51. schôdza

Pán poslanec Kolesík, nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Šebej, s úvodom vášho vystúpenia k predsedníctvu Slovenskej republiky v Rade a jeho parlamentnému levelu alebo dimenzii, no, úprimne musím povedať, že aj mne sa to zdá v našej inštitúcii akési spomalené, ale verím, že ako Kancelária Národnej rady, tak aj príslušné odbory sa nejakým spôsobom naštartujú, zmobilizujú a všetko zvládnu tak, aby meno, pohostinnosť a všetky veci s tým súvisiace urobili dobrú vizitku nielen nášmu parlamentu, ale aj celému Slovensku. Ale myslím si, že táto vaša výzva alebo poukázanie na tieto skutočnosti boli z môjho pohľadu v poriadku.
Už len jedna poznámka. Vyjadrili ste sa vo svojom vystúpení alebo podali ste také tvrdenie tak podprahovo, že Jobbik v Maďarsku, Národný front a ešte neviem ktorá strana sú financované z Ruskej federácie. Ja sa vás chcem spýtať, že či máte nejaký dôkaz alebo indíciu pre toto svoje tvrdenie, lebo som ju nezachytil vo vašom vystúpení. A budem vám trošku oponovať, sú indície, údaje, nechcem ich nazvať slovom dôkazy, ale ktoré nás môžu viesť k tomu, aby sme sa mohli nazdávať, že napríklad protesty proti, protesty, ktoré sa udiali 17. novembra minulého roku proti prezidentovi Zemanovi, boli spoluorganizované americkou ambasádou v Prahe. Sú na to rôzne indície, ktoré nás k tomuto môžu viesť.
Vy ste žiaden dôkaz ani indíciu nepodali, tak skúste mi povedať, že či máte nejaký dôkaz pre svoje tvrdenie.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Šebej, nech sa páči.

Pán kolega Kolesík, všetky médiá, neviem, asi by ste mohli trochu čítať noviny, ale všetky médiá, také serióznejšie, predsa publikovali otvorene aj sumu peňazí, ktoré Národný front francúzsky, teda Marine Le Pen dostala z Ruska na podporu svojej politickej činnosti. Keď sa budete rozprávať s kýmkoľvek v Maďarsku, oni vám povedia, ako je to s tým Jobbikom. Šéf Jobbiku a ďalší, Gábor Vona a ďalší sú častými hosťami v Kremli a v Rusku, a teda ja som vám nepovedal nič tajného. To, že vo svojej reči som neposkytol písomné dôkazy, to je síce pravda, ale vaše tvrdenie, že žiadne dôkazy neexistujú, je jednoducho smiešne.
A čo sa týka toho tvrdenia v súvislosti s tou demonštráciou proti českému prezidentovi, preboha, ako to súvisí s témou narastajúceho negatívneho postoja voči Európskej únii? Čo je to za nezmysel, čo ste povedali? A odkiaľ, a vy máte skutočne nejakú vedomosť, že s tým odporom proti českému prezidentovi majú niečo Američania alebo americká ambasáda? Veď to je konšpiračná blbosť, ktorá je šírená presne z tých istých zdrojov, ako sa šíria všetky tie negatívne veci okolo Európskej únie.
No a Jurajovi Blanárovi by som chcel povedať, že presne tak som to myslel, že, áno, že človek sa potkýna v slovenských mestách o pozitívne dôsledky toho, že sme v Európskej únii. Ja som to myslel tak, že, a napriek tomu proste narastá, narastá v podstate akýsi odpor, ktorý ale podľa mňa je živený po prvé nevedomosťou a po druhé propagandou.
Ďakujem.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne k predmetnému návrhu. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Ľuboš Blaha. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, budem veľmi, veľmi stručný a naozaj chcem oceniť v prvom rade, pán Hraško aj tlieska, som rád, že som vás potešil.
Chcem veľmi stručne zhrnúť to, čo aj na výbore pre európske záležitosti veľmi často rozoberáme, základné témy Európskej únie, ale naozaj nepôjdem do hĺbky, lebo teší ma kultivovanosť diskusie, aká tu dneska je, som rád, že sme z toho napätia z minulosti vrátili do vecnej diskusie a že nezaznievajú slová ako "konšpiračná blbosť" príliš často a že zaznievajú slová, ktoré sú skôr kultivované, vecné a odborné, a takto by sme mali v diskusii aj pokračovať. Čiže som veľmi rád.
