50. schôdza

Pán bývalý minister zdravotníctva Richard Raši za prvej Ficovej vlády, vy môžete, viete čo, hovoriť o politickom bahne. Vy ste minister zdravotníctva, za ktorej vlády ste dovolili Jurajovi Širokému zobrať 450, vytunelovať 450 mil. eur na Cyprus cez poisťovňu Dôvera a ešte aj nezdanených. Som presvedčený o tom, že na váš podnet, na váš príkaz konal tajtrlík, ktorý ten pozmeňujúci návrh tu predkladal. Sa môžete hanbiť. Môžete mať akýkoľvek sympatický kukuč, môžete koľkokoľvek oblbovať ešte ľudí, mojou úlohou a mojím cieľom je ľuďom tie oči otvárať aj vo vašom prípade. Nie ste nič iné len otrok Pavla Pašku, otroka Juraja Širokého.
Pán Jarjabek, politický podvodník, no, neviem, kto tu viacej prezliekal tričká jako nejaký pán Jarjabek, a neviem, kto tu má menšie morálne právo vyzývať niekoho na ospravedlnenie, kto sa tu najvulgárnejšie ako v parlamente sa niekto vyjadril, bol mimo vás. Boli ste to práve vy, kedy ste v jednej vete dokázali povedať štyri najvulgárnejšie slová, jaké na Slovensku existujú, a ešte ste to opakovali a so smiechom.
Môže sa vám to páčiť, nepáčiť, môžete štrajkovať, protestovať, čokoľvek, jednoducho takúto informáciu mám. Naložil som s ňou, jako som s ňou naložil. Máte tu darček pre Juraja Širokého. Ja stojím si za tým, čo som na konci povedal. Dúfam, že takto hlboko neklesnete, že pôjdete po tejto schôdzi naozaj na tú oslavu, na ktorú ste sa chystali a na ktorú ste boli pozvaní.
To, čo ste spáchali v prípade Váhostavu, je čistý podvod na ľuďoch. Hovoríte, že to zaplatia banky. Zaplatia to všetci ľudia, 3,5 mil. ľudí, ktorí majú účty v banke. Urobili ste krok, ktorý, za dva týždne ste pomohli jedinému človeku - Jurajovi Širokému. Dnes tu obhajujete takisto jeho kšefty v zdravotníctve. Ten darček je namieste.

124.
Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážení kolegovia, to, čo tu zažívame, žiaľ, nielen ostatný týždeň či desať dní, dokonca ani nie ostatné roky, ale možno už ostatné desaťročia, je kríza morálky. Áno, niekedy sa tá kríza morálky vynorí z hmly, v ktorej žijeme, viac, niekedy menej. Pred niekoľkými dňami sa zhmotnila v podobe predsedu Slovenského hokejového zväzu, inokedy sa vynára v iných podobách. Vynára sa nielen u nás, ale i v Európe a vo svete.
Ja svojmu kolegovi Čislákovi nebudem nakladať s penou pri ústach. Dokonca musím povedať, že nebola veľká nádej, že sa veci dramaticky zmenia k lepšiemu, ako to tu zaznelo, pretože koľaje i v zdravotníctve a biznise okolo neho sú na Slovensku príliš hlboké, príliš vyjazdené na to, aby jeden človek, v danom prípade kolega Čislák, mohol urobiť v krátkom čase zázraky. Dnes je Deň svätého Juraja Drakobijcu, ktorý nepochybne symbolizuje odpor proti zlu, ktoré reprezentuje ten drak. Je mi jasné, že zdravotníctvo očistené od všetkého hanebného, čo sa v ňom vyskytuje, by mohlo byť výsledkom akéhosi svätého Juraja Drakobijcu. Vždy som vravel, že minister zdravotníctva, ktorý by pohol vecami zo závozu, by musel po ukončení volebného obdobia, ak by sa ho bez úhony dožil, mať zmenenú tvár plastickou operáciou, absolútne zmenenú identitu a potom i s rodinou by mal byť odsťahovaný niekam do hôr na Nový Zéland a aj tam sa, pokiaľ možno, vyhýbať väčším zhromaždeniam ľudí. Pretože by naňho boli nahnevaní lekári, farmaceutické firmy, pacienti a, samozrejme, na Slovensku veľmi dôležitý a nosný medziobchod, všetky tie medzičlánky, ktoré vlastne najviac v zdravotníctve profitujú.
