51. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec, veľmi som sa potešila, že ste ďalším z čitateľov orgánu Inštitútu pre kultúrnu politiku Kultúrneho kyslíka, pretože ste prečítali tu článok, ktorý bol venovaný vlastne hodnoteniu tohto zákona. My si to kladieme za povinnosť. Samozrejme, jazyk tohto článku je prispôsobený internetovému prostrediu, v ktorom tento, tento Kultúrny kyslík vychádza, a ak ste si mysleli, že nevystúpim, lebo toto tu prečítate, tak nie, ja vystúpim, samozrejme, a budem hovoriť trošku iným jazykom. Ale ďakujem veľmi pekne.
Čo sa týka Ľudovíta Štúra, ja chápem, že by sme sa mali vracať k jeho odkazu niekde. Len to, z čoho ste vy citovali, treba si uvedomiť, že ten odkaz Ľudovíta Štúra - a ja som sa pričinila o to, aby bol preložený z nemčiny, to Slovanstvo a svet budúcnosti - nám odporúčal, aby sme prestali byť Slovákmi. Takže aj v tomto zmysle Štúrove slová po prehranej revolúcii v 1848 - ’49 treba trošku prehodnocovať z modernejších pozícií.
Ďakujem pekne.

S reakciou pán poslanec Kvasnička. Nech sa páči.

Ďakujem. Pani kolegyňa, ďakujem aj za tú poznámku. Je pravda, vy ste tu neboli celý čas, ja som... (reakcia z pléna), ja som, ja som ten text použil ako jednu z možných interpretácií, ktorú som našiel, a nemal som dôvod to meniť, som to uviedol poctivo. Zároveň som hovoril, že nie so všetkým sa identifikujem, a mal som niekoľko predstáv, ako ten zákon spraviť v inom smere lepšie.
Pokiaľ ide o Ľudovíta Štúra, samozrejme, Slovanstvo a svet budúcnosti je zvláštna kapitola. Ja som z neho citoval len to, čo... a ani nie filiácia na Rusko, ani nie výzva k pravosláviu, ani nie literárny ruský jazyk, ale skôr kresťanskú identitu Štúrovcov, ktorá je identitou nášho národa. A napokon Štúr má k tomu aj korešpondenciu, či s Hamuljakom, alebo s Hojossym, je doložená. Pán profesor Osuský vo svojich dejinách filozofie a v štúrovskej filozofii sa tomu venoval, takže výber Slovanstva a svet budúcnosti nebol účelový v takýchto..., mne sa zdal taký koncízny, takýchto návrhov a myšlienok o kresťanstve má Štúr v celej svojej korešpondencii počas celej svojej autorskej genézy bárskoľko.
Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová, máte slovo. Po vystúpení pani poslankyne dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, dobrý deň.
Osvetová činnosť. Niečo na..., čo bolo lajtmotívom mnohých našich veľkých dejateľov, v našich nielen kultúrnych, ale aj politických dejinách. Niektoré krajiny, ktoré pod vplyvom, samozrejme, komunistickej ideológie a ústavy Sovietskeho zväzu boli nútené urobiť tieto osvetové centrá, ktoré vlastne slúžili na kontrolu, absolútnu kontrolu, ideologickú kontrolu toho, čo sa robí v tej neprofesionálnej sfére, osvetu zrušili. Česká republika ju zrušila čiastočne, niekde ešte osvetové besedy existujú, ale v podstate všetky sa už transformujú na niečo iného.
Pán poslanec Kvasnička tu už začal kratučko jednu vec, ktorá nemôže, pokiaľ necháme osvetu osvetou, nemôže z osvetových centier vypadnúť, a to je vzdelávanie. Nemôže. Aj keď ja chápem, že ste tam priložili "osveto-kultúrne", ale pokiaľ je to osveta, osvietenie, to znamená vzdelávanie, to znamená šírenie informácií a podobne, nedá sa to. Ja som o tom, pán minister, hlboko presvedčená. Keby to boli kultúrne centrá, nepoviem ani slovo. Ale pokiaľ sú to osvetovo-kultúrne centrá, nemôžu sa vzdať svojej vzdelávacej funkcie.
