4. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najskôr ísť trošku do histórie, do histórie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V roku 2010 sme preberali vládu s tým, že deficit rozpočtu bol na úrovni 8 %. Dali sme si za úlohu znížiť tento deficit na 4,9 % v roku 2011. Museli sme teda nájsť riešenie, ako ušetriť, hlavne ušetriť na výdavkoch štátu, ale, poviem otvorene, aj získať na príjmovej strane spolu 1,7 mld. eur.
Nebolo to jednoduché, ale väčšinu z týchto zdrojov sme naozaj získali šetrením, a nikoho by ani vo sne nenapadlo napríklad znižovať sekeru v štátnom rozpočte, ktorú sme zdedili po prvej vláde Roberta Fica, napríklad takým spôsobom, aby sme škrtli z príspevkov na dôchodkové sporenie čo len jednu desatinku percenta, a takýmto primitívnym, jednoduchým spôsobom riešili problémy teraz a zanechali budúcim generáciám o to väčšie problémy potom. Jediné také opatrenie, ktoré sa naozaj dá hodnotiť, že zaťažilo ľudí, bolo zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod.
Pokiaľ ide o zákon o sociálnom poistení, tí, čo si spomenú, tak k 1. januáru 2011 bola prijatá novela, ktorá žiadnym spôsobom nezvyšovala odvody, ani nespúšťala žiadne podobné experimenty, aké sledujeme teraz, ale len a len sme zalepili diery v zákone, na ktoré som ja osobne ešte mimo politiky dosť dlho upozorňoval, za prvej Ficovej vlády sa s tým nedialo nič. Stal som sa ministrom, výborne, takže jednu z úloh, ktorú som si pred seba položil, a ktoré sa aj stali a vyplnili, bolo zlikvidovanie dier v Sociálnej poisťovni a v zákone o sociálnom poistení. A tak sa aj stalo.
Vládu sme odovzdávali, respektíve v roku 2012 pred voľbami, s tým, že všetci, všetky politické strany pred voľbami v marci 2012 vedeli, čo ich po prípadných úspešných voľbách čaká. Všetky politické strany, ktoré išli do volebného súboja, dobre vedeli, že v prípade že vyhrajú voľby nebudú to mať jednoduché, pretože budú musieť pokračovať v znižovaní deficitu štátneho rozpočtu. Okrem iného aj preto, lebo všetky politické strany sa ešte pred voľbami v marci 2012 prihlásili a hlasovali za zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Pozrime sa ale, akým spôsobom jednotlivé strany viedli volebnú kampaň. Aby som to nezdržiaval, obmedzím toto svoje hodnotenie na dve politické strany, našu stranu Sloboda a Solidarita a stranu SMER - Sociálna demokracia.
Strana Sloboda a Solidarita vo svojom predvolebnom programe jasne povedala, čo urobí, keď by bola vládnucou stranou po marcových voľbách. Jasne sme deklarovali, že budeme pokračovať a dokončíme odvodovú reformu, ktorú sme zanechali v rozrobenom stave na jeseň 2011. Všetci dobre vedeli, napríklad živnostníci, že pre niektorých z nich to bude znamenať skutočne zvýšenie odvodovej záťaže, ale všetci zároveň vedeli, že táto odvodová reforma bola pripravená, tak že by nestála daňových poplatníkov a poistencov 500 mil. eur z ich vreciek, tak ako to má byť podľa zákona, ktorý predložil minister Richter, ale naša daňovo-odvodová reforma mala byť s výsledkom plus 60 mil. v prospech ľudí, v neprospech štátneho rozpočtu. Je to možno paradoxné, ale je to tak. A kto chce, môže si bez problémov v tejto sekunde pozrieť doložku vplyvov. Je to stále, samozrejme, k dispozícii na internete.
