50. schôdza

Pán poslanec Matovič s reakciou, nech sa páči.

Pán bývalý minister zdravotníctva Richard Raši za prvej Ficovej vlády, vy môžete, viete čo, hovoriť o politickom bahne. Vy ste minister zdravotníctva, za ktorej vlády ste dovolili Jurajovi Širokému zobrať 450, vytunelovať 450 mil. eur na Cyprus cez poisťovňu Dôvera a ešte aj nezdanených. Som presvedčený o tom, že na váš podnet, na váš príkaz konal tajtrlík, ktorý ten pozmeňujúci návrh tu predkladal. Sa môžete hanbiť. Môžete mať akýkoľvek sympatický kukuč, môžete koľkokoľvek oblbovať ešte ľudí, mojou úlohou a mojím cieľom je ľuďom tie oči otvárať aj vo vašom prípade. Nie ste nič iné len otrok Pavla Pašku, otroka Juraja Širokého.
Pán Jarjabek, politický podvodník, no, neviem, kto tu viacej prezliekal tričká jako nejaký pán Jarjabek, a neviem, kto tu má menšie morálne právo vyzývať niekoho na ospravedlnenie, kto sa tu najvulgárnejšie ako v parlamente sa niekto vyjadril, bol mimo vás. Boli ste to práve vy, kedy ste v jednej vete dokázali povedať štyri najvulgárnejšie slová, jaké na Slovensku existujú, a ešte ste to opakovali a so smiechom.
Môže sa vám to páčiť, nepáčiť, môžete štrajkovať, protestovať, čokoľvek, jednoducho takúto informáciu mám. Naložil som s ňou, jako som s ňou naložil. Máte tu darček pre Juraja Širokého. Ja stojím si za tým, čo som na konci povedal. Dúfam, že takto hlboko neklesnete, že pôjdete po tejto schôdzi naozaj na tú oslavu, na ktorú ste sa chystali a na ktorú ste boli pozvaní.
To, čo ste spáchali v prípade Váhostavu, je čistý podvod na ľuďoch. Hovoríte, že to zaplatia banky. Zaplatia to všetci ľudia, 3,5 mil. ľudí, ktorí majú účty v banke. Urobili ste krok, ktorý, za dva týždne ste pomohli jedinému človeku - Jurajovi Širokému. Dnes tu obhajujete takisto jeho kšefty v zdravotníctve. Ten darček je namieste.

Pán poslanec Matovič, ste poslancom Národnej rady a nemôžte nikoho len tak bez nejakých neoverených informácií obviniť z nejakých vecí, ktoré vôbec nie sú pravdivé. Takže nie je to z vašej strany naozaj fér a musím povedať, že je to vyslovene len vaša politická prezentácia. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

124.
Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážení kolegovia, to, čo tu zažívame, žiaľ, nielen ostatný týždeň či desať dní, dokonca ani nie ostatné roky, ale možno už ostatné desaťročia, je kríza morálky. Áno, niekedy sa tá kríza morálky vynorí z hmly, v ktorej žijeme, viac, niekedy menej. Pred niekoľkými dňami sa zhmotnila v podobe predsedu Slovenského hokejového zväzu, inokedy sa vynára v iných podobách. Vynára sa nielen u nás, ale i v Európe a vo svete.
Ja svojmu kolegovi Čislákovi nebudem nakladať s penou pri ústach. Dokonca musím povedať, že nebola veľká nádej, že sa veci dramaticky zmenia k lepšiemu, ako to tu zaznelo, pretože koľaje i v zdravotníctve a biznise okolo neho sú na Slovensku príliš hlboké, príliš vyjazdené na to, aby jeden človek, v danom prípade kolega Čislák, mohol urobiť v krátkom čase zázraky. Dnes je Deň svätého Juraja Drakobijcu, ktorý nepochybne symbolizuje odpor proti zlu, ktoré reprezentuje ten drak. Je mi jasné, že zdravotníctvo očistené od všetkého hanebného, čo sa v ňom vyskytuje, by mohlo byť výsledkom akéhosi svätého Juraja Drakobijcu. Vždy som vravel, že minister zdravotníctva, ktorý by pohol vecami zo závozu, by musel po ukončení volebného obdobia, ak by sa ho bez úhony dožil, mať zmenenú tvár plastickou operáciou, absolútne zmenenú identitu a potom i s rodinou by mal byť odsťahovaný niekam do hôr na Nový Zéland a aj tam sa, pokiaľ možno, vyhýbať väčším zhromaždeniam ľudí. Pretože by naňho boli nahnevaní lekári, farmaceutické firmy, pacienti a, samozrejme, na Slovensku veľmi dôležitý a nosný medziobchod, všetky tie medzičlánky, ktoré vlastne najviac v zdravotníctve profitujú.
