51. schôdza

Ďakujem za slovo. Pozorne som počúval vaše vystúpenie, pán kolega Mikloško, ale nedá mi nepovedať, že minimálne dve veci, ktorých ste sa dotkli, nie sú predmetom tohto predloženého materiálu, lebo eurofondy sú v kompetencii podpredsedu vlády a jednoducho táto správa, ktorá je predložená, ich nerieši a určite nie v takých detailoch, ktoré ste tu naznačovali. Myslím si, že, áno, je dôležité sa o tom rozprávať, ale v inom formáte a na iných výboroch.
Takisto aj migrácia nie je vecou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale spadá do kompetencie ministerstva vnútra.
Takže odporučil by som vám trošku možno sa zamerať na zdroje alebo smerovať svoje otázky tam, kde padnú na úrodnú pôdu.
A čo sa týka, okrajovo ste sa dotkli aj konferencií alebo národných konventov. Ja som už dlhé roky účastníkom Národného konventu v Európskej únii a musím vysoko oceniť túto aktivitu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Poviem vám len taký posledný zážitok. Ostatné zasadnutie Národného konventu sa udialo na pôde Univerzity Komenského, čo som tiež ako absolvent veľmi tomu rád, a bola to z môjho pohľadu najlepšia diskusia o situácii na Ukrajine. Bola plná zasadačka Vedeckej rady, boli tam významní ľudia, europoslanci, národní poslanci, je to otvorené fórum, kľudne sa môžete prísť pozrieť, boli tam veľvyslanci, náš vedúci zastúpenia v Európskej komisii. Ako, naozaj, bolo to obsahovo aj formálne veľmi užitočné, užitočné stretnutie. Takže aj týmto spôsobom si vás dovoľujem pozvať, pán poslanec Mikloško, prídite sa niekedy pozrieť.

Ďakujem pekne. No, najjednoduchšie je poďakovať pánovi Blahovi, že teda mi poďakoval, a súhlasím s ním v tom, že, naozaj, najdôležitejšie je pomôcť Afrike, prestať ju vykorisťovať, a to už aj naše STV, niekoľko filmov, prečo chudoba, hovorilo o Afrike a otrasné, skoro som plakal a vlasy mi celú noc stáli, čo sa tam deje. A ja súhlasím, že takto to musí byť.
Čo sa týka pána poslanca Osuského, no, tiež s ním súhlasím, áno, že, samozrejme, nielen sú tam Líbyjčania, len, rozumiete, tie nevhodné, radikálne zmeny, nehovorím o Oranžovej revolúcii, aj tam to bolo všelijaké, ale Arabskej jari, Líbya, Irak a tak ďalej, to všetko nám to rozoscilovalo. Čiže keď tam bol Saddám, Kaddáfí, bolo tam všelijaké, ale odvtedy sa to vlastne začalo. A to, čo sa tam dneska deje, to už tie proste masové vraždenia, už nikto nevie, kde je.
Včera sme rozprávali s tým iránskym, aj boje v Jemene, tak tiež je tam celkom ináč, ako sa to u nás hovorí.
A, pán Kolesík, tiež v podstate súhlasím s ním, eurofondy nebolo témou, ale hovorí sa tam, že 80 % čerpáme na verejné financie z eurofondov. Čiže to je vetička veľmi vážna, si dobre zapamätať aj do budúcnosti. A to čerpanie eurofondov je našou ranou, tak jak bol Váhostav, tak aj čerpanie eurofondov. Je tu 235 sprostredkovateľských firiem, ktoré vlastne len sprostredkuje a pošle to ďalej a zoberie si svoje peniaze.
Čiže mne sa zdá, že sa tu schyľuje aj k schôdzi, ktorá bude hovoriť o čerpaní eurofondov podstatne viac. A nech sa to v parlamente prevetrá a nech sa na tom nenabaľujú ľudia. Ja som povedal, z verejných financií na Slovensku vedia urobiť súkromné financie najlepšie na svete. A toto musíme tomuto zabrániť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, ja viem, že takýto obsiahly materiál asi nebude to, čo čítajú všetci poslanci. Ja som si to prečítal, lebo si myslím, že to je eminentne dôležitá téma.
Poviem rovno na začiatok, že je to dobre urobený materiál a ja by som sa zachytil v rámci toho materiálu na dvoch veciach. Jedna z nich je tá, o ktorej už hovoril aj pán podpredseda vlády, a síce príprava slovenského predsedníctva na druhú polovicu roku 2016, a teda konkrétne parlamentná dimenzia.
