4. schôdza

Pán predseda, ja sa chcem spýtať, že o čom má gestorský výbor, sociálny výbor rokovať, keď sme nič neprerokovali? Dosť mi to nie je jasné, s čím sa ten výbor má zaoberať teraz.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, zákon 461 o sociálnom poistení, ako vidíme, je určite najdôležitejším zákonom tejto schôdze. Na úvod mi dovoľte oznámiť, že náš poslanecký klub MOST - HÍD nemôže tento návrh podporiť do druhého čítania a navrhneme vrátiť pánovi ministrovi na koncepčné prepracovanie. Na úvod mi dovoľte, teda nie preto, že by to neobsahovalo žiadne dobré myšlienky, novela sociálneho zákona je vzácnym mixom dobrých a nešťastných rozhodnutí pre občanov, a to všetko v znamení krásnych cieľov.
Začnem s tým najprv, čo je v poriadku. Po prvé, idete zvyšovať dôchodky pevnou sumou od roku 2014 do 2017. Osobne vítam tento krok, ktorý začne aspoň symbolicky uzatvárať nožnice, ktoré sa otvárali pre počiatočnú skrivodlivosť voči starodôchodcom. Naša strana MOST - HÍD toto riešenie podporovala aj vo svojom volebnom programe. To, že valorizácia bude dočasne viazaná viac na rast spotrebiteľských cien ako na rast priemernej mzdy tak isto pozitívne vnímame. Súhlasím aj s tým, že na základe rovnakých ukazovateľov navrhujete zvyšovať úrazové dávky. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku naviazané na strednú dĺžku života vnímame ako nutnosť a realitu, ktorej sa nevyhneme. Musíme to riešiť bez ohľadu na to, či za to môžu predchádzajúce vlády, demografický vývoj, alebo globalizačné trendy, či západný životný štýl a hodnoty. Preto aj oceňujem vaše rozhodnutie, lebo zvýšenie veku odchodu do dôchodku je nesporne nutné a neúprosne nepopulárne. Preto ale mám jednu dôležitú poznámku. Prečo ten termín rok 2017? Vážená vláda, prenášanie dopadov tohto kroku na plecia ďalšej vlády sa mi zdá byť alibistické.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa len stručne k zámeru výrazného obmedzenia druhého dôchodkového piliera. Veľa tu už odznelo dnes, ešte aj môj kolega Švejna vystúpi k tomu, a nedá mi nepovedať a pripomenúť, že zdrojom krízy, dlhovej krízy je globálna aj európska morálna kríza v spravovaní verejných financií. Preto preskupovanie dôchodkového sporenia nerieši vôbec nič pre občana, pre sporiteľa. Keby šlo o neho, riešime systém zachovania hodnoty a garancie zhodnocovania a nie to, že kto bude správcom fondu. Pomôcť štátu je bohumilá myšlienka, ale prečo to prenášame v takej miere práve na týchto sporiteľov? Veď aj teraz, aj doteraz fondy investovali najmä do štátnych dlhopisov, preto majú aj taký nízky výnos. Ale aspoň doteraz sporiteľ mohol mať akú takú dôveru, že jeho peniaze a riziko inflácie bude rozdelené medzi rôznymi krajinami, ktoré hospodárili zodpovednejšie. Týmto krokom, pochopiteľne, generujete o čosi lacnejšie domáce zdroje pre štátny rozpočet, ale nezabudnime, že zároveň odbremeňujete ministerstvo financií od tlaku úrokov z trhov. Toto je to nebezpečenstvo, ktoré potom bude vyzerať ako gazdovanie bez feedbacku, bez spätných signálov z trhu, či robíme niečo zle alebo nie. A preto reálna hodnota úspor, či už dôchodkov klesať bude naďalej. Preto si myslím, že je načase priznať, že tu zachraňujeme Sociálnu poisťovňu a nerobíme nič pre sporiteľov.
Dámy a páni, teraz tie nešťastné ustanovenia o, v úvodzovkách, "zreálnení odvodov pre živnostníkov a vytvorení istôt pre dohodárov". Tieto krásne ciele, veľa sme počuli už dnes o druhom pilieri a o toľko menej o tých, ktorých tento predložený zákon, táto predložená novela životne sa dotýka. Podľa mňa je to množstvo nekoncepčných, alebo dobrých, ale zle načasovaných, riešení. Žeby to boli tie povestné rany istoty SMER-u? Domyslené, ani len po koniec radov na úradoch práce? Prečo si to myslím? Všetci vieme o potrebe 1,5 mil. eur pre ambicióznych, 3 % deficitu štátneho rozpočtu. Ale kde ich zobrať? Vláda ich chce z 80 % zarobiť a z 20 % ušetriť. Zarobiť a neušetriť v časoch, keď každému padajú príjmy, to je prekvapujúca logika. Ako ich chce vláda získať? Asi nikto neveril tomu, že miliardári veľkej alebo multinacionálnej firmy budú ochotne dotovať štátnu roztopašnosť na úkor vlastnej existencie. Tí si nájdu cestu, ako sa tomu efektívne vyhnúť. Aj za cenu presťahovania fabrík, uzatvárania prevádzok alebo sťahovania zamestnancov z kože.