A chcel by som oceniť materiál, ktorý predložilo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, pretože je komplexný a je veľmi, veľmi otvorený. Mám pocit, že v tomto, v týchto veciach existuje konsenzus na politickej scéne na Slovensku, čiže tu sa netreba prieť a maximálne možno zdôrazniť niektoré, niektoré body. Čiže tu by som zdôraznil predovšetkým tie body, na ktoré sa zameriava výbor pre európske záležitosti, ale bližšie možno budem o tomto hovoriť v ďalšom bode, kde budeme predstavovať správu výboru pre európske záležitosti o jeho činnosti.
Čiže iba niekoľko vecí.
Prvá. Chcel by som veľmi silne podporiť aj ministerstvo zahraničných vecí, ale aj vedenie parlamentu v tom, aby sme čoraz viac zapájali národných poslancov do vyjednávania ohľadom Transatlantického partnerstva o voľnom trhu a resp. o investíciách a obchode, ktoré má vytvoriť liberalizačnú alebo preferovanú zónu voľného obchodu medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou. Nebudem teraz zdĺhavo hovoriť o tom, aké to môže mať riziká pre európsky sociálny model, európsky zelený model, pre bezpečnosť našich potravín alebo pre demokraciu a národnú suverenitu v Európe, teraz sa naozaj obmedzím na konštatáciu, že nie je možné vynechať poslancov národných parlamentov z tohto procesu. A ubezpečujem kolegov, že z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti na všetkých európskych fórach veľmi silno podporujem a patrím medzi najaktívnejších predsedov, ktorí podporujú účasť poslancov a národných parlamentov na týchto vyjednávaniach. Podporujem to, aby bola dohoda o voľnom obchode s USA chápaná ako zmiešaná zmluva, nie ako výlučná právomoc Bruselu. Tým pádom by bolo nevyhnutné osloviť aj národné štáty a národné parlamenty, aby sme o týchto veciach spolurozhodovali. Pretože toto nie je len technická dohoda, je to naozaj dohoda, ktorá ovplyvní životy každého z nás, a tým pádom by sme sa mali mať možnosť k tomu vyjadriť. Čiže čisto formálne inšpirácia pre ministerstvo: námet do diskusie.
Ďalšia vec, a už som to spomínal, chcel by som, aby sme veci, ktoré sú dneska aktuálne, či už je to migrácia, alebo otázka prisťahovalectva, riešili naozaj triezvo a vecne bez nejakých pudov, inštinktov a emócií, ktoré by boli, ktoré by mohli vzkriesiť rôzne rasistické a xenofóbne predsudky. To by som bol veľmi nerád, pretože toto Európa rozhodne nepotrebuje, najmä v čase, keď si pripomíname 70. výročie porážky fašizmu, na toto víťazstvo som mimoriadne hrdý, som rád, že patrí do slovenskej identity a že antifašizmus je to najsilnejšie, čo na Slovensku máme. O to viac oceňujem, že budem oslavovať tento veľký národný sviatok tam, kde ho oslavovať máme, z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky.
Musíme vyriešiť problém tak, kde má korene. Myslím, že kolegovia to povedali takisto. To znamená, príčiny problému sú v Afrike, tam sú hladomory, tam je bieda, tam sú vojny. Teraz sa môžme prieť o tom, kto zapríčinil tieto problémy. Ja mám obavy, že do veľkej miery po stáročiach kolonizácie imperializmus zo strany západných veľmocí podpory prostredníctvom dodávok zbraní, podpory rôznych klaunov, ktoré spolu vedú občianskej vojny, a tie zbrane idú z drvivej väčšiny z krajín G8. Potom je to naozaj veľmi silné vykorisťovanie zo strany nadnárodných korporácií, ktoré opäť pochádzajú zo Západu. Čiže tie problémy, ktoré sú dneska v Afrike, samozrejme, súvisia aj samotnými Afričanmi, ale nemôžeme sa vyviniť z toho, že Západ nesie kus zodpovednosti, najmä keď v poslednom desaťročí dokázal doslova rozmlátiť niekoľko krajín vrátane Iraku, Afganistanu, Sýrie, Líbye. Ako, samozrejme, že nikto nebude obhajovať diktátorov, ktorí vládli v niektorých z týchto krajín. Ale neviem, či ktorýkoľvek z nás je schopný povedať, že dneska sa tam ľudia majú lepšie. Asi ťažko. Nehovoriac o tom, že ten problém s migráciou by nenastal, pokiaľ by tam nebola taká nestabilita, akú sme tam priviedli, žiaľ, aj našimi vojenskými zásahmi. Našťastie nie Slováci.
Čiže treba sa zaoberať príčinami migrácie a pomáhať Afrike z dlhodobého hľadiska. Iný spôsob riešenia neexistuje. Určite nemôžete tých ľudí nechať utopiť, neurčite ich nemôžete nechať vrátiť sa do občianskych vojen na smrť. To je proste nehumánne, neeurópske, necivilizované, barbarské. Nemôžete to urobiť.