No, ja viem, že formálne sa parlament na tých, na tej príprave predsedníctva zúčastňuje nejakým spôsobom, ale z tohto miesta chcem povedať, že na rozdiel od ministerstva zahraničných vecí absolútne nedostatočne. A ja vidím, že ministerstvo v dostatočnom predstihu pochopilo, že v podstate predsedníctvo predstavuje dosť veľký logistický problém, že bude potrebné zamestnať nie málo ľudí, aby sa to dalo zvládnuť organizačne. Každý, kto sa zúčastnil nielen samitov, ale aj stretnutí napríklad na parlamentnej úrovni, či už je to COSAC, alebo či je to stretnutie zahraničných branno-bezpečnostných, európskych výborov, to sú obrovské podujatia, ktoré potrebujú organizačne zabezpečiť a okolo ktorých pracuje veľmi veľa ľudí. A ja som zatiaľ nepostrehol, že by s výnimkou tajomníkov našich výborov, teda európskeho a zahraničného a niektorých ďalších, na tie stretnutia vždy v hlavnom meste predsedajúcej krajiny, napríklad teraz naposledy v Rige, že by bol nejaký iný úradník alebo napríklad kancelár účastný, aby sa opýtal svojich parlamentných kolegov, ktorí to organizujú v tej predsedajúcej krajine, že čo všetko treba urobiť a ako to treba urobiť, ako je to ľudsky náročné, koľko ľudí treba zamestnať a koľko to bude stáť prostriedkov. Slovenský parlament, pokiaľ viem, nič podobného zatiaľ nerobí a neurobil a podľa mňa to nie je veľmi zodpovedné.
Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby kancelária slovenského parlamentu využila už to ďalšie predsednícke obdobie, to, myslím, bude predsedať Luxembursko, a poslala tam, aby tam išiel kancelár osobne, aby tam išli pracovníci zahraničného oddelenia a počas tých jednotlivých schôdzí, ktoré majú odborný obsah, napríklad stretnutie ako COSAC alebo ako stretnutie zahraničných branno-bezpečnostných výborov, aby počas toho získali čo najviac informácií z kancelárií toho parlamentu predsedajúcej krajiny. Pretože bez takýchto informácií a bez takýchto skúseností nám hrozí, že budeme šialene improvizovať. Slovensko bude predsedajúcou krajinou od 1. júna, pardon, od 1. júla 2016. Tuto budú na našich miestach sedieť možno niektorí z nás, ale strašné množstvo nových poslancov, niektorí skúsení, niektorí úplne neskúsení a nie je dobré ani rozumné nechávať na tých, čo prídu po nás, len tak v podstate prípravu práce, lebo nás sa už nemusí týkať. No nás sa to bude týkať v každom prípade ako krajiny, ako ľudí, ktorí sú angažovaní v politike.
Takže využívam prerokúvanie tohto materiálu na to, aby som upozornil, že je najvyšší čas, aby aj, by som povedal, lobisticky a informačne, aby sa dôslednejšie začal pripravovať aj slovenský parlament, bude sa nás to týkať, a to tak, že veľmi intenzívne. Nerád by som, aby Slovensko v tomto smere vyšlo ako krajina, ktorá si nevie poradiť a ktorá zlyhala, bola by to hrozná hanba. To je jedna vec.