Kto má zase predstavu, že stredná vrstva to unesie, mýli sa dvakrát. Po prvé, stredná vrstva je na Slovensku tenká ako bránica, všetko neunesie a potenciál má v porovnaní s požiadavkami štátu úplne mizerný. A keď túto spoločenskú bránicu preťažíte, ľahko sa pretrhne a ekonomika dostane pruh so všetkými nepríjemnými následkami. Nižšia vrstva, zamestnanci, prestanú mať realistický cieľ pokročiť do strednej vrstvy a čoskoro nastúpi zúfalosť a nepokoje. Stredná vrstva sú ľudia, ktorí sú schopní a ochotní viesť, tvoriť a byť vzorom. Ale ak strednej vrstve zoberieme zdanlivé výsady, ako to bolo už vo februári 1948, mnohí sa z nich vzdajú a iní zase pôjdu do zahraničia. Ak naše deti budú vidieť možnosť úspechu len v zahraničí, môžete im hrať hymny v škole od rána do večera, prvým vlakom zdrhnú nám do sveta a nikdy sa nám už nevrátia. A nebudú ani prinášať nové myšlienky, vedomosti, zvyky, technológie, aby pozdvihli svoju rodnú krajinu.
Takže kto nám teda, dámy a páni, ostáva na zvýšenie príjmov štátu? Jedine zamestnanci a možno dôchodcovia.
Dámy a páni, z postihovania bohatých sa stáva ohrozenie existencie námezdných zamestnancov a žiadna ochrana slabších. Prečo? Veď aj poradcovia vlády počítajú s tým, že nepríde celá potenciálna suma z odvodov od budúcich exdohodárov a od zreálnených živnostníkov. Jasne, že nepríde. Pán minister, máte vypočítané, že tento zdanlivo protipodnikateľský mix, koľko vytvorí novo nezamestnaných a koľko to bude stáť štát naviac? Lebo o sumu, o ktorú sa nezvýši pokladnička poisťovne, sa zvýšia výdavky štátu. Možno aj niekoľkonásobne. Štát bude platiť okrem podpory v nezamestnanosti odvody za dav tých novo nezamestnaných.
Najviac vyčítam schizofréniu v tom, že inde chcete motivovať k vyššiemu zamestnávaniu a vytvárať tlak na zamestnateľnosť, a tu robíte všetko proti tomu, aby sa podnikateľom oplatilo dať ľuďom prácu. Postihujete produktívnych namiesto toho, aby ste zoštíhľovali štátny aparát. Zjavne sa držíte možno dobrej zásady, že v čase krízy nie je riešením prepúšťanie, ale povedzte mi, prečo toto platí len pre obslúžny štátny aparát a práve produktívny podnikateľský sektor musí prepúšťať vďaka vašim opatreniam?
A teraz budem trošku konkrétnejší. Živnostníkom navrhujete zvýšiť, ako hovoríte, zreálniť ich vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Naviac chcete zjednotenie maximálnych vymeriavacích základov na úroveň päťnásobku priemernej mesačnej mzdy, ale na určenie dávky v nezamestnanosti už len dvojnásobok priemernej mzdy. Viete dobre, že sú to údery pre dobre zarábajúcich živnostníkov, ktorí čestne priznávajú svoj príjem. Ale z hľadiska štátneho rozpočtu tieto príjmy budú aj tak mizerne nízke. Zaujíma vás to, že pre týchto živnostníkov je to výnimočné sklamanie, demoralizujúce a demotivačné? Tlačíte ich do priemernosti, beriete im motiváciu, mnohí nastúpia možno na cestu šedej, niektorí spadnú do pasce čiernej ekonomiky. Takto netrestáte tých, ktorí najviac zarobili, ale tých, ktorí najčestnejšie priznali svoje zárobky. Nezdaňujete najviac tých, ktorých ste, ktorí zle hospodárili, ale tých, ktorí vedeli efektívne pracovať a vytvoriť slušný zisk. A pritom výnosy, opakujem, z tohto opatrenia budú pre štát nevýrazné, možno len minimálne.
