51. schôdza

Ďakujem pekne. No ja si myslím, že tá debata úplne niekam odišla, ak my tu môžeme mať všetci obavy o nejakú starostku, o župana Banskej Bystrice, o neviem koho. Vážení, ale veď to sú úplne zlé príklady. Veď týchto ľudí volili občania v slobodných voľbách. Tak sa tu nemiešajme do školského zákona. Tak potom zmeňme zákon tak, že bude voliť parlament starostov a primátorov. Jednoducho občania si ich zvolili a daný starosta alebo daný primátor alebo župan sa správa tak, ako sa správa. To sú jednotlivé príklady.

Lojzo, ja ti garantujem, že v Humennom nie ne moja sesternica ani žiadna moja rodina v žiadnej vedúcej funkcii.

A pán Kotleba keď tak to chce, tak o štyri roky budú ho hodnotiť občania, ale nerozprávajme my teraz pri školskom zákone, že ideme meniť aj zákon, lebo nemôže byť starostka upratovačka. No koho si ľudia zvolili, tak to tak riadi obec, tak to riadi župu a tak to riadi mesto.

A vôbec to nie je o straníckosti, je to úplne o osobách. to by som chcela povedať.
Po druhé, riaditeľ školy musí byť manažér, veď manažuje financie, tak ako povedal pán Petrák, veď on zodpovedá za stravovanie, za školské jedálne, mesto, obec dofinancováva školy. Takže on musí mať aj manažérske schopnosti a stále ho volí tá školská rada.

Ako mi hovorila kolegyňa Rošková, keď sa školská rada rozhodne, že riaditeľom školy bude rodič, tak ním bude rodič, ale ten starosta musí mať určité kompetencie a zodpovednosť, lebo je trestnoprávne zodpovedný za čerpanie rozpočtu celej obce. Je to veľmi zložité, čo rozprávame.

A ďalšia vec, málotriedky. Samozrejme, sú niekde lazy a tak ďalej, kde by nám tak zanikli školy a tie deti nemajú možnosť ísť do iných škôl, ale rodič si tu môže dneska vybrať, však on môže zobrať to dieťa a môže ho odviesť do mesta. My to tak na rozdiel od Spojených štátov máme, pretože keďže chcelo KDH zavádzať autobusy, tak si povedzme, ako je to v Spojených štátoch, tam musíte chodiť do tej školy, kde bývate, tak vám tam môže chodiť autobus. Ale my dneska si môžeme školy vybrať. Tak nechajme zase tú voľnosť na tých rodičov. Veď my nikomu nič neprikazujeme, ale my nechávame voľnosť občanov voliť si starostov a primátorov a županov a voľnosť rodičov pri výbere, kam chcú dať svoje dieťa do školy.

Pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem povedať len jednu poznámku, ku ktorej, kolega Hlina, ste hovorili, pokiaľ ide o cirkevné súkromné školy a obecné a štátne školy a tú rovnoprávnosť. Otvorili to už predtým v rozprave viacerí naši kolegovia z koalície. Viete, ja som si myslel, že po pätnástich rokoch tento problém je vyriešený, že tú debatu sme už uzavreli, pretože ani podľa ústavy, ale aj spravodlivosti neexistuje rovnosť medzi inštitúciami. Existuje podľa článku ústavy rovnosť medzi občanmi, každý občan platí dane podľa rovnakého zákona, áno, keď je chudobný, má bonus a podobne, a rovnako každý občan má mať rovnaký úžitok, čo znamená, každé dieťa má byť rovnako financované z tohto pohľadu. A jednoducho jedna škola bude pôsobiť inak ako druhá, žiaľbohu, no ale sú si rovní občania, nie inštitúcie, to si musíme uvedomiť. Ďakujem.

Ďakujem.