Ďalšia vec, ktorej som sa chcel dotknúť, je to, čo sa je možné dočítať na, hneď to poviem, na strane 9 tohoto materiálu, kde sa píše, že: "Podľa štúdie Eurobarometer z jesene 2014 už nie je podpora voči EÚ vyššia ako priemer Európskej únie. Dôvera v inštitúcie je podľa prieskumu v EÚ 43 %" a tak ďalej. Tieto čísla a nízka účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu bývajú často interpretované ako prejav akejsi vzdialenosti európskych inštitúcií a orgánov od obyvateľov, ako akýsi demokratický deficit alebo deficit legitimity. Ale v tomto materiáli som neobjavil a ani v žiadnom inom som neobjavil niečo, čo ale kľaje (správne "kole") do očí, že časť zníženej dôvery voči Európskej únii ako takej a voči európskym inštitúciám je výsledkom vedomej propagandistickej dezinformačnej činnosti, ktorá celoplošne pôsobí v Európe. Je to, stalo sa alternatívnym a módnym spochybňovať demokratickosť Európskej únie, stalo sa alternatívnym a módnym nadávať na Európsku úniu, rozprávať o diktatúre, rozprávať o cenzúre. Všeobecne hostilné postoje voči Európskej únii a európskej integrácii proste doslova zaplavili prostredie a začína vzrastať vplyv politických strán, zatiaľ našťastie nie až tak veľmi na Slovensku, ale v Európe, vplyv politických strán a váha politických strán, ktoré sú svojím profilom vyslovene antieurópske. Či už je to United Kingdom Independence Party vo Veľkej Británii, uvidíme, dnes sú tam voľby, že ako dopadnú, alebo je to napríklad Jobbik v Maďarsku a čiastočne aj vládna strana v Maďarsku Fidesz, zaznieva z jej strany sem a tam niečo, čo teda sa jednoznačne nedá interpretovať ako priaznivý postoj k Európskej únii, alebo je to Front National vo Francúzsku Marine Le Pen, ktorá vraj mimochodom včera vraj rečnila v českom parlamente. To všetko sú signály, že sa tu deje niečo, čo má možno externý zdroj.
Chcem vás upozorniť na to, že tieto subjekty sú finančne a organizačne sponzorované z Ruska, tieto politické subjekty. Chcem vás upozorniť na to, že protieurópska rétorika je a protieurópske dezinformačné kampane majú jeden a ten istý zdroj. Ten zdroj sú centrály, ktoré sa špecializujú na tento typ informačnej vojny s cieľom rozvrátiť Európsku úniu, s cieľom oslabiť lojalitu a dôveru ľudí, ktorí obývajú Európsku úniu, občanov Európskej únie voči Európskej únii, s cieľom jednoducho opäť atomizovať Európu na jednotlivé, v podstate iba svojimi záujmami hnané národné štáty, ktoré, samozrejme, že sú omnoho ľahšou korisťou akýchkoľvek expanzívnych alebo vplyvových snáh.
Takže za týmito číslami, za tým poklesom podpory pre Európsku úniu ja čítam práve toto. Nemôže to byť nič iného. Pretože keď sa poobzeráte okolo seba, tak stopy pomoci Európskej únie nájdete všade, potkýnate sa o vynovené námestia slovenských miest, potkýnate sa o všetky možné projekty, ktoré proste menia a zlepšujú prostredie Slovenska. Ľudia ako priamu osobnú skúsenosť s Európskou úniou, s jej legislatívou a s jej orgánmi nemajú takú, aby logicky z toho mohla vyplynúť klesajúca podpora pre Európsku úniu. Čiže jediné vysvetlenie je postupný korodujúci, rozkladajúci účinok protieurópskej, protizápadnej propagandy a dezinformačných kampaní.
Chcel som na to upozorniť, že budeme sa tým musieť zaoberať, lebo sa nám veľmi ľahko môže stať, že počas zaoberania sa vznešenými projektami a, ja neviem, našimi povinnosťami v rámci predsedníctva budeme konfrontovaní s naším vlastným obyvateľstvom, ktoré si vlastne vo väčšinovej miere prestane priať našu európsku identitu a to by som považoval za veľkú katastrofu.
No a k tým, krátko by som komentoval aj to, čo už Jozef Mikloško komentoval, s tými vlnami utečencov. No tak to, čo povedal ako analýzu príčin, tak by som povedal, že to nie je ani veľmi vhodné nejakého podrobného komentára, ale za bolesti a biedy afrického kontinentu a Blízkeho východu v tejto chvíli naozaj nemôže ani Európska únia, ani Spojené štáty americké. Za vraždenie sa, za vraždenie kresťanov moslimskými proste extrémistickými organizáciami v Nigérii, preboha, nemôžu Spojené štáty, ani Európska únia. A tie vlny utečencov naozaj v podstate prichádzajú cez Líbyu, ale tí, čo čakajú na líbyjských brehoch, nie sú z väčšej časti Líbyjčania a môžu pochádzať z Eritrey po Mali a Nigériu až po Somálsko. A oni neprichádzajú len zo smeru Líbye, oni prichádzajú, samozrejme, aj po Stredozemnom mori z východu, z Turecka, z Libanonu.
