51. schôdza

Nemám takéto informácie, žiadne z nich. Na všetky otázky môžem odpovedať len, že nemám žiadne takéto informácie, o ktorých hovoríte. A opäť upozorňujem, že výber ich finančného partnera si zmanažovala samotná firma VTG, ktorá je štandardná obrovská firma, kótovaná na burze, ktorá podlieha úplne prísnym pravidlám regulácie a nakladania a podnikania v rámci Nemecka aj švajčiarskych práv, a kľudne môžete tieto otázky smerovať na nich, kde určite vám podajú, keď tak, oni relevantnú informáciu, prečo práve tohto partnera si vybrali.
V každom prípade pre nás podľa celej tendrovej dokumentácie je situácia jasná. Je to unikátne a autonómne rozhodnutie tohto najväčšieho európskeho operátora na trhu.
Ďakujem za slovo, skončil som.

V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Martin Poliačik ministrovi, ministrovi určenému spravovaním vecí ministerstva hospodárstva Petrovi Kažimírovi. Aha, už si tu, pán poslanec. A otázka znie: "Vážený pán minister hospodárstva, má Slovenská obchodná inšpekcia informácie o výskyte tzv. kazítok v nejakých výrobkoch? Ak áno, mohli by ste, prosím, poskytnúť informáciu o ich počte, prípadne charaktere, v akom druhu výrobkov sa vyskytli a podobne? Boli v tejto súvislosti uložené nejaké sankcie alebo boli, respektíve sú vedené nejaké súdne spory?"
Poprosím vás, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie o ukončení odpovede. Nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Pán poslanec, táto otázka je ako šitá na mňa, už 47 rokov skoro (vyslovené s pobavením), z pohľadu toho, ako sa volám. A dovoľte mi teda, vám prečítať odpoveď pripravenú na rezorte hospodárstva.
Slovenská obchodná inšpekcia nemá informácie o výskyte tzv. kazítok vo výrobkoch, nakoľko do dnešného dňa nedostala žiadny spotrebiteľský podnet na uvedenú tému a ani pri doterajšej činnosti na základe skúšok bezpečnosti výrobkov nezískala vedomosť o existencii tzv. kazítok v žiadnom sortimente výrobkov. Rovnako ani laboratóriá, ktoré skúšky vykonávali, obchodnú inšpekciu neupozornili na existenciu podozrivých súčiastok v ktoromkoľvek nepotravinovom sortimente. Tieto praktiky sú však už aktuálne evidované v niektorých členských štátoch Európskej únie, napríklad vo Francúzsku, kde túto problematiku upravili v rámci trestného práva a navrhovaná úprava má teda najmä preventívny charakter a spadá do oblasti ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľa.
K vašej otázke, či v tejto súvislosti boli už uložené nejaké sankcie zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie, je potrebné podotknúť, že štátne orgány môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Vzhľadom na to, že ide o novú zákonnú povinnosť, ktorá doposiaľ nebola v slovenskom právnom poriadku nikde zakotvená, Slovenská obchodná inšpekcia v tejto veci nevykonala ani jednu kontrolu a teda neuložila žiadne sankcie. Z tohto dôvodu tiež Slovenská obchodná inšpekcia nevedie žiadne súdne spory s výrobcami, dovozcami, dodávateľmi ani predávajúcimi a ani nemá vedomosť o súdnych sporoch vedených medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi, ktorí vo výrobkoch použili kazítko, pretože Slovenská obchodná inšpekcia aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nedisponuje takýmito štatistikami či informáciami.
Skončil som.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Prihláste sa, prosím. Už?
Nech sa páči, máte na to dve minúty.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Nemyslím si a teda nesúhlasím s vami úplne v tom, že neexistujú podľa súčasného práva prostriedky na to, aby v prípade, že by takáto súčiastka bola nájdená, či už hardvérová alebo softvérová, tak by sa nedalo zasiahnuť proti tým, ktorí to zariadenie vyrobili alebo ho predávajú, pretože by to mohlo spadať pod definíciu podvodu. Keď vám niekto niečo predá s tým, že to má fungovať, a zároveň do toho dáva niečo, čo fungovať nemá, alebo vám znefunkční celú vec, tak to je podvod a predpokladám, že, že orgány činné v trestnom konaní by tam mohli konať. Takže tam aj smerovala tá druhá časť otázky, či náhodou nemáme podobné prípady, ktoré sa tematicky touto vecou zaoberajú.
Moja druhá otázka je, ak teda nevieme o tom, že to existuje, nevieme o tom, že by sme to vôbec mohli mať, tak mám ďalšie dve ešte. Či zahraničná prax nám ukazuje aspoň na reálnu existenciu problému. To je prvá. A druhá: ak teda zavedieme zákonnú normu, ktorá bude ukladať nejakým orgánom štátnej správy toto kontrolovať, nachádzať a trestať, aký to bude mať zhruba podľa vášho odhadu dopad na štátne financie?
Ďakujem.