Milí kolegovia, sám stále hovorím, nenarodili sme sa rovnako, všetci rovnako silnými, rovnako šikovnými, múdrymi, ani rovnako pracovitými. Preto musíme byť solidárni a pomáhať slabším. Ale prečo chcete umelo obmedziť a trestať tých, ktorí môžu byť vzorom pre lídrov, možno aj budúcich, nasledujúcich generácii? Naraz to ničí prosperitu prítomnosti a šancu budúcnosti. Všetci vieme, že úspech sa celkom dobre meria v peniazoch, preto úspešní ľudia bývajú často aj bohatí. Ale ak tie peniaze majú končiť v cudzích vreckách cez štátne prerozdeľovanie, tak nič veľké, milí kolegovia, nečakajme potom od šikovných a múdrych ľudí.
A teraz dovoľte mi prejsť na najkritickejšiu časť tejto novely, ktorú ja vnímam, a to sú dohodári. Dohodári začnú platiť sociálne a zdravotné odvody alebo budú mať postavenie zamestnancov. Výnimkou budú už iba študenti a poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Ale čo sa stane, ak veľké firmy naozaj nezvládnu enormnú ekonomickú záťaž po prechode od dohodárov k riadnym zamestnancom? Sú zrejmé výhody, ale aj nevýhody týchto zmien. Pozitívne sú dôsledky najmä pre Sociálnu poisťovňu. Ale zabúdate na to, že poisťovňa je tu pre ľudí, a nie ľudia pre poisťovňu. Tu zvyšujete istoty Sociálnej poisťovne, ale nie zamestnancov. Skôr naopak, ohrozujete zamestnanie desať tisíckam ľudí, práve tí prepustení zaplatia totiž, zaplatia cenu zvýšenia zamestnaneckých istôt tých šťastných, ktorých nakoniec zamestnávateľ zoberie do pracovnej zmluvy. Viete dobre, že vďaka tomuto, v úvodzovkách, "systému štátnej pomoci" vo forme zamestnávania na dohodu sa vytvorilo na Slovensku státisíce lacných pracovných miest v minulosti. Áno, od začiatku na úkor práv zamestnancov, bez garancie a bez odvodov. V časoch konjunktúry do roku 2009, keď bol dostatok práce a nedostatok pracovných síl, bolo možné urobiť krok a vymazať tento nesystémový prvok zo slovenského trhu práce. Robiť to ale teraz bez prechodného obdobia s romantickou predstavou, že dohodári plynulo prejdú do garantovaného, odvodovo výrazne zaťaženého trvalého pracovného pomeru, už hraničí s cynizmom. Lebo túto okamžitú záťaž neunesú ekonomiky väčšiny zamestnávateľov. A pridajte im k tomu ešte novelu Zákonníka práce so súbehom výpovednej lehoty a odstupného. Už to vidím, ako sa budú hrnúť zamestnávatelia do nových trvalých pracovnoprávnych vzťahov so zničujúcou alternatívou pre ich prípadné ukončenie.
Ale najväčší cynizmus, prepáčte, vidím preto, lebo viem, že máte dosť informácii, že koľko dohodárov za posledné tri roky nemalo potrebných 24 mesiacov trvalý pracovný pomer alebo nejaké iné sociálne poistenie, aby mali dnes nárok na podporu v nezamestnanosti. Popri armáde budúcich nezamestnaných, ktorým štát bude musieť mizernú dohodársku podporu vyplácať, koľko ľudí nedostane vôbec nič? A že prečo sa nestarali? Prečo neplatili poistenie? Lebo systém takto bol jednoducho nastavený. Ale skúste nás upokojiť aspoň, že vytvárate už nejaký systém, aby sme aj ich zachránili, ich odškodnili. Ak toto zavediete, pevne verím, že tak ako aj so zdravotnými poisťovňami, aj tým novo nezamestnaným sa ujde zo štedrej podpory za náhlu zmenu systému. A keď teda áno, povedzte, prosím, koľko aj toto nás bude stáť? Myslím to, preplácať výnimočné podpory v nezamestnanosti pre tých dohodárov, ktorí teraz kvôli tomuto novému zákonu náhle budú musieť ísť na podporu.
A, pán minister, naozaj sa to oplatí? Máme to celé zrátané? Áno, ja viem, že treba s dohodármi v ich vlastnom záujme urobiť poriadok, ale to dnešné načasovanie je, ako začať s otužovaním uprostred chrípky s horúčkou. Keď sa už premrhala šanca ozdraviť trh práce v časoch konjunktúry, teraz to určite nerobte. Dovoľte mi podporiť výzvy aj z vašich vlastných radov k rozvážnosti. Ale ako dnes vidím, dokonca žiadate parlament o skrátené legislatívne konanie. Dovoľte mi potom navrhnúť na záver zmenu názvu zákona. Nech sa volá ten zákon po novele rovno zákon o štátnej Sociálnej poisťovni a nie o sociálnom poistení. Myslím, že to bude oveľa výstižnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja sa vyjadrím iba k dvom veciam.
