzvaných okrúhlych stoloch a minimálne dve tretiny z toho, čo tu pán poslanec čítal, sa nakoniec do zákona prijalo, či už v poslednej fáze vo vláde alebo cez poslanecký návrh.
Keďže sme v krátkom čase chceli dostať tento zákon do parlamentu a na schvaľovanie, tak sme využívali aj obdobie, ktoré je medzi prvým a druhým čítaním, a tam sme mnoho tých stanovísk zo strany energetiky premietli.
Ale, samozrejme, vyvažovali sme aj nezávislosť, aj určitú silu úradu, aby mal tento zákon voči regulovaným subjektom. Čo, samozrejme, narážalo u nich na odpor.
K energetickej politike, ktorá sa tu proste takisto spomína, že absentuje. K termínom, kedy mala byť prebraná a schválená v minulom roku, nemôžem zaujať stanovisko. Ale každopádne, na ministerstve sme schválili tézy k energetickej politike a v najbližšom období budeme takisto diskutovať so všetkými dotknutými subjektmi, aby sme stanovili novú energetickú politiku so skutočnosťami, ktoré sú známe v tejto chvíli a v tomto čase.
Takže aj k tomuto dôjde a energetická politika určite bude v krátkom čase predstavená verejnosti na diskusiu.
K energetickej chudobe, ktorá sa tu spomína, sa hľadá definícia. Osobne som pri týchto diskusiách, keď sme ten zákon predkladali, bol. A myslím, že riešenie, ktoré sme do toho zákona navrhli, je jasné. Tam Úrad pre reguláciu sieťových odvetví má do 31. decembra a následne na každé regulačné obdobie vypracovať koncepciu na ochranu týchto odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky energetickej chudoby, ale fakt ten termín neviem, a sám predkladateľ návrhu pán poslanec Přidal povedal, že dáva nejaký návrh, vie že nebude ideálny. No, tak my sme v tom návrhu mali 10 percent z toho, ale to ja som vedel. Koľko to je ľudí, vie to niekto vypočítať v tejto chvíli? To proste chce nejakú analýzu. Energetická chudoba ani v tých európskych dokumentoch nie je zadefinovaná úplne presne, takže ja si myslím, že taká formulácia, aká je v tomto zákone, je dostatočná. A sú tam zodpovedné inštitúcie, ktoré, a v spolupráci s kým, majú daný problém vyriešiť.
Čo sa týka tej kritizovanej oblasti platových náležitostí členov regulačnej rady, tam sa vlastne oproti doteraz platnej smernici nezmenilo nič. Jedine, že sa teda prijal model personálnej únie predsedu úradu aj predsedu regulačnej rady, ktoré, mimochodom, musím povedať, tak je v polovici krajín Európskej únie. Niektorí dokonca regulačnú radu nemajú, takže tam je to vlastne vždy len jedna osoba, a to je proste vec filozofie, aké riešenie je najlepšie. Ale jedine z titulu toho, že teda tam je táto dvojjediná funkcia, tak sa upravovala výška odmeny člena regulačnej rady z jeden a pol násobku na jedennásobok. Čiže dostáva tú odmenu ako každý člen regulačnej rady a plus bude mať ten plat štátneho úradníka, čo nie je nijaké dramatické, a je to v intenciách, ako doteraz. To znamená, že sme neznižovali. A keď budeme pri každom nápade mať vždy ten populárny nápad znížiť platy, tak dajme pozor, aby sme si nejaké platy ešte vyplácali.
Ďakujem pekne.