51. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň.
Predloženým návrhom zákona sa umožní previesť majetok štátu určený na účely hospodárskej mobilizácie zo správy správcov majetku štátu do vlastníctva iného subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorý je v 100-percentnom vlastníctve štátu. Schválením navrhovaného postupu správca majetku štátu ušetrí finančné prostriedky, nakoľko náklady na servis, údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení, ktoré sú súčasťou tohto majetku, bude znášať nový vlastník, ktorý musí byť subjektom hospodárskej mobilizácie a musí byť aj v 100-percentnom vlastníctve štátu, pričom takto prevedený majetok musí aj naďalej slúžiť na účely hospodárskej mobilizácie.
Ďalej sa návrhom tohto zákona úplne vypúšťajú všetky ustanovenia o poskytovaní príspevku na obstaranie majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie. Ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, ktoré nie sú určené ako subjekty hospodárskej mobilizácie, umožňuje zase návrh tohto zákona v stave bezpečnosti vykonávať opatrenie hospodárskej mobilizácie podľa § 5 písm. a), t. j. krízové plánovanie, a môžu taktiež spracovávať krízový plán hospodárskej mobilizácie alebo údajový dokument. Okrem toho sa týmto ústredným orgánom umožňuje v stave bezpečnosti uplatňovať požiadavky o ústredných orgánoch, ktoré sú subjektom hospodárskej mobilizácie, pričom tieto požiadavky by sa mali týkať napríklad prednostného zabezpečenia dodávok pitnej vody, ropných výrobkov a iných požiadaviek, ktoré budú v krízovej situácii nevyhnutné na to, aby tieto ústredné orgány boli schopné čo najdlhšie plniť svoju činnosť.
Toľko na úvod, ďakujem.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Lei Grečkovej, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 204/2013 Z. z., tlač 1472. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu.
Písomne som dostal jedno meno na prihláške, a to Alojza Hlinu. Takže, nech sa páči, pán kolega, máte slovo ako jediný písomne prihlásený do rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, čiastočne je v tom pán minister nevinne, lebo zastupuje pána ministra hospodárstva, čiže nepredpokladám, že by on robil dôvodovú správu alebo že by si ju nejak hlbšie prečítal, a teda hlbšie sa ňou zaoberal. Pravdou však je, že ju prečítal a nezačudoval sa nad tým. Čiže preto, pán minister, aj preto mi dovoľte uviesť niektoré skutočnosti.
Ja o vás viem, že vy ste čítali už aj viac ako iba tie noviny, čo máte pred sebou, to vidno aj na vašej slovnej zásobe, čiže určite ste čítali aj Hlavu XXII, hej? Tam sú také tajomstvá, že jak to ten Yossarian robil, neviem, či dobre vyslovujem, aby ma tu niekto neopravil, že kúpil za dva centy, predal za cent a ešte zarobil. No, mne niekedy naozaj aj naša ekonomika tak pripadá. Poviem prečo.
V dôvodovej správe; ja teraz verím, že sa niekto nad tým zamyslí. V dôvodovej správe je napísané, že návrhom tohto zákona je umožniť previesť majetok z vlastníctva štátu na iné osoby a sleduje sa tým ušetrenie finančných prostriedkov. Ale to, že na aké osoby to môžete previesť, sú vo vlastníctve štátu. (Zasmiatie sa rečníka.) Prípadne vám to odcitujem. Dobre? Čiže "návrhom zákona sa umožní prevod majetku štátu určeného na účely hospodárskej mobilizácie. Správca majetku štátu ušetrí takto finančné prostriedky, nakoľko náklady na servis, údržbu, odborné prehliadky zariadení, ktoré sú súčasťou tohto majetku, bude znášať nový vlastník. Nový vlastník musí byť subjektom hospodárskej mobilizácie a musí byť vo vlastníctve štátu."
To ste prečítali, pán minister.
