4. schôdza

Ďakujem za diskusiu. Nedá mi, aby som dosť zásadne nepovedal niekoľko slov teraz. Súhlasím, Martin, že podnikatelia majú veľa problémov, kým dospejú do stavu, že od stavu, že chcem začať stavať niekde, až do stavu, že začínam stavať. To ale musíme hľadať riešenia ako zlepšiť podnikateľské prostredie, ako odbyrokratizovať celý ten proces. Ale o tom nie je táto novela. Táto novela je len o umiestnení určitej stavby na určitom mieste. Dokonca vôbec nie je o technológiách, vôbec nie je o životnom prostredí, nie je o ničom, len o umiestnení, túto stavbu chcem spraviť tu. A dochádza tu trošku k nedorozumeniam aj z jednej aj z druhej strany. Obec môže mať územný plán. Petržalka môže mať územný plán, ale Jožko Mrkvička, dobrý, slušný podnikateľ, má zdedený pozemok za Petržalkou, respektíve za územím, ktoré je v rámci územného plánu, alebo sa môže k nemu dostať za päť korún, kúpi ho za päť korún a povie si, že idem tu spraviť spaľovňu alebo teda skládku nebezpečného odpadu a potom idem tvoriť územný plán. Potom prídem za štátnym úradníkom, krajský stavebný úrad, a presvedčím krajského stavebného úradníka, že ja tu, práve tu, lebo to je môj pozemok, chcem postaviť skládku. Sprav mi územný plán. A on mu ten územný plán spraví, pretože tá skládka spĺňa všetky normálne, všetky normy a všetky predpoklady toho, z hľadiska životného prostredia, z hľadiska všetkých možných predpisov, a on mu to schváli. Bodka. A občania Petržalky sa k tomu nemôžu vyjadriť. Pretože oni ani nevedia, že ten proces beží. Oni ani nevedia. Ako to majú vedieť? Veď investor príde za krajským stavebným úradom. Nevie o tom. Až krajský stavebný orgán, to znamená obecný úrad Petržalka, ktorý opäť je prenesený orgán štátnej správy, čiže opäť, keď je všetko v súlade so zákonom, musí konať. On nemá inú možnosť. Je účastníkom, orgán, nie obec. No veď, ale stavebný orgán to môže zobrať do úvahy alebo nie. A opäť je to možno jeden úradník na odbore výstavby v tom obecnom úrade Petržalka. Možno ani, ani, starosta Petržalky ani možno nebude vedieť o tom, čo sa deje. Kto to bude vedieť? Kto bude zháňať petíciu? Kto bude rozprávať ľuďom, o čo ide? Ale ak Jožko Mrkvička má dobrý plán a ten plán je v súlade s tým, čo Petržalka potrebuje a čo je dobré, no tak normálne príde na zastupiteľstvo a povie: Ja mám takýto plán, chcem tu v Petržalke spraviť toto. A obecné zastupiteľstvo mu to takto, co by dub, schváli. A až potom začne vybavovať veci. Totiž ten proces schvaľovania územných plánov a schvaľovania a tých korupčných vecí je práve preto, že najskôr sa kúpi pozemok a potom sa rieši územný plán, a tam sú kšeftíky. Čiže a situácia je úplne iná. A toto môžu, prepáčte, poviem to tak. Kto má skúsenosti so samosprávou, do tejto debaty nemôže ani vstúpiť. Pretože ja - obec, starosta a zastupiteľstvo, prostredníctvom svojich obyvateľov chcem vedieť, čo sa v mojej obci deje, mám svoju víziu a chcem s mojou obcou o desať rokov toto, o tridsať rokov toto. A preto do toho môže vstúpiť, samozrejme, takýmto spôsobom. Len potom narážame na toto. Keď tá obec dopredu povie, bez ohľadu na to, kto vlastní pozemky. Tu bude golfové ihrisko, tu bude plaváreň, tu bude bytová zástavba, tu bude priemyselná zóna, nemôže sa robiť kšeftárina. Nemôže byť nič korupčné. A poviem poslednú vetu. Alebo teda poslednú myšlienku v tomto zmysle. Ten systém nemôže byť tak, že podnikateľ vynaloží také povolenie, onaké, projekty, štúdie, dokonca projekt pre stavebné