51. schôdza

Ďakujem pekne. No, pán kolega Kvasnička aj niektorí kolegovia predo mnou, trochu ste si zafilozofovali, ja vám to poviem tak, jak som zvyknutý. Kopa žvástov, pán kolega. Kopa žvástov, čo ste tu predviedli, na mňa toto vôbec neplatí.
Ja som očakával vysvetlenie, prečo ste najprv podpísali spoločnú kandidátnu listinu alebo spoločnú kandidatúru pre kandidáta pána Žilinku a prečo ste bez toho, aby ste to kolegom - teraz už exkolegom z KDH - a aj kolegom z opozície vysvetlili a povedali, prečo ste spravili to, čo ste spravili. A prečo ste nemali v sebe aspoň toľko odvahy a elementárnej úcty ku vlastným kolegom, ktorí vás do tohto parlamentu doviedli, strana, ktorá vás sem doviedla, a takisto ku kolegom v opozícii, prečo ste sa zachovali ako rozbíjač opozície, ako agent SMER-u, ako lokaj SMER-u, ako zradca opozície. To ste mali povedať. A nie to, čo ste tu kvákali, a to, čo ste tu rozprávali. To po prvé.
A po druhé. Kandidátka, kde je 60 podpisov na pozíciu NKÚ, je predo mnou, tam na mieste č. 41 je váš podpis, pán Kvasnička. Ako to je nonsens, tam je váš podpis. Tá kandidátka má dátum 8. mája. Čo sa stalo za ten týždeň alebo za tých 10 dní? Vy tu rozprávate, že pani Crkoňovú poznáte dva roky a mali ste v hlave nejaký sen, dva roky ste ju, kam ste... Čo sú to za sprostosti, prosím vás pekne? Ako čo sa nám tu snažíte nahovoriť? 8. mája alebo kedy ste podpísali kandidatúru pánovi Žilinkovi.
Ja vám neverím. Za tým, čo ste urobili, je niečo iné. A zapamätajte si, zo všetkého sa nedá vyspovedať. Raz sa dozvieme, čo za tým bolo. Je za tým niečo iné.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, vždycky som vás považoval za veľmi slušného človeka. Dneska to len tie vaše slová potvrdili. Neberte týchto havkáčov, ktorí tu hovoria, vaša slušnosť bude ďalej, ľudia, ktorí vás vypočuli, si iste spravia svoj názor tak, ako si robia názor o nás tu všetkých pri každom jednom vystúpení.
Ešte raz, veľmi pekne ďakujem za váš pripravený príhovor, ktorým ste vysvetlili veci. Povzneste sa nad vecami, ktoré tu havkáči hovoria.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvasnička, podľa mňa, ja si osobne myslím, že erudované vystúpenie, my dvaja sme si niekedy v podstate tu skočili do vlasov, ale mne sa páči teraz ten váš prístup v podstate, že ste povedali konečne tej opozičnej politike nie a prichádzate s niečím novým, čo je pre nás, pre SMER možno viac nebezpečné ako súčasná opozícia.
Tu jasne vidíme, že kritizujú vás ľudia, ktorí na jednej strane jedným dychom spomínajú, že aký, spomeniem pána Lipšica, že aký bol Trnka človek, aký bol zlý generálny prokurátor, pritom ho v roku 2003 navrhla sama opozícia, opozícia za Dzurindu ho zvolila. Toto je súčasná opozícia, čiže oni zvolia Trnku prvýkrát za generálneho prokurátora a idú vykrikovať potom, čo to je za človeka, aký je zlý, a potom vinia z toho SMER. No toto isté sa deje aj tu, že jednoducho oni, opozícia súčasná, už mohla vo februári 2012 zvoliť nového šéfa NKÚ, nezvolia, dokonca v prípade, že v tom čase končilo funkčné obdobie aj ombudsmanke, ktorú zvolili, ale šéfa NKÚ nezvolila, lebo sa nevedeli na ňom dohodnúť, a teraz vinia z toho celého SMER.