Ja chcem oceniť ináč zdržanlivý postoj našej diplomacie v tomto smere, pretože objektívne vzaté problémy, ktoré má v danej chvíli, tie tragické, humanitárne, ľudské problémy, ktoré má Afrika, nie je možné vyriešiť tým, že sa Afrika presťahuje do Európy. Proste to nie je možné. Tým ľuďom, ktorí už sú tu, a tým ľuďom, ktorí sa topia niekde vo vodách Stredozemného mora, tým ľuďom treba pomôcť, to je naša povinnosť. Ale treba vyriešiť zdroj tých problémov a ten je na africkej pôde, ten nie je vo vodách Stredozemného mora.
Nemám na to recept, ale viem si predstaviť, že prostriedky akokoľvek by boli veľké na trebárs aj vojenské riešenie problémov na africkej pôde, by boli rozhodne menšie ako ďalšie miliónové vlny utečencov na európsku pôdu. Tie by sme nezvládli, to si jednoducho Európa nemôže pri všetkom svojom bohatstve dovoliť.
Inak to je všetko. Detailne to je veľmi obsiahly materiál, detailne, myslím, že nemá zmysel sa tým zaoberať, je to štandardný, dobre spracovaný materiál.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Už sa budem opakovať, ale vyprovokoval ma kolega Šebej.
Znova zopakujem, že som presvedčený, že predsedníctvo v Rade Európskej únie sa týka aj parlamentu, nielen vlády. Niekoľkokrát som tu navrhoval, aby sme túto tému prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo zaradili ako samostatný bod programu schôdze. Nikdy tieto moje návrhy neboli prijaté. Buď a priori a bez slovka zdôvodnenia, alebo argumentmi typu "všetko je v poriadku", "netreba sa vzrušovať", "je to v dobrých rukách a na najlepšej ceste" a podobne. Iný druh argumentov alebo protiargumentov sa opieral o to, že predsa všetko sa dá zistiť na internete na príslušných webovských stránkach alebo že je o tom priebežne a podrobne informovaný náš výbor pre európske záležitosti.
Ale ja si pamätám, ešte keď som bol predsedom jedného z výborov a chodil som na stretnutia predsedov, že sa ma pýtali kolegovia opakovane, ako sa náš výbor pripravuje na predsedníctvo. Ja som len s rozpakmi krčil plecami, lebo v podstate nijako. A týka sa to, predpokladám, aj ostatných takto vecne zameraných výborov Národnej rady.
Preto opakovane vznášam teda názor a návrh, aby sme sa dožadovali takéhoto bodu programu, pretože naozaj je to téma, ktorá sa netýka len vlády, je to slovenské predsedníctvo, a nie vládne predsedníctvo. A aj keď si nechcem priberať žiadnu robotu navyše a nechcem ani vám nejakú novú robotu priberať, myslím si, že je to naozaj téma, ktorá by mala zaujímať nás všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Ferko Šebej, v plnej miere s tebou súhlasím a chcem nadviazať na tú časť, kde si poukázal na to, že Slovenská republika podľa teba, a aj podľa mňa, málo je pripravená na predsedníctvo, ktoré bude od 1. júla 2016.
Podľa mojich informácií na mnohých rezortoch rezortní ministri a vedúci pracovníci sa k tomu stavajú, že však my tu už aj tak nebudeme, lebo to bude po parlamentných voľbách, a považujem to za veľmi zlý spôsob komunikácie a prístupu.
Tak ako kolega Huba pred chvíľkou povedal, že boli tu snahy už niekoľkokrát otvoriť túto tému na pôde Národnej rady, pretože toto nie je, a aj s ním súhlasím, že nie je to úloha len a len vládnej strany, alebo tých, ktorí sú vo vláde, ale celého parlamentu. Pretože pokiaľ to bude blamáž na budúci rok, tak to nebude blamáž jednej politickej strany, ale bude to blamáž tejto krajiny.
A snáď jedno vysvetlenie, prečo vládny SMER odmieta diskutovať na túto tému? Pretože jednak aj čerpanie eurofondov je nízke. Mnohokrát eurofondy, ktoré sa aj čerpajú, sa čerpajú za vysokej a veľkej korupcie. Asi toto sú tie dôvody, prečo o tom vláda nechce diskutovať.