povolenie a potom ide vybavovať územný plán? Veď to musí byť opačne. Ja nevydám ani korunu, kým nemám podporenie alebo istotu, že z hľadiska územného plánu nebudem mať s tým problém. A keď to spĺňa tieto podmienky, keď to spĺňa podmienky vyššieho územného plánu, to znamená územného plánu samosprávneho kraja, v prípade, že to nie je v územnom pláne mojej obce, pretože tak sa to jednoducho deje, no tak potom potrebujem aj súhlas toho samosprávneho kraja. Úplne jednoduché. Úplne jasné jak facka. A keď v rámci Petržalky robí územný plán Petržalka, tak to je také pripomienkové konanie, onaké, také petície, onaké, také tlaky, onaké, a nakoniec to musia konsenzom schváliť tí poslanci. Aká korupcia? Aká korupcia sa deje, keď sa robí veľký územný plán? Žiadna. Korupcia sa môže robiť pri doplnkoch územného plánu. A to je pointa. Vtedy keď niekto príde a povie: "Ja mám tu pozemok a ja tu chcem spraviť fabriku." No a teraz čo má ten úradník povedať? On pôjde proti nemu? On povie, že, no a poslanci alebo obyvatelia mu povedia: "Ty si zabránil zamestnanosti, lebo tuto, ja neviem, nemohol ten stavať." A keď sme v režime stavieb, ktoré zo zákona, keď spĺňajú, majú nárok, no o to viac. O to viac. Ja som po prvom čítaní počul mnoho názorov aj zo strany SMER-u. A prečo len skládky? Však tam dajte aj niečo iné. A som povedal v prvom čítaní, keď som vystupoval. Tak dajte návrh. Veď ja som to počul zo stavebných orgánov, zo stavebných úradov. Oni tiež majú s tým problém, keď majú takto rozhodovať, bez toho, aby mali nejakú oporu. Pretože on príde do tlaku potom, prečo si to pustil. Na základe čoho? No, na základe toho, že ten dotyčný neporušoval zákon.
Ospravedlňujem sa, že tak dlho hovorím. Ešte raz vás žiadam o podporu, alebo prosím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení zákon o veterinárnej starostlivosti. Podstatou tohto zákona je zavedenie súhlasu územne príslušného obecného zastupiteľstva pri povoľovaní chovu nebezpečných živočíchov, ako napríklad nebezpečných šeliem typu mačkovitých, levy, tigre a ďalších.
Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 99 z 2. júla 2012 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento návrh schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, a gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach a v súlade so stanoviskami poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto poslaneckého návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 21 z 23. júla 2012. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z pripomienok legislatívneho odboru a reaguje na tie problémy, ktoré boli otvorené v stanovisku legislatívneho odboru. Ak dovolíte, tak navrhujem.
Bod l. V § 39 sa za ods. 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Povinnosť podľa odseku 3 písm. f) sa vzťahuje na všetky právnické osoby, fyzické osoby, fyzické osoby - podnikateľov, ktoré vlastnia, držia alebo chovajú nebezpečného živočícha." "Doterajšie odseky 7 až 12 sa označujú ako odseky 8 až 13." Ide o doplnenie právneho predpisu, ktorým sa jednoznačne upravuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje nová povinnosť podľa § 39 ods. 3 písm. f). Na základe tohto ustanovenia je potrebné zmeniť aj z hľadiska legislatívnej techniky aj niektoré ďalšie ustanovenia. Takže prečítam.
Bod 2. V § 39 ods. 8 sa slová "v odseku 8" nahrádzajú slovami "v odseku 9".
Bod 3. V § 39 ods. 9 sa slová "podľa odseku 7" nahrádzajú slovami "podľa odseku 8".
