50. schôdza

Ďakujem pekne. Dámy a páni, okrem toho politického boja, ktorý tuná prebieha, ja to tu vnímam aj trošku inak, toto celé odvolávanie. Pán minister zdravotníctva súčasný je zodpovedný a rozdráždil kolegov z opozície z toho dôvodu, že si dovolil zastať sa pani bývalej ministerky Zvolenskej v tom zmysle, či naozaj tá kauza bola taká, aká bola, či naozaj tie pochybnosti, ktoré vtedy boli, sú na pravom mieste. Orgány činné v trestnom konaní konajú. Čiže toto je jeho najväčšia vina, že vlastne tu si ktosi dovolil povedať, že či vôbec tá Zvolenská odstúpila, tak ako odstúpila, odstúpila... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, reagujte na predrečníka pána poslanca Valockého.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
A teraz prídem k tomu, čo hovoril pán predrečník, dámy a páni, hovoril o, pán predrečník hovoril v súvislosti s tým, o čom som pred chvíľou hovoril ja, hovoril aj o istých zajacovinách. Kedy sa tieto zajacoviny stali zajacovinami? No vtedy, keď sa z pacienta stal klient. Kto za to hlasoval? Vy všetci, ktorí teraz kritizujete súčasného ministra zdravotníctva. Vy ste spravili z pacienta klienta.
Komu ja mám veriť? Pánovi Lipšicovi, právnikovi, alebo tuná jednému profesionálnemu lekárovi, ktorý má takú históriu lekársku, akú má, a ktorý popísal zdravotníctvo, ako popísal. No, hádam teda budeme troška aj profesní v tomto slova zmysle a budeme si dôverovať a nebudeme tuná veriť politickým tliachaninám.
Ďakujem za pozornosť.

Ja vám ďakujem, pán poslanec, za váš prejav, bol naozaj veľmi dobrý. Myslím, že dobre popísal situáciu v slovenskom zdravotníctve. Takto ju cítim aj ja a v svojom prejave na podporu pána ministra budem tiež podobne referovať to, čo sa deje v slovenskom zdravotníctve.
My tu vplyvom politických tlakov, pod vplyvom médií, vplyvom rôznych pseudokáuz vytvárame dojem, ako keby všetko, čo sa v zdravotníctve deje, bolo zlé. Vytvárame dojem nepriateľstva medzi jednotlivými skupinami, medzi pacientami, medzi zdravotníkmi. Nie je to dobrá cesta. Je to presne tak, ako ste povedali, že v našej nemocnici sa vyšetrí vyše 550-tisíc pacientov počas jedného roka a tá anketa spokojnosti, ktorá sa tam stále robí a možno ju vidieť na stránke, je veľmi dobrá. Tých oprávnených sťažností je naozaj mizivé percento.
Ale to podstatné, čo je, že celý ten manažment a všetci tí strední, vysokí, akíkoľvek, kto tam v tej nemocnici robí, má predsa záujem, aby to išlo k lepšiemu. My nemáme ten pocit ako zdravotníci, že my to tu chceme len niečo ukradnúť, chceme, aby niečo išlo zle. My chceme, aby to išlo lepšie, chceme, aby sa tí pacienti mali lepšie. A ja si myslím, že minister v súčasnosti vytvára na to tie podmienky, aby to tak išlo. Proste nie je pravda, že všetko, čo sa tu deje, je zlé. Jasné, že treba ukázať na chyby, a ja si myslím, že minister ich aj rieši.
Ešte raz, budem o tom hovoriť viac v mojom prejave, ale ďakujem ti za tie slová, naozaj.

Pán kolega Valocký, ďakujem pekne za vecný príhovor. Opäť sa ukazuje zase, že vecne a odborne sa dajú veci riešiť, ale pokiaľ tu bude niekto len zneužívať tému, tak to nepôjde.
Ale máte úplnú pravdu. Zdravotníctvo nie je perfektné, ale to každý na Slovensku vie, že zdravotníctvo má problémy. Problém tejto schôdze nie je v tom, že sa ideme baviť o zdravotníctve, problém je, že vy zneužívate politicky osudy ľudí, pacientov a chorých ľudí na to, aby ste si vyliali zlosť na ministra Čisláka, ktorý za to nemôže. Ak niekto môže za to, v akom stave je zdravotníctvo, a v tomto smere nesúhlasím s pánom Hlinom, tak za to môže bývalá vláda a bývalé vlády pravice. Viete, ono sa to ľahko povie, že to už nás nezaujíma, ale kto vpustil Pentu do zdravotníctva?
Ako keď potom hovorí pán Lipšic, že oligarchovia sú v zdravotníctve. No sú, áno, je tam Penta, to je oligarchia pravice. Každý poznáme z Gorily tie príbehy, každý vieme, na koho je napojená Penta, každý vieme, že Penta je akcionárom pravice. A vy ste ju tam vpustili.
Potom mne hovoríte, že ako marxista, socialista to môže tolerovať. No, ako keby ste mi dali možnosť, tak tú Pentu okamžite z toho zdravotníctva dostanem von. Ako každú inú oligarchickú skupinu, ako každú inú obludu kapitalistickú, ktorá ničí životy ľudí na Slovensku. Veľmi rád. Lenže nie je to také ľahké.
Keď sa snažíme zakázať zisk zdravotných poisťovní, tak tam ste proti. Tam sa krásne ukazuje, kto za koho kope. Že pravica kope za oligarchov, pretože nechce dôverne známej Pente zobrať zisky zo zdravotných poistení. Nechce. Čiže tu sa to krásne ukazuje, že vy iba tárate o tom, nechcete mať oligarchov v zdravotníctve. Vy ste ich tam dostali.
Uhliarik spentil zdravotníctvo a my ho musíme odpentiť, ale bez vašej pomoci to, žiaľ, nepôjde. Musíme prelomiť ústavu. Čiže, páni kolegovia, zisky zdravotných poisťovní, to je hlavná téma, ako dostať oligarchov zo zdravotníctva. Toto podporte.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, nebolo tam ani jedno slovo ako reakcia na pána Valockého, ale to už nechám na vás. Asi je taký scenár, budem sa vyjadrovať, pán poslanec Valocký, k tomu, čo si povedal, a k nedostatku onkologických liekov. Môžeme si vybrať, buď zvýšime cenu liekov, a tým znížime atraktivitu firiem, ktoré ich skupujú a vyvážajú vonku, alebo my dáme nízku cenu liekov a zabránime, aby to nejakým spôsobom robili a aby jednoducho pacienti tie lieky mali.
Ja som sa rozhodol, aby, pre tú druhú možnosť. Zaviedol som druhú najlacnejšiu cenu liekov. A navyše dôchodcovia a zdravotne ťažko postihnutí od začiatku, kedy to funguje, dostali naspäť sedem mil. eur ako doplatky za lieky, alebo teda vracali sa im doplatky za lieky. To znamená, za lieky platia menej. Čiže toto sú jednoducho fakty, o ktorých stále napríklad pán poslanec Blaha žiada. Toto sú fakty, ktoré sú všeobecne dostupné.
A teraz poviem to merito veci, Slovenská lekárenská komora opakovane zdôrazňuje, že mohol by sa tento problém vyriešiť veľmi tým, že sa zabráni zákonom skupovať lieky v lekárňach. Dvakrát som tento zákon dával do tohto národného zhromaždenia, do tohto parlamentu, prvýkrát v septembri minulého roku, druhýkrát teraz vo februári. Prečo strana SMER nepodporila tento zákon, keď chce, aby lieky slovenskí pacienti mali? Poviem vám možno prečo. Viete, kto je najväčší dodávateľ a víťaz verejného obstarávania centrálneho nákupu liekov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dlhé roky? Firma Medical Group.