A obávam sa zase na druhej strane, že, samozrejme, problém nemožno vyriešiť tým, čo tu už bolo naznačené, že celú Afriku prelejeme do Európy. To takisto nie je možné. Čiže jediný spôsobom, ako vyriešiť tento problém z dlhodobého hľadiska, je pomôcť Afrike, pomôcť Ázii, prestať z dovážaním zbraní, prestať s vykorisťovaním zo strany korporácií v niektorých krajinách. Zoberte si, čo sa deje v Zaire, resp. v Kongu, čo sa deje v Rwande, Burundi, v tých krajinách, o ktorých sa veľa nehovorí. Ako tam tí Afričania pracujú v neľudských podmienkach pre nadnárodné korporácie v zónach, kde vlastne nefunguje žiaden štát. To sú veci, na ktoré Európania a Západ často zabúda, a potom sa čuduje, aké sú následky z pohľadu prisťahovalectva a migrácie.
Čiže to je ďalšia vec, ktorú určite budeme do budúcnosti rozoberať, a obávam sa, že jedna z tém nášho predsedníctva chtiac-nechtiac bude aj otázka migrácie. Chtiac-nechtiac bude aj otázka TTIP, otázka Transatlantického partnerstva, a určite bude aj otázka sociálnej udržateľnosti Európskej únie, a to je jedna z tých tém, posledná z tém, ktorú by som chcel otvoriť.
Sociálna únia alebo sociálna Európa je témou, ktorú by sme mali veľmi, veľmi silne podporovať. Pretože môžee viesť milión diskusií o tom, ako technicky usporiadať Európsku úniu, a určite ich viesť budeme aj na pôde výboru pre európske záležitosti, ale aby nám neunikla podstata. Podstata je, že Európa musí byť sociálny štát, ktorý pomáha svojim občanom, hlavne tým najslabším. A má to, samozrejme, dosahy aj na Slovensko. Slovensko je v porovnaní s krajinami, s tými silnejšími krajinami Európskej únie stále chudobná krajina, ktorá potrebuje kohéznu politiku, potrebuje pomoc zo strany Európy. Sociálna politika na Slovensku je do veľkej miery financovaná práve európskymi fondami. Čiže my si musíme spoločne uvedomiť, že náš strategický aj praktický záujem je byť súčasťou Európskej únie, ale nie hocakej Európskej únie. Nie neoliberálnej Európskej nie, nie elitárskej Európskej únie. Musíme sa snažiť, naopak, aby Európska únia bola sociálnejšia, demokratickejšia, zelenšia a progresívnejšia, a práve týmto spôsobom by som chcel formovať diskusiu aj na pôde výboru pre európske záležitosti.
Už len posledná poznámka, lebo nechcem predlžovať diskusiu. Som veľmi rád, že tá diskusia je veľmi vecná a nie je plná emócií a zbytočných konfliktov.
Posledná poznámka. Chcel by som naozaj pomyselne podať ruku pánovi ministrovi v tom zmysle, že by sme ako výbor pre európske záležitosti veľmi silne chceli podporovať Slovensko v predsedníctve, spolupracovať s ministerstvom. Potrebujeme pomôcť, budeme organizovať niekoľko podujatí, ktoré budú mať taký masový charakter, že na Slovensku ani pomaly nie je miestnosť, aby sme dokázali toľko ľudí z Európy vpratať do jednej miestnosti. Čo bude tzv. veľký COSAC, čo je stretnutie predsedov, resp. výborov, poslancov výborov pre európske záležitosti zo všetkých členských štátov. Tam môže prísť 400-500 ľudí. Čiže to sú akcie, ktoré treba zvládnuť, potrebujeme na to naozaj infraštruktúru, potrebujeme na to naozaj financie, témy, o tie sa už postaráme, samozrejme, sami, ale potrebujeme, samozrejme, s vládou veľmi silne spolupracovať aj v tejto oblasti.
Takže výbor pre európske záležitosti určite bude ďalej spolupracovať na týchto témach. Vnímate Európu ako náš strategický záujem, ale chceme mať Európu lepšiu. Keď kritizujeme Európu, a tu sa naozaj zbavme akéhosi predklonu, keď kritizujeme Európu, tak to neznamená, že ju odmietame. Odlišujme tieto pojmy, odlišujme nejakú takú primitívnu euroskepsu, že Európska únia je zlá, že Európsku úniu treba opustiť a podobne. S konštruktívnou kritikou, konštruktívne kritizovať je základom demokratickej diskusie a to sa očakáva.