Zaráža ma neustále hovoriť o tom, že Sociálna poisťovňa, bolo do nej nasypaných 100 mld. a že stráca Sociálna poisťovňa. Prosím, chyba z Kaníkovej reformy stála, a sekera, ktorú zaviedol zavedením druhého piliera, nás stála 88,8 mld. Sk. V tejto súvislosti si dovolím ešte jeden údaj, pán poslanec, pretože aký výnosný je ten druhý pilier od roku 2005? Mohla by som ho porovnávať presne každý rok od roku 2005 s infláciou. Ale poviem len sumár. Rozdiel medzi infláciou a výnosmi druhého piliera je mínus 11,68 %. Takže, prosím, držme sa čísiel, držme sa pravdy.
A peniaze, ktoré boli z privatizácie, nielen SPP, ale aj energetických závodov, jednoznačne boli transformačné peniaze. Ak si vezmete pôvodný schvaľovaný materiál, dozviete sa, že sa tieto peniaze plánovali na vyplatenie dôchodkov, pretože ročne sme ubrali zavedením druhého piliera z peňazí na výplatu dôchodkov 24 mld. slovenských korún. Naši starí ľudia, dôchodcovia, ktorí išli do dôchodku do roku 2003, si tieto peniaze zaslúžili, pretože tu pracovali 43,8 roka a toľko aj do systému platili. Takže preto transformačné peniaze boli namieste.

Ďakujem, prepáčte. Ja by som len toľko zareagoval na pani poslankyňu Tomanovú, že ja som neriešil v celej svojej reči dôvody a vývoj, lebo s tým asi ťažko niečo spravíme. Ja len hovorím to, že ak chceme naozaj sa starať, alebo riešime problém sporiteľov a budúcich dôchodcov, tak mali by sme lepšie sa pozrieť na to, akým spôsobom sa hospodári s tými peniazmi, za akých pravidiel sa využívajú tie peniaze, a potom bude to asi jedno, že cez ktorý pilier ide.
Čiastočne viem súhlasiť s tým, že pomáha, ako som povedal, aj samotný ten presun. Ale myslím si, že je absolútne nesystémový. A už keď je vytvorený u nás takýto systém, tak si myslím, že mali by sme radšej nastavovať samotné fungovanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

3.
Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán predseda výboru Podmanický. Chvíľočku, pán predseda vlády. Takže máme tu už aj spravodajcu.
Nech sa páči, pán predseda vlády, máte slovo.

4.
Fico, Robert, predseda vlády SR
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, počul som, že dnes dopoludnia padali tu v pléne pomerne silné slová. A každý, kto má silné slová, by mal zvážiť, či na takého silné slová existuje dôvod a či na takéto silné slová existuje niekedy aj morálne právo.
Na predloženie návrhu na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade má vláda Slovenskej republiky všetky zákonné dôvody, ktoré predvída rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda sa takto rozhodla konať na základe hrozivého vývoja vo verejných financiách. Ak používam výraz hrozivý vývoj vo verejných financiách, tak ani o jeden cent nepreháňam. A o tomto hrozivom vývoji sme včera rokovali na mimoriadnom rokovaní vlády, kde správu o vývoji predložil podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.
Dámy a páni, predpokladám, že všetci poznáte jeden veľmi dobrý film, ktorý bol natočený na základe skutočnej udalosti, a tento film sa volal "Dokonalá búrka". V tomto filme sme boli informovaní, že keď sa dajú dohromady niektoré faktory, tak môže z toho vzniknúť dokonalá búrka. My máme dnes, priatelia, na Slovensku tri faktory, ktoré keď nezvládneme, tak nebudeme mať dokonalú búrku, ale dokonalú krízu. A sú to tieto tri faktory:
Prvý faktor je povinnosť, medzinárodný záväzok, skonsolidovať verejné financie na úroveň 4,6 % v roku 2012 a pod 3 % v roku 2013. Dúfam, že v tomto máme rovnaký názor, že konsolidovať musíme, pretože bez konsolidácie ťažko uhráme veľmi zložité hry, ktoré dnes prebiehajú na úrovni Európskej únie a eurozóny.
Druhý faktor, ktorý keď nezvládneme a ktorý bude viesť k dokonalej kríze, je finančne neudržateľný dôchodkový systém. Aj na tom sa zhodneme, pretože všetci, ktorí sa zaoberajú touto témou, konštatujú, že štát nemá peniaze na to, aby dokázal financovať takto postavený dôchodkový systém, ako sme ho nastavili pred niekoľkými rokmi.