Ako hovorím, nečakal som, že za niekoľko mesiacov spraví pán minister Čislák zázraky, predsa ale je neradostným konštatovaním pokračujúcej krízy a on iste ľutuje ten výrok, že Piešťany boli pseudokauza, lebo to je taká kryštalická podoba toho, ako sme zmierení s tým, že toto je spôsob, ako to beží. Tento výrok ho iste mrzí, ale zároveň je symptomatický. A paradoxne sa tento výrok prekrýva s vyjadrením istého muža, ktorý bol pred 22 rokmi medikom na našej Lekárskej fakulte a o ktorom som akýmsi tušením zistil v priebehu prvých 15 minút rozhovoru, že je veľmi bystrý a aj dosť prierazný, a ten povedal pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti s kauzou piešťanského cétečka smutný, pravdivý výrok, že keby kvôli každej takejto kauze mali padať ministri, úradníci a riaditelia, tak na Slovensku nemáme na ministerstve ani nohu a riaditelia neexistujú. Áno, ten človek, môj bývalý medik a bystrý muž, sa volá Tomáš Szalay. A musím povedať, že v tom jeho výroku i v tom výroku ministra o tom, že je to psedokauza, je priznanie biedy stavu, v ktorom sa nachádzame.
A tak sa vlastne deje to, čo už potom dokazujú nielen nešťastné výroky, ale aj skutky, že ľudia, ktorí boli, povedzme si otvorene, prichytení pri prihrávaní dobrých kšeftov tým, ktorí ich mali dostať, odchádzajú v rotácii kádrov z riaditeľských miest na námestnícke, z ministerstva za skromnú referentku do Bruselu, prípadne sa vracajú do správnych a dozorných rád, ako keby sa nič nestalo, teda že vlastne pokračuje biznis "as usual". A to je dôvod, prečo som pridal svoj podpis pod návrh na odvolanie pána ministra. Ešte raz hovorím, bez toho, aby som na neho pozeral s nenávisťou, ale skôr so smútkom, že takto to ide a ani on, žiaľ, podľa očakávania nedokázal vybŕdnuť z tých koľají, v ktorých sa zdravotníctvo hýbe.
Teraz sa v Bratislave na Ulici, ktorú sme pred pár mesiacmi tak nazvali, Júliusa Satinského v dohľadnej dobe otvorí veľká, relatívne veľká, kvalitná, verme tomu, nemocnica, možno nie úplne pre každého, ale bude.
Počúvam roky rokúce, a opäť minister len pokračuje v agende, že nám treba nové nemocnice, lebo tie staré sú také, onaké a hentaké. Tuná v parlamentnom bufete v ´99., to je už hodne dávno, za mnou prišla dvojica Tibor Šagát a Roman Kováč a hovorili mi: "Peter, postavíme ti novú nemocnicu na tráve." Ja som im povedal: "Priatelia, smrdíte grošom. Z čoho to chcete postaviť?" No, dneska sa na tom medzitým objavil, to ešte Roman Kováč ani Tibor Šagát nepoznali, pojem PPP, ale pravda je, že keď človek počúva, ako sú Kramáre nadranc a fakultná, v ktorej celý život, kým som aktívne pracoval ako lekár, liečil ľudí, na Mickiewiczovej, že proste potrebujeme nové.
No, môj ctený kolega Peter Labaš by aj mater predal, aby raz videl fungovať Rázsochy. Nedožije sa toho Peter Labaš. A teraz sa dozvedáme, že ideme stavať nemocnicu. Ja nechcem robiť nejaké prímery, ale hovorím vždy, že neliečia múry, ani odkvapové ríny, tie majú fungovať a majú byť čisté a, pokiaľ možno, aj nafarbené. Ale legendárna berlínska Charité lieči 150 rokov pacientov vo svojich múroch, nijakého génia nenapadlo zbúrať ju, a v Nemecku na to možno majú viacej prostriedkov ako my. Nemocnica na Vinohradoch, vinohradská nemocnica v Prahe tiež nepodľahla zatiaľ dynamitu a tiež je možno ešte o chlp staršia ako stará štátna na Mickiewiczovej. Stojí i Semmelweis v Pešti, stojí i Nemocnice svaté Anny v Brne, všade tam liečia moji kolegovia ľudí v múroch tak starých, ako je Mickiewiczova, a o tri generácie starších, ako sú Kramáre a všetko ďalšie.