Ďakujem.

Ďakujem. Je toho veľa, ale vyjadrím sa k doktorke Pechočiakovej. Problém, podľa mňa, doktorky Pechočiakovej nebol v tom, že len na niečo upozornila a mala pravdu, jej problém bol, že za svoju odvahu musela pykať. Mali jej škrtnúť osobné príplatky, išla na ambulanciu ako bývalá primárka, najlepšia odborníčka na veľké deti v Nitre. To bol problém, že prejavila odvahu čestne konať, a bola sankcionovaná. To bol príbeh odvahy, a preto ju vyzdvihujem. A, žiaľ, príbeh váš aj poslancov, ktorí sú takí aktívni vo faktických poznámkach, je príbeh zbabelosti. Kedy prišla Penta do zdravotníctva? Za ministra Rudolfa Zajaca, čo som vtedy ako minister spravodlivosti verejne kritizoval, za čo ma Penta aj žalovala. V tom istom čase sa váš predseda Fico stretával s pánom Haščákom v byte na Vazovovej, kde riešil, kto bude za zdravotníctvo zodpovedať a s kým sa pán Haščák stretne a kedy sa stretne s pánom Paškom. Vtedy, vtedy. A ja som upozorňoval na Pentu tým pádom už dlhšie a je mi ľúto, že poslanci, ktorí tu dnes najviac vykrikujú, sú ticho pri každej jednej kauze, ktorú vláda Roberta Fica má. Či ide o J&T, či ide o Pentu pri kauze PPC, či ide o Širokého, sedia tu a obhajujú to. To nie je príbeh odvahy, to je príbeh zbabelosti. Zbabelosti.
A môžte to zakrývať salónnym marxizmom, môžte to zakrývať operným spevom, to je v princípe jedno. Ten obsah zostane rovnaký. Ľudia ako Suchánek a Pechočiaková a ďalší sú príbehom odvahy. Vaše príbehy sú príbehom zbabelosti. A také aj zostanú, obávam sa.

Žiaľ, dnes žijeme naozaj tú dobu, že z našich pacientov sú neraz nielen ako klienti, ale veľakrát sú rukojemníci, sám som toho bol svedkom neraz, nie dva razy. Keď zaznievajú aj kritické slová ku zdravotníctvu, aj možno aj moje teraz, tak ja nesmerujem to tak voči pánu ministrovi, ani tuná voči pánu kolegovi, ale sme tu na to, aby to zdravotníctvo naozaj bolo podľa možnosti čo lepšie a je tu čo vylepšovať.
Tu keď mám ten transparent pred sebou a keď sa pozerám na tú žilinskú nemocnicu a tie zábery tuná, myslím si, že to je veľmi zlá vizitka nášho zdravotníctva, naozaj to je, vyzerá to skoro ako nejaká zrúcanina alebo nejaké búranisko.
Na rozdiel od Fakultnej nemocnice v Nitre, bol som tam, tak bol som v takom novom pavilóne, bolo to veľmi krásne, ale ono predovšetkým je tá starostlivosť, ktorá by tuná mala byť zameraná na pacienta. To nie sú len priestory, to nie sú len financie, ale to je predovšetkým tá starostlivosť, ktorá tuná má byť, a to je aj systém vzdelávania, ktorý tuná chýba.
Vyjadrím sa k tým poplatkom, viac nestihnem nejak asi tak reagovať. Súhlasím s tým, že veľakrát tie poplatky boli tak nezmyselné, sa platilo za televízor, za klímu alebo možno aj za to, že už ten lekár otvoril to okno. Avšak nesúhlasím s tým, že sa zrušilo to prednostné, teda zaplatenie si ošetrenia. Pretože dôchodcovia, tak ako si to, pán kolega, spomenul, áno, oni mali ten svoj pohľad. Ale ja takto by som teraz, možno tých dôchodcov si trošku popudím proti sebe, ale oni majú kapitál času. Oni majú ten čas, ale sú ľudia v produktívnom veku, ktorým práve tento kapitál chýba, ale majú peniaze, teda si zaplatí to prednostné vyšetrenie a ošetrenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Lipšic, ja by som ozaj nechcel polemizovať tu o jednej z doktoriek tej nemocnice, ony mali odobraté osobné aj preto, že odmietli službu nad rámec Zákonníka práce a nemali sme koho postaviť do služby, tak ani o tom by som tu nechcel hovoriť. A vidím, že vy ste presvedčený o svojej pravde, tak nebudem sa tu zbytočne na verejnosti takto dohadovať.
Pán poslanec Fronc, rozumiem tomu, že opozícia ide odvolať ministra, to sme robili aj my, to opozícia má na to plné právo. Ale pýtam sa, tohoto Viliama Čisláka po troch či koľkých mesiacoch, prosím vás, akú on má vlastne kauzu, tento minister? Tento minister. Kauza cétečko - odvolaná ministerka bývalá. Prosím vás, ale čo má tento minister, akú kauzu? Tento minister, ktorého ideme, môžeme kritizovať zdravotníctvo bývalých ministrov Uhliarika, ja neviem, Valentoviča a kohokoľvek kritizujme. Ale pýtam sa, čo tento minister za tri mesiace, prosím vás, akú má kauzu, okrem, čo hovoril pán Lipšic, teda žilinskej nemocnice? Ale veď to je otázka riaditeľa. Predsa minister neriadi jednotlivé oddelenia. To je tak, ako minister vnútra kvázi keby na okresnom oddelení mal nejaký problém, odvolá riaditeľa a nejdeme odvolávať ministra za to. A teraz otázka je vecou problému.
Ale pýtam sa ešte, pán poslanec Fronc, za čo ideme odvolávať Viliama Čisláka? Za 20-ročnú históriu zdravotníctva? Štyroch, piatich ministrov a tak ďalej? Lebo povedzte mi jednu jedinú kauzu, ktorú tento človek spôsobil? Za tie tri mesiace, pán poslanec Hlina, jeden týždeň alebo koľko je to?
Viete, viete, o čom hovorím? Čiže potom si dajme nejakú tému zdravotníctvo na plénum Národnej rady a diskutujme o tom dva dni. Ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

3.
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi vyjadriť sa k téme zdravotníctva, aktuálnej, možno nie je to aktuálne ako tento týždeň k prebiehajúcej téme Váhostav, za každých okolností určite veľmi aktuálnej pre pacientov, ktorí sú v týchto chvíľach v nemocniciach alebo potrebujú inú zdravotnú starostlivosť.
Stále po kauze piešťanského cétečka rezonuje zdravotníctvo nielen v politike, ale aj medzi zdravotníkmi a vlastne aj dôsledok toho, že odvolávame súčasného ministra už druhýkrát, lebo prvýkrát sme odvolávali ministerku Zvolenskú za kauzu vrtuľníkového tendra, je to aj dôkaz toho, že zdravotníctvo v SMER-e je veľkým problémom, jedným naozaj z popredných problémov.
Dôvodová správa, ktorú máte ku odvolávaniu ministra Čisláka, podrobne popisuje vyjadrenia, ktoré minister v nedávnej minulosti povedal, alebo sľuby, ktoré v minulosti dal. Takýto záväzok o nominovaní členov, nezávislých členov správnych rád neziskových spoločností a následne úplne opačná reakcia v podobe menovania staronových členov sú vážne politické chyby, o ktorých hovorili minulý týždeň v rozprave predkladatelia alebo možno ešte aj dnes budú hovoriť tí, ktorí sa do rozpravy prihlásia. Takže ja sa k tomuto podrobnejšie vyjadrovať nebudem.