Ako hovorím, nečakal som, že za niekoľko mesiacov spraví pán minister Čislák zázraky, predsa ale je neradostným konštatovaním pokračujúcej krízy a on iste ľutuje ten výrok, že Piešťany boli pseudokauza, lebo to je taká kryštalická podoba toho, ako sme zmierení s tým, že toto je spôsob, ako to beží. Tento výrok ho iste mrzí, ale zároveň je symptomatický. A paradoxne sa tento výrok prekrýva s vyjadrením istého muža, ktorý bol pred 22 rokmi medikom na našej Lekárskej fakulte a o ktorom som akýmsi tušením zistil v priebehu prvých 15 minút rozhovoru, že je veľmi bystrý a aj dosť prierazný, a ten povedal pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti s kauzou piešťanského cétečka smutný, pravdivý výrok, že keby kvôli každej takejto kauze mali padať ministri, úradníci a riaditelia, tak na Slovensku nemáme na ministerstve ani nohu a riaditelia neexistujú. Áno, ten človek, môj bývalý medik a bystrý muž, sa volá Tomáš Szalay. A musím povedať, že v tom jeho výroku i v tom výroku ministra o tom, že je to psedokauza, je priznanie biedy stavu, v ktorom sa nachádzame.
A tak sa vlastne deje to, čo už potom dokazujú nielen nešťastné výroky, ale aj skutky, že ľudia, ktorí boli, povedzme si otvorene, prichytení pri prihrávaní dobrých kšeftov tým, ktorí ich mali dostať, odchádzajú v rotácii kádrov z riaditeľských miest na námestnícke, z ministerstva za skromnú referentku do Bruselu, prípadne sa vracajú do správnych a dozorných rád, ako keby sa nič nestalo, teda že vlastne pokračuje biznis "as usual". A to je dôvod, prečo som pridal svoj podpis pod návrh na odvolanie pána ministra. Ešte raz hovorím, bez toho, aby som na neho pozeral s nenávisťou, ale skôr so smútkom, že takto to ide a ani on, žiaľ, podľa očakávania nedokázal vybŕdnuť z tých koľají, v ktorých sa zdravotníctvo hýbe.
Teraz sa v Bratislave na Ulici, ktorú sme pred pár mesiacmi tak nazvali, Júliusa Satinského v dohľadnej dobe otvorí veľká, relatívne veľká, kvalitná, verme tomu, nemocnica, možno nie úplne pre každého, ale bude.
Počúvam roky rokúce, a opäť minister len pokračuje v agende, že nám treba nové nemocnice, lebo tie staré sú také, onaké a hentaké. Tuná v parlamentnom bufete v ´99., to je už hodne dávno, za mnou prišla dvojica Tibor Šagát a Roman Kováč a hovorili mi: "Peter, postavíme ti novú nemocnicu na tráve." Ja som im povedal: "Priatelia, smrdíte grošom. Z čoho to chcete postaviť?" No, dneska sa na tom medzitým objavil, to ešte Roman Kováč ani Tibor Šagát nepoznali, pojem PPP, ale pravda je, že keď človek počúva, ako sú Kramáre nadranc a fakultná, v ktorej celý život, kým som aktívne pracoval ako lekár, liečil ľudí, na Mickiewiczovej, že proste potrebujeme nové.
No, môj ctený kolega Peter Labaš by aj mater predal, aby raz videl fungovať Rázsochy. Nedožije sa toho Peter Labaš. A teraz sa dozvedáme, že ideme stavať nemocnicu. Ja nechcem robiť nejaké prímery, ale hovorím vždy, že neliečia múry, ani odkvapové ríny, tie majú fungovať a majú byť čisté a, pokiaľ možno, aj nafarbené. Ale legendárna berlínska Charité lieči 150 rokov pacientov vo svojich múroch, nijakého génia nenapadlo zbúrať ju, a v Nemecku na to možno majú viacej prostriedkov ako my. Nemocnica na Vinohradoch, vinohradská nemocnica v Prahe tiež nepodľahla zatiaľ dynamitu a tiež je možno ešte o chlp staršia ako stará štátna na Mickiewiczovej. Stojí i Semmelweis v Pešti, stojí i Nemocnice svaté Anny v Brne, všade tam liečia moji kolegovia ľudí v múroch tak starých, ako je Mickiewiczova, a o tri generácie starších, ako sú Kramáre a všetko ďalšie.