Ale naše členstvo v Európskej únii je aj o hodnotách a orientácii tejto krajiny a ja si myslím, že o tom by sme mali aj na tejto pôde rokovať a mali by sme urobiť všetko pre to, aby Slovenská republika bola personálne, odborne aj logisticky pripravená na vstup, na predsedníctvo v budúcom roku po parlamentných voľbách.

Pán kolega Šebej, ja rovnako sa pripájam k tomu hodnoteniu, ako ste aj vy povedali, že ten materiál je obsiahly a dostatočne popisujúci celú túto problematiku. Dalo by sa reagovať na viacero vecí, ktoré ste spomínali.
Ja sa domnievam, že v prvom rade zodpovednosť má exekutíva za prípravu nášho členstva a parlament do toho bude primerane určite zapojený tak, ako mu patrí to miesto, pretože tej zodpovednosti sa nemôže jednoducho vláda zbaviť.
Malá poznámočka k tomu, čo ste hovorili, že sa potkýname o rekonštruované námestia atď., ja viem, že ste to asi v prenesenom slova význame mysleli, pretože ja si myslím, že je to, aj ste to tak vnímali, ako pozitívna vec, že sme svedkami naozaj mnohých pozitívnych vecí, ktoré môžeme čerpať z Európskej únie. Otázne je, že či dostatočne vieme oceniť túto pomoc . A to naväzuje aj na to, čo ste spomínali, ten euroskepticizmus, ktorý narastá v Európskej únii vplyvom strán, ktoré sú euroskeptické. A je našou úlohou, aby sme dostatočne vedeli čeliť tomu euroskepticizmu. Pretože možno aj v kontexte blížiaceho sa výročia, 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny si omnoho viacej môžeme uvedomiť, že aj vďaka Európskej únii, ktorá začala ako Európske hospodárske spoločenstvo, dnes môžeme 70 rokov žiť v mieri. A to je podľa mňa tiež veľmi silná hodnota, ktorú si treba uvedomiť a urobiť všetko pre to, aby sme všetky deformácie, ktoré možno v Európskej únii za to obdobie vznikli, odstránili a zobrali zbrane euroskeptikom a, práve naopak, rozvíjali toto Európske spoločenstvo.

Ďakujem. Tá otázka tu srší, že teda čo s migráciou. Je to téma v Európskej únii veľmi aktuálna, ako pomôcť tomu solidárne. Nemožno všetko nechávať na krajiny, ktorých sa to týka, južné Taliansko, Grécko, Malta, najmä Taliansko, ktoré roky rokúce každoročne musí takto prijať 100-, 150-tisíc ľudí a doteraz pokorne ich prijímalo tam na juhu, chudobnom juhu, ale už to presahuje mieru všetkého, a teda Európska únia nemôže mlčať a ani my tiež. Musíme niečo humanitárne urobiť.
A ja myslím, že parlament je tu aj na to, aby začal generovať. Je to téma spoločná, a to neni ani koaličná, ani opozičná, na tému, čo teda robiť, viac hláv viac vie. Imigráciu delíme na legálnu a nelegálnu. No, na tej legálnej môžme aj získať, odborníci, ktorých nemáme, však našich 300-, 400-tisíc mladých je vonku v zahraničí, keby sa vrátili, tak naše percento nezamestnanosti veľmi stúpne.
Divím sa napríklad Poliakom, ktorí nepustili pár motorkárov, ale cudzie vojská púšťajú napríklad. Ale za druhé 1,3 mil. mladých ľudí odišlo, myslím, vlani alebo toho roku sa chystá. Vlani, vlani do zahraničia. No tak keby ich tam prijímali, ako my prijímame týchto chudákov z Afriky, alebo niektorí prijímajú, tak by to bolo zlé.
Nelegálna imigrácia, tam je ťažko zistiť, kto je terorista a kto je azylant prenasledovaný, ide mu život, ale aj tú procedúru by sa malo preskúmať a nejakým spôsobom ich naozaj rozdeliť na tých a oných. Ale to už my sme na to slabí. Ale doporučovať na tých európskych grémiách je veľmi nutné aj od malých krajín, ktoré im môžu poradiť, a Slovensko je takou krajinou.