V prvom rade som lekár a myslím si, že ministrovou nečinnosťou po jeho nástupe môže dôjsť k oveľa vážnejším chybám, ako iba k chybám politickým, a to k chybám, ktoré môžu viesť k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Preto som v mene opozičných poslancov požiadal na ostatnom výbore, zdravotníckom výbore ministra, bolo to 17. marca, aby minister Čislák predložil správu o stave zdravotníctva a aby odprezentoval také opatrenia, ktoré pomôžu znížiť zadlženie nemocníc na Slovensku, ktoré môže vážne ohroziť chod slovenských nemocníc.
Ku koncu minulého roku totiž dosiahlo zadlženie štátnych nemocníc sumu až 436 mil. eur. To netvrdím ja, ale tvrdí nedávno publikovaná správa Európskej komisie, ktorá rovnako konštatuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií závisí od toho, ako efektívne bude s financiami nakladané. Inými slovami, za každé euro, ktoré sa do zdravotníctva investuje, sa využíva v zdravotníctve menej ako 50 centov. Písala táto správa, alebo teda uvádza táto správa aj to, že celková účinnosť slovenského zdravotníctva je relatívne nízka v porovnaní s krajinami Únie.
Účinnosť, samozrejme, zdravotníctva je niečo iné ako účinnosť stroja, ale v tomto prípade sa popisuje, že keby tie isté peniaze boli dané do priemeru krajiny s priemerným zdravotníctvom v Európskej únii, tak by slovenskí pacienti mohli žiť o pol roka dlhšie. To je zásadná informácia, ktorá sa vlastne týka nás všetkých a ktorá sa týka ľudí tejto krajiny.
Aj napriek zníženiu straty štátnych nemocníc za posledné 4 roky, čo je treba objektívne povedať, o 81 mil. eur sa ale za posledné 2 roky zvýšil dlh o 151 mil. eur, čo je tiež treba jedným dychom povedať. Príčinou je podľa Európskej komisie aj oneskorenie zavádzania elektronizácie zdravotníctva a platby za diagnózu DRG. Rovnako komisia poukazuje na neefektívne tendre, ktoré ovplyvňujú to, ako efektívne sú peniaze v zdravotníctve vynakladané.
Pán minister Čislák v decembri v médiách sľúbil vyššiu transparentnosť a porovnávanie cien v obstarávaní, povedal to v médiách, povedal, že pripravuje od nového roku mechanizmus, ktorým nemocnice budú porovnávať jednotlivé ceny a jednotlivé nákupy. Konkrétne kroky však do dnešného dňa nepredstavil a aj preto som žiadal správu na výbore, ktorá by sa primárne zaoberala týmito konkrétnymi opatreniami na znižovanie zadlžovania a zvyšovanie efektívnosti a transparentnosti v obstarávaní.
Je pravdou, že pán minister je vo funkcii relatívne krátko, ale už jeho predchodkyňa Zvolenská v júli 2011, pardon, 2012 oznámila, a budem citovať, "že v krátkom čase predstaví opatrenia k zníženiu zadlženia a k zvýšeniu transparentnosti vo verejnom obstarávaní". Vzhľadom na to, že nepredpokladám, že súčasný minister nekomunikoval o tomto so svojou nadriadenou a o týchto zásadných strategických veciach, musel vedieť, a sám to potvrdil aj v médiách pred Vianocami, že sa chystá, že chystá od nového roku toto porovnávanie cien, že systém porovnávania cien je v podstate hotový. Keď to chcela Zvolenská a hovorila o tom, že to má pripravené, tak predpokladám, že aj minister Čislák o tomto by mal vedieť.
Opak je ale pravdou, pretože doteraz žiadne kroky na porovnávanie cien neboli predstavené. Ministrova hovorkyňa oznámila, že správu, ktorú sme požadovali 17. marca, má minister 30 dní a naozaj minulý piatok dňa 17. 4., čiže mesiac, sa táto správa objavila na výbore.
Ak minister ale neklamal v tom, že bude systém porovnávania cien predstavený do nového roka, myslím si, že do dnešného dňa mohol tento systém predstaviť, možnože to urobí na tejto schôdzi, ale ani správa, ktorú sme dostali, o týchto veciach nehovorí. Budem veľmi konkrétny, lebo mám rád fakty, a táto správa sa dotýka, sa dotýka tejto oblasti v jednom bode 1.3. v stabilizácii systému zdravotníckej starostlivosti. Ja budem hovoriť len nápisy.
V 1.3.1. je program ozdravovania nemocníc a päťročných plánov, 1.3.2. je oddlženie a 1.3.3. je kapitálová investícia. Čiže to, o čom hovoril minister v médiách na konci minulého roku, stále ešte nevieme, akým spôsobom to chce. Ono to, že je to potrebné, a to, že je dôležité, aby sme to, aby to jednoducho verejnosť videla, je naozaj potrebné, správa Európskej komisie hovorí o tom istom, že naozaj Slovensko, alebo teda zdravotníctvo na Slovensku by malo mať mechanizmus, ktorým zvýši transparentnosť verejných financií. Čakáme stále na ten mechanizmus, verím tomu, že minister ho predstaví možno na tejto schôdzi.
Správu som ale inicioval aj kvôli iným vyjadreniam ministra, ktoré sa nezhodujú so skutočnosťou. Minister opakovane upokojoval verejnosť, že zadlžovanie nemocníc sa zastaví v roku 2015. Tie vyjadrenia si môžete pozrieť v médiách alebo sú na záznamoch. Je mi preto záhadou, kto posiela čísla z ministerstva zdravotníctva na ministerstvo financií, alebo či minister Čislák tieto čísla vôbec videl, pretože keď na jednej strane tvrdí, že v roku 2015 sa zastaví zadlžovanie, ja ako lekár mu držím palce a som tomu naozaj rád a bodaj by to tak bolo, na druhej strane som si prečítal materiál, ktorý je teraz v pripomienkovom konaní, a materiál, ktorý predstavilo ministerstvo financií. A ministerstvo financií hovorí o tom, že zadlžovanie v 2015. sa nielenže zastaví, ale bude v roku ´16 a ´17 zásadne pokračovať a bude sa výrazne zvyšovať. Preto budem radiť radšej pacientom, aby neboli chorí, pretože takýmto tempom, ktoré uvádza ministerstvo financií, naozaj môže byť problém v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v našich nemocniciach.
Ja teraz, viete, neviem, čomu mám veriť, lebo fakt na jednej strane, a to sa chcem opýtať aj vás, milí páni poslanci zo SMER-u, lebo máme veriť číslam, ktoré hovorí vaše, alebo teda vládne ministerstvo financií, alebo máme veriť vyjadreniam ministerstva zdravotníctva o tom, že je to všetko v poriadku a v roku 2015 sa zadlženie zastaví? Verím tomu, že bude mať v tomto prípade pravdu ministerstvo zdravotníctva, aj keď fakty hovoria inak.