Samozrejme, ak sa ale rozhodneme, že sa dá urobiť biznis a podmienkou je, lebo betón je vždy dobrý biznis a zariadenia a kachličky a tak ďalej, tak, samozrejme, môžme sa rozhodnúť, že jediné, čo nám v zdravotníctve chýba, je nová nemocnica. No, v Berlíne nechýba bezpodmienečne komplet nová a všade tam, kde som vymenoval, tiež nechýba, ale opäť je to len repríza toho, že sa pokúšame v zdravotníctve o spásu spôsobom, ktorý sa mne nezdá, že hasí tú najvážnejšiu vec, o ktorú v zdravotníctve ide.
Takže znova hovorím, pán minister udržiava oheň. Je vlastne vestálkou pri tradične horiacom oltári slovenského zdravotníctva, ktorý horí na tom palive a tým spôsobom už dlhé roky. To, či horí dobre a či v tomto prípade byť vestálkou udržiavajúcou ten oheň, je to najlepšie, je na pováženie. Mne sa zdá, že to nie je to najlepšie, a to bol dôvod, prečo som jeden so signatárov návrhu na odvolanie.
Ja želám pánu kolegovi Čislákovi všetko dobré a chápem, že jeho úloha nie je ľahká, ale presne vzaté, všetky také výroky, personálne rozhodnutia, presuny ľudí na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a podobne po osobnom zlyhaní jednoducho mu potom nikto z reverov neodpára. Mňa to za neho mrzí, pretože je to kolega a nedopustil sa ničoho hrdelného ani kriminálneho. Ale treba povedať, že to bola prepasená príležitosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán doktor, ako lekár celý život konáte dobro, pomáhate ľuďom. Tak myslím, že tak to cítite a sa snažíte, či to vždy vyjde, alebo nie, ale asi snažíte sa robiť dobro. Pánovi ministrovi lekárovi, ktorý takisto v živote zachránil množstvo životov, lebo robil na záchranke, robil na úrazovej chirurgii, želáte všetko dobré, poviete, že sa vlastne ničoho ani nedopustil, a potom sa podpíšete pod jeho odvolanie.
Tak ako lekár, ktorý konáte dobro, keď pán minister Čislák si bude myslieť, že to dobré je pre neho nebyť ministrom zdravotníctva, tak sa vzdá sám.
A obviňujete ho ale z vecí, ktoré neurobil. Ktoré neurobil. Minister zdravotníctva neriadi rozhodnutia riaditeľov nemocníc z hľadiska personálneho obsadenia pozícií. Minister zdravotníctva nezasahuje do fungovania úradu. Aj ja, keď som bol minister, by ma ani nenapadlo riešiť, či niekto je, alebo nie je nejakým primárom alebo námestníkom, lebo je to vždy rozhodnutie manažmentu.
Takže nesnažme sa zase povedať ľuďom, že pán minister, ktorý vlastne nič zlé neurobil, a prajete mu všetko dobré, má byť odvolaný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Osuský, Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave alebo Mickiewiczova štátna nemocnica boli tiež mojou alma mater. Strávil som tam krásne roky, naozaj sa na ne úplne super spomína, ale predstava, že by sa z Mickiewiczovej dalo urobiť Charité, tak dúfam, že to bol len taký príklad. To proste nie je možné. Sám som v Charité bol, som tam stážoval dva týždne, takže je to naozaj absolútny rozdiel.
A je to ešte v tom, čo som spomenul v tom príspevku predtým. Ten vnútorný dlh, ktorý máme v zdravotníctve, to je ten najväčší problém, tomu by sme sa mali všetci začať venovať. A ten vnútorný dlh je na tých budovách napríklad.
No, dlh štátnej nemocnice podľa mňa je, nebol som teraz už dlho, ale podľa mňa je presne v takom stave, ako bola, keď som tam stade v ´83. odišiel. Takže, viete, to teraz hneď všetko napraviť je obrovský problém.
Ale chcel by som ešte jednu vec povedať a to je tá vec, že ja dúfam, že by sme mohli nájsť nejaký konsenzus, že v Bratislave, preboha, treba nejaká nemocnica. Pozrite sa, ja to vravím ako profesionál, z môjho pohľadu, čo sa stalo so zdravotníctvom a medicínou v Bratislave? Prepánaboha, výspa slovenského zdravotníctva! Ako pôjdu ďalej? Ten čas sa nebude dať nahradiť len tak ľahko, kedy nemajú kde pracovať, nemajú dostatočné technické vybavenie, priestorové vybavenie, všetko ostatné, preboha, tak na tomto by sme sa hádam mohli zhodnúť, že treba tu konať.