Samozrejme, dnes nepotrebujeme to, čo robili, ja neviem, Alica Masaryková pri vzniku Československa, že v rámci osvetovej činnosti prichádzali na Kysuce alebo Oravu anglické sestričky zdravotnícke a učili naše ženy, ako, ako proste hygienicky, ako, ako dodržovať hygienu, aby znížili detskú úmrtnosť alebo niečo podobného. Samozrejme, tým nemyslím ani to, že by osvetové centrá dnes mali učiť ľudí, ako bojovať s ohňom a podobne, podobné veci, ktoré v tejto osvetovej činnosti boli v tej dvestoročnej histórii dajme tomu, ktorú teda ako osvetu, ako to slovo osveta máme v našich dejinách.
Ale osvetová činnosť znamená aj to, že by ľudia mali sa vzdelávať v tom, čo je to demokracia. To je jednou zo základných činností osvetových centier alebo takýchto centier v susedných štátoch, ktoré, samozrejme, to nevolajú osveta, ale inak, nejak inak. Vláda práva, platenie daní a podobne. To sú tie centrá, ktoré by mali vychovávať našich občanov k občianstvu aj pomocou kultúry, kultúrnych podujatí a tak ďalej, ale to je tá hlavná činnosť osvetových centier.
Takže v tomto zmysle také účelové len pridanie tej kultúry k tým osvetám sa mi zdá trošku schizofrenické. A ako človek kultúry, a ktorý pracuje so slovom, viete veľmi dobre, že na začiatku je to slovo. A pokiaľ to slovo nemáme zadefinované a pokiaľ nevieme, čo všetko obsahuje, budeme, tá činnosť bude rozbredlá.
Keď som zakladala prvú mimovládnu organizáciu a prišli ľudia z rôznych kútov západnej Európy alebo zo Spojených štátov a učili nás, ako založiť fungujúce mimovládne organizácie, bazírovali na jednom a my sme tomu nerozumeli v roku ’93. Bazírovali na jednej veci a to je, aby sme dokázali jednou vetou charakterizovať, čo táto organizácia má robiť, aby sme si vyjasnili to naše myslenie. A toto mne tu chýba. Tu chýba jasná vaša veta, pán minister, a vašich spolupracovníkov, čo to kultúrne osvetové zariadenie je. Pretože inak sa stane to, čo mnohým aj mimovládnym organizáciám, ktoré neboli takýmto spôsobom vlastne inštruované a trénované, že potom sa tá činnosť proste venuje všetkému možnému a odchádza vlastne od toho hlavného cieľa, ktorý má. A tá osveta má v sebe toto vzdelávanie.
Samozrejme, my sme už o tom hovorili na výbore, pán minister, ja som to trochu spomínala, že to, že sa ministerstvo kultúry úplne vzdalo, ale úplne vzdalo v snahe byť tým najmenším ministerstvom vo vláde, úplne vzdalo akejkoľvek vzdelávacej funkcie. Ja som vtedy u vás na výbore spomenula ZUŠ-ky, ale tu sú aj ďalšie. Tu som, spomínala som napríklad to, že archívy, spomínala som deväťstoročný bratislavský archív, ktorý pán minister vnútra si teraz zmyslel, že rozpustí viny v Štátnom archíve. Deväťsto rokov to vydržalo, ale teraz to treba rozpustiť. Práve preto, že neprešiel môj zákon v 2007. roku, ktorý som pripravovala, aby proste tá historická časť archívov prešla do kultúry, pretože tam patrí. Aj ako, aj ako zdroj informácií. Takže mám s tým problém. Mám problém s tým nedostatočným vysvetlením, čo vlastne pod tou osvetovou činnosťou myslíte.