Je to také, ja som sa nikdy teda nepasoval, poviem, ani som teda to neštudoval, len mi to prípadne niekto vysvetlite, že v čom je čaro tohto príbehu, lebo tomu nerozumiem. Čiže umožníte previesť niečo, stále je to ten istý gazda, ale ušetríme. Čiže to mi naozaj príde na takú miernu Hlavu XXII. A to, niekedy mám pocit, že sme v zásade tu aj takto nastavení, a teraz sa prípadne, to neberte osobne, možno to čiastočne súvisí aj s tým, že ako si niektoré veci vysvetľujeme. A teraz tá vaša, je to také aktuálne, lebo vaša teória o bohatstve štátu je, vaša teória o bohatstve štátu hovorí, že keď zaplatíte dlhy súkromných, keď zaplatíte dlhy súkromnej firmy z verejných zdrojov, tak vlastne bohatstvo štátu sa nezmení, lebo vlastne štát zaplatí, to, čo kúpil, dá živnostníkom, v zásade sme všetci bohatí. To je také, tá lolkovčina, bolkovčina. Su boháč alebo nejsu boháč? Viete, to je naozaj proste asi v tom, že keď vy zahrniete do bohatstva štátu aj vily na Karibiku, aj na Bahamách, tak potom sme asi – prísne vzato – niekde na úrovni Bruneju, hej? To môže byť, a to ani ropu nemáme.
Čiže naozaj, ja nechcem byť, že chytám za slovíčka, ale bola tu už jedna dôvodová správa, kde ste odvolávali podpredsedu parlamentu za to, že chcel ceny nižšie, ako boli v štátnej expertíze, a pritom vieme, že štátna expertíza vie byť aj zdrapom papiera, vie byť aj podvodníckym materiálom, čo v jednom prípade dokonca polícia uznala, hej? A pritom tu niekto do dôvodovky to dal, jak keby to bol starý zákon. Čiže my sme videli túto absurdnú dôvodovku a teraz máme ďalšiu absurdnú dôvodovku, že ušetríte tak, že... Ja neviem, ako ušetríte. Priznám sa, je to pre mňa tajomstvo. Možno sa to dá. Neviem. Ale už len z toho textu vyplýva, že je to dosť absurdné, pán minister. Čiže ja neviem, kto tú dôvodovku robil, nechcem sa nikoho dotknúť, vy ste s tým nič nemali, ale ste to prečítali.
A už k tomu samotnému návrhu zákona. Vždycky sa bojím, keď ide niekde o vlastníctvo štátu a že prečo sa menia niektoré ustanovenia. Prečo nie? Sme v prvom čítaní, čiže hovorím takou voľnejšou úvahou. Ak ste považovali za potrebné meniť základné paragrafy, to znamená § 2, kde vlastne sa definuje, a posúvať, že čo vlastne je tá mobilizácia, tak som mierne, ale však nechám si to prípadne vysvetliť, teraz neviem od koho, lebo minister Pavlis, v ktorého rezorte, sa nám tu za chvíľku vráti.
Viete, my sme tu jak resocializačný ústav, hej, že parlament je v zásade ľahká basa alebo čo to je? Viete, to sú, jak niekde je to otvorené, také akože chodia, cez deň chodia okopávať a večer môžu ísť domov. Čiže parlament sa stáva ľahkou basou, hej? Čiže áno, že načapali ste niekoho, kopnete ho vejš, hej? Čiže tu upratovač príde ku nám. Podľa mňa je to také zvláštne. Ale možno minimálne identifikujeme hranicu, prah citlivosti SMER-u, že kedy oni to vyhodnocujú ako problém. Všimnite si, že keď mali toho Ramba z Prievidze, tak Rambo z Prievidze zrazu zistil, že nepotrebuje ani mandát, hej, nejak zurvalo nebojoval. Čiže existujú páky v SMER-e na to, ako niekoho presvedčiť, že až tak ten mandát nepotrebuje. Ale vidíte, že aká je blahosklonnosť, blahosklonnosť vedenia SMER-u pre niektoré, by som povedal, činnosti, hej? Čiže činnosť typu, že sa už na to nedá pozerať, hej, že sa to už nedá ustáť politicky, spoločensky, proste, že niekto chce mať tak upratané a verí iba rodine, no tak to dal upratať rodine, vôbec nie je, by som povedal, niečím, čo by morálne SMER vyhodnocoval ako problém, hej? Čiže pán Pavlis sa nám tu vráti. Neviem, či kolega Poliačik vravel, že nejaká dychovka či ho privíta, hej? Keď by bola nejaká dychovka, to by som sa prípadne šiel pozrieť, že ako ho privíta dychovka v našom resocializačnom ústave pre ľahkých delikventov. To niekedy takto, to asi možno aj dopadneme.