Chceli sme urobiť poriadok v daniach, odvodoch. Chceli sme sfinalizovať, všetko pripraviť tak, aby bol zavedený jednotný výber daní, ciel a odvodov, aby sa tak postupne mohli odvody, možno dane, znižovať a aby kleslo administratívne zaťaženie, či už podnikateľov, ale aj zamestnancov, živnostníkov a tak ďalej a tak ďalej. To je obrovský rozdiel oproti tomu, čo predstavil minister Richter, čo je v zákone, o ktorom vlastne rokujeme teraz.
Strana SMER - sociálna demokracia však vo svojom volebnom programe hovorila na každej strane desaťnásobne o istotách, istotách, istotách. O tom, aký bude pomaly raj na zemi na Slovensku, ak strana SMER - sociálna demokracia vyhrá voľby. Nebolo tam ani slovo o tom, žeby sa mali znižovať príspevky do druhého piliera. Nebolo tam ani slovo o tom, žeby sa mali takýmto brutálnym spôsobom zvyšovať odvody živnostníkov, dohodárom a nadpriemerne zarábajúcim zamestnancom. Samé istoty. Aj vďaka tomu, že ste takýmto spôsobom klamali pred voľbami, sa vám podarilo voľby vyhrať. Ešte raz, blahoželám.
Prišla realita, stali ste sa vládnucou stranou. Zrazu po štyroch mesiacoch vládnutia s prekvapením zisťujete, že je v rozpočte diera údajne 500 mil. eur. Ešte v piatok to bolo 250 mil., dnes je to 500 mil., no ešte počkajme dozajtra, už to bude 600, potom 700 a potom miliarda. A potom radšej rýchlo utekajme všetci preč, lebo také číslo, veľké, ani naša matematika nepozná.
Obávam sa, že tieto reči sú klamstvom, rovnakým klamstvom, aké predviedla strana SMER a jej predseda pred voľbami a aké predvádza postupne aj po voľbách. Pripomeniem pánovi premiérovi, že 7. marca, 7. marca, čiže päť dní pred voľbami v rozhovore pre denník SME odpovedal na otázky redaktora na potenciálne zmeny v druhom pilieri takto, budem citovať. Redaktor sa pýta: "Neobávate sa, že vrátením povinnej garancie v dôchodkových fondoch znížite šancu ľudí mať v budúcnosti vyššie dôchodky, keďže obmedzíte správcovské spoločnosti v investovaní?" Odpoveď Roberta Fica: "Je povinnosťou DDS-iek zhodnocovať peniaze sporiteľov. A fakt je ten, že ich znehodnotili. Hovoríme o roku 2011, keď SMER nebol vo vláde, a vláda im uvoľnila podmienky podnikania. Ak chceme mať druhý pilier, tak ho majme, ale tak, aby ľudia nedostali v budúcnosti len polovicu dôchodku zo Sociálnej poisťovne, lebo úspory v druhom pilieri sa znehodnotia."
A tu dovoľte vstúpiť do tohto rozhovoru mojím komentárom. Robert Fico, ešte raz, povedal: V roku 2011, keď SMER nebol vo vláde a vláda im uvoľnila podmienky podnikania, DDS-ky znehodnotili úspory. Dovoľte mi pripomenúť, už to tu zaznelo niekoľkokrát dnes, ale dovoľte mi znova pripomenúť, že za znehodnocovanie úspor na dôchodkových účtoch jednoznačne môže prvá vláda Roberta Fica, pretože tá zaviedla nezmyselné garancie na báze šesťmesačného porovnávania výkonnosti, a zákon o starobnom dôchodkovom sporení sa v tomto zmenil až k 1. 4. 2012. Takže ak pán Fico kritizuje správcovské spoločnosti, že v roku 2011 nezhodnotili peniaze sporiteľov dostatočne, kritizuje sám seba, pretože vtedy DDS-ky ešte museli ísť podľa starého zákona, kde ich možnosti investovania boli značne obmedzené nezmyselnou novelou, ktorá bola prijatá prvou Ficovou vládou v rokoch 2008, 2009.
