90.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, je už taká zvláštna atmosféra nielen preto, že je piatok, ale aj po tomto zápase-nezápase, kde ste nás vyzvali na boj a nechali ste prvé kolo ratlíkov, aby nám ohrýzali achilovky, a potom ste zdupkali, hodili ste ručník do ringu a čo ako? Jaj, jaj, sa nám to zbiera.
Prosím vás, znova sme tam, kde sme vždycky v piatok, toto je typický piatok, takže neviem, čo mala znamenať tá hra, ktorú ste tu hrali tak hodinu dozadu, že ste sa tu fotili všetci, akí ste poctiví v dochádzke. To je jeden z tých lepších piatkov, ktorý tu kedy bol.
Ja ešte, dovolíte, upozorním na jednu vec, pani predsedajúca, bod 7 § 24 Program schôdzí: „Interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze Národnej rady.“ Ešte raz? Ešte raz: "Interpelácie sú pravidelnou súčasťou programu schôdze Národnej rady." Prosím vás pekne, veď sme si to odsúhlasili, že budú, že teda ste prišli na to, že majú byť, tak budú. Viete, v zmluvných vzťahoch, k tomu, myslím, hovorí, že kogentné ustanovenie, že niečo, čo tam musí byť. Je veľká zmluvná voľnosť, ale niečo tam ergo musí byť. Musí tam byť aspoň, kto kupuje a kto predáva, proste niečo tam musí byť. Ak sme raz definovali v zákone – kde sú titani, strážcovia rokovacích poriadkov? –, že v programe schôdze musia byť interpelácie, tak jak môžte o tom dať hlasovať, že nebudú? Ja nerozumiem.
Viete, neviem, či existuje impeachment na parlament, hej, že či sa dá zažalovať parlament, že nedodržuje rokovací poriadok, ja neviem, či sa to dá. Ale ak raz je definované, že programom schôdze je, sú bod interpelácie, tak vy nemôžte dať hlasovať, že Zem je rovná? Ja viem, že si to môžte odsúhlasiť a pri vašich kolegoch by som sa tomu ani nečudoval, ale to samotné hlasovanie by malo byť nulitné. Už okrem toho, že cítime, že nie je rovná. Vy nemôžte dať hlasovať o niečom, o čom nemôžte dať hlasovať, aj keby ste to ergo schválili. Vy nemôžte dať hlasovať o tom, že som Rumun. Nemôžte! Lebo nemôžte, o niektorých veciach nemôžte dať hlasovať proste z jedného princípu. Nemôžte dať hlasovať o tom, že nebude bod interpelácie.
Pán Susko, veď vy tiež, myslím, učíte. Abo neučíte? Ja už ani neviem, kto tu všetko učí z vás, tu už učia všetci. Prosím vás, potom tak vyzerá to školstvo. Naozaj nemôžte dať hlasovať o niečom, o čom nemôžte dať hlasovať, ergo aj keď to hlasovanie prejde a budete hovoriť, však prešlo to hlasovanie. Nemôžte dať o tom hlasovať. Nemôžte dať hlasovať, že 55. schôdza bude 79. schôdzou, lebo je to stále 55. alebo koľká schôdza. Nerozumiete tomu?
Tak kde sa mám teraz sťažovať, že nebolo mi umožnené dať interpeláciu? Dobre viete, že ja mám rád interpelácie. Chcel som interpelovať o hrade, chcel som interpelovať o archeologickom výskume, chcel som interpelovať o úžerníkoch, chcel som interpelovať vládu. Bola schôdza, mám na to právo. Vy ste ma oňho pripravili. Kde sa mám sťažovať? Nie mňa, ale voličov, ktorí mňa volili. Ako môžte dať hlasovať o tom, o čom nemôžte dať hlasovať? Prosím vás pekne.
Čo teraz idete s tým urobiť, pani predsedajúca? Máte na to nejaký rozumný návrh? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je rozprava 50. schôdze, poprosím vás, aby ste, aby ste...
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prosím vás, ja keď si sem donesiem magnetofón a pustím si sem môj milovaný Depeche, no tak budem si ho púšťať hodinu, to je menší, menší problém ako to, čo ste urobili teraz! Čo tu na mňa skúšate, o čom mám rozprávať? Ja tu už, naozaj môžem si tu urobiť diskotéku, keď vy si z toho robíte parlamentu, čo robíte. (Reakcie z pléna.)