A tretí faktor, o ktorom hovorím, je rozpočet na rok 2012, ktorý som včera symbolicky roztrhal, lebo to je zdrap papiera. Bezcenný, postavený na fikciách, zdrap papiera, ktorý vôbec nezodpovedá realite, v ktorej sa nachádza v júli v roku 2012.
Naozaj a nechcem nič preháňať, ak nebudeme súčasne schopní eliminovať všetky tieto tri krízové faktory, Slovensko zažije katastrofálne časy, katastrofálne časy. A musíme o tom hovoriť pred slovenskou verejnosťou jasne a veľmi otvorene. Prestaňme sa hrať na to, že nás kríza obíde, alebo že niekto za nás krízu vyrieši. My si musíme splniť domácu úlohu. A tieto tri faktory, o ktorých teraz hovorím, sú prioritnými faktormi, na ktoré sa sústreďuje vláda Slovenskej republiky. Chápem, že, a je to legitímne, že opozícia vždy víta, keď sa zhoršia časy, lebo vtedy sa aj zhoršuje postavenie vlády Slovenskej republiky. Ale budem úprimný, pocity opozície sú to posledné, čo ma dnes ako predsedu vlády Slovenskej republiky zaujíma.
Ako som už niekoľkokrát povedal, sme v tom úplne všetci, či sedíte napravo, naľavo alebo v strede, či ste v politike, alebo nie ste v politike, alebo ako ste orientovaní, nábožensky, sexuálne. Všetci sme v tejto kríze úplne rovnako. Buď ozdravíme verejné financie, vážené dámy a páni, napravíme finančne neudržateľný dôchodkový systém a vyriešime 500-miliónovú dieru v štátnom rozpočte, o ktorej ešte budem hovoriť, 500 mil. eur ste nám nechali svadobné veno, priatelia, v rozpočte na rok 2012, a budeme ako tak nad hladinou sa držať a dýchať, alebo z týchto troch krízových faktorov urobíme dôvod na úplne zbytočné vládno-opozičné prestrelky, ktoré nás zaťažujú a ktoré odoberajú životne dôležitú energiu na boj proti kríze.
Áno, ja rešpektujem právo opozície na kritiku, lebo aj ja som pôsobil v opozícii pomerne dlho, a viem, o čom kritika je. Ale znovu pripomínam, že aj na kritiku treba racionálny dôvod a niekedy aj morálne právo.
Dovoľte mi teraz sa zastaviť pri troch faktoroch, o ktorých hovorím, a ktoré nás aj viedli k predloženiu návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Povinnosť konsolidovať verejné financie je nielen medzinárodný záväzok, ku ktorému sme sa prihlásili, ale všetci dobre vieme, že to musíme urobiť sami pre seba. Ak nebudeme mať zdravé verejné financie, nie sme schopní ťahať na tej istej strane, na ktorej ťahajú veľmi silné vyspelé krajiny Európskej únie, s ktorými chceme spolupracovať a v spolupráci s ktorými vidíme aj perspektívu Slovenska ako malého štátu, ako štátu, ktorý má úplne otvorenú ekonomiku, ktorá je absolútne exportne orientovaná.
A my robíme, čo môžeme. Samozrejme, môžete mať iný pohľad na konsolidáciu verejných financií, môžete povedať, že by ste to robili inak, ale úprimne, a ja verím, že to potvrdia aj lídri opozičných strán, zatiaľ sme od lídrov opozičných strán nepočuli alternatívu. Nepočuli. A pýtam sa na túto otázku pravidelne pri každom jednom stretnutí. Ak kritizujete spôsob konsolidácie verejných financií, máte na to právo. Ale pýtam sa, ako by ste to robili inak? A vy dobre viete, že vyjadrenia o zastavení daňových únikov alebo šetrení sú na roky 2012 a 13 nepoužiteľné, pretože nikto vám to nezaráta do konsolidácie verejných financií, a toto uznali aj lídri opozície na stretnutí, ktoré tu bolo.
My budeme pokračovať v konsolidácii verejných financií a garantujem, ako tu stojím, že deficit rozpočtu v roku 2012 bude 4,6 %. Nech to stojí čokoľvek, ale my si túto domácu úlohu, aby sme svetu ukázali, že sme schopní, naozaj naplníme a použijeme na to našu predstavu, ktorá je typická pre sociálnodemokratické hnutia. Ak máte lepšie nápady, dajte nám ich. Doteraz sme od vás nedostali nič, len vyhlásenia o daňových únikoch a o šetrení. Neviem na úkor koho? Učiteľov? Zdravotných sestier? Pracovníkov v štátnej správe, ktorí zarábajú 400 - 450 eur? Tam cesta nejde, pretože plošné škrty ste už vyčerpali v roku 2011.