Vráťme sa k tomu rozhovoru pre denník SME. Ďalšia otázka redaktora znela: "Chcete meniť deväťpercentnú výšku odvodu do druhého piliera?" Odpoveď Roberta Fica znela takto: "Nie, hovorím len o garanciách a použití prostriedkov z druhého piliera." Tu je jasný dôkaz klamstva Roberta Fica, súčasného premiéra. Takto klamal voličov pred voľbami.
Ďalšie klamstvo, alebo ako som už spomínal dnes v rozprave v prvom čítaní k zákonu, je tvrdenie pána premiéra, ktoré je asi mesiac staré, o tom, že zmeny v zákone zasiahnu len 12 % pracujúcich ľudí, a to ľudí s najvyššími príjmami.
Už som to spomínal a rád by som to pánovi premiérovi povedal do očí, keby tu bol, že jeho matematika pokuľháva na všetky nohy. A to preto, lebo tých ním spomínaných 12 % je skutočne 12%, ale 12 % zamestnancov. Z tej armády milión sedemsto tisíc zamestnancov asi dvesto tisíc zamestnancov zarába viac ako 1 200 eur mesačne. A tých sa nepochybne dotkne zvýšenie maximálnych vymeriavacích základov. To je tých 12 % zamestnancov.
Ale pán premiér akosi zabudol povedať, alebo zabudol na to, že podľa tohto zákona, ktorý chceme prerokovať, teda chceme, ja teda nechcem, ale väčšina v tejto snemovni to zrejme chce, pán premiér zabudol, že tu máme vyše tristo tisíc živnostníkov, ktorým sa takisto zvýšia odvody. Že tu máme osemsto tisíc dohodárov, ktorým sa takisto zvýšia odvody, a to nie sú naozaj žiadni boháči, pretože to sú poväčšinou študenti, dôchodcovia, ktorí sa snažia si privyrobiť, či už pri štúdiu, alebo pri poberaní dôchodku. To je sto tisíc samoplatiteľov, čiže dobrovoľne nezamestnaných, ktorým sa zvýšia poplatky, odvody na zdravotné poistenie a tak ďalej a tak ďalej. A je tu samozrejme jeden a pol milióna sporiteľov, ktorým sa znížia príspevky do druhého piliera, a je veľmi otázne, ako bude vyzerať ich budúci dôchodok.
Namiesto šetrenia, keď už teda máme takú sekeru v štátnom rozpočte, sledujeme snahu o skrátené legislatívne konanie k zákonu, ktorý jednoznačne poškodí podľa týchto prepočtov, ako som už hovoril, okolo troch miliónov ľudí. A to som nepočítal dôchodcov, to je milión dôchodcov ďalších, ktorým sa zmení o niekoľko rokov, vlastne postupne už teraz, valorizácia ich dôchodkov.
Je veľmi zvláštne, že popri tom všetkom sa nezabudlo na zvýšenie poplatkov pre správcovské spoločnosti. Je to veľmi paradoxné, pán premiér pomaly v každej druhej vete šíri oheň a síru na nenásytné správcovské spoločnosti, ktoré teda nezhodnocujú majetok sporiteľov, ktoré si berú privysoké poplatky, ktoré sú tu akýmsi neželaným prvkom, a ktorý by najradšej zniesol zo sveta. A na druhej strane, v tomto zákone vidíme úplný, úplný opak.
Zdvihnutie poplatkov za správu účtu, pardon, zdvihnutie poplatkov za správu majetku na účte, zdvihnutie poplatku za zhodnotenie, ktoré, keď to všetko spočítame, aj keď zahrnieme zníženie poplatku za správu účtu, celkovo z tohto vychádza ako víťaz správcovská spoločnosť, ktorá zinkasuje asi o polovicu vyššie poplatky ako doteraz. Nerozumiem tomu, ako sa tento fakt zlučuje so silným sociálnym cítením nášho pána premiéra.