Poviem prečo. Sú tu mnohí riaditelia nemocníc, prečo hovorím, a nechcem, aby to znelo ako poplašná správa, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti. Tie všetky firmy, ktoré dodávajú lieky, zdravotnícky materiál, prístroje za akékoľvek ceny, hej, teraz nebavíme sa o tom, že či sú vytendrované správne, alebo nie, ale, skrátka, dodávajú lieky napríklad, tak tieto firmy často dostávajú zaplatené od nemocníc v splatnosti 200-300 dní, skrátka, preto, pretože nemocnice peniaze jednoducho nemajú a musia, ja neviem, najprv zaplatiť za energie, mzdy a tak ďalej atď. Aj keby tieto firmy, ktoré dodávajú lieky, chceli pomôcť slovenskému zdravotníctvu, v takomto tempe zadlžovania jednoducho ony samy sa môžu dostať do druhotnej platobnej neschopnosti, podobne ako sme to videli vo Váhostave, že tí živnostníci, ktorí nedostali zaplatené, jednoducho skrachovali alebo by mohli skrachovať. O tom ja hovorím, že potom už naozaj sa môže stať, že tieto firmy jednoducho povedia, my už nemáme za čo tie lieky od výrobcov nakupovať a nemôžme vám ich predať, pretože nám to výrobca, samozrejme, nedá a výrobca sa so slovenskými problémami tohoto rázu, nejaký svetový výrobca, nebude zaoberať.
Zdá sa ale, že samotný Národný program reforiem, ktorý máte na webe, ktorý, ešte raz hovorím, publikovalo ministerstvo financií, resp. Inštitút pre finančnú politiku, hovorí o tom, že vláda bude pokračovať v programe ozdravovania zdravotníckych zariadení, čo je zatiaľ v poriadku, a cieľom bude dosiahnuť vyrovnané hospodárenie bez potreby dodatočnej finančnej pomoci, to znamená, že oddlženia.
Mne to tak pripadá, že niekto písal text a niekomu dali napísať čísla, pretože poviem vám tie čísla. Predpoklad zadlženosti v 2015 je 495 mil., ak si pamätáte, čo som na začiatku povedal, v ´14. to bolo 432 mil., čiže v ´15. je 495, to znamená, je to nárast o 15 %. Keď je tu pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, tak len buďte pripravený, že tie peniaze budú narastať. V roku 2016 je to 566, ďalší 14-percentný nárast, a v roku 2017 až 636 mil. eur, čiže ďalší 12-percentný nárast. Opäť sa pozerám na fakty, na fakty, ktoré predložila táto vláda, resp. jej inštitúcia, a neviem, čomu mám veriť. Čiže rád si vypočujem stanovisko ministerstva zdravotníctva, či tie čísla, ktoré predložilo ministerstvo financií, máme brať ako fakty a báť sa, alebo máme ich brať ako čísla, ktoré sú možno vycucané z prsta.
Ministerstvo zdravotníctva ešte za exministerky Zvolenskej rado zverejňovalo údaj, že spomalilo tempo zadlžovania nemocníc, fakty ale hovoria zase opak. Ministerka Zvolenská nezastavila zadlžovanie, musím to povedať tak, ako je. Poviem vám čísla, ktoré opäť publikoval Inštitút finančnej politiky. Strata za rok 2014, nemocníc, bola 75 mil. a v 2013 bolo 67. Štatisticky to nie je tak strašný veľký rozdiel, ale jednoducho nie je to menej ako v roku 2013. Čiže to len na margo obhajovania krokov bývalej ministerky Zvolenskej.
Častým argumentom SMER-u a všeliekom na zníženie zadlžovania, čo sme boli svedkami v 2012, 2013 aj v tejto snemovni, bol zisk zdravotných poisťovní, alebo inými slovami, že zavedenie zákazu zisku vyrieši všetky problémy zadlžovania. Za exministerky Zvolenskej, vieme, ako dopadol projekt jednej zdravotnej poisťovne, keďže nevyšiel, zadlžovanie pokračuje a voľby sa blížia, hľadá sa vinník. Nedávno premiér Robert Fico skúšal nájsť vinníka opäť inde, len nie vo vlastných radoch. Ponuka Kresťanskodemokratickému hnutiu v podobe prelomenia ústavného rozhodnutia by bola iba naozaj zbavením sa zodpovednosti, pretože na jednej strane je fakt a pravda, že prijatím ústavného zákona, to znamená spojením sa s akoukoľvek v súčasnosti opozičnou stranou, by premiér obišiel nesúhlas Ústavného súdu, ale riziká arbitráže, teda aj sankcií pre štát, by sme sa nezbavili.
Ja len pripomeniem zase fakty, že účet za poslednú arbitráž, ktorou zdravotná poisťovňa Union zažalovala štát, už presiahol 50 mil. eur., bolo to 29,5 mil. pre Achmeu a minimálne 26,8 mil. za právne služby od júna 2013. Teraz nepočítam náklady na zamestnancov, právnikov štátu a ďalších v súvisiacich sporoch, ktoré sú v tomto vedené. Skúšať to čiste vecne nie je opäť dobrý nápad, alebo keď, keď máme byť svedkami tohto, fajn, ale prečo tu ešte jedna zdravotná poisťovňa, alebo teda tento projekt nie je? Nemyslím si, že v tomto by mala byť vinná opozícia, pretože od začiatku sme hovorili, a zase vecne, že toto problémy zadlžovania nevyriešia.
Prečo si myslíme to aj, že to nevyrieši? Pretože zákaz zisku sme tu už mali. My sme mali, aj keď bol protiústavný, ten zákaz zisku trval dva roky. Zmenilo sa niečo pre pacienta, zlepšila sa zdravotná starostlivosť? Myslím si, že nie.
Poviem aj, prečo to nie je úplne dobré riešenie, aj keď si myslím, že je to riešenie, ktoré funguje aj v niektorých vyspelých európskych krajinách. Je na rozhodnutí vládnej moci, ako sa rozhodne. Ale zas použijem fakty. Zisk zdravotných poisťovní bol v minulom roku, poviem presne, 68,7 mil. v týchto troch: Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera aj Union. Čiže zapamätajte si 68,7 mil., čo predstavuje asi 1,76 % príjmov zdravotných poisťovní. To znamená zisk nie 10, 20, 30, ale 1,76 % príjmov.
Ja nehovorím, že to je málo. Vôbec nehovorím, že tieto peniaze by sa mali stratiť niekde na nejakých cyperských schránkach, a som tvrdo proti. Ale myslím si, že hovoriť o tom, že takáto suma je zodpovedná za zadlžovanie v hodnote 500 mil. eur, keď vieme počítať, to sú relatívne jednoduché počty, tak je to niečo okolo 13-14 %, tak vieme, že toto tým hlavným problémom, alebo vidíme, že toto ten hlavný problém nie je.
Ja sám som za obmedzovanie zisku, pretože v auguste roku 2011 som ako minister predložil do tejto Národnej rady zákon, ktorý zásadne obmedzuje zisk zdravotných poisťovní, napríklad aj tým, že zdravotným poisťovniam nakazuje alebo prikazuje vytvoriť si rezervný fond. Akonáhle má poisťovňa čo i len jedného pacienta na čakacej listine, musí si ho započítať do minulého roku a nemôže ho presunúť do nasledujúceho roku. Bolo to zásadné a v podstate to pomohlo ozdraviť aj financie týchto zdravotných poisťovní.
Poďme touto cestou, ďalej obmedzujme zisk zdravotných poisťovní. A musím povedať naozaj jedným dychom, čo som povedal aj nedávno v médiách, že keby SMER skutočne myslel vážne to, že chce, aby bol ten zisk sumárne menší, tak mohol použiť akýkoľvek iný nástroj. Napríklad nástroj ten, ktorý použil v roku 2012 u bánk, a je to nástroj, ktorý, nehovorím, že je úplne štandardný alebo ktorý musí byť paušálny, ale funguje a existuje. Je to zisk, je to, pardon, nástroj z mimoriadneho zdanenia. A keď my vieme, že v minulom roku bol ten zisk 68 mil. eur, čiže zhruba 67,8, a keby napríklad to mimoriadne zdanenie bolo 50 %, ministerstvo zdravotníctva, alebo resp. štát, to je jedno, ministerstvo zdravotníctva by dostalo asi 38 mil. eur.; 38 mil. eur, to mimoriadne zdanenie by stačilo, milí páni riaditelia nemocníc, by stačilo na tretiu vlnu zvýšenia platov lekárov, ktorá by mala byť v najbližšom období posledná. Čiže existujú mechanizmy, ale buďte v tomto poctiví a skúsme hľadať tie mechanizmy, ktoré naozaj prinesú peniaze, reálne peniaze do zdravotníctva.