A tu keď niekto niečo urobí, tak sa nájde milión ľudí, to je také slovenské, že povedať, tak je blbosť, toto nie, to nie, mám iný nápad, to inakšie by sme mali urobiť. Uchádzajte sa o to, skúste to urobiť inakšie, budem vám držať palce z celých svojich síl.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, dnes je deň neodvolávania a vy všetci veľmi dobre viete, že ani minister zdravotníctva nebude odvolaný, o to viacej ma prekvapilo vystúpenie pána poslanca Osuského.
Pán poslanec, ty si lekár, a dobrý lekár podľa mojich informácií, a vieš veľmi dobre, odkiaľ tie informácie mám a verím im, samozrejme, hovorím to z toho dôvodu, že ty určite tej problematike, o ktorej sa teraz bavíme, rozumieš najviac. Preto, lebo si lekár. Si profesne do toho zainteresovaný, ovládaš históriu zdravotníctva, ovládaš históriu nemocníc v Bratislave, vieš, ako to všetko funguje.
Tvoj prejav, ktorý si teraz mal, bol akýmsi pre mňa, ktorý som ho nezávisle počúval, akýmsi vyviňovaním z toho, že si podpísal odvolanie ministra zdravotníctva, ako keby si sám tomu neveril, a aj z toho tvojho prejavu, čo si teda povedal, nebolo jasné, prečo si to vlastne podpísal a čo vlastne tomu ministrovi vyčítaš. Veď minister zdravotníctva je tri mesiace vo funkcii. Čo takého ten minister spravil, že ho bolo treba odvolávať? Výroky, ktoré mal z hľadiska bývalej ministerky pani Zvolenskej? To je dôvod na odvolanie ministra zdravotníctva? No ak je to toto, to hádam nemyslíte vážne?! Naozaj to myslíš vážne s tým odvolávaním, pán doktor Osuský?

132.
Ďakujem za slovo. Pán kolega, tak ako v úvode ste to povedali, áno, celým problémom toho všetkého a možno práve aj toho tuná diania, čo sa tu deje, je to kríza morálnych hodnôt. Ja som to povedal možno už aj pred troma rokmi, keď som nastúpil tuná do parlamentu, ale tej krízy morálnych hodnôt, my poslanci Národnej rady sme boli dôkazom toho. My sme boli tí, ktorí túto krízu odprezentovali v plnej nahote za celé tie dva týždne. Pozrite sa do tých záznamov, čo všetko, aké tvrdé obvinenia, osočovania, aké padli. Toto je tá kultúra a to je ten odraz? Takýto príklad dávame pre túto krajinu? Ja sa s tým stále nemôžem stotožniť.
A teraz možno k pánu ministrovi sa tak vyjadrím sprostredkovane, teda reagujúc na predrečníka, a to spomenutý ten možno neslávny alebo slávny výraz tej pseudokauzy v tej piešťanskej nemocnici. Ja nič také zlé som na to nevidel. No, možnože človeku možno čosi tak ujde ako z tých úst, len na druhej strane ma zaráža jedna vec. Však aj v trestnom práve je tak, alebo vôbec pravidlo v práve platí také, že dvakrát za tú istú vec vinníka nebudeme trestať. A mne to pripadá tuná, prepáčte mi to, ale ako by za tú istú vec trestáme dvoch ľudí. Dvoch ľudí za jednu vec. Ešte by som povedal, že stonásobne je to ešte horšie. Je to môj pohľad, samozrejme, pripúšťam aj tú skutočnosť, že sa mýlim.
Ďalšia vec taká, ktorú ste sa vyjadrovali, možno k tým personálnym obsadzovaniam ako tých nemocníc, len tak je to úplne, totálne nemysliteľné, že by minister niesol tú zodpovednosť, kde v jakej nemocnici sú lekári, zdravotné sestry. Naozaj na to je manažment, aby obsadzoval tieto pozície. A to keby kvôli každej kauze sme odvolávali ako tých ľudí, no tak potom áno, jak ste spomenuli, kde je tá úroveň? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, miestoprísažne prehlasujem, že sa nevyviňujem a že budem hlasovať za odvolanie pána ministra.