Jednoducho ja znova to poviem, vy ste pre nás pre SMER nebezpečnejší ako nový druh opozičného politika, ako táto stará skresaná opozícia, skostnatená, ktorí sa hrajú iba na demokratov, a pritom teda vlastné demokratické návrhy, kritizujú svojich vlastných poslancov. No však nám je to vlastne aj jedno, čo sa tu deje teraz, lebo sú to vaši kandidáti z opozície, ale je dosť smiešne, ako si tu opozícia nakladá vzájomne.

Pán kolega Kvasnička, nadviažem na svojich kolegov Martina Poliačika a Luciu Nicholsonovú.
Vždy som si so záujmom vypočul váš príhovor, myslím si, že intelektuálne je to jeden z najobohacujúcejších príhovorov, ktoré vždy, ak otvoríte ústa v tejto snemovni, máte, a niekedy sa priznám, že strácam niť a ani nerozumiem, a myslím si, že je tu veľká časť poslancov, ktorí možno ani dnes vám nerozumeli.
Čo sa dneška týka, no, musím povedať, že ste do 30 minút trvajúceho príhovoru zabalili strašne veľa citácií a odkazov na múdrych ľudí z minulosti, ale nijakým spôsobom ste vo mne neprekryli taký trpký a smutný pocit, ako keby to bol koniec nejakého smutného príbehu, a bol som prekvapený, že ste obhajovali relativizmus ako hlboko veriaci kresťan, lebo tým, že ste vytvorili nejakého strašiaka s názvom duálne myslenie, tak v podstate obhajujete nejaký relativizmus a to, čo povedal kolega Poliačik, sú situácie, kde existuje iba čierna a biela. Neexistuje nič medzi tým. Vy ste tu 30 minút robili zo seba martýra, plakali ste nad tým, aký máte ťažký osud, ako vás minulý týždeň všetci trýznili, ale ja som možno trošku praktický a bez tých vzletných fráz chcel počuť jednoduchú odpoveď na otázku, prečo navrhujete danú osobu. To tam neodznelo. Ja tú dámu nepoznám, vôbec nespochybňujem jej kvality odborné a možno ani morálne, ani iné, naozaj netuším, že kto to je.
Ale ak ste chceli niečo povedať, tak ste mali povedať, prečo to robíte, napriek tomu, že môže byť aj o tie 2 % lepšou kandidátkou ako spoločný kandidát opozície.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Kvasnička, ja vás nechcem chváliť za tento prejav, aby som vám nepoškodil, preto, lebo niektorí poslanci v tomto parlamente sú natoľko politicky perverzní, že by to tak chápali. Aj tí, ktorí hovorili predo mnou. Toto určite nie je ani šachovnica, toto určite nie je ani o čiernej a o bielej, toto je určite o nejakom názorovom spektre a vy ste sa do tejto debaty podľa svojho vedomia a svedomia zapojili.
Chcel by som len povedať, že tak ako pán poslanec Kvasnička vystupuje tu, vystupuje aj na výbore pre kultúru a médiá, je to rovný chlap s rovnými opozičnými názormi a hlavne nekúpiteľnými názormi, to by si mali uvedomiť všetci, ktorí ho počúvajú. Je to opozičný poslanec. Aký to bol rozdiel oproti tým prejavom, ktoré tu zneli doteraz, žiadne kádrovanie, nič o tom, kto je koho príbuzný, kto je za takú alebo onakú farbu, ale vecný prístup jedného normálneho človeka, ktorý tuná predkladá iného človeka, o ktorom si myslí, že je vhodným kandidátom, a nech to dopadne akokoľvek, pán poslanec Kvasnička, toto bol taký, taký výkrik z tohto opozičného marazmu, ktorý tuná v tomto parlamente existuje a ktorý je nehodný Slovenska, ktoré vzniklo v tom roku ’93, ktorí, práve niektorí, ktorí tuná takto vehementne vykrikujú, ho nechceli.