Ďalším negatívnym trendom je, a nebudem zachádzať do nejakých výrazných podrobností demografie a zdravotného stavu obyvateľstva, správa o stave zdravotníctva zachádza do tých podrobností až príliš, môžte si ju prečítať. Ale negatívnym trendom je to, že veľká finančná záťaž sa presúva na ekonomicky aktívnych poistencov.
Len pre vašu informáciu poviem, že poistencov štátu, to znamená žien na materskej, detí, nezamestnaných, je väčšina na Slovensku, je takmer 3,5 mil. ľudí. Keď to takto naozaj pôjde ďalej, ekonomicky aktívni poistenci alebo ekonomicky aktívne osoby nebudú stačiť doplácať zdravotnými odvodami na zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú všetci ľudia tohoto štátu.
Chcem povedať jednu vec, že v roku 2013 my, ktorí sme odvádzali, alebo teda ekonomicky aktívne osoby zaplatili do zdravotného poistenia o 140 mil. eur viac. Zamestnávatelia boli 90, zamestnanci 40 a SZČO 12 mil. eur. Naproti tomu ale štát zaplatil za poistencov štátu o 81 mil. eur menej, to znamená za poistencov, ešte raz, nezamestnaných, detí, dôchodcov a napríklad žien na materskej, zaplatil menej. A viete prečo menej? Pretože v zákone ste odsúhlasili nie úplne dobrú vec, že sa administratívne zníži počet tých poistencov štátu o 81-tisíc, čiže iba účtovnou položkou alebo papierovo sa znížil počet poistencov štátu, a tým pádom štát mohol zaplatiť menej. Nemyslím si, že je to správne, pretože tí dôchodci tam stále boli, oni nezmizli, takisto deti, takisto zdravotne postihnutí a vlastne títo ľudia potrebujú oveľa viac zdravotnej starostlivosti, ale štát, samozrejme, využil tento nástroj, aby zaplatil menej.
To, čo chcem povedať, a myslím si, že mi potvrdia tu prítomní poslanci, ktorí sú riaditelia nemocníc, alebo ktorí boli, že do nemocníc išlo podľa Úradu pre dohľad o 81 mil. eur viac. A to, o čom stále hovorím, je, že na jednej strane do nemocníc ide viacej peňazí alebo išlo signifikantne viacej peňazí, na druhej strane sa nemocnice oveľa viacej zadlžujú.
Ministerstvo rado argumentuje, že stratu sa podarilo medziročne znížiť o 54 mil. eur. Zabudlo ale taktne pripomenúť, že platby od poisťovní vzrástli o 53 mil. eur, a keďže mzdové náklady narástli o 8,7, to medziročné zníženie straty naozaj nebolo, neznie tak priveľmi optimisticky.
Ďalším argumentom, ktorý počúvame, prečo sa nemocnice zadlžujú, sú mzdové nároky a ich zákonná povinnosť naplnenia. Len pripomeniem jeseň roku 2011, že v čase štrajkovej pohotovosti bolo zo strany ministerstva zdravotníctva ponúknuté zvýšenie platov o 300 eur paušálne. Nehovorím, že je to systémové riešenie, v každom prípade to bolo riešenie, ktoré použila rovnako aj Česká republika, ak si spomínate, bolo to v Českej republike paušálne 5-tisíc korún, ale vzhľadom na to, že slovenské platy boli predsa len na nižšej úrovni, ministerstvo ponúklo vtedy 300 eur, čo je zhruba niečo nad 9-tisíc korún. Ale následným naozaj vydieraním zo strany LOZ-u a ich platovými požiadavkami,bola nútená vláda ustúpiť a v záujme zachovania zdravotnej starostlivosti tieto zvýšené mzdové požiadavky akceptovať.
Na druhej strane, politicky teraz, ak sme na jednej boli svedkami, za tejto vlády svedkami investičnej pomoci pre firmy, ktoré majú niekedy 500, niekedy 1 000 zamestnancov, a táto investičná pomoc na udržanie pracovných miest bola rádovo v desiatkach miliónov eur a na druhej strane aj správa, ktorú predložil minister, hovorí, že lekári, sestry odchádzajú na Západ, alebo do Českej republiky, alebo, skrátka, odchádzajú odtiaľto, čiže nie že udržiavajú sa pracovné miesta, naopak, tie pracovné miesta v zdravotníctve ako keby sú, sú znižované, alebo teda odchádzajú tí kvalifikovaní zamestnanci, tak si myslím, že vláda tento stav jednoznačne podceňuje, a myslím si, že tie peniaze, ktoré, ktoré má a ktoré použila napríklad na firmy, či už Samsung, alebo Duslo Šaľa, alebo iné firmy, by mohla použiť na tie tisíce zamestnancov a, poviem, desaťtisíce, keď zarátam aj sestry v zdravotníctve, ktoré si ich naozaj zaslúžia.
Pri pohľade ale na zadlžovanie jednotlivých nemocníc, prejdem zase k faktom, musím objektívne konštatovať, že vo Fakultnej nemocnici Nitra sa podarilo výrazne zlepšiť, skrátka, hospodársky výsledok až na plus 3 mil. eur. Ďalej mierne zlepšenie a pozitívne hospodárenie vykázala Detská fakultná nemocnica v Bystrici a Detská fakultná nemocnica v Košiciach. Bolo to 118, v jednom prípade 1 000 a v druhom prípade 200-tisíc eur. Nie je to veľa, ale je to, je to v každom prípade pozitívny znak.
Na druhej strane o neschopnosti manažovania veľkých nemocníc typu Univerzitná nemocnica Bratislava svedčí naozaj ich rastúce zadlžovanie, ktorej príčinou sú aj vysoké personálne náklady. Možno, možno budete reagovať vo faktickej, že Uhliarik za to môže, že platy musia byť vyššie a tak ďalej, ale poviem vám jednu vec, ktorá, ktorá, neviem, že či viete alebo či ste sa o nej dopočuli, ale my vieme na jednej strane, že Univerzitná nemocnica Bratislava, zadlžovanie extrémne rastie. Ale vedeli ste o tom, že v roku 2013 táto nemocnica prijala 300 nových lekárov a jej mzdové náklady narástli o 5 mil. eur? A pritom na jedného lekára pripadol nižší počet hospitalizácií ako v predchádzajúcom roku. To znamená, efektívnosť, keby ste mali firmu, tak predsa neprijmete viac zamestnancov, aby ste vyprodukovali menej. Presne toto sa stalo. Nemocnicu Bratislava, lebo je to UNB, Univerzitnú nemocnicu to stálo 5 mil. eur. A jeden(jedno) napríklad z doporučení Najvyššieho kontrolného úradu v sekcii zdravotníctvo je, aby ministerstvo zdravotníctva úväzky fixovalo, lekárov a zdravotníkov, na úrovni 1,2. Vieme všetci, že dosť často alebo relatívne často sa stáva, že úväzky v zdravotníckych zariadeniach sú niekedy až 2,0. Čo je dosť nepochopiteľné, aj keď vieme, že tie úväzky sú väčšinou tvorené prednášaním na fakultách.