Druhý rizikový faktor je neudržateľný dôchodkový systém. Nechcem teraz viesť odbornú polemiku, pretože vy máte na to svoj pohľad, my na to máme svoj pohľad. Pravda ale je taká a hovoril som o tom aj v hodine otázok minulý týždeň, že keď sa rozhodovalo o nastavení parametrov druhého piliera v danom roku, tak rozdelenie 18 % bolo v pomere 14:4. Toto bolo navrhované do vlády Slovenskej republiky. A zmenilo sa to na 9:9. A my dnes hovoríme o takom istom nastavení 14:4 plus 2 % dobrovoľného pripoistenia, presne to, čo navrhovala v tom čase vláda, ale čo potom vláda nepochopiteľne na rokovaní zmenila na pomer 9:9.
Zhodneme sa v tom pravdepodobne ale, že tento systém nevieme finančne udržať. My musíme nalievať každý rok do Sociálnej poisťovne takmer miliardu eur, aby Sociálna poisťovňa si mohla splniť záväzky, ktoré má vo vzťahu ku svojim klientom, a túto miliardu eur si požičiavame, pán poslanec Kaník, za 5 % na medzinárodných trhoch. Ale druhý pilier, ktorý vy legitímne obhajujete, zhodnocuje peniaze ľudí na úrovni 1,5 %. Podstatne menej, ako je inflácia. Jednoducho nie sme schopní udržať tento systém v takej podobe, v akej je. A ja vítam a nepoužívam to ako figový list, že Rada solidarity a rozvoja, kde sú zastúpení všetci sociálni partneri, povedala veľmi jasne, systém musíme zmeniť, lebo ho nevieme v žiadnom prípade udržať.
Ale ja nechcem ísť do konfliktu. Pán predseda SDKÚ, mali ste dnes niekoľko vystúpení, som počul, a ja sa k tomu hlásim, čo hovoríte. Prijmime tento zákon, lebo ho musíme prijať kvôli udržateľnosti finančného systému, a začnime spolu hovoriť o tom, ako by celá Národná rada Slovenskej republiky mohla schváliť ústavný zákon do budúcnosti za predpokladu vyrovnaného štátneho rozpočtu. My sme pripravení na túto diskusiu. Poďme hovoriť o tom, že v prípade vyrovnaného štátneho rozpočtu nájdeme mechanizmus, napríklad na zvyšovanie 4-percentného odvodu do druhého piliera na 6 % za určitých podmienok, ktoré sú tam. O tomto sme pripravení sa rozprávať. A ja len privítam, ak v dôchodkovom systéme konečne bude prijatý zákon, ktorý bude mať stabilitu do budúcnosti, a nebude tento zákon vždy iba obyčajný zákon, ktorý sa dá meniť s príchodom ktorejkoľvek vlády. Takže podaná ruka tu je, pán predseda, ja som pripravený s ktoroukoľvek opozičnou stranou na túto tému hovoriť a aj sa určite dohodnúť, pretože parametre, o ktorých potichu hovoríme, sú pre nás vcelku prijateľné.
Tretí faktor, veľmi stručne, ktorý je dnes pre nás obrovskou dilemou, je faktor nereálnosti štátneho rozpočtu na rok 2012. A tu jednoducho, tu chcem opakovať to, čo som povedal niekoľkokrát, že na kritiku, kto niečo hovorí a kričí, musí byť niekedy aj morálne právo.
Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky, ktorá nastúpila v tomto roku, okamžite prijala niekoľko opatrení, ktoré viedli k šetreniu verejných financií. My sme zastavili, čo ste vy nikdy neurobili, všetky verejné obstarávania, ktoré nie sú dôležité pre chod štátu. A na včerajšom rokovaní vlády sme predĺžili toto opatrenie na ďalších niekoľko mesiacov, lebo zisťujeme, že to má pozitívny vplyv na verejné financie. Teda nemíňame peniaze na verejné obstarávanie. Po druhé, zastavili sme všetky odmeny v štátnej správe. To ste vy nerobili. Aj v čase krízy sa vo veľkom vyplácali odmeny krížom-krážom. My sme nevyplatili žiadne plošné odmeny, len v prípade, ak bolo treba niekde zabrať a naozaj ľudia podali veľké výkony, sme tieto odmeny dali. Čiže šetríme, šetríme. A teraz príde správa o makroekonomickom vývoji na Slovensku a dozvedáme sa, že v júni 2012 máme v porovnaní so štátnym rozpočtom, ako bol naplánovaný na rok 2012, dieru 500 mil. eur. Päťsto miliónov eur, po slovensky povedaných, aby sme mali trošku predstavu, 15 mld. slovenských korún. Toto ste nám nechali ako danajský dar.