Samozrejme, ak sa ale rozhodneme, že sa dá urobiť biznis a podmienkou je, lebo betón je vždy dobrý biznis a zariadenia a kachličky a tak ďalej, tak, samozrejme, môžme sa rozhodnúť, že jediné, čo nám v zdravotníctve chýba, je nová nemocnica. No, v Berlíne nechýba bezpodmienečne komplet nová a všade tam, kde som vymenoval, tiež nechýba, ale opäť je to len repríza toho, že sa pokúšame v zdravotníctve o spásu spôsobom, ktorý sa mne nezdá, že hasí tú najvážnejšiu vec, o ktorú v zdravotníctve ide.
Takže znova hovorím, pán minister udržiava oheň. Je vlastne vestálkou pri tradične horiacom oltári slovenského zdravotníctva, ktorý horí na tom palive a tým spôsobom už dlhé roky. To, či horí dobre a či v tomto prípade byť vestálkou udržiavajúcou ten oheň, je to najlepšie, je na pováženie. Mne sa zdá, že to nie je to najlepšie, a to bol dôvod, prečo som jeden so signatárov návrhu na odvolanie.
Ja želám pánu kolegovi Čislákovi všetko dobré a chápem, že jeho úloha nie je ľahká, ale presne vzaté, všetky také výroky, personálne rozhodnutia, presuny ľudí na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a podobne po osobnom zlyhaní jednoducho mu potom nikto z reverov neodpára. Mňa to za neho mrzí, pretože je to kolega a nedopustil sa ničoho hrdelného ani kriminálneho. Ale treba povedať, že to bola prepasená príležitosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Raši, Baláž, Jarjabek, Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Raši.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán doktor, ako lekár celý život konáte dobro, pomáhate ľuďom. Tak myslím, že tak to cítite a sa snažíte, či to vždy vyjde, alebo nie, ale asi snažíte sa robiť dobro. Pánovi ministrovi lekárovi, ktorý takisto v živote zachránil množstvo životov, lebo robil na záchranke, robil na úrazovej chirurgii, želáte všetko dobré, poviete, že sa vlastne ničoho ani nedopustil, a potom sa podpíšete pod jeho odvolanie.
Tak ako lekár, ktorý konáte dobro, keď pán minister Čislák si bude myslieť, že to dobré je pre neho nebyť ministrom zdravotníctva, tak sa vzdá sám.
A obviňujete ho ale z vecí, ktoré neurobil. Ktoré neurobil. Minister zdravotníctva neriadi rozhodnutia riaditeľov nemocníc z hľadiska personálneho obsadenia pozícií. Minister zdravotníctva nezasahuje do fungovania úradu. Aj ja, keď som bol minister, by ma ani nenapadlo riešiť, či niekto je, alebo nie je nejakým primárom alebo námestníkom, lebo je to vždy rozhodnutie manažmentu.
Takže nesnažme sa zase povedať ľuďom, že pán minister, ktorý vlastne nič zlé neurobil, a prajete mu všetko dobré, má byť odvolaný.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Baláž, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Osuský, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave alebo Mickiewiczova štátna nemocnica boli tiež mojou alma mater. Strávil som tam krásne roky, naozaj sa na ne úplne super spomína, ale predstava, že by sa z Mickiewiczovej dalo urobiť Charité, tak dúfam, že to bol len taký príklad. To proste nie je možné. Sám som v Charité bol, som tam stážoval dva týždne, takže je to naozaj absolútny rozdiel.
A je to ešte v tom, čo som spomenul v tom príspevku predtým. Ten vnútorný dlh, ktorý máme v zdravotníctve, to je ten najväčší problém, tomu by sme sa mali všetci začať venovať. A ten vnútorný dlh je na tých budovách napríklad.
No, dlh štátnej nemocnice podľa mňa je, nebol som teraz už dlho, ale podľa mňa je presne v takom stave, ako bola, keď som tam stade v ´83. odišiel. Takže, viete, to teraz hneď všetko napraviť je obrovský problém.
Ale chcel by som ešte jednu vec povedať a to je tá vec, že ja dúfam, že by sme mohli nájsť nejaký konsenzus, že v Bratislave, preboha, treba nejaká nemocnica. Pozrite sa, ja to vravím ako profesionál, z môjho pohľadu, čo sa stalo so zdravotníctvom a medicínou v Bratislave? Prepánaboha, výspa slovenského zdravotníctva! Ako pôjdu ďalej? Ten čas sa nebude dať nahradiť len tak ľahko, kedy nemajú kde pracovať, nemajú dostatočné technické vybavenie, priestorové vybavenie, všetko ostatné, preboha, tak na tomto by sme sa hádam mohli zhodnúť, že treba tu konať.
A tu keď niekto niečo urobí, tak sa nájde milión ľudí, to je také slovenské, že povedať, tak je blbosť, toto nie, to nie, mám iný nápad, to inakšie by sme mali urobiť. Uchádzajte sa o to, skúste to urobiť inakšie, budem vám držať palce z celých svojich síl.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.