A ak niekto hovorí, že sú to len slová, tak aj to biblické "na počiatku bolo slovo" je symptomatické. Ak sú Piešťany pseudokauza, tak to je na samý úvod priznanie rezignácie v zápase so zlom, ktoré zaľahlo na slovenské zdravotníctvo, a nie je to vôbec niečo, čo môžme odsunúť stranou. Je to nosné posolstvo o tom, že ten stav, aký je, je štandard. Čiže takto to je, a to je pseudokauza, o nič nešlo, ak chcete, je to brnkačka. Nie je to brnkačka. Bol to desivý výrok. Ja možno pripisujem slovám veľký význam, ale toto povedať je jednoducho desné, je to to isté, ako povedať o čomkoľvek, čo je donebavolajúce, že o nič nejde.
Takže akokoľvek sa vám zdá, že je to bezvýznamné, je to naopak, je to uhlový kameň, z ktorého pramení dôvod, že sa nepohneme. Čiže takto to bude, lebo Piešťany sú pseudokauza. Kto to tak nevidí, možno vníma význam slov inak, ja ich vnímam pomerne vážne a ja, samozrejme, vonkoncom nespochybňujem dobrú prácu kolegu ako lekára záchrannej služby či traumatológa, alebo urgentného chirurga, ale v pozícii ministerstva zdravotníctva má právomoc bdieť nad tým, aby sa veci pohli dobrým smerom.
Ja som zažil ako minister Soboňa odvolával riaditeľov faxami a nie že by ich neodvolával a nemohol, odvolával a mohol. A u nás v Žiline odvolával premiér Fico, ten vari je manažment?!

136.
Ďakujem. Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto bodu, aj keď celý čas, ako prejednávame, si kladiem jednu otázku, začalo to už minulý týždeň, medzitým to bolo preložené, prečo vlastne táto schôdza bola zvolaná, keď vlastne opoziční poslanci, členovia výboru pre zdravotníctvo, zvolali mimoriadny výbor pre zdravotníctvo, kde pána ministra chceli zaviazať tým, aby predložil správu o stave zdravotníctva, aby predložil nejaké kroky, ktoré chystá, ktoré boli spravené, ako riešiť túto situáciu.
My na zasadaní, ktoré sa konalo 19. marca, na mimoriadnom výbore, sme doplnili vlastne túto žiadosť o ďalších päť bodov a spolu všetci opoziční aj koaliční poslanci sme zahlasovali za spoločné záverečné uznesenie, kde sme zaviazali pána ministra, aby takúto správu komplexnú predložil. Dostal termín 30 dní, čo bolo vlastne 19. apríla tohto roku, čiže v nedeľu. My sme túto správu, bola predložená v piatok, my sme ju dostali v pondelok.
Samozrejme, že je veľmi obsiahla, naozaj sú tam dosť konkrétne veci, sú tam veci zhrnuté, sú tam citované rôzne štúdie z celého spektra inštitúcií, ktoré sa na Slovensku zaoberajú zdravotníctvom a stavom zdravotníctva a jeho perspektívami a možnosťami, ako to zlepšiť. Keby ste, predpokladám, že väčšina z vás túto správu ani nemá, ani ju nečítala, ale členovia výboru určite čiastočne aspoň stihli sa s ňou oboznámiť, ale bolo by logické, že keď dávate odvolávanie pána ministra, tak minimálne počkáte na toto, oboznámite sa s tým, ak tam budú nejaké závery, z toho vyplýva nejaká nespokojnosť, nespokojnosť s tým, že nekoná v rámci toho, čo mu prináleží v jeho rezorte, že nie ste spokojní s jeho prácou, tak vtedy by ste dali potom návrh na jeho odvolanie.