Druhá vec, ktorú som chcela otvoriť, štatistiky. Ja veľmi kvitujem, pán minister, a dúfam, že je to aj kvôli tomu, že čítate Kultúrny kyslík, my keď sme pripravovali Rukoväť 1 a snažili sme sa nájsť všetky možné informácie o tom, koľko z deklarovaných peňazí na kultúru ide na tú súčasnú živú kultúru, aby sme vedeli vlastne, čo po nás zostane, narazili sme na neriešiteľný problém - chaos v štatistikách. Každá VÚC-ka, každá samospráva to, jedni to dávajú spolu so športom, jedni to dávajú so sociálnou politikou, jedni tak, druhí to tak inak volajú. Dnes vlastne nemôžeme jasne povedať, koľko peňazí ide na, na súčasnú živú kultúru.
Samozrejme, tu ani nehovorím o tom, že, ja sa proste bránim tomu, aby som varenie halušiek a podobné spôsoby trávenia voľného času považovala za kultúrne podujatia. Ak ste čítali ten Kultúrny kyslík, je tam tá Rukoväť 1, to znamená, že viete, že zo všetkých peňazí deklarovaných na kultúru v takých tých makročíslach, ktoré sa nám podarilo získať, ide na súčasnú kultúru niečo medzi 4 až 7 %. To je to, čo po nás zostane. Ja určite ako rodáčka zo Štiavnice nehodlám tu kritizovať, že dávame veľmi veľa peňazí na reštaurovanie proste dedičstva kultúrneho a tak ďalej, to rozhodne nie, prosím, takto ma nechápte, ale je to strašne málo. Lenže toto číslo je veľmi nepresné, pretože my nemáme vôbec definovaného mecenáša, my nemáme zachytené súkromné zdroje financií do kultúry, my nemáme zákon o sponzorstve. Nemáme nič z tohto, pán minister, takže aj tie štatistiky, ktoré pripravujete, a ja som si to veľmi podrobne preštudovala, čo pripravujete, aj pre NOC-ku, tie štatistiky zákonite budú veľmi nepresné. Nebudú dávať ten skutočný, skutočný rozmer tých financií pre kultúru, z ktorého by sme potom mohli jasne deklarovať, že toľkoto a toľkoto percent ide na tú živú súčasnú kultúru. Takže to som chcela povedať k tým štatistikám. Je mi veľmi ľúto, a my sme o tom, pán minister, hovorili už aj vo výbore, že jednoducho otvoríte si európske štatistiky z kultúry a Slovensko sa tam viac... (reakcia z pléna), no tak Albánsko a Slovensko, asi v takomto poradí sa nachádzame. Alebo Slovensko, Albánsko. Takže veľmi kvitujem, že by teda mali to robiť štatistici, ale či v NOC-ke, ja neviem, pán minister.
Nebudem, samozrejme, tu citovať niektoré stránky textu, ktoré pán poslanec Kvasnička citoval, ale myslím si, že o tomto bolo treba hovoriť. Samozrejme, že chápem, že tento zákon je urobený hlavne preto, aby bolo vlastne Národný register kultúrneho dedičstva ako centrálna evidencia údajov a informácia o kultúrnom dedičstve.