Ja si dovolím zareagovať na tú tému, ktorá sa týkala hromadnej migrácie ľudí z takých krajín, ako je Líbya. Ja som presvedčená o tom, že jediný spôsob, akým môžme zabrániť takému nežiaducemu javu, je rešpektovať suverenitu a integritu každej jednej krajiny. Veľmi citlivo a veľmi vážne zvažovať akýkoľvek zásah a vstup zvonka do vnútropolitického života každej jednej krajiny. Lebo naozaj neuvážený, agresívny, nátlakový vstup do úpravy pomerov a ochrany ľudských práv tej-ktorej krajiny môže spôsobiť takéto negatívne dôsledky, negatívne dopady, v ktorých ľudia platia svojimi životmi.
Jednoznačne, ak máme vyprofilovať našu zahraničnopolitickú orientáciu, tak tak, aby sme vplývali na formovanie vnútropolitického života každej jednej krajiny tým spôsobom, že sa tam budú zlepšovať, optimalizovať, normalizovať životné podmienky, sociálno-ekonomické podmienky tak, aby v týchto krajinách mohli ľudia dôstojne žiť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Šebej, s úvodom vášho vystúpenia k predsedníctvu Slovenskej republiky v Rade a jeho parlamentnému levelu alebo dimenzii, no, úprimne musím povedať, že aj mne sa to zdá v našej inštitúcii akési spomalené, ale verím, že ako Kancelária Národnej rady, tak aj príslušné odbory sa nejakým spôsobom naštartujú, zmobilizujú a všetko zvládnu tak, aby meno, pohostinnosť a všetky veci s tým súvisiace urobili dobrú vizitku nielen nášmu parlamentu, ale aj celému Slovensku. Ale myslím si, že táto vaša výzva alebo poukázanie na tieto skutočnosti boli z môjho pohľadu v poriadku.
Už len jedna poznámka. Vyjadrili ste sa vo svojom vystúpení alebo podali ste také tvrdenie tak podprahovo, že Jobbik v Maďarsku, Národný front a ešte neviem ktorá strana sú financované z Ruskej federácie. Ja sa vás chcem spýtať, že či máte nejaký dôkaz alebo indíciu pre toto svoje tvrdenie, lebo som ju nezachytil vo vašom vystúpení. A budem vám trošku oponovať, sú indície, údaje, nechcem ich nazvať slovom dôkazy, ale ktoré nás môžu viesť k tomu, aby sme sa mohli nazdávať, že napríklad protesty proti, protesty, ktoré sa udiali 17. novembra minulého roku proti prezidentovi Zemanovi, boli spoluorganizované americkou ambasádou v Prahe. Sú na to rôzne indície, ktoré nás k tomuto môžu viesť.
Vy ste žiaden dôkaz ani indíciu nepodali, tak skúste mi povedať, že či máte nejaký dôkaz pre svoje tvrdenie.
Ďakujem.

Pán kolega Kolesík, všetky médiá, neviem, asi by ste mohli trochu čítať noviny, ale všetky médiá, také serióznejšie, predsa publikovali otvorene aj sumu peňazí, ktoré Národný front francúzsky, teda Marine Le Pen dostala z Ruska na podporu svojej politickej činnosti. Keď sa budete rozprávať s kýmkoľvek v Maďarsku, oni vám povedia, ako je to s tým Jobbikom. Šéf Jobbiku a ďalší, Gábor Vona a ďalší sú častými hosťami v Kremli a v Rusku, a teda ja som vám nepovedal nič tajného. To, že vo svojej reči som neposkytol písomné dôkazy, to je síce pravda, ale vaše tvrdenie, že žiadne dôkazy neexistujú, je jednoducho smiešne.
A čo sa týka toho tvrdenia v súvislosti s tou demonštráciou proti českému prezidentovi, preboha, ako to súvisí s témou narastajúceho negatívneho postoja voči Európskej únii? Čo je to za nezmysel, čo ste povedali? A odkiaľ, a vy máte skutočne nejakú vedomosť, že s tým odporom proti českému prezidentovi majú niečo Američania alebo americká ambasáda? Veď to je konšpiračná blbosť, ktorá je šírená presne z tých istých zdrojov, ako sa šíria všetky tie negatívne veci okolo Európskej únie.
No a Jurajovi Blanárovi by som chcel povedať, že presne tak som to myslel, že, áno, že človek sa potkýna v slovenských mestách o pozitívne dôsledky toho, že sme v Európskej únii. Ja som to myslel tak, že, a napriek tomu proste narastá, narastá v podstate akýsi odpor, ktorý ale podľa mňa je živený po prvé nevedomosťou a po druhé propagandou.
Ďakujem.