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem za slovo. Ja sa vyjadrím tiež k jednej záležitosti, hlavne k tomu, čo sa týka porovnania a financovania súkromných, cirkevných škôl s inými školami. Pri tých súkromných, cirkevných môžu vymenovávať zriaďovatelia škôl riaditeľa školy bez školskej rady, pričom pri štátnych školách to tak nie je, pretože, ako si povedal, súkromné a cirkevné školy majú svoje peniaze a štátne školy používajú verejné peniaze. No to je podľa mňa hlboký omyl, pán kolega, pretože aj súkromné, aj cirkevné školy sú financované tiež z verejných zdrojov. Mal by si pravdu vtedy, keď si sa tu tak rozohnil, keby jednoducho cirkevná ani súkromná škola nemala ani cent z verejných prostriedkov. Vtedy by som ti povedal, že máš pravdu. Ale to bola úplná nevedomosť v tom zmysle, mne sa zdá, že tým, že možno reaguješ na každý zákon a každé odvetvie, tak potom ti utekajú také základné súvislosti. Vtedy by to bolo v poriadku, keby súkromné aj cirkevné školy mali len svoje prostriedky a nepoužívali verejné prostriedky. Ďakujem.

Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Na tú poslednú faktickú mi napadá tak narýchlo jeden, Žampa, sa, myslím, volá ten lyžiar. On tiež má nejaké štátne peniaze z toho, že chodí lyžovať. A ide mu pani Vaľová nominovať trénera? Viete, prísne vzaté, dajte návrh zákona, aby Žampovi nominovali trénera smeráci. Však vy ste tu najkompetentnejší z kompetentných. Proste ak je to raz štátne, tak chcete do všetkého vidieť, hej. Tak to má fungovať?

Iné som chcel ešte k tomu príspevku povedať. A poviem pravdu, že ma mráz obchádza z tých ľudí, ktorí sú údajne liberáli, kde pani Nicholsonová donesie návrh, že nie je možné ospravedlniť dieťa zo sexuálnej výchovy na škole.

Pán Poliačik tu bude hovoriť o nejakej insitnosti. Pán Poliačik, ja som sa nikdy na nič nehral, kľudne mi môžete povedať bača. Neurazím sa na to. Prečo to potrebujete zdôrazniť? Vy ste asi odborník na vzdelávanie, ale ma obchádza mráz z toho. Keby ste mňa raz už nie moje deti, ale mojich vnukov alebo vnúčence nútili sa učiť v kobke, kde sú starší, mladší. A tie vaše pedagogické prístupy si kľudne aplikujte, kde chcete, ako chcete, ak vám to tento parlament dovolí, len, prosím vás, urobte to aspoň tak, že nebudete nútiť moje vnúčatá do toho a budete ich presviedčať, aké je to geniálne, keď sú deti medzi sebou staré, mladé a všetko dokopy a budú sa učiť všetko naraz a o všetkom a bude tam ohm a ja neviem, čo všetko tam budú robiť. Prosím vás, aspoň zabudnite na to. Dobre, ja verím, že tento parlament sa nikdy nedá a tomuto liberálnemu teroru v tomto prípade nikdy sa nepodvolí.

Kolegyne a kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať ešte stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Nemáte ho dlhé, ale krátke. (Ruch v sále.) S vaším dovolením, kolegovia, ešte by sme mohli pokračovať, aby odznela záverečná reč pána ministra v súvislosti s rozpravou. Máte slovo, pán minister.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa vyjadrím len naozaj veľmi krátko. Panie poslankyne, páni poslanci, napriek tomu, že k niektorým ustanoveniam tohto novelizačného balíka tu bola búrlivá diskusia, ešte raz chcem upozorniť na to, a ďakujem za to, čo tu zaznelo aj v rozprave. Naozaj drvivá väčšina ustanovení tohto novelizačného balíka celkom jednoznačne výrazne zjednoduší život na školách, zjednoduší život učiteľom, rodičom. Takže aj z tohto dôvodu vás prosím, aby ste posunuli tento legislatívny balík do druhého čítania. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán minister.

Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie. Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje minútová prestávka, kolegyne, kolegovia, potom pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

(Minútová prestávka.)

(Po prestávke.)