No ale to chcem tým povedať, že nechápem, prečo sa menia tie základné ustanovenia, napríklad § 2, kde sa posúva v odseku 2 na odsek 3 to, prečo je vlastne nevyhnutná hospodárska mobilizácia. Hospodárska mobilizácia je, ja vám to znova odcitujem. Nevyhnutná je preto, v tom starom zákone bolo, že aby boli zabezpečené "potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva", hej? To bolo v odseku 2 § 2. Teraz sa to dostáva z § 2 na odsek 3. Čo by prísne vzaté nemuselo až takú tragédiu znamenať, len mi to príde významovo, že sa to celé posúva, lebo tu v odseku 2 je, že hospodárska mobilizácia v prvom rade ako keby slúži na zaistenie ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, hej? Čiže nie je to za účelom zabezpečenia podmienok na prežitie obyvateľstva, ale je to na zabezpečenie bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, aj v kontexte našeho suseda v Ukrajine je možno celkom zaujímavé sa týmto veciam venovať, ktorým by sme sa normálne nevenovali, tak tento posun významový ma trošku zaujíma. Ja ho nepreceňujem, hej, ale ak niekto, zákonodarca navrhol meniť tieto základné parametre, by ma prípadne zaujímalo, že prečo? Prečo sa posúvajú tie dôležitosti? Tiež by ma prípadne zaujímalo, že ak je určenou osobou pre potreby hospodárskej mobilizácie niekto, a môže ním byť aj podnikateľ, tak doteraz mali povinnosti, to je, myslím, áno, devätnástka, mali povinnosti aj trebárs také, čo je ináč zaujímavé, to ľudí chcem upozorniť, že vy máte pri tejto hospodárskej mobilizácii veľké povinnosti. Musíte robiť aj plnenia, keď vás niekto k tomu vyzve. Ale určená osoba, aj podnikateľ, ktorý sa stane určenou osobou na základe niekoho výzvy, vieme, kde žijeme, čiže tak ten už nemusí, ho zbavujete, týmto návrhom zákona zbavujete povinnosti, ktorú prenechávate na iného, na inú osobu, iného podnikateľa, ktorý nie je určenou osobou alebo fyzickou osobou, hej? Fyzická osoba musí pomaly hlásiť, koľko má kráv v maštali, a keď asi príde na to, tak ju musí aj odovzdať.
Ale tu je zaujímavé, znova opakujem, pán minister prišiel o niečo neskôr, sme v prvom čítaní, čiže to len nepredpokladám, že mi to vy vysvetlíte. Ale niekto by mi to mohol vysvetliť, že prečo, ak doteraz bolo v tom zákone, že tá určená osoba mala povinnosť podriadiť sa vecnému plneniu na základe príkazu obvodného úradu, túto povinnosť teraz mu škrtáte, ale zostáva, pri ostatných zostáva, pri neurčenej osobe. To znamená pri každom, hej? Ale pri tej určenej nie. Zjednodušene, keď to trošku len skúsim namodelovať, však niekto bude mať to šťastie v tomto prípade, že sa stane určenou osobou ako podnikateľ, ako firma, tak nemusí plniť vecné plnenie, ale v prípade, že nebudete mať to šťastie a nestanete sa určenou osobou, tak budete mať tú povinnosť plniť vecné plnenie. Ja veľmi rád vypočujem si to, lebo je to také. Ja som sa nikdy nevenoval hospodárskej mobilizácii, ale len laickým okom na to pozerám, lebo to znamená, že vždycky je, keď niečo meníte, mali by sme pristupovať k tomu analyticky, že prečo sa to mení. Čiže ma zaujíma, prečo sa teraz táto povinnosť tých určených objektov vypúšťa, keď tam doteraz bola, hej? A to je už možno tá prvá časť, tá možno skôr filozoficky, že prečo posúvate zmysel hospodárskej mobilizácie, ak doteraz mal tú česť byť na druhom mieste, kde prvý odsek definoval, že čo vlastne je, a druhý odsek definoval, prečo vlastne je, tak teraz vlastne definujete to až v treťom odseku, že to má slúžiť na to, aby ľudia mali čo prípadne jesť a piť, hej? Ale teraz druhým odsekom sa stáva iná dôležitosť, a to je bezpečnostné záujmy štátu, čo ergo v našej krajine môže znamenať aj bezpečnostné záujmy prípadne SMER-u alebo vašich ľudí, aby... V tejto krajine jeden nikdy nevie, čo sa môže stať a ako sa môže stať. A dokonca to bude mať oporu v zákone.