Ustanovenie, o ktorom nemôžte dať hlasovať, dáte o ňom hlasovať, a ešte sa tešíte, že jak ste to zvalcovali. To sa nedá proste. Nedá sa povedať, že Košice nie sú na Slovensku, poďme o tom hlasovať, nedá. Nedá! (Reakcia z pléna.) No tak.
Prosím vás, zdravotníctvo, ja budem krátky. Veľa bolo povedané, je a kolega má ten dobrý výraz, že perfídne. Naozaj je perfídne zarábať na zdravotníctve a sú oblasti, kde možno to znesie, hej, ale že zrovna, že zrovna do tejto oblasti. Ja som sa, teda objavujem ten svet z toho zdravotníctva, myslím si, že trošku rozumiem takým princípom, že proste nejakého takého základného vytvárania hodnoty. Lebo o tom je celé podnikanie, že vytvoríte určitú nadhodnotu a z tej nadhodnoty zaplatíte, čo treba, ostatok je váš. Zdravotníctvo je v tomto špeciálne, že, lebo to je také divné, to je taký divný mechanizmus, mi to pripadá niekedy jak Hlava XXII, to bol, myslím, Yossarian, nie, niektorý kupoval tie vajcia za dva centy, predával ich za jeden cent a ešte na tom zarobil. Nikto nevie, ako sa to dá, ale niekedy mi, čiže objavujem ten svet, že ako to vlastne tam funguje. A naozaj sú tam také zvláštne parametre, ktoré sa nedajú ani uchopiť.
Ale podľa mňa, keby sme vychádzali z tej základnej, bázickej logiky, tak niečo fungovať musí. Ja poznám jedného riaditeľa jednej súkromnej nemocnice, ktorý vychádza, ktorý nepýta od štátu. Nepýta, že nenagúľa nejaký dlh a potom si vypýta od štátu peniaze. Hej? Proste a teraz poďme prípadne spolu, ja si myslím, že keď vyoperujú žlčník v tej nemocnici a vyoperujú aj v štátnej, podľa mňa je to stále ten istý žlčník. Viete, nemá ten žlčník, ktorý vyoperujú v štátnej, dve tony, že majú alebo ja neviem, že tam musia mať tridsaťpäť lekárov, a kdežto v súkromnej stačia dvaja lekári na vyoperovanie. No podľa mňa aj tá, čo sa bránime tomu, že v zdravotníctve neplatia niektoré princípy, podľa mňa v určitej miere, samozrejme, platia. Tak potom mi len niekto, prosím vás, prezraďte, že zač je toho loket, tento český výraz ma napadá, že, že je to tak. Prečo jedna súkromná nemocnica a dokonca neni ani že tvrdo majiteľsky akcionársky riadená za účelom zisku, tam sú vlastníci mnísi, prečo dokáže byť sebestačná, prečo nepýta od štátu? A prečo niektoré nemocnice proste len vytvárajú to, že, že daj, a čakajú, že kedy to už príde to oddlženie, kedy to už príde, a niekto im šupuje tie lieky, šupuje im nejaké tie zariadenia, lebo vedia, že raz síce s dlhou splatnosťou, ale zaplatené to bude.