Ja som veľmi kritický na Európskych fórach, keď sa bavíme o Európskej únii, o jej budúcnosti, o jej charaktere, ale to neznamená, že kolegovia sa na mňa pozerajú, že ako som si to mohol dovoliť, že som niečo zlé povedal. Všetci tam kritizujú Európsku úniu. To je európska diskusia, ktorá, žiaľ, niekedy na Slovensku, mám pocit, je taká stále ešte v tých zatvorených hraniciach myslenia ešte z minulosti, kedy sa nemohla kritizovať Moskva, nemohol sa kritizovať Sovietsky zväz. Európska únia je kritizovateľná a mali by sme sa to konečne naučiť bez toho, aby sme sa neustále báli.
Čiže, kolegovia, viac sebavedomia aj v kritike Európskej únie, ale na druhej strane nepodliehajme nejakým primitívnym inštinktom, pudom a riešeniam, ktoré nie sú reálne.
Čiže ďakujem pekne za pozornosť. Oceňujem ešte raz správu pána ministra. Myslím, že bola veľmi vecná, a teším sa na ďalšiu spoluprácu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Faktické poznámky - páni poslanci Huba, Blanár, Šebej, Osuský. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Huba.

Ďakujem pekne za slovo. Som rád, že kolega Blaha tu opakovane spomenul potrebu oveľa väčšej angažovanosti nášho parlamentu pri formulovaní slovenskej pozície v rámci rokovaní o pripravovanej dohode známej pod skratkou TTIP. Otázka len znie, prečo SMER - SD, ktorý tu pán kolega zastupuje, nepodporil opakované návrhy či už moje, alebo kolegu Viskupiča a ďalších, aby sme aj o tejto téme na tejto pôde hovorili, aby sme mali aspoň základnú informáciu zo strany vlády a ministerstva hospodárstva, ako rokovania zo slovenskej strany pokračujú, alebo formulovanie slovenskej pozície.
A som tiež rád, že nielen kolega Blaha, ale aj viacerí predrečníci tu otvorili tému masovej imigrácie, ktorá postihuje najmä v posledných rokoch Európu a ktorá k nám smeruje najmä z Afriky, ako je všeobecne známe. Bez ohľadu na to, asi na to nebudeme mať konsenzuálny názor naprieč spektrom, aké je kvázi morálne či aj praktické zavinenie toho stavu, v ktorom sa Afrika nachádza, alebo tie kritické štáty Afriky, aby sme nezovšeobecňovali, a teda tá miera v úvodzovkách zavinenia alebo bez úvodzoviek zavinenia Európy a Západu a bohatého severu a podobne, tak asi sa zhodneme na tom, že je to obrovská výzva, ktorú nesmieme podceniť, a kde maximálna angažovanosť Európskej únie a jej členských štátov je nevyhnutná. A v tej súvislosti naozaj tá disproporcia medzi tými najviac postihnutými krajinami, najmä Talianskom a postupne niektorými ďalšími, alebo zas naopak, myslím, že aj niektoré škandinávske krajiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čas uplynul, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Blanár.

Pán predseda výboru, oceňujem vystúpenie, pretože priamo to spadá do vašej pôsobnosti, a pár poznámok. Pretože rovnako aj zahraničný výbor, kde som podpredsedom, sa zaoberá touto problematikou. My sme mali prednedávnom spoločné rokovanie zahraničného a európskeho výboru, kde nám veľvyslanec Kanady predstavil pripravovanú dohodu, kde sme sa už dostali trošku ďalej, CETA, medzi Európskou úniou a Kanadou, kde sa črtajú obrovské príležitosti pre európske členské krajiny, kde mnohé komodity budú v bezcolnom režime a bude to obrovská výzva pre naozaj našich podnikateľov.
A v tom kontexte určite veľmi dôležité veľmi vyvážene vyrokovať a dokončiť rokovania so Spojenými štátmi americkými o vytvorení zóny voľného obchodu. Je to obrovská výzva z tohto pohľadu pre Európsku úniu.
No a spomínal si aj, že Európska únia by mala byť štátom, ktorému záleží na sociálnom aspekte. Rozumiem tomu, že si mal na mysli únia štátov jednotlivých členských krajín, ktorá bude presadzovať sociálny štát vo vyváženosti aj s podmienkami dobrými na podnikanie tak, aby sa rozvíjala Európska únia a bolo dostatok zdrojov práve na to, čo je Európe vlastné, a to sú sociálne istoty. A myslím si, že toto v súčasnosti v Európskej únii stále cítiť a že aj Slovenská republika bude dobrým príspevkom vďaka mnohých prijatým opatreniam pre iné európske krajiny v tejto oblasti.
Takže ďakujem za vystúpenie.