Toto som si dovolil k tomuto návrhu uviesť, ale teda skončím s tým, čím som to začal, že prípadne noste dôvodové správy, za ktoré teda by sme sa nemuseli hanbiť. Naozaj, lebo raz si to niekto zoberie, prečíta a povie: Pre Kristove rany, to kto to tam písal, kto ho tam poslal, o čom tam tí poslanci rozprávali? Naozaj, nenoste, prosím vás, správy, že ušetríte tým, že to ten istý vlastník presunie na inú osobu, ktorá je tiež vlastníkom, a ušetrí. Aby sme nedopadli jak v tej Hlave XXII.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú dve faktické.
Nech sa páči, Martin Poliačik.

Alojz, v tej Hlave XXII Yossarian nie je ten obchodník. Ten sa volá Milo. Ale je dobré to spomenúť, lebo on tam zastupuje takú ako vnútornú štruktúru v armáde, ktorá sa volá syndikát, a vďaka tomu, že tento syndikát podniká na tom, že je vojna, tak on dokonca nakoniec dokáže spraviť to, že on výmenou za niektoré tovary, ktoré dá nepriateľovi, za neho zbombarduje svoju vlastnú základňu. To je tá absurdita a možno že je to dobrý obraz, že keď nám vznikne syndikát vo vnútri niečoho, čo sa tvári, ako že nás má ochraňovať a má konať v našom záujme, tak nám nakoniec začne výmenou za nejaké dobroty od nepriateľa bombardovať vlastné základne.
Ale k tej tvojej otázke na začiatku. No možnože sa z rúk štátu do rúk firiem vlastnených štátom prevádzajú veci preto, lebo firmy vlastnené štátom sa dajú ľahšie a menej pod radarom privatizovať ako samotný štátny majetok. By bol môj tip. Ale rovnako, ako ty hovoríš, ja tomu tiež moc nerozumiem. Nechám si vysvetliť.

Nech sa páči, Helena Mezenská.

Ja rovnako chcem podporiť argumentáciu aj to, s čím vystúpil pán poslanec Hlina, lebo keď som si čítala dôvodovú správu k tomuto zákonu o hospodárskej mobilizácii, neboli mi mnohé argumenty zrejmé, neboli objasnené určite, jednoznačne. To znamená, že tie otázky, ktoré položil pán poslanec Hlina, to sú otázky, s ktorými by som, ak by nevystúpil on, určite vystúpila aj ja. Naozaj naoko to vyzerá ako formálne predložený zákon, ale mám rovnako obavu o to, že tento zákon pojednáva o zabezpečení podmienok pre zabezpečenie tých základných obranných aj životných funkcií nášho obyvateľstva. A ja by som sa možno ani toho neobávala, že tu ide o nejaký netransparentný prevod správy zariadení hospodárskej mobilizácie zo štátu na nejaké súkromné subjekty, pretože prečítala som si, čo sú subjekty hospodárskej mobilizácie. Vo väčšine prípadov to sú vlastne subjekty, ktoré majú verejnoprávny rozmer. Skôr sa obávam toho, že ak sa vlastne takto bude decentralizovať a distribuovať správa a údržba technických zariadení na jednotlivých regionálnych článkoch alebo na tých nižšieúrovňových verejnoprávnych článkoch, či touto decentralizáciou nebudeme nejakým spôsobom ohrozovaní. Takže rovnako ma zaujíma, prečo, ak doteraz ten správca majetku technických zariadení bol určený, prečo teraz sa takýmto spôsobom jeho výkon, jeho pôsobnosť a zodpovednosť decentralizuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rečník reagovať nechce. Tým sme ukončili prvú časť rozpravy. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nikto. Takže vyhlasujem aj rozpravu týmto za skončenú.
Pán navrhovateľ, v tejto chvíli zastúpený ministrom Petrom Žigom, chcete reagovať? Spravodajkyňa tak isto nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Keďže minister financií išiel k prezidentovi pre poverenie viesť aj ministerstvo hospodárstva, budeme teraz pokračovať bodom, ktorý je z rezortu životného prostredia. Potom sa vrátime k rokovaniam o finančnej legislatíve.
Budeme pokračovať druhým čítaním, ďakujem pekne, o

vládnom návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento návrh zákona je uvedený ako tlač 1422 a spoločná správa má označenie 1422a.
Prosím teraz ministra životného prostredia pána Petra Žigu, aby vládny návrh zákona odôvodnil.