Ešte raz si spomeňte na to, že v roku 2013 Univerzitná nemocnica Bratislava naozaj zvýšila počet lekárov, ale absolútne neefektívne. Nechcem povedať, že zbytočne, to by som si netrúfol povedať, ale neefektívne. Čiže myslím si, že zadlžovanie je aj vo veľkej miere výsledkom zlého hospodárenia a zlého manažovania.
Zadlžovanie nemocníc a ich následné oddlženie, vieme, že prebehlo tu od Zajaca alebo od roku 2004 v niekoľkých vlnách, a nechcem sa k tomu nejak bližšie zaoberať, že za akých okolností to išlo a že prečo vlastne bolo toľko a prečo nie viacej a tak ďalej, prečo nie VÚC-karské nemocnice a prečo len štátne a tak ďalej.
Zadlžené nemocnice ale platia, a to som hovoril aj v prípade tých liekov, za dodávku služieb a materiálu podstatne viacej. Viete to zase vy, riaditelia, že keď svojim dodávateľom musíte nejakým spôsobom uhradiť kvázi tú rizikovú prirážku, čiže prémiu za riziko, že on tie peniaze tam bude mať možno rok, možno viacej ako tristo dní. Nemám už teraz taký prehľad, ale viem, že tie splatnosti boli, boli veľmi, veľmi dlhé.
Oddlženie ale na druhej strane, ktoré nie je sprevádzané systémovými krokmi, ktoré smerujú k odstráneniu príčin a jednak signálu, že ďalšie oddlžovanie už nebude možné, nič nerieši. Myslím si, že, naopak, si nemocnice na oddlžovanie zvykajú a začnú ho považovať za štandardný nástroj. Peniaze potom poskytnuté touto formou im berie motiváciu a potom nemôžu byť, samozrejme, tieto peniaze využité k zvýšeniu efektívnosti, ale hlavne túto efektívnosť brzdia. Myslím si, že k zvýšeniu efektívnosti môže viesť len účelne investovaný objem peňazí, ktoré do zdravotníctva prídu štandardným a transparentným spôsobom. A transparentné pravidlá, samozrejme, musia platiť aj pre investície z európskych fondov.
Opäť vyzývam pána ministra, alebo pripomínam mu možno trošku odľahčene, aby nám prezentoval tieto kroky, ktoré plánoval prezentovať od januára alebo od začiatku roku 2015.
Nechcem len kritizovať, rád by som povedal veľmi krátko aj riešenia. Pretože minister Čislák v úvodnej reči hovoril o tom, ako opozícia len kritizuje a nepredkladá riešenia. Poviem riešenia nie opozičné, ale také, ktoré fungujú v zdravotníctve vo vyspelých európskych krajinách. Čiže nevymyslel som to ani ja a nevymyslela to ani nejaká opozičná strana, ale mnohí z vás možno nie verejne, ale priznáte, že, a viete, že tieto riešenia sú naozaj cestou, jednou z ciest, ktorou by sme mali ísť.
Určite jedným z nástrojov je platba za diagnózu, kde Slovenská republika, to len pre poslancov, ktorí nie sú tak doma v problematike zdravotníctva, len pre vašu informáciu, Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, boli sme s Lotyšskom dve a teraz už len jediná krajina, ktorá nemá DRG ešte zavedené. Spustenie je naplánované na 1. 1. 2016. Zase, pán minister, bodaj by. Ale musím vám povedať, že zatiaľ, keď vidíme do toho procesu, naozaj je zatiaľ rizikom slabá legislatívna podpora zo strany ministerstva zdravotníctva. Poviem prečo. Nechcem zachádzať do nejakých veľkých podrobností, ale mnohé parametre zavádzania DRG nie sú stále známe. Napríklad to, či bude základná sadzba stanovovaná ministerstvom zdravotníctva, alebo dohodou nemocnice s poisťovňou. Vysvetlím. Či operácia žlčníka povie že ministerstvo, že bude stáť povedzme 600 eur, alebo výsledkom toho, že koľko to bude stáť, bude na jednaní nemocníc, a urobený nejaký priemer, a poisťovní. Je to otázka, stále to nie je známe. Minister, verím, že potvrdí, že to stále známe nie je. Čas beží, dnes je apríl, v podstate za chvíľu máme májovú schôdzu a do spustenia DRG nie je tak veľa času, do spustenia 1. 1. 2016.
V konečnom dôsledku v tomto nejasnom prostredí nemocnice jednoducho a poisťovne vyčkávajú a dostatočne sa na túto zmenu nepripravujú. Pretože toto je naozaj zmena, ktorá môže byť veľmi aj bolestivá u niektorých nemocníc, a nepripravujú sa preto, lebo nemajú dostatok jednoducho informácií zo strany ministerstva. A to v konečnom dôsledku môže ohroziť samotné zavedenie. Pretože aj napriek rozloženiu prípravy na viacero rokov, o tom jednoducho niet pochýb, nikto nebude pred plánovaným termínom naozaj pripravený. Čo opäť nepomôže zníženiu zadlženia, pretože toto je jeden z problémov, prečo sa zadlžujú aj nemocnice, lebo nefunguje systém platby za diagnózu.
Prednedávnom tu v parlamente rezonovala výstavba novej univerzitnej nemocnice, kde ministerstvo deklarovalo, že na výstavbu a prevádzku nebudú potrebné žiadne dodatočné verejné zdroje. Keď prehliadneme nejasnú platbu za dostupnosť, ktorej výška a existencia je zahmlená, a hovorí sa až o sume 175 mil. eur, že by mal štát zaplatiť, ministerstvo to zatiaľ odmieta, že určite nič nezaplatíme naviac. V každom prípade v tej štúdii to tam je, že možno. A vyjadrenie ministerstva bolo, že budeme sa snažiť, aby táto platba bola na nule alebo na minime. V každom prípade uvidíme, ale v prípade, že nebudú potrebné naozaj žiadne verejné zdroje na prevádzkovanie novej univerzitnej nemocnice tu v areáli vojenskej, potom vychádza, že súkromná nemocnica alebo táto súkromná investícia sa zaplatí z ušetrených zdrojov. To znamená, zatvoríme staré nemocnice Kramáre, Mickiewizcovu a povedzme niektoré iné prevádzky alebo iné oddelenia v iných nemocniciach, prepustíme lekárov, sestry, alebo zvýšime efektivitu v novej nemocnici. Samozrejme, toto sa stať môže. Ale problém je v tom, a to je dôležité si uvedomiť, že v tomto prípade môžeme ministerstvu zatiaľ iba veriť, že zvýši efektivitu.
Ako môžeme deklarovať to, že ministerstvo nebude potrebovať žiadne dodatočné zdroje, ako môžeme deklarovať to, že potrebujeme alebo že bude mať nová nemocnica vyššiu efektivitu okrem toho, že bude mať lepšie rozvody vody a, ja neviem, elektriky a lepšie okná oproti starším, keď vôbec nemeriame do dnešného dňa a nezverejňujeme kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach? Keď nemeriame, samozrejme, môžeme iba veriť. Je to takisto aj v zdravotníctve a také isté aj v iných oblastiach. Keď nemeriame, ťažko môžeme uskutočňovať kvalifikované rozhodnutia aj my ako politici, ktoré by boli v prospech verejnosti. A verejnosť nemôže kontrolovať tieto rozhodnutia, lebo nebola dostatočne informovaná.