Bod 4. Za § 54b sa vkladá nový § 54c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§54c Prechodné ustanovenia
(1) Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Rozhodnutia o schválení chovného zariadenia pre nebezpečné živočíchy vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do uplynutia lehoty, na ktorú boli vydané.
V tomto návrhu riešime intertemporálne ustanovenia podľa tých pripomienok legislatívneho odboru.
Skončil som, pani podpredsedníčka.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, hostia, musím povedať, že tento návrh zákona vo mne vyvolal zmiešané pocity, lebo na jednej strane viem, že nie všetky zvieratá, ktoré sú mimo nejakého štandardu zvierat, ktoré chováme na Slovensku, žijú vo vyhovujúcich podmienkach. Na druhej strane, obávam sa ale, že tento návrh zákona pristupuje k tomuto problému presne z opačnej strany, než by mal. Môžem sa vám zveriť, ja napríklad mám veľký problém ísť do bratislavskej ZOO. Mám veľký problém, pretože vidieť veľké mačkovité šelmy v takých malých klietkach bezcieľne blúdiť z jednej strany na druhú s úplne skleným a smutným pohľadom je niečo, čo znášam veľmi zle, a jediné, čo mi v bratislavskej ZOO robí radosť, sú tie malé kozičky v tom veľkom výbehu rovno za dverami, lebo tie v podstate žijú v pomerne normálnych podmienkach pre seba.
Na druhej strane viem, že na Slovensku je niekoľko súkromných chovov veľkých mačkovitých šeliem, ktoré majú výborné zabezpečenie, veľké výbehy, a aj v obciach, kde tie mačkovité šelmy sú chované, robia deťom a obyvateľom týchto obcí radosť a žijú vo vyhovujúcich podmienkach. To znamená, že nie je problém to, že by niekto povolil alebo nepovolil tieto chovy a že či sú súkromné, alebo sú prevádzkované oficiálnymi zoologickými záhradami, problém je v tom, že máme jednoducho zle nastavené podmienky. Tí, ktorí ste tu boli v minulom volebnom období, zrejme viete, že tu fungovala pracovná skupina, ktorá sa zaoberala výhradne zákonmi alebo legislatívou, ktorá sa týka ochrany zvierat, a z jej práce vzišiel pracovný návrh zákona o ochrane zvierat, ktorý bol v minulom volebnom období daný na pracovné pripomienkovanie ministerstvu pôdohospodárstva. Bohužiaľ, nepodarilo sa tento proces dotiahnuť do konca a legislatíva na ochranu zvierat na Slovensku tým pádom stále chýba. Chvalabohu, aj v tomto volebnom období sa našla prierezová zhoda celým parlamentom a vyzerá to, že už od septembra táto istá pracovná skupina v slovenskej Národnej rade začne pracovať znovu. Za najsilnejšiu a momentálne vládnu stranu si to zobral na starosť pán kolega Brixi, ktorý bude vystupovať v tejto rozprave po mne, a myslím si, že presne toto je ten spôsob práce, ktorý by sme mali pri tomto probléme zvoliť. Nie pozerať sa na to, že či chov povoliť alebo nepovoliť, ale pozrieť sa v prvom rade na podmienky, za akých sú chovy povoľované už teraz. Pretože podľa mňa, v spoločnosti je systém nastavený lepšie vtedy, keď sú dané jasne zadefinované podmienky a kto ich splní, tak automaticky môže, alebo nemôže niečo robiť, nech nechávať arbitrárne rozhodovať napríklad pre každú obec alebo každý región zastupiteľstvo, kde do toho môžu vstupovať oveľa subjektívnejšie vplyvy a kde rozhodovanie nie vždy musí byť založené na odborných argumentoch. Netvrdím, že tie odborné argumenty tam budú absentovať vždy, ale čím viacej vytvárame priestor pre arbitrárne rozhodovanie, tým menej odbornosti do toho systému vpúšťame. S tým určite budete, pán predkladateľ, súhlasiť.