Hovorí sa celý čas, pokiaľ ide o predstaviteľov vlády, že chceme mať stabilný dôchodkový systém. Vážení priatelia, stabilný dôchodkový systém znamená, že bude stabilný nielen dnes, zajtra a o rok, ale aj o dvadsať, tridsať, či štyridsať rokov. Ak klesne výška príspevkov do druhého piliera, tak možno s určitosťou tvrdiť, že o dvadsať, tridsať rokov náš dôchodkový systém bude trikrát tak nestabilný, ako je nestabilný dnes. Prečo? - to snáď nemusím hovoriť. Všetky tieto návrhy, všetky tieto kroky sú dôkazom toho, že strana SMER sa nezaujíma o bežných ľudí.
Spomeniem ešte niekoľko chýb, ktoré sú v tomto zákone a ktoré treba riešiť. Obávam sa, či na to bude čas, ak sa naozaj väčšina rozhodne o skrátenom legislatívnom konaní. Napríklad režim výhodnejšieho odôvodnenia dohôd, kedy sa neplatí zdravotné poistenie, ani nemocenské poistenie, sa má týkať starobných dôchodcov a invalidných dôchodcov. Akosi sa zabudlo, že v tomto štáte máme aj výsluhových dôchodcov a výsluhových invalidných dôchodcov. Čiže ak bývalý vojak bude pracovať na dohodu, tak bude platiť omnoho vyššie odvody, keď poberá výsluhový dôchodok, ako poberateľ toho klasického civilného starobného dôchodcu. Nevidím na to dôvod. Je to ich negatívna diskriminácia.
Neviem, prečo a neviem, kto chce zaviesť do Zákonníka práce, ktorý sa nepriamo novelizuje touto rozsiahlou, týmto rozsiahlym zákonom, pravidlo, podľa ktorého dohody o brigádnickej práci študentov sa majú týkať len študentov do 25 rokov veku. Čiže tí, ktorí majú 25, 26, 27 rokov, napríklad doktorandi, kde nemožno mať pochybnosť o tom, že by to boli nejakí flákači, ktorí sa ponevierajú po vysokej škole, ale jednoducho ten proces, ten tretí stupeň štúdia na vysokej škole je tiež súčasťou štúdia na vysokej škole, a oni si z tých 500- eurových štipendií mimochodom musia platiť sami dôchodkové poistenie, ak chcú byť poistení, pretože štát od nich dal ruky pred nedávnom preč, tak tým zakážeme týmto zákonom pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, čím im znemožníme vylepšiť si svoj chatrný príjem, ak teda vôbec nejaké štipendium majú.
Ďalšia chyba je pri zamestnaneckej prémii. O tom som už hovoril v prvom mojom výstupe dopoludnia. Ďalší problém je, že dohody mali byť zodvodnené od prvého eura príjmu. Ja sa nebudem s nikým hádať, že mnoho ľudí naozaj špekulatívne zneužíva prácu na dohodu a svojich 1000 alebo 1500 eur zarábajú v režime, kde neplatia žiadne odvody, čo skutočne nie je fér v porovnaní so zamestnancom, ktorý pracuje na pracovnú zmluvu. To je fakt. Ale niečo úplne iné sú práce na dohodu, napríklad v centrách voľného času, v školských kluboch, športových kluboch, kde či už tí funkcionári alebo rôzni externí spolupracovníci pracujú práve na dohodu preto, lebo je to jednoducho lacné, preto, lebo tá nezisková organizácia, ten športový klub alebo spolok nemá viac peňazí na to, aby dokonca ešte platil aj z takéhoto, z takýchto malých príjmov na dohodu nejaké odvody. Čiže ak dnes v nejakom centre voľného času naozaj obetavo pracuje nejaký externý spolupracovník za 3 eurá na dohodu na hodinu, tak je dosť problém pre túto neziskovú organizáciu, aby potom zohnala to štvrté euro, ktorým zaplatí za neho odvody. Obávam sa, že pre niektoré centrá voľného času alebo športové kluby a tak ďalej, neziskové organizácie, to bude spôsobovať veľké ťažkosti.