Preto aj je dôležité merať kvalitu a efektívnosť zdravotnej starostlivosti a toto je ďalší nástroj, ktorý nevymyslel som ani ja, ani KDH, ani opozícia, ale ktorý bežne funguje v európskych krajinách a ktoré by malo ministerstvo zdravotníctva vytvoriť a použiť na zvýšenie efektivity peňazí, ktoré do zdravotníctva idú. A tým, samozrejme, na zníženie zadlžovania alebo lepšieho využitia potenciálu nemocníc.
Minister možno bude argumentovať, že sú predsa v platnosti tzv. indikátory kvality. Povie vám, budem citovať z jedného indikátora kvality, ktorý je, existujú, naozaj, ale informácia, že "takmer 98 % poskytovateľov dosiahlo tzv. štandardnú úroveň". Asi cítite, že keď si prečítate túto informáciu, či ste zdravotníci, alebo nezdravotníci, že takmer 98 poskytovateľov dosiahlo štandardnú úroveň kvality, nie je absolútne vypovedateľná hodnota. A pre pacienta už vôbec je takmer nepoužiteľná.
Myslím si, že viaceré vykazované dáta, o ktoré sa snažia niektoré možno súkromné inštitúcie alebo agentúry, alebo možno médiá, či už o dekubitoch, alebo nozokomiálnych infekciách, čiže infekciách, ktoré v nemocnici pacient dostane, sú naozaj na míle vzdialené od reality, a myslím si, že v nemocniciach tá realita je úplne iná.
Ministerstvo zdravotníctva má inštitúcie na to, aj zdroje na to, aby mohlo vytvoriť jeden komplexný portál na hodnotenie kvality z poskytovateľov. Môže začať so svojimi nemocnicami, v ktorých by využíval dáta zo všetkých zdravotných poisťovní. Potom by sa pacienti mohli na jednom mieste pozrieť, ako jednotlivé nemocnice plnia jednotlivé parametre kvality, prípadne ich porovnať a podľa toho sa napríklad rozhodnúť o tom, kde sa pôjde operovať daný pacient alebo kde by som povedzme mohol ako pacient toho lekára navštíviť. Samozrejme, v živote to neexistuje takto ideálne, ale v každom prípade je to lepšie ako, ako nič. Podobne platí aj pre čakacie lehoty.
Ešte chvíľku. Za tejto vlády sme slávnostne dokončili zoznam zdravotníckych výkonov a predseda zdravotníckeho výboru, ktorý hovorí teraz, že stačí, tu prezentoval verejne a bol to asi najširší materiál, ktorý sme tu dostali ako poslanci, ak si pamätáte, bol to zoznam zdravotníckych výkonov naozaj veľmi hrubý, ktorý sa tvoril roky, vznikol, alebo teda začal sa tvoriť za exministra Rašiho, a myslím si, že, myslím si, že je dobrý, lebo sa tvoril naozaj poctivo s odbornými spoločnosťami.
Všetkým nám poslancom ale je jasné, že zoznam vytvoriť alebo vytvoriť zoznam je na jednej strane len to A, ale kľúčové aj pre zníženie zadlžovania je, aby ministerstvo stanovilo tie výkony a štandardné postupy diagnostiky a liečby vrátane výkonov ambulantnej starostlivosti, ktoré bude poisťovňa povinná poskytovateľovi zaplatiť. Toto zatiaľ neexistuje, ministerstvo zatiaľ nemá tento zoznam, ktorý by poisťovňu, jednoducho poisťovňu zaväzoval, že musíš to zaplatiť, a myslím si, že takisto má na to nielen právo, ale má plnú povinnosť to urobiť. To znamená, nestačí urobiť len A, je treba urobiť aj B.
A s tým súvisí, samozrejme, aj praktická definícia nároku poistenca. To je asi najcitlivejšia vec politicky, ktorá, si myslím, že aj napriek tomu, že strana SMER má 83 poslancov, nebola využitá vašou stranou, nebola využitá týmto parlamentom, alebo teda touto snemovňou, a myslím si, že už do konca roka alebo do volieb je tak málo času, že nárok poistenca, ktorý je kľúčový pre ďalší rozvoj slovenského zdravotníctva, nielen slovenského, ostáva pre budúcu vládu. Nielen nárok, ale aj zabezpečenie jeho vymožiteľnosti, ktorá obsahuje jasné a zrozumiteľné vymedzenie rozsahu zdravotných služieb, ako aj zabezpečenie reálnej dostupnosti dokedy. Dokedy ja ako pacient mám právo dostať povedzme diagnostický výkon. Dokedy ja ako pacient mám právo stanovené v zákone, aby som bolo odoperovaný. Alebo aby som dostal zdravotnú starostlivosť. Vieme, že to neexistuje, vieme, že to zatiaľ nefunguje, ale myslím si, že toto je niečo, čo je úplne kľúčové, a myslím si, že bez tohoto nedokážeme zásadne zadlžovanie znížiť.
Potrebujeme reálne nástroje vedúce k vymožiteľnosti nároku, ako som povedal, pre občana, stanovenie lehôt, dokedy musia zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Kľúčovým nástrojom je aj to, keď sa to nepodarí v Slovenskej republike, že táto možnosť by mohla byť v zahraničí využitá alebo mohla by byť využitá u nezmluvného poskytovateľa a tento výkon je potrebná poisťovňa uhradiť.
Dnešné nejasné a vágne definovanie nároku poistenca vytvára veľký priestor na korupciu. A chcem povedať možno takou parafrázou, že podľa ústavy máme nárok na všetko, ale vy, ktorí v zdravotníctve pracujete a ktorí viete, že tie zdroje sú obmedzené a obmedzenejšie budú, pretože tá demografia je taká, aká je, bude v budúcnosti, a hovorí to aj ministerstvo financií, o tých číslach, ktoré som na začiatku hovoril, a o zadlžovaní, že táto situácia sa bude len zhoršovať.
Myslím si, že ďalším riešením na zníženie tempa zadlžovania je prísnejšia kontrola efektívneho hospodárenia nemocníc, a vieme, že to riešenie, ktoré sme ponúkali my v podobe akciových spoločností, štátnych akciových spoločností, ktoré sú, mimochodom, v zisku, alebo teda nie sú v strate, a ktoré dlhodobo sa umiestňujú na popredných priečkach spokojnosti s pacientami, politicky aj vplyvom tlaku Lekárskeho odborového zväzu neprešlo. Taký je fakt a v pravdepodobne bude dlho trvať, kým sa nájde nejaká nová forma. Ale som v tomto prípade optimista a začínam trochu asi veriť viac tým číslam z ministerstva financií a menej vyjadreniam ministra Čisláka, pretože v Národnom programe reforiem je, budem citovať veľmi krátko, "že ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť povinný audit nezávislým audítorom, zavedenie transparentných cenových stropov na nákup významných položiek". Pán minister, toto vám píše ministerstvo financií. Čiže zavedenia transparentných stropov, budeme čakať, kedy ich zavediete, "napríklad prístrojov, energií, liekov, upratovania, prania a stravovania", toto citujem z materiálu ministerstva financií, "budú zavedené kontrolingové nástroje a zmeny vo finančnom riadení, systematizácii a optimalizácii počtu pracovných miest, ktoré prispejú k zefektívneniu lôžkového fondu s cieľom zreálnenia pomeru akútnych a chronických lôžok". Toto vyjadrenie nám dáva opatrný optimizmus na to, že aspoň tlak ministerstva financií bude dostatočný, aby minister konečne prezentoval konkrétne kroky. A možno po zavedení týchto opatrení sa podobné situácie, ako nastali pri zamestnaní 300 lekárov v roku 2013 univerzitnou nemocnicou a následne znížením efektivity tým, že znížil sa počet hospitalizácií na jedného, čiže výkon išiel dolu, sa už nebudú opakovať.