Preto dávam procedurálny návrh nepokračovať ďalej v prejednávaní tohto zákona. Pozývam vás, pán predkladateľ, do pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať ochranou zvierat v tomto parlamente. Pán Brixi určite nebude namietať proti tomu, aby bol jediným zástupcom SMER-u v tejto skupine. Tí ľudia, ktorí v nej boli už v minulom volebnom období, pripadne iní zástupcovia opozičných strán určite tiež prispejú svojou troškou. A skúsme sa najprv pozrieť na komplexnú problematiku ochrany zvierat na Slovensku. Skúsme nejakým spôsobom celú legislatívu dať na jedno miesto a schváliť dobrý, kvalitný a moderný zákon o ochrane zvierat, ktorým sa tiež prihlásime k štandardom Európskej únie v tejto oblasti. A keď potom zvážite, pán predkladateľ, že tie nové podmienky, tak ako sú nastavené, nevyhovujú tomu, čo ste si predstavovali, keď ste predkladali zákon, ktorý máme momentálne na stole, tak sa môžme k nemu vrátiť a poprípade dať tie kompetencie samosprávy v takom rozsahu, ako si to predstavujte.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, hovorili ste, že sa máme viac sústrediť na to, v akých podmienkach zvieratá žijú. Chcem len doplniť, že neviem, či ste zaregistrovali, tak Sloboda zvierat dokonca požadovala úplný zákaz chovania zvierat v takýchto domácich chovných zariadeniach. Čiže aj tento návrh bude mať, zrejme bude mať aj taký praktický dosah, že sa troška spomalí a možno aj zastaví ten proces vytvárania nových chovných zariadení pre šelmy a pre iné nebezpečné živočíchy. Takže v konečnom dôsledku dosiahneme to, po čom voláte, teda, že viac zvierat bude, keďže menej zvierat bude žiť v klietkach, no tak viac zvierat bude žiť vo voľnej prírode, tam, kde patrí, v africkej džungli alebo tam, kde jednoducho tie zvieratá prirodzene patria. Takže tento návrh zákona dosiahne tento efekt, po ktorom voláte.
Druhá vaša pripomienka smerovala k tomu, že či, či je správne, aby nejaký orgán rozhodoval aj podľa svojho nejakého subjektívneho názoru, že či je vhodné, aby sa na danom území povolil chov takýchto zvierat, chcem vám len pripomenúť, že aj v stavebnom konaní sa necháva určitý priestor, v stavebnom konaní sa necháva určitý priestor na to, aby tie dotknuté subjekty rozhodli, či je vhodné postaviť nejakú stavbu alebo nie. A podľa zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo je príslušný orgán aj na rozhodovanie, respektíve obec je príslušná na rozhodovanie aj o iných závažných činnostiach, ktoré môžu nejakým spôsobom zasiahnuť do života obce. Takže ja si myslím, že tento zákon je aj z tohto vášho pohľadu alebo vašich, podľa vašich pripomienok úplne v poriadku.