Všetko so všetkým súvisí a ja si vám dovolím za tento opozičný prejav poďakovať.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja ďakujem aj pánovi poslancovi Kvasničkovi, že vystúpil a povedal, ako to on vidí. Priznám sa, patrím k tým, ktorí vždycky rád počúvali pána poslanca Kvasničku a myslím si, že aj bol na to dôvod, a ja ostanem aj pri viere takej úprimnej, naivnej a presvedčivej, že taká kategória, pán poslanec Kvasnička, ako je sebaúcta, že keď si to vyhodnotíte, že ju nestratíte. Ja neviem, či niekedy vnikneme do podstaty vášho myslenia pri tomto dosť zložitom bode vývinu tejto krajiny, ale prajem vám, ako bolo také poďakovanie za tie doterajšie prejavy, aby ste sebaúctu ani po dnešnom dni nestratili. Ak sa vám to podarí, tak naozaj nehľaďte na to, čo hovoríme, verím, že sa vám to možno podarí, ale nie som si istý.
Viete, menovali ste veľa rôznych literátov a medzi nimi ste spomenuli aj majstra Rúfusa. Naozaj senzačný človek a vhodné si ho pripomínať možno aj v tejto chvíli. Má takú jednu krásnu esej, kde opäť brilantnými slovami hovorí o tom, že je hodné žiť a je hodné veľa vecí sa snažiť, aby tam, kde voľakedy rástlo jedno steblo trávy, rástli potom aspoň dve, že už aj vtedy má život zmysel.
Ale v jednej chvíli hovorí, že slová akokoľvek krásne už nestačia, že treba činy, že treba hoc malý poriadny čin, a ja sa vás v duchu teda toho vášho dnešného príhovoru spytujem, či nemáte pocit, že by ste to ešte jedným činom vedeli zachrániť, zvrátiť, napraviť, vyberte si.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kvasnička, som veľmi rada, že som si mohla vypočuť toto dnešné vaše vystúpenie, aj keď vás tu kolegovia označujú za Judáša, kolaboranta a čo ja viem, čo ešte. Bola som na finančnom výbore, o ktorom tu toľko pán Lipšic hovorí, že poslanci SMER-u boli nespokojní, keď vypočúvali pani Crkoňovú a pána Mitríka. Nepáčilo sa mi, keď napádali pani Cvrkoňovú v tom, že klame, že s nikým nerokovala, že nikdy nerokovala s vedením KDH, teraz ste to vo svojom vystúpení vyvrátil. Myslím si, že je veľmi úbohé, keď som si dneska prečítala Nový čas, kde Nový čas predstavuje, kto bude šéfom NKÚ, a k pani Crkoňovej uvádza jej mínus, že je evidentne prepojená na SMER, keďže pôsobila na ministerstve, a jediné plus, ktoré uvádzajú, že nevyzerá zle, ale to nie je kvalifikácia. Myslím si, že to je urážka všetkých žien.
Pán poslanec, vaše slušné vystúpenie je ukážkovým príkladom, ako si predstavujem diskusiu v tomto stánku demokracie.
Ďakujem.

Dovolím si aj ja zapojiť sa do tejto diskusie faktickou. Ja som podporila spoločného kandidáta väčšiny opozície, pretože som chcela prispieť k vyváženiu mocenských politických síl, ale napriek tomu, že som podporila tento spoločný návrh opozície, si myslím, že nie je správne vyslovovať súdy nad kolegami, ktorí už z akýchkoľvek dôvodov, nech sú subjektívne, objektívne, konali podľa vlastného vedomia a svedomia. Ak sa mýlili, tak si myslím, že sami si budú niesť zodpovednosť v prípade, že konali v omyle alebo pod nejakou inou pohnútkou. Myslím si, že nikoho z nás neoprávňuje vynášať nad inými, ktorí majú iný názor, súdy. Nie je správne riadiť sa predsudkami, pretože práve tieto predsudky a súdenie iných bez poznania okolností nám bránia v tom, aby sme ako parlament spolupracovali. Antagonistické, nepriateľské a konfrontačné nastavenie parlamentu nie je ku prospechu nikomu. Určite to nepomáha občanom a ja to vnímam ako veľkú záťaž pre našu spoločnosť a myslím si, že ľudia, ktorí stavajú svoje bytie a svoju prácu na princípoch, ktoré ste spomenuli, pán poslanec Kvasnička, to je tá spolupráca, tvorba, komplementarita, tomu rozumejú a pre nich je rovnako veľkou výzvou a zbožným prianím, aby parlament bez akýchkoľvek politických, ideologických, náboženských predsudkov začal spolupracovať, aby ľudia hlavne v parlamente boli dobrým vzorom pre našich občanov, aby napriek tomu, že sa odlišujú svojimi názormi a postojmi, zachovávali k sebe úctu.