Nebudem hovoriť ďalej, aby som nezdržiaval, len chcem ešte pripomenúť to, čo už zaznelo vo faktickej poznámke niekedy pred možno dvoma hodinami. Skrátené legislatívne konanie, ak chceme zabrániť hospodárskym, ekonomickým škodám, by malo byť, keď už teda má byť v mimoriadnom prípade využité, v prípade takého zákona, ktorým sa tá situácia naozaj rieši, keď je nejaký havarijný zlý stav, na ktorý treba reagovať príslušným zákonom. Čiže poviem to isté, čo som povedal vo faktickej poznámke. Keď v lete v roku 2010 zasiahli Slovensko ničivé povodne, tak vláda Ivety Radičovej reagovala promptne a v skrátenom legislatívnom konaní prijala novelu zákona o službách v zamestnanosti, ktorým sa zaviedol príspevok na riešenie týchto mimoriadnych situácií a na prevenciu pred ďalšími povodňami. Tam malo skrátené legislatívne konanie svoj jasný zmysel, pretože sa konkrétnym zákonom riešila konkrétna situácia.
Ak máme problémy na finančnej správe, ak máme problémy vo výbere DPH, problémy s podvodníkmi, tak, prosím pekne, novelizujme v skrátenom legislatívnom konaní príslušný zákon. To znamená, novelizujme zákon o DPH, novelizujme daňový poriadok, zákon o správe daní, ale nie zákon, ktorý je úplne od veci a ktorého jediným cieľom je nasypať peniaze do štátneho rozpočtu na úkor bežných ľudí. Prečo sme neprijímali zákon o DPH v skrátenom legislatívnom konaní? Tam sme si dali na čas. Tam nám to trvalo ten klasický jeden a pol mesiaca. Zrejme vtedy ešte pán minister Kažimír netušil, že sú problémy s výberom DPH a s finančnou správou. Zrazu sa to nejako vynorilo a hurá. Prečo pán minister Kažimír nedal do tejto snemovne novelizáciu daňového poriadku, keď tu máme toľko tých daňových podvodníkov? Veď to riešme! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Pardon.
Páni po mojej ľavici, prosím vás, choďte si vybavovať svoje diskusie vonku! Rušíte.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Čiže triafame, triafame novelou zákona o sociálnom poistení úplne mimo terča, úplne mimo terča. Daňový podvodník nemá nič spoločné s nešťastníkom dohodárom, ktorý musí platiť potom, bude musieť platiť vyššie odvody. Daňový podvodník nemá nič spoločné s drobným živnostníkom, ktorý bude platiť vyššie odvody. A daňový podvodník nemá nič spoločné ani s tým jeden a pol miliónom sporiteľov, ktorí budú mať menej peňazí na dôchodkových účtoch. Čiže treba riešiť to, čo spôsobuje problém. A to je teda znova dôvod, prečo ani ja, ani poslanecký klub SaS nemôže podporiť návrh na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega poslanec, pán Mihál, povedali ste, sústavne ste sa oháňali tým, že pán premiér klame, ale nerozobrali ste ani absolútne, ako to v skutočnosti v rozpočte je, koľko je deficit. Nepovedali ste, nerozobrali ste nič, čiže je to váš nejaký subjektívny pocit. A najlepšie sa používajú také politické tézy, ten je, klame, toto je paškvil a tak ďalej. Snažíte sa byť odborníkom, ale práve pri týchto, pri týchto slovách ste nič odborne nepodložili.