Ako to celé vzniklo? Buďme o týchto otázkach trošku konkrétnejší a hovorme, čo sa vlastne udialo. Experti, ktorí sa zaoberajú touto témou, nám hovoria, že z tých 500 mil. eur na daniach môžeme hovoriť pri únikoch o 348 mil. eur. Tieto peniaze z podstatnej časti sme stratili v čase, keď počas vašej vlády nefungovala daňová správa, finančná správa. Dúfam, že sa teraz nebudeme popoťahovať, že či to tak bolo, alebo nebolo, veď mnohí z vás ste konštatovali verejne, že uznávate kolaps finančnej správy, od januára do marca prakticky finančná správa nefungovala.
Dovoľte mi jeden príklad, ktorý sa týka Prešova. V Prešove jedna spoločnosť si prestala v roku 2011 plniť svoje daňové povinnosti, až sa to vyšplhalo na 6 mil. eur. Ale keďže nemala finančná správa informácie, nefungovala, vôbec o tom nevedela, tak informácia prešla na exekútora, ktorý mal vymáhať až po niekoľkých mesiacoch. A viete, čo sa medzitým stalo? Medzitým tento subjekt už nedisponoval žiadnym majetkom a obchodný podiel bol prepísaný na bieleho koňa. Mínus 6 mil. eur. Typický spôsob, ako zneužívali niektoré podnikateľské subjekty neschopnosť daňovej správy konať a fungovať.
Prosím vás, prečo používate silné slová na nás? My sme si vymysleli konsolidáciu verejných financií? My sme nastavili dôchodkový systém na pomery 9:9? A my sme urobili dieru v štátnom rozpočte 500 mil. eur? A táto diera nie je spôsobená len na daniach. Uvediem ďalšie príklady. Podľa smernice, ktorou sme viazaní v rámci Európskej únie, sme nútení si vytvárať tzv. núdzové zásoby ropných výrobkov vo výške 95 mil. eur. Tento rok, vážené dámy a páni, musí Správa štátnych hmotných rezerv nakúpiť ropné výrobky do zásob za 95 mil. eur. V štátnom rozpočte ani cent, ani cent ste tam nedali. Čiže ak k tým 348 miliónom pripisujeme ďalších takmer 100, už sme na 448. Naplánovali ste si v štátnom rozpočte na rok 2012, že predáte emisné kvóty. No tak choďte a predajte ich! Ani len prípravu ste neurobili od januára, za celých 20 mesiacov, ako ste boli vo vláde, ste neurobili ani ťuk na predaj emisných kvót, ale kľudne ste si dali miliardu v korunách do štátneho rozpočtu, že sa predajú emisné kvóty. Päťsto miliónov eur ste nám zanechali a my to musíme teraz riešiť.
Dámy a páni, ak neopravíme túto 500-miliónovú položku, tak neskončíme s deficitom na úrovni 4,6 %, ale skončíme na úrovni 5,3 %; 5,3 % to je rozpočet, ktorý ste schválili v roku 2011 na rok 2012. Opakujem ešte raz, neobstarávame, nedávame odmeny, šetríme všade, kde sa dá, aj na úkor štátu.
Takže aké silné slová? Čo máme robiť? My sme predložili teraz návrh, dámy a páni, na to, aby sme o jeden mesiac posunuli účinnosť zákona č. 461 o sociálnom poistení. Inak by platil 1. októbra. My chceme, aby platil 1. septembra. Používame na to inštitút skráteného konania, ktorý poznáme v rokovacom poriadku, a práve v tomto prípade máme na použitie tohto inštitútu všetky legitímne dôvody. Všetky, ktoré existujú, lebo hrozia obrovské škody tomuto štátu, ak to neurobíme. Chcete, aby tento štát skolaboval?! Prečo nekooperujete?! Chcete povedať, že to je všetko vina vlády, ktorá tu je tri mesiace, že máme 500-miliónový schodok v štátnom rozpočte za šesť mesiacov, že máme neudržateľný dôchodkový systém a že musíme konsolidovať verejné financie? Načo sú tieto vojny?! My vám ponúkame, poďme rokovať o dôchodkovom systéme v rámci ústavného zákona. A my chceme o jeden mesiac skrátiť lehotu, aby to nebolo 1. októbra, ale bolo to 1. septembra.