Kolega môj výborový pán poslanec Kvasnička, čo si mi to urobil? Hovoril si o snoch a mňa napadlo hneď "íc": "Ja úbohý, rozprestrel som pred tebou svoje sny, tak našľapuj opatrne, lebo kráčaš po mojich snoch," bol prvý citát, čo mi napadol, a ty si do toho vhupol so všetkou vážnosťou a silou a troška si rozbúral tie sny a druhé mi napadlo podobne ako kolegovi Poliačikovi, šachy.
Tie Válkove Šachy, vnímal som ich doteraz aj v iných konotáciách a nemyslím si, že biela a čierna je o šachovnici, ale aj figúrky sú biele a čierne, a túto parlamentnú prítomnosť nedefinujeme my, ale do tých jednotlivých farieb nás vpratáva rokovací poriadok a ja si dovolím teda zacitovať. Neviem, či si sem sadol z dlhej chvíle, ale predpokladám, že nie.
"Ak si sadneš z dlhej chvíle k šachom, pre šťastie alebo pre sklamanie hrať, nezabúdajte, že je problém, na kom závisí vaše šťastie či pád. Neukazujte svojmu súperovi päty a dámu strážte, ak ju máte rád, nepúšťajte ju samú na výlety, nevieme nikdy, čo sa môže stať, nakoniec sa to zvrtne na zákone, že silu umu zdolá sila zrád" - a tu zradu vidím - "v partii často vyhrávajú kone, jedine však kráľ môže dostať mat."
A toto si skús vyložiť a to ti ja odkazujem v tejto faktickej.

Myslím si, že mnohé veci sa z politiky vytratili a v ’89. roku ten ideál bol kdesi inde. Keď sa ktosi možno k čomusi takému, Marián, vráti, vieš, tak to ľudia nevedia pochopiť.
Ty si to krásne tuná povedal, v podstate renesančných sociálnych filozofov si tu citoval, mnohí sa priznali, že vôbec nevedeli a nemali ani poňatia, že o čom rozprávaš, ale som ťa pozorne počúval a možno aj medzi riadkami je treba potrebné počuť, ale ja ti odpoviem na to tak biblicky, vieš, Marián, nehádžte perly sviniam, lebo keď sviniam hodíš perly, zašliapu ich do blata. To je evanjeliové, nehádžte perly sviniam.
Hej, a to je presne to. Vzájomne sa nepočúvame, a to je celý ten problém. Henrieta Cvrkoňová je naozaj jedinečnou, výnimočnou osobnosťou (ruch v sále) aj po tých morálnych kvalitách, aj kvalifikačných. Bezpochyby tomu tak je a taký humbug, ktorý sa tuná teraz zvrhol tu aj v rámci tej politiky, a tie prestrelky, ktoré sa tuná vedú, naozaj je to veľakrát nedôstojné. Aj tá skazenosť, ktorú si spomínal tuná, tak, myslím si, že naberá skutočne obludné rozmery. Tomáš Morus bol ten, ktorý bol ochotný obetovať svoj vlastný život. Ja to viem, že do toho Toweru, to bola jeho dcéra, ktorá tam chcela ísť, a možno to bola manželka, ako si to hovoril, ale nechcel ju prijať. Nechcel ju prijať kvôli tomu, aby ho citovo nevydierala. On za to presvedčenie položil svoj život, kráľ, ktorý bol jeho priateľom, spriaznencom, dal mu odťať hlavu sekerou. Hej, bolo to veľmi drastické, ale dnes, že by možno v politike bolo možno, čo len jeden alebo dvaja, alebo traja takíto ľudia, tak sa budú len z toho smiať, samozrejme.
Ale ten tvoj prejav bol brilantný, ďakujem.