Chcem sa spýtať, NOC-ka ešte stále, aspoň mala som také informácie, má akože sídlo virtuálne v Piešťanoch? Alebo to už neplatí? Lebo nevieme sa k tomu dostať na stránke, na stránke www. Je tam len korešpondenčná adresa. Tak sa pýtam vlastne, kde je tá adresa tej NOC-ky skutočne. A potrebovali by sme, pán minister, v tom prvom čítaní vyjasnenie, čo to znamená ten centrálny register, a prečo NOC-ka, a akým spôsobom zabezpečíte, že to bude jednoducho aj medzinárodne prístupné centrum, pretože upozorňujem a hovorila som to už v prvom, hovorila som o tom a je to aj v tom, ktorý pán poslanec citoval, že Centrum pre autorské práva s vyše 220-miliónovými akronymami na webových stránkach NOC-ky má stále len dve strany. Buď teda tá NOC-ka začne nejakým spôsobom fungovať, ale na to by ju bolo treba jasne definovať, čo v kultúrnej, medzi tými kultúrnymi inštitúciami, v tej kultúrnej infraštruktúre Slovenska, čo NOC-ka bude v budúcnosti znamenať. Lebo to, že proste nejaký súbor niekde niečo bude si robiť alebo len tak si zaspievajú a majú vyplniť ten evidenčný lístok, na to je to málo. Aj na tie peniaze, ktoré pre nich chystáte, pán minister. Takže toto je to, čo som ja k tomu chcela povedať.
Vrátim sa ešte poslednou vetou k tomu, k tej osvete. Myslím si, pán minister, že týmto sme premeškali jednu dôležitú etapu. Ja viem, že je toho veľmi veľa, teraz sa z ministerstva valia na nás všetky tie stratégie a všetky tie implementácie z tých stratégií a tak ďalej, ale tu sme mohli definovať, čo vlastne, kde tá amatérska, Centrum pre autorské práva, to digitálne centrum, evidencia a tak ďalej, jak to všetko spolu súvisí v tej NOC-ke. A ja to tu nemám, pán minister, a je mi to skutočne veľmi ľúto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa bola poslednou, ktorá bola prihlásená do rozpravy písomne. Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne? Páni poslanci Hraško, Viskupič.
Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo odovzdávam pánovi poslancovi Hraškovi.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, vážení občania, je dobré, že sa po dlhšom čase novelizuje zákon o osvetovej činnosti. V podstate to bol druhý zákon, ktorý som si tak nejak začal hlbšie študovať, keď som nastúpil do Národnej rady, a začal som teda prehodnocovať časti alebo teda veci, ktoré by bolo za hodno zmeniť, aby osvetová činnosť fungovala trochu lepšie.
Ono niektoré tie state nie sú zlé ani za súčasného systému alebo stavu, ale, samozrejme, treba aj určitý progres, pretože niektoré veci sú už trošku zastarané a aj na nové technológie, ktoré prišli, tak aj na to to treba prispôsobiť, ale osveta, osvetová činnosť je v podstate práca s ľuďmi a pre ľudí a o ľuďoch. To, že niečo je o ľuďoch, vždycky závisí od samotných ľudí, ktorí sa zapájajú do tejto činnosti. Aj tí, ktorí robia tú záujmovú, umeleckú alebo záujmovú akúkoľvek činnosť, ktorú vyvíjajú v prospech národa, no a potom sú tu tie podporné orgány alebo organizácie, ako sú osvetové zariadenia, ktoré by mali určitým spôsobom byť nápomocné v tom, aby činnosť kolektívov, ktoré sa rozhodli venovať záujmovej činnosti a v mnohom, v mnohom, teda hlavne umeleckej činnosti, aby určitým spôsobom napredovali. No a napredovať môže ten, kto má určité zručnosti a vedomosti. A hlavne vedomosti sú tie, ktoré by mali byť veľmi nápomocné práve v tom, aby sa tá ich činnosť uberala povedzme tým potrebným smerom.
