51. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni Huba, Simon, Blanár, Mikloško, Mezenská, Kolesík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne. Už sa budem opakovať, ale vyprovokoval ma kolega Šebej.
Znova zopakujem, že som presvedčený, že predsedníctvo v Rade Európskej únie sa týka aj parlamentu, nielen vlády. Niekoľkokrát som tu navrhoval, aby sme túto tému prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo zaradili ako samostatný bod programu schôdze. Nikdy tieto moje návrhy neboli prijaté. Buď a priori a bez slovka zdôvodnenia, alebo argumentmi typu "všetko je v poriadku", "netreba sa vzrušovať", "je to v dobrých rukách a na najlepšej ceste" a podobne. Iný druh argumentov alebo protiargumentov sa opieral o to, že predsa všetko sa dá zistiť na internete na príslušných webovských stránkach alebo že je o tom priebežne a podrobne informovaný náš výbor pre európske záležitosti.
Ale ja si pamätám, ešte keď som bol predsedom jedného z výborov a chodil som na stretnutia predsedov, že sa ma pýtali kolegovia opakovane, ako sa náš výbor pripravuje na predsedníctvo. Ja som len s rozpakmi krčil plecami, lebo v podstate nijako. A týka sa to, predpokladám, aj ostatných takto vecne zameraných výborov Národnej rady.
Preto opakovane vznášam teda názor a návrh, aby sme sa dožadovali takéhoto bodu programu, pretože naozaj je to téma, ktorá sa netýka len vlády, je to slovenské predsedníctvo, a nie vládne predsedníctvo. A aj keď si nechcem priberať žiadnu robotu navyše a nechcem ani vám nejakú novú robotu priberať, myslím si, že je to naozaj téma, ktorá by mala zaujímať nás všetkých.
Ďakujem.

Pán poslanec Simon, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Ferko Šebej, v plnej miere s tebou súhlasím a chcem nadviazať na tú časť, kde si poukázal na to, že Slovenská republika podľa teba, a aj podľa mňa, málo je pripravená na predsedníctvo, ktoré bude od 1. júla 2016.
Podľa mojich informácií na mnohých rezortoch rezortní ministri a vedúci pracovníci sa k tomu stavajú, že však my tu už aj tak nebudeme, lebo to bude po parlamentných voľbách, a považujem to za veľmi zlý spôsob komunikácie a prístupu.
Tak ako kolega Huba pred chvíľkou povedal, že boli tu snahy už niekoľkokrát otvoriť túto tému na pôde Národnej rady, pretože toto nie je, a aj s ním súhlasím, že nie je to úloha len a len vládnej strany, alebo tých, ktorí sú vo vláde, ale celého parlamentu. Pretože pokiaľ to bude blamáž na budúci rok, tak to nebude blamáž jednej politickej strany, ale bude to blamáž tejto krajiny.
A snáď jedno vysvetlenie, prečo vládny SMER odmieta diskutovať na túto tému? Pretože jednak aj čerpanie eurofondov je nízke. Mnohokrát eurofondy, ktoré sa aj čerpajú, sa čerpajú za vysokej a veľkej korupcie. Asi toto sú tie dôvody, prečo o tom vláda nechce diskutovať.
Ale naše členstvo v Európskej únii je aj o hodnotách a orientácii tejto krajiny a ja si myslím, že o tom by sme mali aj na tejto pôde rokovať a mali by sme urobiť všetko pre to, aby Slovenská republika bola personálne, odborne aj logisticky pripravená na vstup, na predsedníctvo v budúcom roku po parlamentných voľbách.

Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Pán kolega Šebej, ja rovnako sa pripájam k tomu hodnoteniu, ako ste aj vy povedali, že ten materiál je obsiahly a dostatočne popisujúci celú túto problematiku. Dalo by sa reagovať na viacero vecí, ktoré ste spomínali.
Ja sa domnievam, že v prvom rade zodpovednosť má exekutíva za prípravu nášho členstva a parlament do toho bude primerane určite zapojený tak, ako mu patrí to miesto, pretože tej zodpovednosti sa nemôže jednoducho vláda zbaviť.
Malá poznámočka k tomu, čo ste hovorili, že sa potkýname o rekonštruované námestia atď., ja viem, že ste to asi v prenesenom slova význame mysleli, pretože ja si myslím, že je to, aj ste to tak vnímali, ako pozitívna vec, že sme svedkami naozaj mnohých pozitívnych vecí, ktoré môžeme čerpať z Európskej únie. Otázne je, že či dostatočne vieme oceniť túto pomoc . A to naväzuje aj na to, čo ste spomínali, ten euroskepticizmus, ktorý narastá v Európskej únii vplyvom strán, ktoré sú euroskeptické. A je našou úlohou, aby sme dostatočne vedeli čeliť tomu euroskepticizmu. Pretože možno aj v kontexte blížiaceho sa výročia, 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny si omnoho viacej môžeme uvedomiť, že aj vďaka Európskej únii, ktorá začala ako Európske hospodárske spoločenstvo, dnes môžeme 70 rokov žiť v mieri. A to je podľa mňa tiež veľmi silná hodnota, ktorú si treba uvedomiť a urobiť všetko pre to, aby sme všetky deformácie, ktoré možno v Európskej únii za to obdobie vznikli, odstránili a zobrali zbrane euroskeptikom a, práve naopak, rozvíjali toto Európske spoločenstvo.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Ďakujem. Tá otázka tu srší, že teda čo s migráciou. Je to téma v Európskej únii veľmi aktuálna, ako pomôcť tomu solidárne. Nemožno všetko nechávať na krajiny, ktorých sa to týka, južné Taliansko, Grécko, Malta, najmä Taliansko, ktoré roky rokúce každoročne musí takto prijať 100-, 150-tisíc ľudí a doteraz pokorne ich prijímalo tam na juhu, chudobnom juhu, ale už to presahuje mieru všetkého, a teda Európska únia nemôže mlčať a ani my tiež. Musíme niečo humanitárne urobiť.
A ja myslím, že parlament je tu aj na to, aby začal generovať. Je to téma spoločná, a to neni ani koaličná, ani opozičná, na tému, čo teda robiť, viac hláv viac vie. Imigráciu delíme na legálnu a nelegálnu. No, na tej legálnej môžme aj získať, odborníci, ktorých nemáme, však našich 300-, 400-tisíc mladých je vonku v zahraničí, keby sa vrátili, tak naše percento nezamestnanosti veľmi stúpne.
Divím sa napríklad Poliakom, ktorí nepustili pár motorkárov, ale cudzie vojská púšťajú napríklad. Ale za druhé 1,3 mil. mladých ľudí odišlo, myslím, vlani alebo toho roku sa chystá. Vlani, vlani do zahraničia. No tak keby ich tam prijímali, ako my prijímame týchto chudákov z Afriky, alebo niektorí prijímajú, tak by to bolo zlé.
Nelegálna imigrácia, tam je ťažko zistiť, kto je terorista a kto je azylant prenasledovaný, ide mu život, ale aj tú procedúru by sa malo preskúmať a nejakým spôsobom ich naozaj rozdeliť na tých a oných. Ale to už my sme na to slabí. Ale doporučovať na tých európskych grémiách je veľmi nutné aj od malých krajín, ktoré im môžu poradiť, a Slovensko je takou krajinou.

Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

Ja si dovolím zareagovať na tú tému, ktorá sa týkala hromadnej migrácie ľudí z takých krajín, ako je Líbya. Ja som presvedčená o tom, že jediný spôsob, akým môžme zabrániť takému nežiaducemu javu, je rešpektovať suverenitu a integritu každej jednej krajiny. Veľmi citlivo a veľmi vážne zvažovať akýkoľvek zásah a vstup zvonka do vnútropolitického života každej jednej krajiny. Lebo naozaj neuvážený, agresívny, nátlakový vstup do úpravy pomerov a ochrany ľudských práv tej-ktorej krajiny môže spôsobiť takéto negatívne dôsledky, negatívne dopady, v ktorých ľudia platia svojimi životmi.
Jednoznačne, ak máme vyprofilovať našu zahraničnopolitickú orientáciu, tak tak, aby sme vplývali na formovanie vnútropolitického života každej jednej krajiny tým spôsobom, že sa tam budú zlepšovať, optimalizovať, normalizovať životné podmienky, sociálno-ekonomické podmienky tak, aby v týchto krajinách mohli ľudia dôstojne žiť.