Ďakujem za slovo. Návrh tohto zákona kolegu Janka Podmanického nie je ten, aby niekomu zakazoval chovať, keď má záujem, aj šelmy, ale určite je potrebné, aby to bolo niekde mimo zastavanej zóny. A nie aby ste mali suseda, ktorý bude chovať šelmy, kde by ich, tak ako ste naznačovali vo svojej rozprave, pán Poliačik, že by boli trýznené v nejakých klietkach ako sú v zoologických záhradách. Ale ideálne je riešenie, keď je mimo zastavaného územia, na nejakých usadlostiach, kde tieto šelmy nebudú ohrozovať nikoho a budeme sa môcť len tešiť, že sú v dobrom prostredí a majú aj viacej priestoru a je menšie riziko, aby ohrozovali ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V podstate, ja by som chcel tiež tento návrh pána poslanca Podmanického podporiť. Dovolím si upozorniť, že len prednedávnom sme schválili, že obce sa môžu vyjadrovať, paradoxne, bol to opozičný návrh ku zriadeniu skládok, kde tiež žijú "kadejaké zvieratá". Myslím si, že keď sa niečo udeje v obci, povedzme, ja neviem, že utečie niekomu niekde puma alebo niečo také, tak prvého, koho volajú, je starosta. Vždy je to tak, že starosta je vždy ten prvý, čo tam musí nabehnúť. Na druhej strane, dovolím si upozorniť aj na to, že práve ten starosta alebo tá obec, tak to poviem, dokáže zistiť, že či sú tie podmienky udržiavané, ale hlavne, v akom stave sú tie koterce alebo tie klietky, keď teda je to v ich obci. Na ďalšej strane by som si dovolil poukázať na to, že tieto zvieratá, ktoré sú spomínané v návrhu zákona, teda návrhu novely zákona, sú fakt nebezpečné a ja napríklad, doteraz sú také problémy, že po Orave behá puma, nikto nevie, kde sa tam objavila. Kebyže o tomto má prehľad obec, o každom chove, tak už by sa vedelo, povedzme, aj tým orgánom štátnej správy flexibilnejšie reagovať a vyhľadať toho pôvodného vlastníka. Čiže ja si myslím, že v tomto prípade, keď ide o takéto nebezpečné zvieratá, ktoré môžu ohroziť ľudí žijúcich v obci, je potrebné, aby obec sa k tomu vyjadrila a dala súhlas. Dokonca, kebyže je to na mne, ja by som tam zaradil ešte aj včely medonosné, ktoré veľmi často uletia v podstate našim občanom, obyvateľom, ale, samozrejme, to už je nad rámec, ale preto hovorím, tak ako to pripravil pán Podmanický, myslím si, že je to namieste a práve vhodné a pomôže to práve k bezpečnosti v rámci obci pre občanov.
Ďakujem.

Ďakujem za faktické pripomienky. Pán Bublavý, v podstate ste povedali to isté, čo som hovoril ja vo svojom príhovore. V prvom rade sa musíme pozrieť na to, ako sú zadefinované podmienky, v ktorých je dovolené, alebo nie je dovolené takéto zvieratá chovať. Ja som si veľmi dobre vedomý toho, že máme na Slovensku vzorových chovateľov, ktorí svojím štandardom vysoko prevyšujú aj zabehnuté zoologické záhrady, a máme aj takých, ktorí leva držia väčšinu dňa v klietke, ktorá má 3 krát 4 metre. Takže v prvom rade sa musíme naozaj pozerať na to, akým spôsobom sú tie zvieratá chované, a preto hovorím, že najprv sa pozrime na spôsob definovania legislatívy, podľa ktorej môžu, alebo nemôžu byť tieto zvieratá chované, a až potom, v prípade, že sa zhodneme na tom, že áno, takto by to malo byť, dajme dodatočnú právomoc samosprávam vyjadrovať sa k tomu, že či môžu byť tie zvieratá na ich území alebo nie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja v zmysle rokovacieho poriadku mám záujem s kolegom Martvoňom podať pozmeňujúci návrh k návrhu pána poslanca Jána Podmanického, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 99/2008 Z. z. v znení zákona č. 274/2009 Z. z., v zmysle zákona č. 299/2009 Z. z., v zmysle zákona č. 391/2009 Z. z. a v zmysle zákona č. 342/2011 Z. z., ktorý sa mení a dopĺňa nasledovne:
V čl. I § 39 v odseku 3 sa za písmeno f) dopĺňa písmeno g) ktoré znie: "za súhlas upravený v predchádzajúcom písmene f) v prípade mesta Košice sa považuje súhlas od miestneho zastupiteľstva územne príslušnej mestskej časti." S odôvodnením, že mesto Košice sa územne člení na mestské časti, v ktorých o otázkach verejných rozhodujú poslanci miestnych zastupiteľstiev.
Ďakujem pekne.