V tejto správe je veľa materiálov a dozvedeli by ste sa napríklad, aké sú zdravotné indikátory, ako je ekonomická analýza zdravotníckeho prostredia, čo je to systémová reforma zdola, ako chce stabilizovať systém poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aký je program ozdravovania nemocníc, oddlžovanie poskytovateľov, aké opatrenie prijalo ministerstvo v rámci liekovej politiky, aký je vývoj miezd zdravotníckych pracovníkov. Dozvedeli by ste aj to, čo znamená systém reformy "bottom up and shift left", kde nejdem to vysvetľovať, ale aspoň poviem princíp, kde je snaha posunúť pacientov zo zdravotnej starostlivosti z nemocníc k špecializovaným lekárom v ambulanciách, od špecializovaných k všeobecným lekárom a stadiaľ domov. Čiže aby najväčšie sito vlastne predstavovala primárna sféra všeobecní lekári, až potom špecializované ambulancie a až potom nemocnice. Aby sa takto zvyšovala efektivita a tým pádom aj ekonomické ukazovatele jednotlivých zdravotníckych zariadení. Dozvedeli by ste sa, aká má byť reforma primárnej starostlivosti, kde základným kameňom majú byť integrované centrá zdravotnej starostlivosti a tri piliere: rezidentský program pre všeobecných lekárov, rozšírené kompetencie pre všeobecných lekárov a zadefinovanie diagnostických a terapeutických postupov pre všeobecných lekárov, aby sa im zľahčila práca. Zistili by ste, aká má byť zadefinovaná optimálna sieť nemocníc, čo je to systém dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti.
Vrátil by som sa pri tejto otázke aj k tomu, že ak by vám na tomto reálne záležalo, tak by ste sa pozreli aj na predchádzajúcu vládu a na všetky tie problémy, ktoré boli aj za vlády pani Ivety Radičovej, kde bol aj pán poslanec Uhliarik ministrom zdravotníctva, nejdem tu všetko menovať, iba naozaj stručne, bolo to tu už spomínané, rôzne tie nájmy prístrojov na 21 mesiacov, medzitým aj CT prístroja, boli to problémy s onkologickými liekmi pre deti. Boli to problémy s tým, že lekári odmietali nastupovať do služieb, hrozil štrajk lekárov, sestier a bolo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu, že odborníci dávali negatívne stanoviská, tak bol povolený vývoz krvnej plazmy a mnohé ďalšie.
Ale vy idete odvolávať pána ministra Čisláka napriek tomu, že na svojej pozícii je len niekoľko mesiacov. Hneď na začiatku povedal, že, áno, je pripravený na to, aby spravil, aby uviedol určité reformné kroky, aby sa zlepšil stav zdravotníctva, aby sa zlepšilo aj financovanie, aby sa zlepšila transparentnosť aj pri obstarávaní, a on je na to pripravený a má pripravené, keby ste čítali tú správu, má pripravené aj kroky, ako to dosiahnuť.
Stále sa hovorí o tom, že, alebo z vašich úst počujeme to, že sa nič nerobí, že sa nič nezlepšuje, že zvýšenie príjmov do zdravotníctva nepociťujú ani pacienti a ani zdravotnícky personál. Aj z praxe, vzhľadom na to, že som aj lekár, aj riaditeľ nemocnice, musím povedať, že výrazne, alebo momentálne má Všeobecná zdravotná poisťovňa najnižší počet pacientov, ktorí čakajú na plánované zdravotnícke výkony. A nebolo to dosiahnuté len náhodou. Bolo to dosiahnuté tým, že bol spustený projekt "Kto operuje, dostane viac". Takto klesol počet čakajúcich pacientov na čakacích listinách o 42 % a momentálne z celkového počtu pacientov, ktorí čakajú na plánované operácie, je z celkového počtu poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne iba 0,15 % tých, ktorí čakajú vlastne na tieto operácie. Ale bude to dosiahnuté konkrétnymi krokmi, a to tým, že sa zrušil limit na tých pacientov, ktorí budú operovaní, čiže všetci pacienti, ktorí sú odoperovaní, tak sú preplatení Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
Takisto sa zvýšili príplatky pre pacientov, ktorí sú operovaní, a nemocnica najskôr dostala 100, potom 200, dneska je to už 300 euro za každého pacienta, ktorý je odoperovaný. To motivovalo nemocnice k tomu, aby zvýšili výkon, aby sa pacienti skôr, ktorí sú plánovaní, dostávali na svoje operačné zákroky.
Zdravotníctvo je veľmi komplikovaný systém, do ktorého laik preniká veľmi ťažko, ale táto vláda tieto problémy hneď po nástupe riešila, okrem iného sa stabilizovali platy lekárov a sestier. V štátnom sektore prioritou naďalej zostáva realizácia Programu ozdravenia štátnych nemocníc s cieľom odstrániť zadlžovanie nemocníc, podporiť transparentnosť všetkých procesov, zlepšiť meranie kvality v nemocniciach v zmysle Programu ozdravenia štátnych nemocníc.