Dámy a páni, situácia je podstatne vážnejšia, ako možno niekto očakáva. Ja vítam, že opozícia prijala pozvanie na rokovanie, ktoré sme absolvovali včera. Myslím, že v normálnom konštruktívnom duchu sme hovorili o tom, ako sa postavíme k výzvam, ktoré prinesie august a september, lebo vtedy sa bude rozhodovať o takých opatreniach v oblasti integrácie Európskej únie, o akých sa nám nikdy ani nesnívalo. A vítam vyjadrenia predstaviteľov opozície, že sú za hlbšiu integráciu, ale že majú jednoducho názory na niektoré vecí iné. Ja som veľmi pozorne čítal, pán predseda Sulík, vaše vyjadrenia, čo ste jasne povedali, vrátane toho vašeho o referende. Máte svoje pohľady. Ale aspoň v tom sa zhodneme, že dnes je miesto Slovenskej republiky v silnej Európe, že to je miesto v silnej integrácii a pri najsilnejších štátoch. Ak sa aspoň na tomto dohodneme, tak sme veľa vyhrali, pretože vieme veľa do budúcnosti v tomto duchu urobiť.
Dámy a páni, rozhodnutie vlády Slovenskej republiky požiadať Národnú radu o skrátené legislatívne konanie vzniklo ako reakcia na včerajšiu správu ministra financií o tom, akú sekeru ste nám zaťali do roku 2012. Päťsto miliónov eur. A ja vás prosím, keď budete teraz vystupovať a budete argumentovať všetkým možným, máte na to právo, ste opozičné politické subjekty, skúste sa vždy vyjadriť k 500 miliónom. Povedzte, že áno, že nepáči sa nám, že skrátené legislatívne konanie idete robiť, ale na druhej strane si uvedomujeme, že sme vám nechali 500 miliónov. Lebo to tak je. To nie je náš výsledok, priatelia. To je váš výsledok. Takýto rozpočet ste nám dali v roku 2011 do vienka. A my s takýmto rozpočtom dnes musíme pracovať a musíme ho opravovať, lebo keď ho neopravíme, tak prehráme. Prehráme. (Otázka z pléna: Aký je dnes dátum, pán predseda?) Dnes je 31., ak si pamätám, júl. Ale my nemáme verejné obstarávania žiadne, pán poslanec, my nedávame žiadne odmeny na rozdiel od vás, žiadne zlaté padáky. Celý problém je v tom, že tých 500 mil. eur z podstatnej časti vzniklo od januára do marca na finančnej správe, ktorá absolútne nefungovala, a nič ste tam nerobili. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Ako vy nám môžete niečo vyčítať? To snáď chcete povedať, že my zodpovedáme, my zodpovedáme za chod.... (Hlas v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

5.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, ale, pán poslanec!

6.
Fico, Robert, predseda vlády SR
Dodám aj to, finančná správa bude plne funkčná 1. augusta, od 1. septembra, ospravedlňujem sa, 1. septembra nastupuje informačný systém a všetko ostatné. Ja vás prosím, dámy a páni, môžete nás kritizovať koľko chcete, ja viem, že aj budete, je to vaša úloha, ale toto si nikdy nezmažete z čela, že ste nastavili zle dôchodkový systém a že ste nám nechali takúto sekeru v rozpočte v roku 2012 a že táto sekera bola spôsobená chaosom vo finančnej správe, o ktorom ste sami veľakrát a často hovorili.
Dámy a páni, buďme zodpovední, iné riešenie dnes nemáme. Prijmime opatrenia, ktoré dnes Slovensko potrebuje. O jeden mesiac vás žiadame posunúť účinnosť zákona. O jeden jediný mesiac. Nehovoriac o tom, že tento zákon bol v normálnych lehotách predložený do legislatívneho konania, do prvého čítania. Všetky lehoty boli stihnuté, pretože zákon bol podaný pätnásť dní, myslím, pred začiatkom rokovania Národnej rady. Prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, bolo k tomu kopu konferencií, rôznych stretnutí, teraz budete rokovať v prvom čítaní. My chceme len skrátiť lehoty medzi prvým a druhým a tretím čítaním. Jeden mesiac. Nechceme nič iné, lebo máme problém. My sme si to nevymysleli. To nie je pre nás nejaká hračka, že teraz potrebujeme niečo urobiť. Máme vážny problém. Dnes máme deficit v rozpočte 5,3 % k dnešnému dňu. Ak chcete, aby sme vybuchli medzinárodne, chápem, opozícii by sa to možno páčilo, ale mňa vaše pocity nezaujímajú. Mňa ako predsedu vlády zaujíma, či uspejeme a či Slovensko v prípade dvojkoľajnosti vývoja v Európskej únii bude môcť ťahať s tými silnejšími, lebo nás budú vnímať ako zodpovedných a dôveryhodných partnerov.
Preto vás veľmi prosím, podporte tento návrh. Tento návrh je dôležitý pre Slovensko, nie pre SMER, pre vládu, pre Slovensko. Ak ho odobríte, tak pomôžete celej Slovenskej republike.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)