68.
Vážené kolegyne, kolegovia, osobitne teda drahí etickí priatelia z opozície, známi veľmi demokratickým prístupom k diskusii, pán poslanec reagoval na mňa, nepatrí sa asi pravdepodobne zneužívať takúto scénu na nejaké osobné naťahovačky. Len naozaj, ide o veľmi vážnu vec. A viem ešte aj to, že v tejto etape nejde o to, aby sme posudzovali riziká, obrovské riziká existujúceho systému, pretože jednoducho, reálna situácia je taká, aká je. Verejnosť nemá, ani SMER nevie zabezpečiť dostatočnú informovanosť a korektnú diskusiu. O tom sa títo páni, ktorí tu sedia, rozprávajú o primitivizme a o tom všetkom možnom, dobre postarali. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, ja nehovorím o tom, že dneska, kto pozná trošku históriu penzijných systémov a tento mechanizmu riešenia, ktorý si pamätá na to, čo sa tu dialo, ako sem vláčili z Chile a neviem odkiaľ, z Argentíny, veľkých tvorcov tohto geniálneho systému, ktorý sem priniesli, že aký bol medzitým vývoj. To, čo začali robiť títo ľudia, ktorí tu rozprávajú o tom, ako SMER kradne a tak ďalej a tak ďalej, čo my znášame tým, že počúvame to a nechodíme a neprijímame ten tón. Pretože, keby sme to urobili, a pritom v srdci toho, čo mám ja voči týmto ľuďom na srdci, je hrozne veľa. Ale je asi nevyhnutným predpokladom, ak tento parlament má vyzerať ako naozaj nejaké reprezentačné miesto nejakého slušného národa, tak sa nemôžme pridať na ten štýl. Ale aspoň pripomeniem na konto toho, čo tu narozprávali.
Kolegyne, kolegovia, tento systém rovnako pod tlakom Medzinárodného menového fondu a aj Svetovej banky sa začal realizovať, bohužiaľ, iba v periférnych štátoch Európske únie - u nás, v Maďarsku a v Poľsku. Bol vývoj, aký bol, situácia, aká bola, demografický vývoj a tak ďalej, samozrejme nejaká komparácia s penzijnými systémami v starých krajinách Európskej únie absolútne nie. Ale títo ľudia, ktorí rozprávajú niečo o nejakých oligarchoch, potrebovali napchať verejné peniaze zo zákona vybraté našim občanom cudzím správcovských spoločnostiam, finančným hydrám, pán poslanec, keď sme už teda pri tom. (Potlesk.) Finančným hydrám, ktoré ako súkromníci spravujú pritom s elementárnou základnou etikou, že ich povinnosťou je dobýjať zisk z verejných peňazí, ktoré na základe zákona zoberú našim poslancom. Títo ľudia sa ani jeden z nich nepostaví pred našich ľudí a nevysvetlí, že tým, že sme prešli do solidárneho penzijného systému, dnešní dôchodcovia posledných desať rokov majú minimálne o 120 až 150 eur nižšie dôchodky.
Ľudo, ako sa máme pozerať našim rodičom, aj tvojim do očí, keď sme pri tom? Tí, ktorí nestihli privatizovať nič. Koľko poznám ľudí v našej dedine, ktorí tých 150, 120, 130 eur, keby ich mali, tak tie základné problémy, čo nemajú ani na základné lieky, aby si mohli zabezpečiť elementárne chatrné zdravie, tak ako tie peniaze presne im chýbajú, ktoré sme oklamaným ľuďom, kde nepochybne, bohužiaľ, a poviem to aj naplno, na plné ústa, lebo si to myslím, chamtivosť našich ľudí a snaha to, že budú to moje peniaze, budem si ich dediť, nebudem náhodou solidárne pri odvrhnutiach ich niekomu inému sanovať veci. Zrušili sme náš korektný sociálny a solidárny systém, ktorý tu funguje, ale ktorý funguje aj v krajinách západnej Európy. Nikdy sme nevysvetlili našim občanom, ako vyzerajú dôchodky štátnych zamestnancov, alebo ľudí, ktorí pracujú vo verejnom sektore, ako vyzerajú dôchodky ľudí, ktorí pracujú vo veľkých koncernoch, aký je ten mechanizmus, čo sme urobili u nás. Iba to, že sme prijali zákon a odovzdali sme ich kompletne nenávratne. Ešte to, čo urobili z právneho hľadiska, to boli zásadné hanebné veci, pretože nedá sa to zrušiť. Urobili tam také sankčné opatrenia pre nás, keď sme čokoľvek chceli, urobili aj pre našu vládu, že jednoducho vstúpiť do toho procesu sa nedá, lebo by sme platili obrovské penále za to, že by sme takýto systém zrušili.