Človek keď je, má určitý svoj entuziazmus, nie je problém dohodnúť sa s partiou, ideme robiť toto, ideme robiť hento a robia to na základe im poznaného aj napriek tomu, teda že nemajú odbornú fundovanosť v danej oblasti, ale chcú. Možno si niekde niečo prečítali, niečo naštudovali a toto ich smerovanie nemusí byť v každom prípade dobré, pretože sa môže uberať možno niekde trošku inde, ako, ako by bolo požadované, a odkláňajú sa povedzme od toho pôvodného smeru, ktorý chceli rozvíjať, prezentovať, ukazovať na verejnosti. A práve preto sú tu osvetové zariadenia, ktoré v určitých oblastiach majú tých ľudí trošku tak nasmerovať, že skúste sa, alebo naštudovať si toto, preštudovať si hento, skúste sa pozrieť na iné kolektívy, odporúčam vám tieto, tieto, tieto, tieto. A takýmto spôsobom skúste potom pracovať. Samozrejme, keď sú pracovníci osvetových zariadení takí, ktorí toto dokážu, a majú aj oni dané vedomosti, tak je to všetko v poriadku. Horšie je, keď takíto pracovníci tam chýbajú, a tí tiež potom nie sú určitým spôsobom vedení alebo chýba im taká tá nejaká centrálna usmerňovacia časť, ktorá by im povedala, že no vy to síce myslíte dobre, ale tuto to takto nefunguje, resp. nefunguje to na celom Slovensku tak, ako si to predstavujete vy.
Čiže všetko je to o ľuďoch a naozaj záleží od tých ľudí, ktorí sú nasadení do týchto organizácií a ktorí potom majú viesť odborne alebo riadiť práve činnosť týchto záujmových útvarov. A v niektorých prípadoch sa stáva to, že práve ľudia, ktorí aj sú odborne fundovaní, aj majú určitý entuziazmus, majú aj odborné vedomosti, aj by chceli rozvíjať aj poradenstvo, aj všetko možné okolo toho, ale sú akosi istým spôsobom eliminovaní, lebo nie sú niekomu po chuti. Áno, dochádza v niektorých zariadeniach aj ku takejto, nazvem to, podvratnej činnosti. A to potom nevedie k pozitívnym výsledkom, ale k stagnácii.
Keď som si čítal návrh tohto zákona, v úvodných statiach, tuším v bode 2 sa píše, že sa má zabezpečovať ochrana a rozvoj. A v ďalšom bode je na prvom mieste napísaný rozvoj. No rozvoj sa môže docieliť jedine tým, keď je nielen určitá vzdelanostná podpora, ale najmä finančná podpora, a toto by som mal trebárs otázku na pána ministra, že keď chceme zabezpečiť rozvoj, k tomu je nevyhnutné naozaj materiálno-technické zabezpečenie určitých vecí, aby sa niečo mohlo rozvíjať. Pretože ak je človek študovaný, vzdelaný, fundovaný, má záujem, má entuziazmus, ale na druhej strane musí sa venovať niečomu podstatnému, čo mu prináša živobytie, nemôže sa venovať tejto činnosti povedzme naplno tak, ako by sa chcel venovať, lebo si potrebuje zabezpečiť v prvom rade živobytie, takže to je v prvom rade podpora takýchto ľudí, ktorí chcú, a tá zatiaľ nie je systémová. Preto sa opýtam, teda že čím chceme zabezpečiť podporu takýmto ľuďom, a potom aby naozaj bol rozvoj, pretože ja mám, zoberme si ochotníkov, divadelníkov. Majú schopného režiséra, vyštudovaného, žije v obci dlhé roky, pozná prostredie, naštuduje hru, zoženie si ochotníkov, naštuduje teda s nimi nejakú divadelnú hru, jednu, druhú, tretiu alebo povedzme najprv jednu, ale aby sa rozvíjal, potrebuje na to kostýmy, určité kulisy a to sa nedá vždy všetko robiť na kolene a za pánboh zaplať. Že ako je týmto spôsobom poňatý rozvoj, pretože k tomu rozvoju, aby sa niečo naozaj rozvíjalo, aby sme napredovali, my potrebujeme financie. Že ako je v rámci osvetovej činnosti, keď je tam zadefinovaný priamo v osvetovej činnosti, že rozvoj, že ako sa ten rozvoj napĺňa v rámci tohto zákona, prípadne v rámci iných zákonov, lebo vieme, že grantový systém povedzme ministerstva kultúry, ktorý je, dáva, ale nie každému. Niekto áno, niekto dostane, niekto nie, určuje to nejaká komisia, ale nie je to vždy objektívne, podľa toho, aj ako sú ohlasy verejnosti, aj odbornej verejnosti v jednotlivých oblastiach. Takže tuná, by som povedal, že chýba systémové opatrenie na to, aby sa napĺňala vôbec tá téza toho rozvoja osvetovej činnosti.