Zaviedli sa viaceré sociálne opatrenia, a to v liekovej politike, legislatívne riešená problematika reexportu liekov, referencovanie sa upraví, aby bolo efektívnejšie, objektívnejšie, priemer troch najnižších cien v rámci štátov Európskej únie, zareguloval sa výber poplatkov, priemerné hrubé mzdy lekárov a sestier v štátnych nemocniciach výrazne stúpli a zaviedlo sa prerozdeľovanie zdravotných odvodov medzi zdravotnými poisťovňami, PCG mechanizmus.
Keďže som aj riaditeľom nemocnice, poviem, aké opatrenia sme my od roku 2012 do roku 2014 prijímali. Museli sme vytvoriť nákladové strediská, kde sa sledovalo hospodárenie po jednotlivých oddeleniach, jednotlivých klinikách, kde dostávali kliniky limity na náklady, limity na výkony, aby naozaj mali takú výkonnosť, ktorá zodpovedá ich personálnemu obsadeniu, a aby zase sa snažili šetriť, aj čo sa týka spotreby jednotlivých materiálov. Musel sa znížiť stav pracovníkov prevažne administratívno-technických, kde sme skoro sto ľudí prepustili. Ale dneska, keď porovnáme hospodársky výsledok medzi 2012 a 2014, tak sme zlepšili hospodársky výsledok o 67 %. Bolo k tomu potrebné aj to, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa prestala limitovať nemocnice a otvorila vlastne možnosť pre tie, ktoré chcú operovať a majú dostatok pacientov a kapacít, aby robili viacej, aby to mali zaplatené. Pri týchto krokoch za dva roky vlastne sme zvýšili výkon, to znamená počet ukončených hospitalizácií, o 16 %, ale náklady mimo osobných nákladov, čiže nákladov na mzdy a odvody, čiže ostatné náklady mimo osobných, stúpli iba o 3,1 % a celkové osobné náklady za dva roky stúpli o 9 % v celej nemocnici. Už v priebehu roku 2012 zákony, ktoré boli prijaté, stúpli platy lekárov o 15 % a následne platy lekárov každým rokom, tak ako je prijatý zákon, sa vždy od 1. 1. zvyšujú, ako minulý, tak aj tento. Platy sestier v 2012 stúpli o 26 %, tým, že štátne nemocnice dodržiavajú zákon, ktorý bol pozastavený, potom Ústavným súdom zákon 62/2012, tak platy sestier sú naozaj priemerne na úrovni 950 až 1 000 euro mesačne v hrubom.
Ale takéto výsledky by mohli hovoriť viacerí riaditelia nemocníc, kde sa stretávame na Asociácii štátnych nemocníc a naozaj je to enormná snaha na to, aby sa tá ekonomika nemocníc zlepšovala, aby sa zlepšovalo hospodárenie, výkonnosť, efektívnosť.
Vrátim sa k tomu celkovému obrazu v zdravotníctve, ktorý sa tu predostiera od niektorých poslancov z opozície. Pekne tu vidno, ktorí poslanci pracujú v tom zdravotníctve, vyznajú sa do toho a majú úprimnú snahu o to, aby sa tam určité veci zlepšili. Tam vidno aj konštruktívny prístup, áno, snažia sa argumentovať, snažia sa hovoriť fakty o problémoch, ktoré naozaj všetci vnímame a ktoré chceme aj riešiť.
Na druhej strane väčšina z vás úprimne, ktorí ste asi tento návrh podpísali a iniciovali, je skôr prezentovať spojitosť medzi nejakými oligarchami a vedením rezortu zdravotníctva a na základe tohto vlastne iniciovať odvolanie pána ministra. Ja by som bol rád, keby toto nebolo iba účelové, aby naozaj tu bol reálny záujem o to, riešiť problémy v zdravotníctve, a nie iba vypĺňať priestor, ktorý sa črtal, že by mohol byť voľný, tak ho využiť na to, aby už začal určitý druh predvolebnej kampane, a prezentovať sa a dostať sa pred kamery a zase tu spájať oligarchov od dopravy cez zdravotníctvo a rôzne podobné prepojenia.
Ak by tomu tak nebolo, tak by ste naozaj počkali na tú správu, zoznámili sa s ňou, počkali na jej prejednanie vo výbore pre zdravotníctvo a potom by mohli nastať nejaké kroky vedúce povedzme aj k odvolaniu pána ministra.