Nenávratne ste ukradli ľudom ich verejné peniaze. A komu ste ich dali? Ktovie ktorým, kolegyne, kolegovia, tým oligarchom, o ktorých tu majú plné ústa ľudia.
Ľudo, odpusti mi jednu drobnú vec, veď ty si bol dvakrát odvolaný z verejných funkcií pre podozrenie pre finančné machinácie. Je to tak, alebo to tak nie je?
Jak môžeš sa sem postaviť a mne vyprávať (potlesk), že nevie a kradne milióny a neviem, čo všetko. (Doznievanie potlesku.) Je to nekorektné.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže naozaj, ja sa priznám, že emotívne, neviem inak, ako emotívne hovoriť o tomto systéme, lebo naozaj to považujem dnes za obrovské riziko. Za obrovské riziko, aby verejné peniaze, dneska už z toho 180 mld. spravujú nejaké cudzie spoločnosti, o ktorých nevieme nič. Kde relatívne chatrný, ani nie intenzívny bankový dohľad, ktorý je štandardný, ktorý môže naša Národná banka vo vzťahu k nim, ktoré sú informované, uložené, neviem, v akých akciách, neviem, v akých krajinách a financujú rozvoj, neviem, akých krajín. Len nie Slovenska. Ako vyzerajú peniaze, kde je tam inflačná brzda? Je obrovský problém, za 30 rokov kto bude vedieť, že ako bude vyzerať hodnota akcií, do ktorej sú investované naše peniaze? Aký to bude mať možný tlak na existujúci daňový systém a na reálne zabezpečenie skutočného vyplácania dôchodkov? Koľko ľudí bolo oklamaných, koľko musí doplácať a tí ľudia, ktorí sú v priebežnom dôchodkovom systéme, na tých, ktorí nemajú zarobené úplne nič? Veď to sú obrovské, obrovské množstvá ľudí. Na ktorého anjela tam išli, do toho systému? (Potlesk.) To nevedeli tvorcovia toho systému stanoviť, že aké sú hranice, a kto tam jednoducho vstúpiť nesmie?
Nemá význam ďalej hovoriť o zásadných rizikách, ktoré sú v tomto systéme a ktoré svedčia len o tom, že tí, ktorí to urobili, sa správali hanebne. Absolútne nebrali ohľad na náš národný záujem a už vôbec nie na ohľad ľudí. Bolo treba práve tých oligarchov, ktorých môžem natlačiť, možnosť, aby mohli zo 180 mld. peňazí, ktoré sú tam momentálne len, ale odhady sú za 10, či koľko rokov, až o 700 mld. a podobne, obrovské sumy. Obrovské sumy.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, nebudeme sa púšťať dneska do etickej diskusie ako klub. Nemá to žiadny význam. Hovoríme o technických veciach, pretože musíme vychádzať zo stavu, ktorý tu je a z možností, ktoré štát v tomto smere má. Ale to, že tí ľudia, ktorí dneska by mali byť naozaj ticho a báť sa, aby nemuseli niesť zodpovednosť za to, čo spôsobili, lebo tie riziká sú obrovské, by naozaj nemali robiť ten cirkus, čo tu robia. A majú, keď už teda chcú pomôcť, nech sa aspoň trošku začnú zaoberať riešením aktuálnych problémov a nech sú aspoň trošku seriózni a nech aspoň prejavia nejakú mieru sebaľútosti.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)