Ja k pánovi ministrovi existujúcemu poviem, čo som aj naznačoval, a to poviem ešte raz, však niekedy opakovanie je matka múdrosti. Prosím vás pekne, minister, ktorý donesie sem návrh a ani sa nezačuduje a zdá sa mu to logické a zdá sa mu to normálne, že zbúra funkčnú nemocnicu, na jej mieste postaví novú nemocnicu, o kilometer ďalej vzdušnou čiarou má skelet nefunkčnej nemocnice a s tým nič neurobí, podľa mňa je nie dobrý minister. Keby tam aj v tej dôvodovke nebolo nič, tak toto je pre mňa osobne dôvod zlého manažérskeho riadenia. Prosím vás, minister je exekutíva, exekutívna funkcia, ten, čo by mal tomu rozumieť. Ak niekto príde s tak blbým návrhom a ešte si od štátu tohto, od ľudí tohto štátu vypýta 3 mil. eur, to znamená, niekde na úrovni 90 mil. starých korún, prípadne, dôchodcovia, ktorí to pozeráte, 90 mil. korún stála taká, asi taký štós papierov, ktorí poradili nášmu ministrovi, že čo má doniesť do parlamentu a obhajovať to, že nefunkčný skelet nemocnice, ktorý, musia s tým niečo robiť, nechajú tak, nedá sa adaptovať, jediná možnosť ho je len zlikvidovať. Ale čo urobia? O kilometer ďalej funkčný areál nemocnice zbúrajú a tam postavia tú novú nemocnicu. A v tom funkčnom areáli nemocnice tie adaptačné náklady na to, aby z tej nemocnice spravili veľmi pekný a veľmi veľký a veľmi potrebný areál pre dôchodcov seniorov, lebo všetci raz budeme, tak to ani nikoho nenapadne? To už len keby nič iné, tak len kvôli tomu si pán minister zaslúži odvolať. Lebo to je z môjho pohľadu, to ako keby u mňa niekto kúpil vrecko cementu za cenu Fabie. S takou hlúposťou, a ešte by sa postavil predo mňa a povedal, že, že sa mu tá cena pre tú chvíľu stala primeraná.
Viete, to je, že vraj ste to, ani trošku ste sa nad tým nezačudovali.
Keď chce niekto zarábať, to patrí k tvoriť, ono určite malo byť k tvoriť a z tvorby zarábať. Niekto to má tu pomýlené, niekto chce len zarábať a je mu jedno z čoho. Prosím vás, vynechajte prípadne to zdravotníctvo. Vynechajte všetci tí, viete, to nie sú že tí jastrabi, hej, že to nie sú tí, to sú lumeni. Vynechajte prípadne zdravotníctvo. Nechajte zdravotníctvo bokom. Prosím vás, nechajte zdravotníctvo, nech, nech prežije to ťažké obdobie, do ktorého ide. Choďte tam, vyrobte nejakú aplikáciu, vymyslite nejaký, ja neviem, niečo proste urobte, čo môžte predať, ponúknuť, nechajte zdravotníctvo na pokoji. Toľko, toľko ľudí sa nasoslo, toľko ctihodných občanov sa nasoslo na tento biznis.
Prosím vás, jeden príbeh vám poviem. Pre Všeobecnú zdravotnú, pre štátnu zdravotnú poisťovňu pre rok 2015 dodávajú lieky dve firmy. Hej, to bude zase náhoda jak vyšitá! Medical Group a - Transmedic? - Transmedic. Jedna dodáva za 15,2 mil. eur, druhá za 15,3 mil. eur. Samozrejme, obidve sú z Bystrice. Viete, to je akože normálne, že teda sa podelili, že ty za tých 100-tisíc, bohvie, či sa nepohádali kvôli tomu rozdielu, hej, lebo 15,2 a 15,3, rozdiel 100-tisíc eur. Bohvie, jak to tam prebiehala, tá strategická dohoda. A čo čert nechcel, ešte aj tá náhoda, že jeden z nich vlastní hotel Urpín, druhý z nich vlastní kino Urpín a stretávajú sa raz za dva roky, lebo majú spoločné parkovisko. Prosím vás, to naozaj hovorte ľuďom, čo seno žerú. Fakt.
Prosím vás, to nemôžte urážať ľudí, že, že to je proste tak. To je proste jedno nechutné, jedno nechutné zmanipulovanie celých tých procesov, kde také niečo ako, ako spravodlivá súťaž ani nevideli, nechyrovali. Tí ľudia ani nevedia, čo to je. Oni si to pletú s Indulónou. Prosím vás, to naozaj nemôžte takto prostredie znesvätiť! Nemôžme proste, že, a ľuďom poviete, že, že plus-mínus by to tak malo byť.
Ťažko k tomu, viete, ale čo môžte v tomto prostredí, kde, kde neváhate odsúhlasiť, že Košice nie sú na Slovensku. Čo máte, čo máte k tomu viac povedať? Ja verím, že my skončíme teraz Váhostav, verím, že sa pustíme do ďalších tém, budeme vám hrýzť ten zadok dovtedy, kým sa nespamätáte.
Ďakujem.