Osobne ja žiadne argumenty na jeho odvolanie som nepočul také výrazné, aby mali k tomu viesť, a jeho kroky zatiaľ vnímam veľmi pozitívne a bol by som rád, keby bol mal čas a priestor, aby so svojimi spolupracovníkmi mohol dokončiť tie reformné kroky, ktoré už boli aj v minulých rokoch a ktoré sú plánované na tento rok ďalej.
Dúfam, že v nich bude hocikto, kto sa dostane do rezortu, aj v ďalšom období pokračovať a naozaj že to naše zdravotníctvo sa bude zlepšovať.
Takže ešte raz za seba aj za klub SMER - sociálna demokracia určite tento návrh nepodporíme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No, pán kolega Ježík, ja teda som myslel, že sa tu dožijem všeličoho, ale že práve vy sa sem postavíte a budete tu prezentovať nejaké smerácke úspechy v zdravotníctve a budete tu brániť pána ministra Čisláka, to je nonsens. Akože to, že to robí kolega Raši, ktorý nemá v sebe kúska hanby, a dobre si pamätáme, ako tu vyvádzal a klamal, keď sa odvolávala ministerka zdravotníctva Zvolenská, to ešte dokážem pochopiť. On sa môže hrať tu na cukrovaného a rodinne založeného, vieme všetci, čo je zač. Ale vy sa sem postavíte?!
Pán kolega, tak si pripomeňme, čo ste spáchali. Však v auguste roku 2014, to bolo minulý rok, ste chceli nakúpiť ako riaditeľ, ste uzavreli zmluvu ako riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice na polohovacie postele a na nočné stolíky za milión eur, dvojnásobne predražené. Dvojnásobne predražené. Tie stolíky ste kúpili na 1 062 eur s DPH, pričom Hornooravská nemocnica v Trstenej ich kúpila za 529 eur s DPH. Polohovaciu posteľ ste zakúpili za 28-tisíc eur s DPH a v susednom Martine kúpili tri kusy po 14-tisíc eur s DPH. Vy ste túto zmluvu zrušili, keď to týždenník Plus sedem dní odhalil.
Vy sa sem postavíte a vy tu idete rozprávať niečo o smeráckych úspechoch v zdravotníctve?! To je niečo, to je niečo absolútne neuveriteľné.
Viete, ono by to bolo až komické, keby to nebolo smutné. Pretože 500-tisíc eur, pán kolega Ježík, 500-tisíc eur, však to je 15 mil. korún. Koľko špeciálnych zákrokov, koľko úkonov sa mohlo urobiť za tie peniaze, koľko pacientov mohlo dostať prednostné vyšetrenie. Ako u vás v SMER-e vy nemáte kožu na ksichte, že sa vy sem postavíte!

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, samozrejme, je fajn, že tu kolega Ježík hovorí o tej správe, v ktorej je ten program sľúbený tej transparentnosti. Len, žiaľbohu, to, čo tu sa odohralo dovtedy, nie je veľmi dobrou ouvertúrou dôveryhodnosti k tomu, že príde teraz transparentnosť. A pre mňa teda transparentnosť a jej nositelia sú ľudia, ako je kolega Suchánek, setra Kovačovičová, pani Dr. Pechočiaková, ktorá keď tu bola minule zmienená, tak kolega, ktorý o veci vie iste pomerne veľmi veľa, sa trošku nervózne pokúsil o jej upozadenie alebo zníženie ako o niečom, o čom nie je vlastne veľmi hodno hovoriť. Nemci majú na to krásne slovo "herunterspielen".
A musím povedať, že, naopak, ak niekde sa objavovalo niečo transparentné, tak to boli vždy statoční jednotlivci, to boli kolegovia z interného zo Žiliny, ktorí nechceli nič veľmi pre seba, ako som si všimol, ničoho sa iného nedožadovali. A v zásade najprv sme sa dozvedeli, že sú snáď kverulanti, o nič nejde. Potom sa predsa len veci trošku pohli, potom dokonca aj pán riaditeľ, ktorý hovoril, že je to úplne O.K. a že sa vymenia okná, odrazu cúvol. Samozrejme, nie celkom, že by snáď pán minister ho vyhodil, hoci mohol, lebo tie tvrdenia, čo tu zazneli, že čo má minister s manažmentom. No riaditelia sú ľudia, ktorých môže odvolať švihnúť pera. To znamená, nie je tak celkom bezbranný neborák na svojom ministerstve a tí všetci nositelia tej transparentnosti museli sami najprv nabrať odvahu, pretože systém až do tejto správy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)