V každom prípade určite budeme ešte dozerať na to, ak prídu prípadné pozmeňovacie návrhy, a niektoré návrhy, ktoré predniesli aj kolegovia, akým spôsobom budú zapracované, a možno prídeme aj ešte my s niektorými návrhmi, ale ako hovorím, všetko je o ľuďoch, a keď ľudia chcú, všetko sa dá. A netreba im vymedzovať rámce, že toto môžeš, toto nemôžeš. Osobne mám takú skúsenosť, že aj v rámci vzdelávania Národnej osvetové centrum malo akreditované vzdelávanie v oblasti tanečnej pedagogiky, a kurz, ktorý bol akreditovaný ministerstvom školstva, čo teda je v súlade, že v kooperácii, tak trval dva roky, určili to špičkové dámy, ktoré dneska radia ministerstvu školstva v určitých veciach, a zaujímavé, že po čase sa certifikát, ktorý sme dostali ako taneční pedagógovia, stal nefunkčným. Akreditované vzdelávanie zrazu bolo nedostatočné. A robilo to problém potom, samozrejme, v pedagogickej spôsobilosti na základných umeleckých školách.
Takže aby v budúcnosti k takýmto veciam nedochádzalo, že keď Národné osvetové centrum má akreditované vzdelávanie v určitej oblasti, aby sa nemohlo stať, že toto sa zrazu stane nefunkčným, pretože tomu chýba, ja neviem, možno dva mesiace navyše, alebo možno si mal niekto pozrieť, že to učivo bolo zhutnené a že sa tam naozaj nabralo presne to, čo sa nabrať malo, však to učili koniec koncov tie dámy, ktoré to potom určovali, aby naozaj v budúcnosti nedochádzalo k takýmto veciam.
Ďakujem.

Ďakujem. Faktické poznámky pán poslanec Senko, jediný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Máte slovo, pán spoločný spravodajca.

Krátko, v podstate zrejme aj ako reakcia na predchádzajúce vystúpenia, ktoré tu boli. Ja tento návrh určite nechápem ako návrh zákona, ktorý vdýchne život do činnosti kultúrno-osvetových zariadení alebo do činnosti Národného osvetového centra, že vyrieši nejakú tvorivú činnosť, že vytvorí podmienky na hodnotenie kultúrno-osvetovej činnosti. Myslím si, že je to návrh zákona, ktorý reaguje na situáciu v spoločnosti, ktorá vznikla po 90. roku v súvislosti so zrušením národných výborov, vznikom obcí so svojimi právomocami, samosprávou, ktorá má svoje povinnosti, ktoré jej zo zákona ukladá povinnosť, a to znamená, aj tento zákon jednoducho vytvára iba možnosť na to, aby vznikla nejaká inštitucionálna forma aj na tej miestnej, na tej krajskej aj na celoslovenskej úrovni, ktorá sa bude starať a pomáhať pri rozvoji kultúrno-osvetovej činnosti, kto o ňu bude stáť.
Na tej miestnej úrovni zákon vytvára možnosť, aby obce vo svojej zriaďovateľskej funkcii vytvorili takéto inštitúcie, nazvime ich mieste kultúrne zariadenia alebo ako kto nazve, tak sa budú volať a vytvára možnosť na to, aby obec sama určila obsahové zameranie týmto kultúrno-osvetovým zariadeniam aj to, aké aktivity v tejto oblasti bude na svojom území podporovať.
Ak sú tu vytvorené podmienky na to pre šport, myslím si, že môžu byť aj pre kultúru.