Ja si zase myslím opačne, že klamete vy, a to preto, že keď som pred chvíľočkou povedala, keď ste naštelovali druhý pilier, lebo stále sa oháňate o druhých pilieroch, o sporiteľoch, tak už som povedala pánovi Brockovi, ktorý mi síce tak súkromne povedal, že keď sa zavádzal druhý pilier, tak ste zo 6 % nastavili na 9 % pozmeňovákom pána Brocku, bez akejkoľvek analýzy, kde ste začali naďalej prehlbovať...(Výkrik z pléna.) Že ste povedal, že to nebol ste vy, ale vláda, ale vy ste ten pozmeňovák len doniesol do parlamentu. (Reakcia z pléna: Čo si to dovoľujete, ja som žiadny pozmeňovací návrh nikdy nedával!) No ale však sa k tomu vyjadrite, nech sa páči, lebo je o tom záznam, že ste dával. Takže ďakujem veľmi pekne. Pán Brocka, však sa vyjadrite, máte možnosť.
Takisto rozprávate o tom, ako zvyšujeme poplatky pre DSS-ky. My si myslíme, že tieto poplatky sú motivačné, pretože ak motivujú DSS-ku, aby vyššie zhodnocovala finančné prostriedky, tak motivujeme teda aj preto, že občania budú mať na účtoch viac a takisto budú mať lepšie výnosy. A takú, takú úlohu, ktorú ste si dali, lebo ja idem do začiatkov, ako ste to nastavili, pretože vy ste to nastavili a my to teraz potrebujeme nejakým spôsobom opraviť, tak nerozprávajte o nejakej výnosnosti, pretože keď ste to nastavovali, tak ste tvrdili, že sa 6 % zhodnotia, zhodnotia vklady sporiteľov. A ja si myslím, že by sme to nedokázali ani v čase najväčšej konjunktúry.
Takže veľmi dobre sa rozpráva ľuďom, tým, pán Mihál, ktorým ste odporúčali, že tí, ktorí majú 400 eur, nech odídu do zahraničia, a vy žijete z 5-, 6 000 eur mesačne, takže neviem, prečo rozprávate o problémoch ľudí, ktorých životnú situáciu vôbec nepoznáte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Mihál, ja na rozdiel od mojej predrečníčky vám potvrdím, že to, čo ste povedali je fakt. A fakt je ten, keď niekto raz povie niečo a druhýkrát povie niečo úplne opačné, je to klamstvo. Takže pani kolegyňa Vaľová tu zrejme asi nebola, keď ste to hovorili a keď ste to čítali ako citát z denníka SME. No ale, aby niektoré veci neodišli do zabudnutia len tak, tak ja to len zdôrazním, teda to, čo ste povedali. Ak terajšia vláda kritizuje zlé zhodnotenie vkladov, teda úspor v druhom pilieri, tak kritizuje svoje zlé rozhodnutie obmedzenia investovania DSS-iek počas vlády SMER-u v rokoch 2006 až 2010. Ďalej zvýšenie odvodov ľudí pracujúcich na dohody sa týka, teda okrem študentov a následne ste to potom aj pomenovali, že kompletného tretieho sektora. Neviem, či si to niekto z vás vôbec uvedomuje, kompletný tretí sektor funguje na dohodách. No a týka sa to aj vedúcich záujmových útvarov voľnočasových aktivít našich detí, pretože tí sú tiež zamestnaní len na dohody, pretože majú tam pár hodín, kedy sa tým deťom môžu venovať.
No a tak isto zdôrazním aj vaše slová, že pán premiér kritizuje zisky DSS-iek, ale týmto zákonom im ide pridať na poplatkoch nás sporiteľov. Takže ešte raz, kritizuje zisky, ale týmto zákonom im ide pridať.
No a možno budeme mať takú polemiku, že ste hovorili, že daňový podvodník nemá nič spoločné so zdvihnutím poplatkov alebo teda odvodov drobných podnikateľov a iných. No má, pretože daňový podvodník pravdepodobne bude podvádzať aj na odvodoch, aj na ďalších a bude defraudovať ďalšie firmy a bude len menej prispievať do odvodového systému, teda nielen do daňového, ale aj do sociálneho systému, teda do Sociálnej poisťovne, do zdravotných poisťovní. Takže po takýchto naozaj treba ísť.
Ďakujem.