Pán podpredseda, dáte krátku odpoveď?
Nech sa páči.

Dobre. V rámci zdravého rozumu vám odpoviem, lebo viete, že (vyslovené s pobavením) nič viac v tejto súvislosti nemám v rukách, len, len to, čo som spomenul. Tak podľa toho, čo som vám v podstate aj povedal, zahraničná prax na to poukazuje. Spomenutý je prípad Francúzskej republiky a jej zakotvenie takéhoto chovania v trestnom práve. Zároveň je tu ale nevedomosť o tom, že by reálne takéto spory alebo takéto podozrenia na slovenskom území existovali, ale keďže už roky sme v globálnom trhu, sa nachádzame a sme predmetom vĺn vývozu všelijakých druhov tovarov, dovolím si predpokladať, že ak takýto fenomén je prítomný v krajine, ako je Francúzska republika, tak nejaká pravdepodobnosť určite existuje aj na Slovensku. Ja považujem, viete, čo považujem za najpozitívnejšie? Že sa vôbec o tom rozprávame, to, že verejnosti vyťahujeme tento problém, že tu môže existovať a že upriamujeme vlastne pozornosť laickej verejnosti na to, že takýto typ správania aj veľmi sofistikovaných a kredibilných dodávateľov tu môže byť, lebo sa už vyskytoval niekde inde vo svete alebo dokonca v Európe. Čiže dávame do pozornosti túto problematiku, čo je pozitívne v každom slova zmysle.
No a ak sa pýtate na to, či to bude mať pozitívny dopad na verejné financie, tak krátkodobo asi nie, lebo som, predpokladám, že Slovenská obchodná inšpekcia ako každý orgán štátnej správy si vyžiada na to dodatočné financie, lebo je to akoby dodatočná povinnosť, asi nejaký väčší počet ľudí, preškoľovanie a podobne. Ale z hľadiska úlohy štátu, a na tom sa snáď dohodneme, aj liberáli, aj etatisti, z hľadiska základných úloh štátu ochrana spotrebiteľa patrí k základným úlohám štátu, kde má chrániť štát ľudí, ktorí sú v jasnej asymetrii informačnej, ale aj z hľadiska práv a možností vymoženia si svojich práv vo vzťahu k dodávateľom. Takže v každom prípade bohumilá téma, ktorej sa musíme venovať.
Ďakujem, skončil som.

V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Gabriel Csicsai, ktorého nevidím v sále, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky, takže nebudeme odpovedať na jeho otázku.
Piatu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi, ktorého zastupuje opäť podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, a otázka znie: "Vo vašej správe o našom členstve v Európskej únii je konštatované rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, že dohoda o pristúpení Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv s právom Európskej únie je nezlučiteľné s ustanoveniami práva Európskej únie. Čo je za týmto absurdným tvrdením?"
Poprosím vás o odpoveď, pán minister a podpredseda vlády, ako aj o oznámenie o ukončení odpovedi.
Nech sa páči.

Ďakujem, ďakujem pekne. V rámci úloh univerzálneho vojaka, dovoľte mi teda odpovedať aj za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Primárne právo Európskej únie obsahuje v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole č. 8, pripojenému k zmluvám, celý rad podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby bola prístupová dohoda Európskej únie k Európskemu dohovoru k ochrane ľudských práv v súlade s právom Európskej únie. Okrem iného pristúpením k Európskej únii nesmú byť dotknuté právomoci Európskej únie vymedzené v zmluvách Európskej únie, právomoci členských štátov a takisto osobitné postavenie členských štátov s ohľadom na spomínaný Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a na výhrady členských štátov k tomuto dohovoru.
Podľa Súdneho dvora Európskej únie tieto podmienky ustanovené v zakladajúcich zmluvách EÚ nie sú prístupovou dohodou EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. V rámci stanoviska Súdny dvor konštatoval viacero nezlučiteľností medzi prístupovou dohodou a právom Európskej únie. Konkrétne vyjadruje výhrady voči tomu, že prístupová dohoda nezakladá žiadny koordinačný mechanizmus medzi právami ustanovenými v Charte základných zmlúv EÚ a dohovoru o ochrane ľudských práv. A ďalšou výhradou Súdneho dvora malo byť narušenie zásady vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi Európskej únie, pokiaľ by Európsky súd pre ľudské práva vyžadoval, aby členský štát Európskej únie overil dodržiavanie základných práv iným členským štátom Európskej únie.
Súdny dvor vyjadril výhrady aj k Protokolu 16 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý by mohol narušiť autonómiu konania o prejudiciálnej otázke. Ďalšie výhrady Súdneho dvora smerovali najmä k zachovaniu autonómie práva Európskej únie.
Všetko, skončil som.

Páni poslanci, poprosím vás, rozprávajte sa trošku potichšie, lebo naozaj rušíte rokovanie.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, doplňujúcu otázku.