Situácia je vážna, páni poslanci, a faktom je, že jedno opatrenie, a to vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne, sa nedarí zrealizovať ani vám, a nehovorím to so škodoradosťou, ale hovorím to s tým, že treba niečo nájsť, treba nejakým spôsobom nájsť tie nástroje, ktoré fungujú v iných európskych krajinách. Keď ste si vybrali jednu zdravotnú poisťovňu, tak, nech sa páči, predstavte ju, zatiaľ sme ju nevideli.
Potrebujeme, myslím si, že širšiu aj diskusiu o zásadných riešeniach a v tomto si myslím, že v mnohých veciach vecných máme na výbore pre zdravotníctvo, aj napriek tomu, že ho tvoria opozícia a koalícia, zhodu. Na jednej strane vidíme fakt, a poviem to teraz, tieto čísla sú veľmi, veľmi vážne, pretože v roku 2005, dobre si zapamätajme, že poisťovne mali na jedného poistenca 450 eur, pred desiatimi rokmi mali 450 eur na jeho zdravotnú starostlivosť, ročne hovorím, a v roku 2013, čiže za osem rokov, ich mali 755. Čiže celkovo za desať rokov bol nárast z 2,4 mld. v zdravotníctve na takmer 4 mld. v roku 2013.
Poviete si, ako je možné, že pri takomto náraste, naozaj zásadnom náraste, sa znova nemocnice zadlžujú? Poviete si, alebo politicky si možno poviete, že za to je zodpovedný zisk. Ale my už vieme, že nie je to len zisk, lebo ten zisk tvorí len tak 1,7 %. Čiže keď chcem veriť faktu, a sme vysokoškolsky vzdelaní ľudia, jednoducho nemôžme sa s tým zmieriť.
Poviem vám, čo to je. Na jednej strane sme mali zvýšené príjmy do zdravotníctva, ale na druhej strane rast výdavkov na jedného pacienta alebo poistenca, jak chcete, bol v roku 2005 466 a v roku 2013 774. Čiže celkovo výdavky na to, čo poisťovne alebo naše zdravotníctvo zaplatilo za reálnych pacientov, narástli viac, ako boli príjmy.
Prečo je to tak? My vieme, že žijeme dlhšie, čo je fajn, my vieme, že máme lepšiu kvalitu života, čo si myslím, že je tiež fajn, máme modernejšie lieky, dnes sa už mnoho operácií nerieši klasickou cestou, ale laparoskopicky a tak ďalej atď., neleží sa povedzme s alergiou v nemocnici týždeň, ale vyriešite si ju tabletkami a tak ďalej atď. Toto všetko stojí peniaze, nehovorím, že je to všetko postavené len na peniazoch. Ale netreba zatvárať oči pred faktom, že tieto zdroje sú potrebné a budú potrebné ešte viac. Ešte viac preto, lebo populácia Slovenska starne, a ľudia, ktorí budú prispievať na zdravotnú starostlivosť, je to podobné ako v sociálnom systéme, budú prispievať stále menej, alebo resp. bude menej ľudí, ktorí tu budú prispievať, a bude viacej ľudí, ktorí budú potrebovať zdravotnú starostlivosť.
Preto zvýšenie efektivity a efektívnosti, o ktorej hovorí aj Európska komisia vo svojej nedávnej správe z jari 2015, čiže hodnoty za peniaze, tie peniaze, ktoré tam prídu, sa musia lepšie využiť, je v dnešnej situácii naozaj kľúčová. Poviem aj prečo. Neefektívne systémy v systéme zdravotníctva sú absolútne neetické. Peniaze, ktoré sú zbytočne minuté, chýbajú inde a znamenajú horšiu dostupnosť, v zdravotníctve, žiaľ, znamenajú často až stratu zdravia alebo stratu života.
Budem končiť a poviem len jeden taký postreh. Počul som od kolegov SMER-u, priateľov, že odvolávanie na základe nejakej pseudokauzy alebo vyjadrení ministra, ktoré boli vytrhnuté z kontextu, je len politikárčenie alebo nejaké získavanie politických bodov v predvolebnom roku. Ja nebudem polemizovať o tom, prečo, aké sú hlavné dôvody možno v dôvodovej správe. Ako poslanci, vy koalícia alebo opozícia, máte právo hovoriť, odvolávať ministra za akékoľvek dôvody.
Myslím si ale, a vecne, že za to, že minister nepredložil konkrétne opatrenia na znižovanie nákladov na verejné obstarávanie ani v tejto správe, ktorú máme, nepredstavenie aspoň snahy o zásadné riešenie zdravotníctva, o zásadné reformy a neriešenie zadlžovania alebo slabej kontroly financovania štátnych nemocníc, ktoré môže mať za následok až ohrozenie zdravotnej starostlivosti, si minister Čislák právom odvolanie zaslúži.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Uhliarik, ja teda chcem poprosiť aj svojich kolegov po tejto komplexnej správe pána poslanca Uhliarika, aby sme ho neodvolali, lebo, naozaj, ako sme už dnes raz ukázali politickú kultúru, navrhujem neodvolať pána poslanca Uhliarika napriek tomu, že podal komplexnú správu a snažil sa obhájiť všetko, čo za dva roky ako minister robil.
Ivan, bol si dva roky minister, povedal si, čo všetko treba urobiť. Tak čo si tie dva roky robil? Tak čo... (Potlesk.) Keď neodznel žiaden dôvod na odvolanie ministra Čisláka. A ja som povedal, že je to politikárčenie a politické divadlo, čo tu robíte, pretože ty sám si organizoval výbor pre zdravotníctvo, ktorého cieľom malo byť podanie komplexnej správy o stave v rezorte, ktorú sme ešte rozšírili. A ešte pred tým, ako uplynul termín dodatia tejto správy, ste zvolali odvolávanie ministra Čisláka. Čiže je to čisté politické divadlo.
A nepochybujem, že nikto z vás nemal čas naštudovať 150-stranovú správu, ktorá bola doručená do parlamentu koncom minulého týždňa a ktorú ste teraz dostali. Je to čisté, čisté divadlo.
A ja, Ivan, verím, že budem mať priestor sa postaviť k mikrofónu a naozaj porozprávať o tom všetkom, čo sa mohlo urobiť za teba a čo sa neurobilo, a možno aj o mnohých kauzách, ktoré mohli byť dôvod na tvoje odvolávanie kedysi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán doktor Uhliarik, ja som teda veľmi rád, že ten váš prejav bol natoľko fascinujúci a komplexný, že vypudil z tejto rokovacej sály aj to torzo opozície, ktorá doteraz tu sedela.
Ale fakt je ten, že pokiaľ idete vy rozprávať o reforme zdravotníctva, je to niečo asi, ako keby Adolf Hitler hovoril počas 2. svetovej vojny o reforme ľudských práv. No to jednoducho nejde, nejde k sebe.
Ak sa ideme tu baviť o tom, že ako malo zdravotníctvo kedysi vyzerať za vás, tak si treba uvedomiť, že vy ste bol ten, ktorý zdravotníctvo absolútne skomercionalizoval, a aj vďaka vám je zdravotníctvo dnes v takom stave, v akom je. Sám ste vyzdvihol kvality pána exministra Rašiho, sám ste povedal, že chcete byť vecný, a na druhej strane odvolávate pána ministra Čisláka z čisto populistických a politických dôvodov.
Pán doktor, pokiaľ chceme robiť reformu zdravotníctva, musíte sa najprv pozrieť do toho, čo sa dialo za vás, a to, akou mierou ste sa vy pričinili na tom, že slovenskí pacienti dnes nedostávajú štandard, aký by si zaslúžili.